Ľuboš Blaha k výročiu Hirošimy

Smutné výročie Hirošimy. Len niekoľko faktov:

1. Roky počúvame o tom, ako ohrozuje svetový mier iránsky jadrový program. A ešte dlhšie počúvame to isté o Severnej Kórei a ďalších štátoch, ktoré v USA nazývajú „darebácke“. V skutočnosti žiaden „darebák“ nikdy atómovú zbraň nepoužil ani jej použitie morálne neospravedlňoval. Vlastne – jeden áno. Pred 75 rokmi.

2. Iróniou je, že jediný štát, ktorý kedy vo vojne použil jadrovú zbraň na civilné obyvateľstvo, boli práve Spojené štáty americké. Na čele s demokratickou vládou. A dodnes sa v USA tvária, že to bolo morálne. Ja len toľko k „darebáckym“ štátom a ohrozeniu svetového mieru.

3. Američania zhodili na Japonsko dve atómové bomby. Počet obetí bol zhruba 350 tisíc ľudí, väčšinou civilistov, žien a detí. Pre porovnanie, zhruba ten istý počet amerických vojakov prišlo o život za celú druhú svetovú vojnu… Hirošima prišla o takmer polovicu obyvateľstva, Nagasaki o tretinu. Ale to je v poriadku, umreli vraj v mene slobody a demokracie.

4. Na ospravedlnenie tohto nukleárneho masakru v USA používajú niekoľko akože-morálnych dôvodov. Vraj tento útok bol z vojenského hľadiska potrebný. Je to lož. Žiadna vojenská stratégia v modernej vojne neospravedlňuje zabíjanie nevinných civilistov v takýchto masových počtoch.

5. Dôvodom na zhodenie atómových bômb vraj bola tzv. supreme emergency (stav najvyššieho ohrozenia), akému údajne v tom čase čelilo USA. Ako podrobne dokazujú všetci najvýznamnejší teoretici tzv. spravodlivej vojny, ako sú Michael Walzer, John Rawls, Brian Orend či R.G. Peffer, mimochodom všetko Američania – na konci druhej svetovej vojny žiadne „supreme emergency“ neexistovalo. Čiže ďalšia lož.

6. Japonci počas vojny nikdy neboli v takej prevahe, že by ohrozovali samotnú existenciu Spojených štátov amerických a nehrozilo ani masové vraždenie amerických obyvateľov či vyhladenie populácie USA. Toto sú obvyklé morálne dôvody, kedy sa považuje za možné hovoriť o stave najvyššieho ohrozenia.

7. V čase, kedy sa Američania rozhodli zabiť vyše štvrť milióna civilistov, bolo z vojenského hľadiska jasné, že Japonsko čoskoro kapituluje. Otázkou bolo, či pôjde o podmienečnú alebo bezpodmienečnú kapituláciu a nie, či Japonsko porazí alebo neporazí Američanov. Ak by Američania prijali podmienečnú kapituláciu Japoncov, nemusel zomrieť ani jeden človek.

8. Vyše štvrť milióna ľudí zomrelo preto, lebo Američania chceli „lepšie“ víťazstvo. Výhovorka, že atómový útok bol potrebný pre celkové víťazstvo vo vojne, je teda ďalšou lžou.

9. John Rawls ako najvýznamnejší americký morálny filozof v povojnovom období, považuje za obzvlášť zvrátené, že atómovým bombám nepredchádzalo zo strany USA žiadne zmysluplné vyjednávanie, ktoré by operovalo hrozbou jadrovou zbraňou. Japonci teda ani len nedostali šancu – prežiť.

10. Ďalší obvyklý „morálny“ argument zo strany USA je, že atómové bomby de facto ukončili vojnu a zachránili teda množstvo životov, ktoré by neskôr padli v boji. Aj to je lož. Japonci kapitulovali predovšetkým preto, lebo 8.augusta sa do vojny na strane spojencov zapojil podľa jaltských dohôd aj Sovietsky zväz a Japonci už nemohli dúfať vo výhodnejší podmienečný mier.

11. Predošlé jarné útoky Američanov na Tokio a ďalšie japonské mestá stáli život asi 800 tisíc Japoncov, čo je viac než boli škody po atómových bombách – aj preto je teória, že Japonci sa vzdali výlučne pod ťarchou atómových útokov, nepodložená.

12. Nehovoriac o tom, že samurajský kódex cti, ktorý platil v japonskej armáde, bezpodmienečnú kapituláciu z takýchto dôvodov nedovoľoval – naopak vyzýval k obete. Spomeňte na japonské kamikadze – samovražedné útoky, sebaobetovanie sa za národ. O tomto bola japonská vojnová česť – oni sa nezľakli, oni racionálne vyhodnotili, že po vstupe ZSSR do vojny už nič výhodnejšie vo vojne nemôžu získať.

13. Cisár Hirohito použil atómový útok pri zdôvodnení kapitulácie iba ako výhovorku. Ako po vojne priznal japonský minister námorníctva Mitsumasa Yonai, dôvody pre kapituláciu mali domáce vnútropolitické príčiny – predovšetkým hrozbu občianskej vzbury či dokonca komunistickej revolúcie.

14. Po vstupe ZSSR do vojny proti Japonsku je krajne nepravdepodobné, že by Japonci odolávali spojencom niekoľko mesiacov, a že by zomierali státisíce ľudí, ako tvrdia Američania. Aj keby to tak bolo, ako dokladá Rawls aj Walzer, podľa teórie tzv. spravodlivej vojny je morálne neobhájiteľné masovo vyvražďovať civilistov za účelom dosiahnutia skoršieho víťazstva – takéto niečo je chápané ako zločin proti ľudskosti a neznižujú sa k nemu ani najkrutejšie diktatúry. Američania áno. Lebo demokrati môžu. Vraj.

15. Ako kľúčový dôvod pre zhodenie atómových bômb sa javí snaha Američanov ukázať svojim rivalom zo ZSSR, že majú jadrové zbrane, zastrašiť tak svojich konkurentov a diplomaticky tak zvýšiť svoje vyjednávacie pozície v pripravovanej studenej vojne.

16. Tento dôvod považuje Rawls z morálneho hľadiska za „obzvlášť odsúdeniahodný“. Vyše štvrť milióna ľudí zomrelo preto, lebo americká diplomacia potrebovala napínať svaly. Toľko k morálke amerických demokratov.

17. Podľa všetkých dostupných morálnych argumentov bolo zhodenie atómových bômb vojnovým zločinom, ktorý spustil hrozbu nukleárnej vojny, ktorá je tu dodnes. Išlo o jeden z najstrašnejších masakier v dejinách ľudstva. Ďakujem svojmu priateľovi, americkému filozofovi Rodneymu Pefferovi za jeho štúdiu k tejto téme, z ktorej som čerpal.

18. Peffer zdôrazňuje, že americká zahraničná politika pokračuje vo svojich nemorálnych vojnách, ktoré ospravedlňuje rovnako pochybne ako Hirošimu. Príkladom mu je vojna v Iraku. Opakujem – citujem amerického filozofa. Toto nie je anti-amerikanizmus. Toto je odsúdenie zločinov. Toto je vec morálky a spravodlivosti.

19. Prosím, priatelia, šírte tieto fakty o Hirošime. Obete tohto zločinu si to zaslúžia. A je to prvý krok k tomu, aby sme pochopili, že jadrové zbrane sú zlo. Číre zlo.

20. A je to zlo, ktoré vo svete spustili Spojené štáty americké. Napriek všetkej propagande, ktorá sa na nás valí, na to nesmieme nikdy zabudnúť. Nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Mier!

PhDr. Ľuboš Blaha, PhD.

---