Lukáš Perný: Thomas More, Utópia a sociálna práva v medzinárodnom práve

V roku 2018 si svet pripomenul 540. výročie narodenia Thomasa Mora, ale aj vznik Všeobecnej deklarácie ľudských práv schválenou OSN. Odkaz Thomasa Mora je relevantný nielen pre sociálnu filozofiu, ale aj pre filozofiu práva a politickú filozofiu. Mnohé z týchto sociálnych a občianskych práv naznačil práve Thomas More v známom diele Utópia, ktoré je deskripciou projekcie ideálnej spoločnosti umiestnenej na neznámom ostrovnom štáte založenom na kolektívnom vlastníctve a redistribúcii produktov spoločnej práce. Vo svete prehlbujúcej sa nerovnosti, ktorý stojí pred rizikom novej svetovej krízy sa stávajú myšlienky Thomasa Mora opätovne aktuálne.

POZRI AJ: Z knižnice utopického socializmu: Thomas More – Vizionár utópie

Thomas More v beletristickom diele projektuje ideál solidárnej, spravodlivej a demokratickej spoločnosti, založenej na prerozdeľovaní spoločne (spoločnou prácou) kreovaného kolektívneho blahobytu. Utópia je federáciou malých mestský štátov, komunít, ktoré vzájomne kooperujú. Keďže existuje priama distribúcia, nevzniká vykorisťovanie, a tým pádom nevzniká ani nadprodukt. Idea sociálnej spravodlivosti je v Morovom diele viazaná na kolektivizmus a komunitárne hodnoty.

Thomas More v Utópii predložil koncept spravodlivosti viazanej na redistribúciu kolektívneho blahobytu pre všetkých občanov spoločnosti podľa potrieb. Kolektív, solidarita a spoločná práca ako cnosť definujú hodnotové zakotvenie obyvateľov ostrovného štátu. Thomas More ponúkol pomerne široký rozsah aplikácie sociálnej spravodlivosti do spoločenskej praxe od práva na prácu, cez bezplatné vzdelanie, povinnosť štátu postarať sa o chorých, starých a bezvládnych až po garantovaný pracovný čas.

Nasledovníci filozofického odkazu Thomasa Mora, pozri: https://www.facebook.com/profile.php?…

Thomas More: Vizionár utópie na Academia.edu, pozri: https://www.academia.edu/38436156/Tho…

Zdieľaj tento článok:

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

3 thoughts on “Lukáš Perný: Thomas More, Utópia a sociálna práva v medzinárodnom práve

  • 11. apríla 2019 at 8:23
    Permalink

    Skvele otvorená téma. Pri počúvaní príspevku ma napadlo niekoľko vecí:

    1. Vo všeobecnej deklarácii ľudských práv (VDĽP) je často zdôrazňovaná klauzula o vlastníctve. No všimol som si, že pri rozprávaní o Utópii ste vlastníctvo sotva spomenuli. Nebolo treba, lebo všetky práva občanov Utópie vyplývajú z príslušnosti ku komunite, nie z vlastníctva.
    Nie je to príznak, že naša spoločnosť kladie prílišný dôraz na „vlastníctvo“?
    A k tomuto ma trochu smerom od témy napadlo, že v prípade víťazstva liberálov v budúcich voľbách sa bude licitovať o doprivatizáciu štátnych podnikov. Myslím, že by bolo dobré oponovať liberálom klauzulami z VDĽP. Podľa nej je aj spoločné vlastníctvo ľudským právom a nikoho nie je možné svojvoľne zbaviť majetku. Takže privatizácia proti vôli občanov je porušením ľudských práv.
    Celkovo – prístup liberálov, že kolektívne a štátne vlastníctvo je zlá forma, je programovým porušovaním ľudských práv a teda fakticky protiliberálne.

    2. Čo sa týka priamej demokracie v Utópii, chápem ju trochu širšie, než volebné právo a odvolateľnosť. V princípe to i zaznelo, no ľudia dnes veľmi často berú politický systém s parlamentom a politickými stranami ako pevne daný. V priamej demokracii by však aj politické štruktúry a pravidlá mali určovať sami ľudia.

    3. Myslím, že by stálo za to premyslieť „právo na vzdelanie“ v modernom kontexte. Objavila sa u mňa pochybnosť, či Moore nemyslel skôr „právo na vzdelávanie“. V oboch prípadoch sa to anglicky vyjadrí rovnakým slovom – „education“, ale v slovenčine ten drobný rozdiel môže urobiť riadnu spoločenskú paseku.
    Právo na vzdelávanie chápem tak, že každý má právo venovať svoj čas na získavanie nových poznatkov a má právo na slobodný prístup k poznatkom, ku ktorým má prístup komunita.
    Právo na vzdelanie sa tradične interpretuje ako právo získať a „vlastniť“ určité osvedčenie o vzdelaní.
    Právo na vzdelávanie (preferujem tento význam) je zároveň pekný príklad, ako môžu práva vzájomne kolidovať. Toto právo napríklad s „právom na vlastníctvo“. Je v poriadku, keď osoba vyhlasuje určité poznatky za svoje vlastníctvo, bráni iným osobám v prístupe k nim a zákon toto konanie chráni?

    Reply
  • 12. apríla 2019 at 9:45
    Permalink

    Marián Ďakujem za plnohodnotný komentár. Toto dáva mojej niekoľkomesačná práci zmysel.
    Problém vlastníctvo vs. komunita je myslím stále nedoriešený a rovnako nie je doriešená otázka legitimity vlastníctva, resp. práv prvého kolonizátora, čo naznačovali aj Roussseau, Mably, Morelly a ďalší prirodzeno-právni teoretici. V Utópii nikto nič nevlastní, pretože majú všetci rovnaký prístup ku všetkému, podotýkam potrebnému pre život. Aj keď to možno tak na prvý pohľad vyzerá, Utópia nie je spoločnosť blahobytu, ale spoločnosť skromná a harmonická. Nepoznajú prežieranie a hyperkonzum, práve preto sú schopní trvalej udržateľnosti a sebestačnosti. Na druhej strane v nej nie je prítomný ani kult chudoby, ako ho poznáme u Campanellu. More zvolil alterantívu racionálny hedonizmus, teda šťastie ako hlavný merateľ kvality spoločnosti. Tento racionálny hedonizmus je založený práve na biblickej zásade podľa potrieb. More však nevytvára umelé potreby extrémneho konzumu. Striedmosť a umiernenosť sú tu cnosťou, ba dokonca asketických brúteskov považujú na ostrove za svätcov.
    Dnešná extrémna glorifikácia majetku na strane jednej a pôžičiek, dlhov na strane druhej potvrdzuje, že vlastníctvo je pre väčšinu obyvateľov cieľom a chymérou zároveň. Ak si predstavíme, že niekto spláca iba svoj byt celý život, o akom práve na vlastníctvo vôbec môžeme hovoriť? Myslím, že Utópia otvára aj ďalšiu tému, ktorá sa stáva čoraz viac aktuálnu. Nevlastnenie… teda nájom či zdieľanie (bytov, predmetov, služieb)… ono to v dejinách aj veľa krát fungovalo, ale o tom inokedy…
    Privatizácia je legalizovaná krádež, obzvlášť ak ide o spoločnou prácou vytvorené hodnoty. Ringo Čech to myslím hovoril, že ani ten najprimitívnejší živý organizmus neničí vlastného nositeľa, privatizéri to urobili. Viedli štát, ktorý odovzdali do rúk súkromných vlastníkov v mene vlastného sebeckého prospechu a výhod, ktoré sa zakrývali za údajné efeketívnejšie riadenie.
    Priama demokracia v Utópii ukazuje, ako ďaleko môže zájsť demokratické uvedomenie. Avšak, práve v dobe manipulácií, keď 1/5 zvolí nástroj marketingu je otázka priamej demokracie problematická. V prvom rade treba ľudí vzdelávať k uvedomelému občianstvu aby o sebe vedeli rozhodovať autenticky a nenechali sa manipulovať reklamou a merketingom. Ak ľudia budú voliť na základe ideových a hodnotových preferencií, potom príde čas na aplikáciou priamej demokracie. V súčasnosti by sa táto idea zvrtla do absolútnej moci tých, ktorí majú milióny na kampaň (rozumej manipulovanie).
    Otázka práva na vzdelania je v Utópii veľmi abstraktne poňatá. Píše sa o všeobecnej vzdelanosti osvietenosti tohto ostrovného národa, otázkou je ako ju dosiahnuť. V tomto bol kreatívnejší Campanella, ktorým sa napokon inšpirovali aj Komenský a Kvačala (škola hrou). More zdôrazňuje ideové zdroje obyvateľov Utópie, predovšetkým od antických autorov. Ďalej je dôležité, že vzhľadom na 6 hodinový pracovný čas majú obyvatelia dostatok času aj na vlastný seba-rozvoj, či už intelektuálny alebo duchovný (pomerne pestro More popisuje náboženské rituály, ktoré taktiež zdôrazňujú étos komunity).
    A ešte záverom, k otázke vlastníctva, problém je aj v samotnej Ústave, ktorá glorifikuje súkromné vlastníctvo. Ústava je vyslovene Lockovská, nie Rousseaovská. Ale to by bolo na inú debatu…
    Vlastníctvo je nutné iba v rozsahu osobného vlastníctva, teda predmety spotreby, prípadne pre život dôležité veci. Hranica právomoci vlastníka podľa môjho názoru končí tam, kde obmedzuje druhého alebo ho robí závislým na niekoho vlastníctve v zmysle vykorisťovania (vlastníctvo výrobných prostriedkov), platby za využitie priestoru a podobne (privatizácia verejných priestorov). Je to veľká téma a myslím, že stále nedoriešená. Myslím si však, že na ňu ľudstvo stále nie je pripravené. Otvoria ju až nové problémy súvisiace s nedostatkom zdrojov, kedy bude vlastníctvo nutné obmedziť z hľadiska samotného prežitia ľudstva…

    Reply
    • 12. apríla 2019 at 20:05
      Permalink

      Ďakujem, Lukáš, za obšírnu odpoveď. Z Vášho prvého odstavca ma zaujala zmienka o prvom kolonizátorovi. Áno, to je dobrá asociácia. My totiž právo na vlastníctvo uznávame aj vtedy, keď si človek svojvoľne privlastní niečo, k čomu sa momentálne nikto nehlási. Dokonca tú klauzulu o tom, že nikto nemôže byť svojvoľne zbavený vlastníctva, interpretujeme tak, že najväčšiu ochranu má posledný (aktuálny) vlastník. Paradoxne tak vlastníctvo zlodeja je chránené a okradnutý musí dokazovať, že bol okradnutý. Podobne ako vo veci Kiskovho pozemku.
      Vlastníctvo máme definované tak, že sa vôbec neriešia nároky osôb (entít), ktoré nie sú súčasťou nášho právneho systému. To je ten prvý kolonizátor – proste zapichol do zeme vlajku a vyhlásil ostrov za vlastníctvo svojho panovníka. Podobne kovboji „v dobrej viere“ zaberali pôdu Indiánov, lebo patrila „nikomu“.
      A toto sa prelína aj s ´dalšími vecami, čo píšete o vlastníctve.

      Ešte k priamej demokracii. Referendum, podľa mňa, nie je podstatou priamej demokracie. Je to ten marketingovo zneužiteľný podvod. Demokraciu vidím v možnosti klásť otázky a určovať ich priority. Až v druhom rade v možnosti na tie otázky odpovedať. Podvod je aj to, že vládcovia sveta tvrdia, že je demokratické, keď môže každý do všetkého hovoriť. To je práve faktor, ktorý umožňuje tie marketingové podvody. V zložitých otázkach riadenia štátu sa môže kvalifikovane vyznať len malá časť populácie. Ak by ale o takýchto otázkach museli hlasovať všetci, tak práve tým sa vytvára priestor pre bohaté záujmové skupiny, aby marketingom ovplyvnili verejnú mienku.
      Jedna z možností, ako to riešiť (možno nie najlepšia) by bola, keď by sa človek mohol „neprezentovať“, lebo sa nepovažuje za dostatočne kvalifikovaného a informovaného. Tým by sa jeho hlas ani nepočítal do kvóra.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *