Od husitov po Košický vládny program

(modifikovaný článok vydaný 29. októbra 2016, venovaný 100. výročiu Československa)

      V dnešný deň si pripomíname výročie 28. októbra, teda založenia Československej republiky, spoločného štátu dvoch najbližších národov – Čechov a Slovákov. Po nekonečnom národnostnom, hospodárskom a sociálnom útlaku Rakúsko-uhorskej monarchie sme mali na základe deklarácií – Martinskej, neskôr Clevelandskej a Pittsburgskej – vlastnú republiku, ktorej najväčší rozkvet však nastal až po druhej svetovej vojne, kedy sme spoločne začali budovať ľudovú demokraciu na základe známeho Košického ľudovo-demokratického programu. Avšak neboli to len deklarácie, bolo to aj Leninom popularizované právo národov na sebaurčenie, ktoré umožnilo vznik nových republík na troskách monarchií ako výsledok národno-oslobodzovacieho boja.

   Korene československej vzájomnosti nachádzame už v 19. storočí, predovšetkým u Jána Kollára, Pavla Jozefa Šafárika, ktorí spolupracovali s českým národným hnutím pod vedením Františka Palackého, Jozefa Dobrovského a ďalších. V roku 1882 vznikol spolok Detvan, ktorého cieľom bolo združovať Čechov a Slovákov a do jeho činnosti sa zapojili osobnosti ako Vavro Šrobár, Ladislav Nádaši Jége, Ivan Krasko, Jozef Gregor Tajovský, Martin Kukučín a mnohí ďalší. Koncom 19. storočia vzniká v Prahe Československá jednota, ktorá podporovala vzdelanosť kultúru Slovákov a na prelome storočí vzniká kolektív tzv. hlasistov usilujúcich o česko-slovenské zjednotenie. Vyvrcholením týchto snáh bol vznik 1. Československej republiky, 28. 10. 1918, ktorá bola prvým krokom ku národnému oslobodeniu, ktoré vyvrcholilo Československou socialistickou republikou.

    Niet národa, ktorý by bol s nami Slovákmi tak spätý ako práve národ český, a špeciálne Morava. Nie je náhodou, že si naše slovanské národy rozumejú po jazykovej stránke. Moravu a Slovensko-nitriansko spájala bájna historická Veľká Morava. Už z čias pred 8. storočím existoval jazyk praslovančina, neskôr staroslovienčina a medzi 14. a 16. storočím sa pod vplyvom husitov-bratríkov používala známa slovakizovaná čeština, až kým nedosiahli najskôr bernolákovci a neskôr štúrovci vznik spisovného jazyka. Ktorý národ je nám bližší než ten, ktorému môžeme vo veľkom vďačiť za to, že si nás nerozdelili Maďari a Poliaci?

Český národ – národ hrdých husitov, ktorí sa ako prví v celej stredovekej Európe postavili proti tyranii spoločenského systému, ktorý tvoril vládnucich a ovládaných. Národ veľkého Jána Husa, Žižku, Jiřího z Poděbrad, Karla Hyňka Máchu, Erbena, Smetanu, Dvořáka a ďalších velikánov českých dejín bol vždy našim verným spojencom. Národ, s ktorými sme budovali spoločnú inteligenciu, vzájomne si pomáhali a po ťažkej druhej svetovej vojne spoločne budovali novú socialistickú spoločnosť. Česko a Slovensko reprezentuje jednotu, vzájomné dopĺňanie sa prvkov s pestrosťou našej spoločnej krajiny. Hrdá Praha, kde spoločne pôsobili Česi a Slováci v čase zakladania časopisu DAV, herci, režiséri a umelci vytvárali spoločné filmové diela tzv. československej novej vlny, hudobníci spoločne vystupovali na známych Československých Beatových festivaloch alebo naša bratislavská Univerzita Komenského, ktorej zakladaniu pomáhala česká inteligencia – to všetko je už navždy súčasťou našej neoddeliteľnej jednoty. Jednota vo vzájomnom rešpektovaní, ktorá bola zavŕšená schválením zákona o spoločnej federácii koncom 60. rokov.

A boli to práve DAVisti, ktorí dali Československej jednote nový rozmer – rozmer federatívny. Davisti totiž poznali aj chyby prvej republiky a nebáli sa ich kritizovať. Bola to cenzúra, perzekúcia robotníkov, štrajky, hlad a zúfalstvo. Davisti chceli novú republiku, založenú na rovnoprávnosti a sociálnej spravodlivosti. Vznik federácie, o ktorú sa zaslúžili Gustva Husák, Ladislav Novomeský a ďalší bol jedným zo skutočných plodov Pražského jara.

   Slovo slovan-slav pochádza aj zo slova otrok. Mnohí anglo-sasi nás tak zrejme dodnes vnímajú. Aj Marx písal v súvislosti so slovanskou podporou cisárskeho tábora v roku 1848 o Slovanoch ako otrokoch. Áno, boli sme dlho otrokmi – otrokmi monarchie, otrokmi hegemonického tlaku iných národov, otrokmi nacistov a otrokmi kapitalizmu. Ale každý otrok má nielenže právo, ale aj v rámci vlastného pudu sebazáchovy nutnú povinnosť vzbúriť sa voči utláčateľovi a vykorisťovateľovi. Jednému z Marxových pokračovateľov, istému V. I. L. podarilo sa týchto otrokov prebudiť a v istom dejinnom období ukázali, že dokážu v spolupráci budovať nový svet bez utláčateľov a otrokárov.
Naše priateľstvo rozdelili chamtiví politici po roku 1989, bez referenda a bez názoru suveréna, aby tak šikovnejšie dokázali rozbiť všetko to, čo tie dva národy spoločne vybudovali. V súčasnej geopolitickej situácii majú Česi a Slováci jedinečnú príležitosť ukázať, že spoločnými silami dokážu bojovať proti geopolitickým tlakom, ktoré sú na nás z oboch strán vyvíjané. Sme to práve my, bratia Čechoslováci, ktorí môžu ukázať svetu, že nepotrebujeme status kolónie západu, ale dokážeme znova vybudovať a obnoviť vlastné hospodárstvo a vlastnú kultúru, založenú na tých najlepších tradíciách minulosti. Tradíciách, ktoré nám postavili nielen národné hnutia v 19. storočí – bernolákovci, štúrovci, české národné hnutie – ale aj budovatelia prvej republiky a taktiež protagonisti Slovenského národného povstania, ktorí vybudovali povojnovú republiku na nových ľudovo-demokratických zásadách, ku ktorým patrilo znárodňovanie priemyslu, kultúry, školstva a všetkých strategických pilierov vlastnej štátnosti. Po vzore Košického programu by sme mali opätovne obnoviť našu spoločnú republiku, ktorá by ukázala odpor voči ekonomickej globalizácii a s ňou spojenej zdegenerovanej nadnárodnej kultúre.

   Vráťme sa ku najmúdrejším hlavám, aké sme tu mali. Nadväzujme na pestré spektrum posolstiev veľkých mien – Ľudovíta Štúra, Hviezdoslava, Hurbana, Hodžu, Ján Amosa Komenského, Jána Kollára, Ladislava Novomeského, čechoslovakistov a hlasistov Štefánika, Masaryka, Šrobára, Hodžu a ďalších, dnes mediálnou propagandou negatívne vnímaných osobností ako bol Gustáv Husák, Ludvik Svoboda, Alexander Dubček či minister kultúry Miroslav Válek. Možno vnímate niektoré z týchto osobnosti negatívne a samozrejme, urobili mnoho chýb a sú z rozličných ideologických a filozofických táborov, ale treba povedať, že spoločne urobili pre náš spoločný štát viac než všetci ponovembroví politici. Predovšetkým tí ponovembroví politici, ktorým išlo v prvom rade o vlastné vrecká a verejné blaho im bolo ukradnuté. Tí politici, ktorí sú zodpovední za to, že sme sa stali mizernou kolóniou západu, potravinovo závislou na globalizovanom trhu, bez vlastného hospodárstva, bez vlastnej kultúry a bez vlastnej identity.

     Tradícia spoločného štátu nás dostala na piedestál národných dejín ako vyšší článok v kultúrno-spoločenskom vývoji. Musíme si vzájomne pomáhať aj dnes, keď naše spoločné záujmy, záujmy stredoeurópske, záujmy slovanské narušuje ekonomická elita tým, že sa snaží rozložiť našu kultúru a ekonomickú sebestačnosť.

   Našou povinnosťou je postaviť sa voči 25. rokom kriminálneho rozkrádania nášho, kedysi spoločne vybudovaného, štátu, postaviť sa voči všetkým tým, ktorí sú zodpovední za stav, v ktorom sa nachádzame. „Otrokom je ten, kto nemôže nahlas vysloviť, čo si myslí,“ prehlásil antický dramatik Euripides.

Je čas, aby naše národy spoločne povstali. Musíme urobiť všetko preto, aby sme spolu intenzívne spolupracovali, či už v rámci spoločného štátu alebo ako dva štáty, avšak mojim veľkým prianím je obnovená Československá socialistická republika. Pretože pravda raz určite zvíťazí!

Mgr. Lukáš Perný, narodený v Československu


Foto: Gabriel, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Zdieľaj tento článok:

2 thoughts on “Od husitov po Košický vládny program

  • 27. októbra 2018 at 13:29
    Permalink

    SLOVO K AUTOROVI ČLÁNKU

    Vážený pane Perný, napsal jste to výborně! Díky za takový článek!

    O to více děkuji, poněvadž soudobý tlak učinit z nás amorfní kosmopolitní masu bez vlastní historie, bez národní kultury, jazyka a svébytnosti, není nic jiného, než návrat zpět do 30. let 20. století.

    Situace je však dokonce ještě horší, protože jsme drceni nejen ze Západu, ale už i z Východu. Ano, i z Východu, ve smyslu ekonomickém zcela jednoznačně. Rusko je dnes naprosto nekompromisním dolarovým spojencem USA, o tom již není dnes ani těch nejmenších pochyb. Velká většina ruských podniků, včetně těch vojenských, je dnes ve vlastnických rukou Západu, především USA! Rusko tak zradilo nejen nás, západní Slovany, ale i vlastní národ, protože naprosto cíleně likviduje všechno, co bylo vybudováno v éře SSSR. Je to hrozná tragédie.

    Reply
  • 27. októbra 2018 at 20:03
    Permalink

    Veľmi pekný článok !!!

    Čo sa týka tých otrokov:
    Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou,
    Ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok. /Ján Kollár Slávy dcera/

    A ešte z Předzpěvu Slavy dcery:

    Aj, zde leží zem ta před okem mým smutně slzícím,
    Někdy kolébka, nyní národu mého rakev.
    Stůj noho! posvatné místa jsou, kamkoli kráčíš,
    K obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled.
    Neb raději k velikému přiviň tomu tam se dubisku,
    Jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům.
    Však horší je času vzteklosti člověk, jenž berlu železnou
    V těchto krajích na tvou, Slávie, šíji chopil.
    Horší nežli divé války, hromu, ohně divější,
    Zaslepenec, na své když zlobu plémě kydá. …

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *