Ludvík Svoboda – najlepší prezident v histórii Československa

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Armádny generál, hrdina  ČSSR a ZSSR, nositeľ Leninovho radu a ďalších 64 vyznamenaní. Veliteľ a „otec“  našich vojakov od Sokolova cez Duklu až po Prahu. Po vojne prvý minister národnej obrany. Vlastenec v službách našej republiky, ktoré preukázal nie slovami, ale činmi. Skromný človek s veľkým „Č“, ktorý sa nehral na generála. Keď strádali v bojoch jeho vojaci, strádal aj on. Vždy vedel, kde je jeho miesto. Obdivuhodný človek.

Nikdy nezapomeňte, jak lehce jme svobodu ztratili a jak těžce a za cenu velikého úsilí a velkých obětí našeho a zejména sovětského lidu jsme ji dobývali zpět.

Ludvík Svoboda, Z Buzuluku do Prahy

Ale aj jeho sa dotkli stranícke čistky v 50-tych rokoch minulého storočia. Svoboda vedel bojovať proti viditeľnému nepriateľovi. Neviditeľný nepriateľ zosnoval svoju pavučinu, v ktorej uviazol aj Ludvík Svoboda. Operácia sa volala Splinter Factor a bola zameraná na odstraňovanie straníckych a vládnych špičiek krajín východnej Európy. Organizovaná bola neslávnou CIA a maniakom vo funkcii jej riaditeľa Allenom Dullesom. Do americkej pasce sa chytilo veľa politikov, pretože aj mnohí vedúci predstavitelia krajín východnej Európy vtedy ešte Američanom dôverovalo a ich informácie považovali za pravdivé. (viac tu).

Okolo Svobodu sa začínali sťahovať pavučiny intríg už od roku 1947. Stal sa predmetom záujmu tajných služieb z podhodených materiálov CIA. V kompromitujúcich materiáloch neznámeho pôvodu sa tvrdilo, že je špiónom britskej Intelligence Service (SIS), že vozí dôstojníkov do Plzne k Američanom, ktorí tam vtedy boli a že im odovzdáva tajné informácie. Dokonca, že pripravuje prevrat. Vážne obvinenia. Tí čo ho chceli dostať do väzenia však váhali. Svoboda bol pojem slobody.  Svoboda o ničom nevedel. A potom prišiel z Moskvy fingovaný telegram so stručným textom: „Stalin Svobodovi neverí“. To stačilo na to, aby vtedajšia štátna mašinéria Svobodu v novembri 1952 uväznila. Podiel na jeho uväznení mal aj divízny generál B. Reicin, ktorý pripravoval a realizoval čistky v armáde. Nakoniec ho štátna mašinéria zomlela a Reicin bol v decembri 1952 popravený. Svoboda bol z väzby prepustený tiež v decembri 1952. Stalo sa tak na základe konania recepcie v novembri 1952 v Moskve, ktorú usporiadalo československé veľvyslanectvo. Na slovanských recepciách a teda aj ruských (vtedy sovietskych) bolo zvykom, že sa pripíjali slávnostné prípitky významným ľuďom alebo udalostiam. Prípitok predniesol aj generál Kozlovskij: „Pripíjam na zdravie generála Svobodu“. Sovieti nevedeli čo sa deje so Svobodom. Na recepcii Kozlovskému potom diplomati vysvetlili celú situáciu. Generál Kozlovskij to oznámil Stalinovi, ktorý potom poslal tentoraz pravý telegram do Prahy: „Prosím prepustite generála Svobodu“.

V roku 1968 sa so Svobodom stretol redaktor  Roľníckych novín Karel Hájek, ktorý s ním urobil rozhovor. Generál Svoboda v rozhovore s Hájkom svoje zatknutie komentoval nasledovne:

Ale ak si myslíte, že moje prepustenie bolo ľahkou vecou, tak to sa mýlite. Prišiel ma navštíviť do väzenia Karol Bacílek odovzdal mi pozdrav od Klementa Gottwalda a povedal, že moje väzenie je viac-menej omylom. Ale prečo tu teda sedím, hovorím Bacílkovi. Báli sme sa, aby ste nám neutiekli alebo, aby ste nespáchali samovraždu povedal on.

Bacílek Svobodu ešte chvíľu vypočúval a asi po týždni ho z väzenia prepustili. Hľadal si zamestnanie a začal pracovať na jednom JRD (Jednotné roľnícke družstvo). Keď prišiel do Československa na návštevu Chruščov, pýtal sa hneď na Svobodu. Svobodu museli nepriamo rehabilitovať (bez medializácie). Chruščov sa vyjadril o tom ako si sovietsky ľud váži Svobodu a vyslovil svoj názor, že by Svoboda mal byť členom vlády.

Keď bolo výročie bojov na Dukle zavolal si Svobodu Novotný. Drsne mu oznámil: „Budeš hovoriť pri pamätníku, ale nebudeme uverejňovať, že si bol rehabilitovaný“. Svoboda sa vzoprel ani nie tak pre seba ako pre ostatných, ktorí boli nespravodlivo odsúdení a ktorým nebola vrátená občianska dôstojnosť. Novotný sa na Svobodu nahneval a Svoboda sa členom vlády vtedy nestal. Paradoxne po abdikácii Novotného v marci 1968 sa Svoboda stáva prezidentom. Bol prvým prezidentom, ktorý bol volený tajnou voľbou. Z 288 hlasov získal 282. Božie mlyny melú pomaly, ale isto.

Foto: vernyzustanu.cz

Svoboda musel vybojovať ešte jeden ťažký boj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Mal obrovskú zásluhu na usporiadaní pomerov bez krviprelievania, pretože z minima možností vyťažil maximum. Svobodu mali ľudia radi. Neskôr chodil do podnikov, družstiev, debatoval o ďalšom vývoji spoločnosti už v podmienkach federácie. Mal zásluhu aj na naštartovaní ekonomiky po krízových udalostiach.  V marci 1973 bol zvolený druhýkrát do funkcie prezidenta. Mal však už po životných útrapách oslabený organizmus a podlomené zdravie. Chcel podať demisiu už koncom roka 1974, avšak Gustáv Husák, vtedy 1. tajomník  KSČ jeho demisiu neprijal.  Stalo sa tak až na základe prijatia ústavného zákona o skrátenom volebnom období v roku 1975 z dôvodu nemožnosti vykonávania úradu prezidenta. A tak sa v roku 1975 prezidentom Československa stáva Gustáv Husák.

Statočné srdce Ludvíka Svobodu dotĺklo 20. septembra 1979. Česť jeho pamiatke.

Z mesta SNP, Ivan Štubňa

Titulné foto: https://gazeta-vp.ru/o-nashih-soyuznikah-patriotah-v-gody-velikoj-otechestvennoj-vojny/

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

3 thoughts on “Ludvík Svoboda – najlepší prezident v histórii Československa

  • 30. júla 2020 at 9:20
    Permalink

    Česť vojakovi vlasti. A kde sú dnešní VOJACI SLOVENSKEJ VLASTI?…jeden naď ich nesmie odradiť.

     
    Reply
  • 30. júla 2020 at 15:51
    Permalink

    GEN. LUDVÍK SVOBODA
    BYL NAPROSTO SKVĚLÝM ČLOVĚKEM I PREZIDENTEM.
    AVŠAK DLE MÉHO PEVNÉHO PŘESVĚDČENÍ,
    NEJLEPŠÍM PREZIDENTEM ČESKOSLOVENSKA BYL DR. GUSTÁV HUSÁK.

    Zdravím srdečně autora článku.

    Článek hodnotím jako výborný, bez výhrad. Snad kromě toho nadpisu. I proto jsem záhlaví mého stručného komentáře napsal jinak. Ano, špinavé zákulisní hry semlely nakrátko i L. Svobodu, když byl uvězněn po dobu 1 měsíce. Jenže, Dr. Husáka tehdejší režim uvěznil ne na 1 měsíc, ale na příšerných 9½ roku, Z TOHO NEUVĚŘITELNÝCH 6 LET HO REŽIM UVRHL DO IZOLACE JAKO NEJHORŠÍHO KRIMINÁLNÍKA!!!

    Dr. Husák byl souzen za velezradu, sabotáž a vyzvědačství (katastrofa!!!), byl odsouzen za velezradu (šílené!!!) k doživotnímu trestu odnětí svobody. Byl jedním z mála obžalovaných, kteří při procesu nedoznali i přes mučení žádnou vinu, což Dr. Husákovi pravděpodobně zachránilo život. Rozsudek pro velezradu nad Dr. Husákem byl vynesen až po Stalinově a Gottwaldově smrti!!!

    A mimochodem, když byl na zasedání ÚV KSČ 17.4.1969 odvolán z funkce 1. taj. A. Dubček a místo něho zvolen Gustáv Husák, gen. Svoboda podpořil tuto změnu, neboť v Husákovi viděl nejen energického člověka, racionálně uvažujícího, ale také zapáleného stoupence nezbytných opatření. Kromě toho gen. L. Svoboda, jenž sám měl v živé paměti 50. léta, oprávněně považoval Dr. Husáka za záruku toho, že se zvrácenosti 50. let NEBUDOU OPAKOVAT.

    Když takřka v zapomnění Dr. Husák 18.11.1991 zemřel, jeho pohřbu se zúčastnil i tehdejší předseda slovenské vlády Dr. Ján Čarnogurský, což osobně hodnotím velmi vysoko, protože takto se nezachovali ani představitelé KSČM. A vůbec, vždycky se mi hnusily tyhle přesuny ode zdi ke zdi. Dr. G. Husák byl vyloučen z řad KSČ hned 2x, poprvé v r. 1954 v rámci jeho odsouzení za „velezradu“, podruhé pak 18.2.1990.

    TAKTO RUDÉ PRÁVO INFORMOVALO
    O ROZSUDKU NAD DR. HUSÁKEM 25.4.1954:

    http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1954/4/25/2.png

     
    Reply
  • 30. júla 2020 at 20:15
    Permalink

    Súhlasím s I. Štubňom aj s Vaškom z Moravy.
    Ono je to tak, že by sa nemali prezidenti porovnávať, ako ofóliované kurčatá. Každý z prezidentov bol iný, v inej dobe, symbolizoval iné hodnoty. Obaja mali autoritu, založenú na osobnej integrite. Neporovnateľnú s Háchom, Tisom či Havlom…
    Generál Svoboda bol výnimočný svojou vojenskou povesťou (vojenská prísaha bola mu svätá- na rozdiel od takých ašpirantov na „úrad“, ako je P.Pavel, ktorý „prisahal“ vernosť socialistickému Československu, aj ČSFR, potom odštiepenej ČSR a všetky prísahy predal NATO za generálske epolety z mačacieho zlata…).Česi sa majú , po Zemanovi, na čo „tešiť“….
    Husák zasa nemal Svobodovu vojenskú charizmu, jeho charizmou bola vernosť ideálom a intelektuálna výnimočnosť, s ktorou ich politicky presadzoval…
    Husák bol štátnik európskeho významu.
    Svoboda bol veľkým synom nového Československa.

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom