Lukáš Perný: O význame davistickej tradície v slovenskej kultúre

Prečo práve DAV a davisti? Prečo sa odvolávať na ľudí, ktorí žili pred takmer 100 rokmi a čo môžu povedať dnešnému mladému človeku? Na Slovensku je priveľa mladých ľudí, ktorí ani netušia, kto boli Novomeský, Clementis, Okáli, Siracký, Poničan, Jilemnický alebo zabudnutý Eduard Urx, ktorý zahynul v koncentračnom tábore. Napokon, dokazuje to fakt, že ani jedna z týchto osobností (s výnimkou Gustáva Husáka, ktorý však nie je známy vďaka DAVu, ale skôr ako prezident ČSSR) sa nedostala do súťaže Najväčší Slovák, ktorá v istom zmysle sociologicky zmapovala sebapoznanie národa o svojej kultúre. Naskytuje sa teda otázka, prečo by sa mal mladý človek vôbec o nejaký DAV zaujímať? Pokúsim sa v tomto krátkom článku pripomenúť niekoľko faktov, prečo je DAV skalou, na ktorej možno postaviť tradíciu slovenskej pokrokovej ľavice.

Čim je DAV zaujímavý

„Už len názov bol protestom. Protestom proti obmedzujúcej povýšenosti inteligencie vôbec a slovenskej osobitne, proti pohŕdavému zaznávaniu akým pristupoval povojnový inteligent k davu, zástupu, kolektívu, ľudu. Proti postoju, ktorým sa inteligent vyvyšoval nad ľudovú a robotnícku masu. DAV už svojím názvom manifestoval svoju príslušnosť k nej. Všetky ostatnévýklady boli len náhodné…

Ladislav Novomeský o DAVe

K skupine DAV som sa dostal prostredníctvom štúdia odkazu slovenského básnika, politika, kultúrneho dejateľa Laca Novomeského. Tieto štúdiá som zakončil monografiou, ktorá je voľne prístupná. Po dvoch rokoch štúdií konštatujem, že DAV zasiahol významným spôsobom do povahy slovenskej histórie, nielen na poli kultúrno-umeleckom, ale i sociálnom a politickom.

Problémy, ktoré riešili DAVisti (nezamestnanosť, sociálna neistota, sociálna nerovnosť, sociálne práva, centralizmus), sú a budú mimoriadne aktuálne aj v 21. storočí. DAVisti pôsobili v období Svetovej hospodárskej krízy, a už dnes ekonómovia varujú, že tá ďalšia (kríza) bude mať fatálne dôsledky. Davistická kritika kapitalistických výrobných vzťahov bude v 21. storočí opäť oprávnený a relevantný argument na možnosť alterantív voči súčasnému ekonomicko-spoločenskému systému.

Zem je chorá, lebo chorí sú, ktorí ju regulujú.
DAV, Vlajka na Himaláji, 1924 

Ďalším zaujímavým momentom je, že celý iniciatíva vznikla spontánne zdola. Celé vydanie si spočiatku autori financovali sami, celý časopis vznikol v štýle, ako sa dnes hovorí, Do it yourself (Zrob si to sám). Začínali úplne od nuly, nemali sponzorov, mali iba dostatok nadšenia a entuziazmu k túžbe zmeniť spoločnosť. Boli to extrémni idealisti, ktorí obetovali vlastné peniaze na vydávanie revue, ktorá mala žiaľ vo svojej dobe spočiatku mizerný dosah. Napriek tomu to nevzdali.

Málokto dnes vie, že to boli DAVisti, ktorí českej a slovenskej verejnosti sprostredkovali preklady najvýznamnejších dobových autorov: H. BarbusseT. MannG. B. ShawF. NansenJ. LondonU. Sinclair a dalších. Design DAVu a kníh DAVistov tvorili významní slovenskí výtvarníci, legendy dejín slovenskej avant-gardy Fulla a Galanda

Davisti vďaka svojej radikálnosti spočiatku pôsobili v izolácii, no neskôr pochopili, že ak chcú preraziť do slovenskej kultúry, musia zmeniť taktiku a komunikovať s ďalšími prúdmi v slovenskej kultúre, politike a literatúre. A tak sa začínajú angažovať v Klube mladých, kde vstúpili do Umeleckej besedy Slovenska. Tu sa čítajú básne Emila Boleslava Lukáča, Jána Smreka, ale aj davistov Novomeského, Okáliho a Poničana. Boli to DAVisti, ktorí ako prví na poli literatúry otvorili dvere novým modernistickým a avantgardným prúdom (nadrealizmus, konštruktivizmus, ruská a francúzska avantgarda). A možno aj vďaka tomuto aktu sa davisti stávajú súčasťou slovenskej kultúrnej stavby.

Po štrajkoch poľnohospodárov v prvorepublikových Košútoch sa DAVistom podarilo vytvoriť celosvetový ohlas na krvavé potlačenie protestov. DAVisti iniciovali Manifest slovenských spisovateľov, ktorý podpísali E. B. LukáčJ. G. TajovskýM. UrbanJ. Smrek a G. Vámoš. Vladimír Clementis v tej dobe písal listy osobnostiam svetovej literatúry ako Romain Rolland či Maxim Gorkij.

Davisti v 30. rokoch spoluorganizovali Trenčiansko-teplický kongres, zapojili sa do Vianočnej dohody, podieľali sa na vedení ilegálnej SNR, Slovenskom národnom povstaní a Košickom vládnom programe. Ladislav Novomeský sa ako povereník pre školstvo a osvetu priamo zaslúžil o otvorenie niekoľkých významných kultúrnych inštitúcií (Slovenská národná galéria, Slovenská filharmónia, VŠMU, VŠVU), škôl, galérií, knižníc a vydavateľstiev. Iste, tieto fakty rozhodne nehrajú do karát prepisovačom histórie predovšetkým z liberálnej pravice, ktorí by najradšej úlohu davistov z dejín vymazali.

Z anti-tradicionalizmu k novej komunitaristickej tradícii

Zmĺknite rty plné obžaloby staletí.
Bedári z chalúp podkroví podzemných dier
vystavte z tiel slabých more ohromného Davu!
DAV, Štvavá reč, zima 1924

Je paradoxné, že keď vznikal DAV, jeho typickou črtou bol anti-tradicionalizmus, popieranie tradície. Napokon však sami davisti nielenže vytvorili novú tradíciu v slovenskej kultúre, ale vytvorili aj most medzi pokrokovou stránkou histórie slovenskej kultúry a modernou. Neskorý DAV pochopil najzásadnejšiu vec, ktorá je i dnes mimoriadne aktuálna: ľavica neprežije, ak sa bude izolovať a neprežije ani vtedy, ak nepochopí špecifickosť aplikácie ideí pre konkrétny národ a kultúru.

Preto DAVisti v neskorej fáze propagovali slovanskú kultúru, slovenskú literatúru a vytvárali most medzi sovietskou, českou a slovenskou kultúrou. Pochopili, že fanatický kozmopolitizmus vedie iba do izolácie a slepej uličky rovnako, ako fanatický autonomizmus. Davistický internacionalizmus predpokladal uznanie špecifík národa a národov v historickom a filozoficko-dejinnom kontexte.

Namiesto slov, činy

„Že nemáme ľudí? To sú výhovorky, alebo skôr tvrdenia tých, ktorí si myslia, že sú nenahraditeľní! … Neverili by ste koľko je na Slovensku múdrych a schopných ľudí, skrytých na všelijakých fakultách, katedrách, pracoviskách akadémie, vo výskumných ústavoch, v podnikoch, v tlači a vo verejnom živote. Dôležité je mať dôveru v národ, v jeho schopnosti…“

Ladislav Novomeský

Aby tento článok nebol iba výkrikom do tmy, práve jeden z krokov proti izolácii, pre popularizovanie odkazu DAVu som už podnikol. Spolu so Soňou Valovičovou, Jurajom Janošovským a ďalšími digitalizujeme pôvodný DAV, ktorý bude súčasťou pripravovanej digitálnej Knižnice 2.

No už teraz si môžete prečítať pôvodné články nielen na stránke DAV DVA (ktorá nás možno neprežije a zanikne potom, čo nebudú peniaze na financovanie webu), ale aj na:

Wikimedia Commons je projekt, ktorý je už vo svojej podstate komunitaristický nakoľko sprostredkováva bezplatne texty. Vzhľadom na to, že texty z pôvodného DAVu sú už dávno po 70. rokoch od svojho zverejnenia, nepodliehajú autorskému právu a preto môžeme s týmito textami slobodne pracovať. Zároveň sa tak tieto texty môžu dostať bližšie k čitateľom a tých, ktorí sa zaujímajú nielen o našu kultúru, ale aj dôležité spoločenské problémy, ktoré vizionársky opisovali DAVisti.

Davistická tradícia rozhodne patrí do slovenskej kultúry, či sa to pánom cenzorom páči alebo nie. Tak ako Matica Slovenská udržuje poklady národnej kultúry v spisovateľov 19. storočia, tak i ľavica, má na koho nadväzovať… a DAV DVA nesie hrdo vlajku tradície pôvodného DAVu.

Mgr. Lukáš Perný

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


3 thoughts on “Lukáš Perný: O význame davistickej tradície v slovenskej kultúre

  • 19. augusta 2019 at 14:47
    Permalink

    Je pravda, že DAV patrí do slovenskej kultúry. To platí aj o humore a slovenskej satire a o tom sa nehovorí, nepíše a vôbec okrem HUMORIKONU nedáva priestor. Táto oblasť nepatrí do zlatej pokladnice slovenskej kultúry? milan kupecký

    Reply
    • 19. augusta 2019 at 14:53
      Permalink

      Ďakujem pane kolego. Ale všimnite si ako sa táto najpokrokovejšia časť slovenských dejín cenzuruje. Nič sa o nej prakticky nedozviete z mediálneho mainstreamu. Iba zopár povinných článkov. Taký Novomeský v podstate pre mediálny mainstream ani neexistuje. A ak existuje tak odseparujú umeleckú tvorbu od politiky.

      Reply
  • 19. augusta 2019 at 16:18
    Permalink

    Dobrý článok, ktorý popisuje históriu Davu a zároveň, aby sa pokračovalo v jeho duchu kontexte súčasnej doby. Súhlasím s názorom, že internacionalizmus sa nemôže vznášať niekde vzduchoprázdne, ale musí byť vždy zasadený do konkrétnej národnej tradície.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom