Ľudovít Števko: RTVS – materiál pre bulvár

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

„Savana pumpa vajčáci!“ Od septembra minulého roku každú sobotu večer takto zdraví svojich hereckých sparingpartnerov i divákov Dano Heriban ako taxikár v akože komediálnej satire Pumpa, či vlastne „srande z politiky“ ako hovorí Peter Begányi režisér onoho programu. Taxikár a dvaja „vajčáci“, pumpár Michal Kubovčík a štamgast Tibor Vokoun to je základné trio najnovšej trápnosti slovenskej verejnoprávnej inštitúcie, ktorú len ťažko možno zaradiť do nejakého televízneho žánru, alebo aspoň pokusu o komédiu. Žiaľ, komédia bez humoru je ako studňa bez vody. Jednoducho, Pumpa je len pumpa nasávajúca vulgárne bonmoty z krčmového života, akože okorenená príchodom elít najmä z vrcholovej politiky, ktoré sa tu akože zastavujú doplna natankovať nádrž limuzíny alebo si kúpiť bagetu.

Pôdorys scénky celkom ujde, vzbudzuje zvedavosť, ktože sa zasa ukáže na benzínovej pumpe v chotári záhorskej obce Lozorno, kde sa večer nakrúca ten „divácky zázrak.“ A tak sa tu striedajú politické a občas aj herecké celebrity. Z politikov najmä Budaj s Kňažkom, aby hovorili o zabudnutej nežnej revolúcii, minister obrany Naď, aby hovoril ako veliteľ núdzového stavu hneď po tom ako sa skončilo úmorné zasadanie vlády a vystúpenie v Jojke, zástupkyňa mimoparlamentnej strany Bihariová ako posol novej progresívnej politiky a naposledy ministerka spravodlivosti Kolíková v typickom outfite mníšky nejakého cudzieho rádu, aby obhájila „spravodlivú“ verziu smrti generála Lučanského.

Zúfalí ľudia robia zúfalé veci

Autor scenára Pumpy Tomáš Jančo, známy ako tvorca prepadáku Horná Dolná a jej legendárnej rekvizity, „ kadibúdy,“ presedlal z Markízy, na verejnoprávne pole neorané. Každý týždeň načrie do politických udalostí, rýchlou rukou predpíše repliky pre hercov a politických protagonistov, ktorí sa ani nemusia bifľovať text, veď ho majú nacvičený v tlačovkách a častých vystúpeniach po slovenských televíznych kanáloch. Projekt  Pumpa je výnosný obchod pre RTVS i pre výrobcu – firmu Piknik service s.r.o. a Petra Begányiho, štatutára firmy, producenta i režiséra v jednej osobe. Ako vyplýva zo zmluvy, finančné prostriedky 360 800 eur uhradí RTVS firme Piknik z financií poskytnutých Ministerstvom kultúry SR na základe Zmluvy so štátom (č. MK –57/2017/M) o zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania na roky 2018 – 2022.

Pumpa dotovaná z fondu ministerstva kultúry by teda mala mať kvality kultúrnej verejnej služby.

Lenže nemá. Ak nevezme do úvahy amaterizmus a tupý prvoplánový efekt jednotlivých skečov (či ako to nazvať) pospájaných prepiatou snaživosťou hercov do akéhosi celku, musíme sa aspoň trochu zamyslieť nad obsahom tohto tragického výtvoru. Čo nám chce tvorca povedať, čím nás chce pobaviť, ako nás chce rozosmiať? Kým v politickom živote sa hrajú reálne komédie, tu niet ničoho, čo by pripomínalo ako-tak hranú komédiu alebo politickú satiru. Ani komédia ani satira nepatrí medzi jednoduché žánre. Vyžaduje si okrem duchaplnosti aj kus umenia z arzenálu literárnych prostriedkov, alegóriu, metaforu, čaro nedopovedaného. Tu sa to hemží slovnými zvratmi či skôr politickými agitkami podávanými po lopate. Exceluje v nich taxikár Dano, a chudák pumpár Michal oproti nemu nemá šance. Vnímavý divák rýchlo pochopí o čo ide. Rozohraná partička sa stáva propagandou v službách aktuálnej politickej moci. Hlúpou a nedovarenou.

Reality šou v podaní ministerky

Pumpárske divadielko naberie na obrátkach keď na scénu náhodou vstúpi reálna ministerka Mária Kolíková, dobre že nie so scenárom v ruke. Aj sa „ohodila“ ako jej predpisuje rola, vie čo ju čaká a má pripravené odpovede. Narážky na „strúhadlo na mrkvu“ či očakávanú kritiku jej výzoru prijíma stoicky, tak ako pri nedávnom interview vo videu Sme u Kovačič Hanzelovej. Bulvár sa predsa na tom vždy pobaví a to je prijateľné aj pre ministerku spravodlivosti. Nevie sa obliekať, je strapatá, nejde ku kolegovi kaderníkovi Gröhlingovi? Veď je to také ľudské, veď reklama aj v nepodarenej komédii je dobrá reklama…

Sranda končí keď taxikár Dano zvrtne reč na nebohého policajného exprezidenta Milana Lučanského. Tu už končia aj doteraz nestráviteľné drsné žarty, už sa šliape bagančou po otvorenej rane. Taxikár Dano nahráva ministerke Kolíkovej, keď hovorí o oficiálnom ale stále neobjasnenom prípade samovraždy generála ako o anekdote. A pani ministerka končí svoj cynický výstup ako performerka v čiernej burleske replikou: „Lučanský nie je Palach ani Kuciak.“

Keď Režisér Pumpy Begányi vyprevádzal svoje „dielko“ do vysielania verejnej služby, zaskvel sa proroctvom: „Na svet sa chceme pozerať s úsmevom. Pokiaľ národ nebude mať v sebe komédiu a schopnosť robiť si srandu z politiky, či sám zo seba, tak vymrie.“ O jeho proroctve možno vážne pochybovať najmä preto, lebo to, čo nosí v sebe nie je komédia a to čo je schopný vyrobiť nie je sranda. Nie pán „režisér,“ národ nevymrie, aj keby niektorí Slováci považovali ten váš produkt za skvelú komédiu, aj keby tradične nesvojprávna televízna dramaturgia obhajovala Pumpu ako vlastné dieťa. Vždy to bude iba žalostný materiál pre bulvár, ktorý uráža vkus a cit.

Ľudovít Števko

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Vážení priaznivci DAVuDVA , od 1 decembra Vám prinášame aktuálne spravodajstvo, komentáre, analýzy, eseje a rozhovory. Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


5 thoughts on “Ľudovít Števko: RTVS – materiál pre bulvár

  • 19. januára 2021 at 10:34
    Permalink

    Humor ?…

    …TO JE DRINA !

    Toto vedia všetci, čo chcú robiť alebo pozerať kvalitný humor.

    Ešte som nevidel borca, ktorý by dokázal chrliť kvalitný humor v týždennom takte.
    Skúšali to Lasica a Satinský, Andráši a Vacvalová, Skrúcaný a Noga, Kraus a Marcin, Lábus a Kajzr, Mládek a spol. a neviem ešte kto všetko. Všetci pohoreli – skončili na podpásovom, ľudovom, údernom tiežhumore.

    Každý kto začne „robiť“ kvalitný humor a spraví si tým meno, sa časom dostane na rázcestie, či chce zbohatnúť, alebo si uchovať pečať kvality , ktorá vyžaduje čas na vycibrenie a časom sa vyčerpáva a dosahuje čoraz ťažšie.

    Humor – TO JE DRINA…

    Reply
    • 19. januára 2021 at 13:04
      Permalink

      Velmi dobre napisane. 👍

      Reply
    • 19. januára 2021 at 17:22
      Permalink

      boli takí…ale sa „MINULI“, lebo sa pominuli

      Viktor Kubal…. čo vŕta V. Kubalovi v hlave…., kresby, filmy, aforizmy….
      ale naozaj nemožno dávať v súčasnosti dokopy pojem
      HUMOR a BAVIČI….
      dnes sa ľudia naučili baviť aj na …………………..

      Reply
  • 19. januára 2021 at 17:19
    Permalink

    Je to presne to o čom je – výrok „slávneho“ Petra Tótha
    (novinár, siskár, svedok, utajený svedok, skoro obvinený…)

    včera napísal na svojej stránke datel

    . Igor Matovič nesplodil politický primitivizmus, ale je jeho dieťaťom a hlasným hovorcom

    A pomáha mu pri tom naša „umelecká“ scéna. A národ (alebo len občania?) si na to zvyká postupne ako keď vraj varia žabu.

    Keď funguje gymnázium C.S.Lewisa, kde sa blysne na faceooku študent Emil Hodál ako čaputovec pripravený postrieľať tých „iných“ a jeho riaditeľ Jaura tento čin popíše ako SATIRU a NASTAVENIE ZRKADLA – tak sa nemôžeme čudovať. A ak zistíme, že Emilko Hodál študoval predtým na škole pre „nadmerne“ nadané deti… a navyše bol víťazom súťaže Slovenskej debatnej asociácie….tak je debata zbytočná. Tu sa liahnu takíto umelci a takíto politici…. regrútujú ich už od mladi. A potom sa vynoria a sú „všetkého schopní“. Podstatne pamätnejší by mal byť Kolíkovej výrok:….áno porušujeme ústavu, ale iba v maličkostiach….
    Grendel:…..časy sa zmenili, nás kontrolovať nebudete….žiaden poslanecký prieskum v Prešove (po prvom incidente) neschválime
    Kolár (poslanec) – Fico nám závidí, že čo všetko si môžeme my dovoliť…
    A PRIBÚDA TOHO….

    Reply
  • 20. januára 2021 at 13:14
    Permalink

    Tých udalosti, ktoré nepotvrdzujú očakávaný návrat k slobode, pluralite názorov, demokracii po posledných voľbách 29.2.2020 je priveľa a pribúdajú. Mnohé vyvracajú sľúbenú očistu spoločnosti od zlodejov, mafiánov počas 12 ročného vládnutia Smeru a viac pripomínajú fašistické praktiky, či 50. Roky minulého storočia. Aj mnohí voliči, ktorí sľubom uverili, krútia hlavou a sú ešte aj zúfalci, ktorým neprekáža vládnutie a praktiky pravicového 4-lístka. Ako môžu považovať seba za garanciu očisty justície a návratu k právnemu štátu politici, ktorí sami sú podvodníci, zlodeji a mafiáni. Preto sme svedkami excesov, ktorých sú schopní ľudia ako premiér, ministri, mnohí poslanci. Neuvádzam pritom mena, všetci ich poznáme, o to väčší je odpor a pohŕdanie. Nie jediná, ale najväčšia je kauza gen. M. Lučánskeho, smrť človeka, ktorý si to nezaslúžil. Od počiatku doteraz tí zodpovední zjavne skrývajú pravdu. Bola to vražda, zlé zaobchádzanie a donútenie k samovražde, alebo len podmienky a nedostatočné jej zabránenie? Ťažko sa z toho kompetentní vyvinia, najmä pred rodinou a celou spoločnosťou. Namiesto ľútosti sme svedkami idiotizmov, ktorých súčasťou sa stala aj RTVS a naši s prepáčením „umelci“.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *