Ľudovít Števko: Politické tance pri jednom smutnom výročí

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Od smrti novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky prešli tri roky a odvtedy sa na Slovensku veľa zmenilo: v kresle predsedu vlády sa vymenili traja premiéri a pätnásť ministrov. Verejnosť pozná vykonávateľov zločinu, strelca Miroslava Marčeka, sprostredkovateľa vraždy Zoltána Andruskóa a vodiča Tomáša Szabóa, ale obžalovaní objednávatelia vraždy Marián Kočner a Alena Zsuzsová zatiaľ nie sú právoplatne odsúdení a čaká sa na posledné slovo Najvyššieho súdu.

Verdikt Špecializovaného trestného súdu v Pezinku podľa ktorého sú obaja hlavní obžalovaní vlastne nevinní, pretože absentujú priame dôkazy, vzbudzuje rôzne emócie, dohady a kritiku, najmä zo strany slovenských médií. Kuciakova kolegyňa a novinárka serveru investigace.cz Pavla Holcová, však vtedy po vynesení rozsudku prvostupňového súdu povedala: „Sudcovia dnes dokázali svoju nezávislosť, že nedajú na mediálny a verejný tlak, že nerozhodujú podľa politickej objednávky, naozaj rozhodujú tak, ako si myslia, že to je správne, aj keď vedia, že to nebude populárne.“ Denník SME pri príležitosti tretieho výročia vraždy zverejnil odvolanie proti oslobodeniu Kočnera a Zsuzsovej a uviedol dôkazy, ktoré údajne môžu zamiešať karty. Dúfame, že rozsudok Najvyššieho súdu do konca roka potvrdí očakávanie verejnosti.

Zabudnutá minulosť?

Ale nepredbiehajme, vráťme sa k udalostiam, ktoré vyvolali vlnu protivládnej hystérie a pouličných protestov organizovaných adolescentnými rebelmi, čo svojou masovosťou a výstupmi hercov na tribúnach pripomínali demonštrácie po prevalení kauzy Gorila. veríme) a aktéri zločinu budú stáť pred súdom, možno verejnosť zažije ešte nejedno prekvapenie. Násilná smrť dvoch mladých ľudí bola mimoriadna udalosť, jej emocionálny náboj sa nedal porovnať s kauzou gorilieho stáda s jej figúrami ako Malchárek a Dzurinda či vtedajšou šéfkou Fondu národného majetku Bubeníkovou. To, čo sa stalo vo februári vo Veľkej Mači, pripomínalo scénu vraždy ako z mafiánskych filmov.

Vtedajšia opozícia a s ňou Monika Tódová v Denníku N hlásali, že úrad vlády nikdy nemal tak blízko k sicílskej ‚Ndranghete ako teraz. Kanadský „investigatívny novinár“ žijúci na Slovensku Tom Nicholson tiež zdôrazňoval, že za vraždou Kuciaka musí byť talianska mafia, veď slovenský prezident predsa hovoril o Slovensku ako o mafiánskom štáte už predtým. A tak sa stalo, že Andrej Kiska prijal 20. marca 2018 v Grasalkovičovom paláci na kus reči „antimafiánov,“ organizátorov tzv. iniciatívy Za slušné Slovensko: maturantku Karolínu Farskú, mladého pána Juraja Šeligu, spolupracovníka nadácie Via Iuris v donácii Sorosovej Otvorenej spoločnosti a ešte ďalšie dve slečny organizátorky. Nasledujúce udalosti už nemali s občianskou slušnosťou nič spoločné. Bol to vlastne začiatok pokusu o puč, lebo ťažko sa to dalo nazvať inak ako utajovaná snaha o neústavné prevzatie moci.

Nicholsonová: Nič lepšie sa nemohlo stať.

Vypovedanie otvorenej vojny vláde Roberta Fica zo strany prezidenta, mimovládnych organizácií a médií bolo len otázkou času a vhodného spúšťača. Už nežijúca elitná česká novinárka Tereza Spencerová, známa svojimi bystrými analýzami o vtedajšej situácii na Slovensku, povedala: „Iste, všetko čoraz väčšmi pripomína farebné revolúcie… Mňa však na tom najviac zaráža, že tzv. demokratická ulica, jej think-tanky a peniazmi preplnené nadácie chcú presadzovať heslá a princípy, ktoré neriešia nijaké aktuálne problémy a namiesto nich operujú len so symbolmi. Robert Fico už ponúkol demisiu, ako keby on zavraždil Kuciaka.“

Opozícia bola vo vytržení. Vtedajšia Nicholsonova partnerka Lucia Nicholsonová povedala na plné ústa: „Nič lepšie sa nám nemohlo stať.“ Akoby tá vražda bola darom z nebies. Alebo mimovoľné prerieknutie Igora Matoviča: „Míľnik, ktorý sme dosiahli vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice…“ Nuž teda vražda ako dosiahnutý míľnik! Prevziať moc, ako nabádala hlava štátu rozjarenú mládež na festivale Pohoda, sa napriek tomu nepodarilo podľa jej predstáv. Tlak ulice, ale najmä nefér hra koaličného partnera Bélu Bugára stáli kreslo premiéra Roberta Fica a dvoch po sebe idúcich ministrov vnútra.

Otázniky zostávajú

Dnes, po dolapení a odsúdení priamych páchateľov vraždy rešeršéra Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej, sa veľa vecí vyjasnilo, ale v povedomí informovanej verejnosti stále zostáva niekoľko otáznikov. Napríklad: aký zástoj mal v celom prípade Kuciakov informátor Tom Nicholson, ktorý sa netajil so známosťami z podsvetia, s Ondrejčákom, Borbélym, piťovcami, jakšíkovcami, ale aj s právnikmi Ernestom Valkom, Danielom Lipšicom, Slovenskou informačnou službou a politickými veličinami. Zaujímavé bolo, že Nicholson sa dva týždne pred Jánovou vraždou „vyparil“ a ozval sa až z rodnej Kanady, kde vraj trávi svoj život opatrovaním postihnutých ľudí. Vyhlásil, že keď dokázal pracovať ako novinár, potom dokáže pracovať aj s postihnutými ľuďmi, lebo: „Je tam rovnako veľa hovien, podobne ako v novinárčine.“

Zaujímavou otázkou je aj „informovanosť“ novinárky Tódovej v súvislosti s únikom informácií z policajného spisu vyšetrovania páchateľov vraždy, otázkou, ktorá sa tiahne ako červná niť s jej podozrivou „tiež novinárskou praxou“ aj dnes. Možno časom všeličo vyjde najavo a o prekvapenia nebude núdza.

Politická pomsta až za hrob

Prečo pripomínam veci nedávno minulé, takmer zabudnuté a nespomínam smrť mladého novinára s pietou, tak ako prezidentka Čaputová, predstavitelia parlamentu Kollár a Šeliga aj  najdôležitejší koaliční lídri a ministri? Pretože, ľudská pamäť je krátka, pretože všetko už bolo napísané, ale nedopovedané. Mne je ľúto keď umrie násilnou smrťou mladý človek z Veľkej Mače, rovnako, ako keď umrie údajne dobrovoľnou smrťou zo zúfalstva človek v podmienkach kolúznej väzby v Prešove. Protivia sa mi však články v známych novinách, ktoré sa opäť snažia hádzať vinu (hoci dnes už nepriamo) za vraždu novinára na Roberta Fica a Smer-SD a opäť po troch rokoch politicky zneužívať túto tragickú udalosť. Akurát pri tejto neúprimnej sviečkovej tryzne politikov chýbali tribúny pre hercov a herečky. Pravdepodobne mali dostať väčšiu gážu od ministerky Milanovej.

Podľa politológa Miroslava Řádka, nebyť vraždy Jána Kuciaka niektoré politické strany by v parlamente nesedeli a niektoré by dokonca ani neexistovali. Výnimočne možno s ním súhlasiť. Preto tá vďačnosť Čaputovej, Sulíka, Kollára, Šeligu a Remišovej. Preto je výročie smrti mladého novinára a jeho priateľky príležitosťou ako zabudnúť na katastrofálne vládnutie súčasnej exekutívy, ako pripomenúť politický odkaz liberálnej smotánky Robertovi Ficovi a pre všetkým, ktorí by chceli narušiť dočasné Matovičove kruhy.  

Ľudovít Števko    

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Vážení priaznivci DAVuDVA , od 1 decembra Vám prinášame aktuálne spravodajstvo, komentáre, analýzy, eseje a rozhovory. Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


2 thoughts on “Ľudovít Števko: Politické tance pri jednom smutnom výročí

  • 23. februára 2021 at 9:34
    Permalink

    Ak niekto hľadá skutočných objednávateľov Kuciakovej vraždy – sú na prvom obrázku.
    Kočner je vykuk a určite jeho „podnikateľské aktivity“ zaváňajú všeličím, ale nie je debil, aby objednal vraždu človeka, ktorému sa verejne pohrozil, že ho znemožní !
    Jeho zamontovanie do vraždy je len pomsta za to, že mal drzosť požadovať milióny (kto vie, či nie oprávnene) od odnože CNN (Markízy). To sa v „civilizovanom demokratickom“ svete neodpúšťa !

    Reply
  • 23. februára 2021 at 11:38
    Permalink

    prečo Ľudovít Števko píše, že „objednávatelia vraždy Marián Kočner a Alena Zsuzsová zatiaľ nie sú právoplatne odsúdení“
    to bol sňád ten Števko pri tom?

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *