Ľudovít Števko: Pravda o Chodorkovskom a západných hrdinoch z Ruska

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Michail Borisovič Chodorkovskij, prominentný ruský kriminálnik žijúci v exile vo Švajčiarsku je opäť na scéne. Nedávno oslovil vo video-prejave z Londýna Európsky parlament, aby špinil na svoju pôvodnú vlasť a „odhalil“ proruských politikov z východnej Európy a Pobaltia. Na tohto bývalého ruského oligarchu obvineného dokonca z vraždy by sa pomaly zabudlo, ale on pripomenul svetu, že je stále bohatierom, hodným pozornosti. Nie je prvým ani posledným „hrdinom Západu,“ ktorý bol v Rusku údajne politicky prenasledovaný a utrpel šrámy v boji s Putinom. V podobnej bubline slávy sa ocitli aj iné veličiny protiruskej propagandy. Stačí ak si spomenieme na najznámejšie: na punkovú skupinu Pussy Riot a aktuálneho oponenta ruského prezidenta Alexeja Navaľného.

Cena Václava Havla a hanba v USA

Po tom, čo „slávna“ ženská punková skupina, známa v Rusku svojou nemorálnosťou, zožala v USA slávu a získala cenu Václava Havla v Oslo za kreatívny disent v Moskve, sa z ničoho nič dostala do problémov práve v „najdemokratickejšej krajine sveta“. Standing ovation v US kongrese nahradila petícia radových amerických občanov, žiadajúcich zrušenie víz a vyhostenie N. Tolokonnikovej, M. Aljochinovej zo skupiny Pussy Riot. Petícia sa objavila na stránkach Bieleho domu s odôvodnením, že títo ruskí aktivisti „prišli do USA propagovať vulgárny, amorálny a nekresťanský spôsob života“. V petícii sa ďalej píše: „My Američania si vyriešime svoje problémy sami, bez pomoci cudzincov, ktorí majú zlú povesť…“

Pre osvieženie pamäti treba uviesť, že členky skupiny Pussy Riot v Rusku odsúdili za neuveriteľne urážlivé vystúpenie proti kresťanskej pravoslávnej viere a ruskému prezidentovi v katedrále Krista Spasiteľa. V chráme, kam vtrhli počas pobožnosti, zaspievali pred oltárom pieseň s refrénom „sraň Gospodina“ (sračky Hospodina) a iné protiputinovské texty, za čo si vyslúžili pochvalu a potlesk celého Západu vrátane našich médií a expertov na ruské otázky typu Šebeja, Osuského, Bútoru a Mesežnikova.

Dnes si už na túto obscénnu skupinu preslávenú aj verejnou súložou jej protagonistiek v moskovskom múzeu nikto ani nespomenie. Aj na Navaľného, ktorého vraj vyliečili v Nemecku „z otravy Novičokom“ sa pomaly zabúda. Prítomnosť tohto pána nebola v Berlíne pre Západ zaujímavá, bolo potrebné aby sa vrátil domov a odsedel si „politický nezákonný trest“ za spreneveru 26 miliónov rubľov.

Hrdinovia z Ruska, výtvory západnej propagandy prichádzajú a odchádzajú do zabudnutia. Málokomu sa však vo svetových médiách venovala taká pozornosť ako Michailovi Chodorkovskému. Západné mienkotvorné médiá neustále omieľali tvrdenia, že ruský ropný magnát je politický väzeň Vladimíra Putina. Putin si dovolil siahnuť na slobodu oligarchie! Takmer nikoho nezaujímalo, z čoho bol Chodorkovskij obvinený. V dvoch procesoch bol za šesť trestných činov odsúdený na trinásťročný pobyt v trestaneckej kolónii Krasnokamensk v Čitskej oblasti na Sibíri.

Foto: Pussy Riot v katedrále Krista spasiteľa

Hrdina „bez bázne a hany.“
Ak v Rusku súdia jedného z najbohatších mužov sveta, isté kruhy automaticky vec posudzujú ako politický proces. A navyše, keďže obvinili a odsúdili žida, určite vraj išlo o antisemitizmus. Pritom moskovský súd uznal bývalého ropného magnáta a jeho niekdajšieho obchodného partnera Platona Lebedeva vinnými z preukázateľných daňových podvodov, okrádania ropnej firmy Jukos a prania špinavých peňazí. Nič viac a nič menej.

Chodorkovskij sa nevzdával. Z väzenia písal články, v ktorých obviňoval ruského premiéra z politickej pomsty za to, že finančne podporoval pravicové zoskupenie Jabloko a bol Putinovým oponentom na ruskej politickej scéne. Nezaháľal ani elitný tím jeho advokátov. Obrátil sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu so žiadosťou o preskúmanie nezákonného politického procesu s ich mandantom. Záver štrasburského súdu bol však jednoznačný: Proces s Michailom Chodorkovským nebol motivovaný politicky.

Zdalo by sa, že bublina praskla. Lenže o záveroch zo Štrasburgu sa už takmer nepísalo a keď, tak len v okrajových poznámkach. Mnoho pobalamutených ľudí na západ od Moskvy dodnes verí, že Chodorkovskij bol odsúdený vo vykonštruovanom procese, že je nevinný a vlastne hrdina. Pravdou však je, že bývalý šéf ropného gigantu mal v samotnom Rusku pramálo sympatizantov a všetky organizované akcie na jeho podporu boli bezvýznamné a poriadne nafúknuté. Okrem toho, za peniaze sa dá zorganizovať všetko. Paradoxne, Chodorkovskij si celý trest neodsedel, umierala mu matka a prezident Putin vyhovel jeho žiadosti – dostal milosť.

Dva prípady, dva metre hodnotenia
 Prípad podobný kauze Chodorkovskij sa stal v americkom meste Houston v Texase, kde v roku 2001 odsúdili šéfov mamutej energetickej spoločnosti Enron Kennetha Laya a Jeffreya Skillinga na 24 rokov väzenia za sériu účtovných podvodov, ktoré viedli ku krachu firmy. Vtedy nebolo vo svete jediného novinára, ktorý by sa bol zastal týchto dvoch miliardárov. Pravdupovediac, nebol na to najmenší dôvod. Ale prečo takmer totožný ekonomický zločin ruského oligarchu bolo potrebné medializovať a posudzovať inak? Prečo bolo potrebné ohlupovať verejnosť? Odpoveď treba hľadať v genéze prípadu Chodorkovskij a v nevyslovených súvislostiach.

Michail Borisovič Chodorkovskij vyštudoval strojárstvo a chémiu. Za bývalého režimu bol aktívnym mladým komunistom a predovšetkým veľmi ambicióznym človekom, ktorý sa v časoch jeľcinovského „demokratizačného“ chaosu rýchlo zorientoval a preskočil ľahkou nohou zo socializmu do kapitalizmu. Medzi prvými v Rusku založil komerčnú banku Menatep a postupne, keď získal podiely v rozličných firmách, dostal od štátu za smiešnu zálohu 500 miliónov dolárov 78 percent akcií ropnej spoločnosti Jukos, ktorej kapitál sa rýchlo vyšplhal do výšky 40 miliárd dolárov. V privatizačných orgiách divokého kapitalizmu sa objavili prví oligarchovia a Chodorkovskij sa medzi nimi stal najbohatším Rusom. Nebol to výnimočný proces, v ktorom sa z večera do rána „okotila“ hŕstka superboháčov a väčšina obyvateľstva rapídne schudobnela. Podobné veci boli realitou v celom postsocialistickom bloku po prehratej studenej vojne. V Rusku však tento proces nadobudol obrovské rozmery: krajina bohatá na energetickú surovinu a vzácne kovy sa zrazu rútila do ekonomickej priepasti. Oligarchovia vyvážali do zahraničia miliardy dolárov zo strachu, že o ne prídu po príchode novej vlády a prezident Jeľcin tancoval pred kamerami amerických spravodajcov svoj radostný medvedí tanec. Bol miláčikom Západu.

Krv na rukách
David Satter, korešpondent Wall Street Journal, v jednej z kapitol svojej knihy Tma na úsvite o udalostiach v meste Neftejugansk v čase ovládnutia Jukosu Chodorkovským a jeho ľuďmi píše: „V dave sa šírila zúfalá nálada. Tisícky ľudí nedostali výplatu ani preplatenú dovolenku a rodičia neboli schopní poslať deti ako obvykle na leto preč z mesta. Objavovali sa tu spodné prúdy strachu. Niektorí naftári sa na demonštrácii nezúčastnili, pretože sa báli, že budú odfotografovaní a vyhodení z práce. Robotníci, ktorí sa na demonštrácii zúčastnili, niesli plagáty s nápismi Jukos nám pije krv, Jukos, tiahni preč zo svätej Rusi… Vo svojom prejave k týmto ľuďom Vladimír Petuchov (starosta mesta – pozn. autora) vyhlásil Jukos za zločineckú organizáciu, ktorá sa nabalila na predaji ropy, ktorú produkujú ľudia z Neftejuganska… Keď Petuchov o tri dni prichádzal do úradu, niekto ho zastrelil. Hneď ako sa správa o vražde rozšírila po meste, dav ľudí na námestí narástol na 30-tisíc osôb. Pred vchodom sa objavili nápisy Jukos-Menatep sú vrahovia! Táto krv je na vašich rukách! Ľudia z davu kričali: Vieme, kto zabil nášho starostu. Bolo to iste na príkaz Chodorkovského!“

Satter určite nepatrí medzi priateľov Rusov, ale udalosti, ktoré dôverne poznal z terénu, nemohol zamlčať. Korporácia Jukos ovládala región Neftejuganska tvrdou rukou. Naftári, ktorí predtým nikdy netreli biedu, dostávali nepravidelne minimálnu plácu za prácu v neobyčajne ťažkých, nezdravých podmienkach, v močaristom prostredí ropných ložísk. Paradoxné je, že na pozadí týchto faktov, plasticky opisovaných aj západným novinárom, sa Chodorkovskij na súde bránil tvrdením, že vybudoval modernú ropnú spoločnosť, ktorá zabezpečila ľuďom prácu a chlieb. Schopný veľkopodnikateľ, ktorého sídlo ohurovalo svet veľkoleposťou a bohatstvom, však precenil svoje sily a vplyv. Hneď po tom, ako vyšli najavo jeho finančné podvody, dostal ponuku emigrovať do Izraela, ale zostal. Veril si.

Cesta za mreže bola krátka

Chodorkovského zatkli v októbri 2003, hneď po jeho súkromnom stretnutí s Dickom Cheneym, obchodníkom a viceprezidentom v administratíve Georgea Busha, a pár dní pred uzavretím zmluvy o predaji ruských ropných ložísk dvom ropným korporáciám pod kontrolou americkej administratívy. Prirodzene, k predaju ruských ložísk Američanom nedošlo. To je pointa celého príbehu a vysvetlenie pre tých, čo nemajú celkom vymyté mozgy o celej nafúknutej bubline okolo „politického prípadu“ jedného ruského, dnes už bývalého ropného kráľa, ktorý ukradol viac, ako mohol uniesť

Ľudovít Števko

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


2 thoughts on “Ľudovít Števko: Pravda o Chodorkovskom a západných hrdinoch z Ruska

  • 20. mája 2021 at 18:42
    Permalink

    Tie vyhulené chudery, keby to, čo spravili v Rusku spravili v bigotnej Amerike (Boh ochraňuj Ameriku) tak sa nedostanú živé von zo svätostánku. Ale že to spravili v Rusku, tak je to OK.

    Nasrať do huby takým debilom farizejským!

    Reply
  • 21. mája 2021 at 9:28
    Permalink

    Všetko sú to známe fakty. Bolo by až divné, že niekto môže obhajovať mafiána a gangstra chodorkovskeho. Ale žiaľ vplyv neoliberálno fašistických propagandistov a demagogov je obrovský! Osobne už viac ako desaťročie nesledujem mainstream a zvlášť TV. A asi aj preto ma prekvapilo napríklad to, že ako dopadli posledné voľby u nás. Nepripúšťal som si, že až toľko ľudí môže byť úplne sprostých a tupých. Veď ani za sociku neverilo toľko ľudí komunistom ako dnes veria 0VCE súčasným FAŠISTOM! A na základe toho sa žiaľ dá pochopiť aj to, že mafiána a gangstra chodorkovskeho majú ľudia na západe a aj poniektoré vygumované 0VCE za hrdinu…

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *