Michal Albert sa rozprával s podpredsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym: Slovensko potrebuje stimuly

Jeho život sprevádza občianska angažovanosť. Je dlhoročným občianskym aktivistom, bývalým poslancom Národnej rady SR za SDĽ, ale vyskúšal si aj komunálnu politiku ako poslanec mesta Spišská Nová Ves.  Neskôr pôsobil ako hovorca, zažil aj prípravu hokejového šampionátu. Bol aj  zakladateľom Zväzu mladých, Mladej demokratickej ľavice či viceprezident Európskej rady braneckých organizácií. V súčasnosti je podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Rozprávali sme sa nielen o jeho terajšom pôsobisku, ale aj o témach ako škandinávsky model, súčasná komunikácia politikov či ako súčasní politici reflektujú sociálnu oblasť. Podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Pán Andrassy, keďže ste zo Spiša a v Spišskej Novej Vsi ste pôsobili aj ako poslanec, dovoľte zagratulovať na úvod k postupu hokejistov Spišskej N. Vsi do extraligy. Sledovali ste to?

Len tak jedným očkom. Využíval som k tomu internet. Radosť z postupu rodákov do extraligy som zdieľal s Karolom, súčasným predsedom kontrolného úradu a bývalým primátorom mesta a tiež z tých čias prezidentom spišského hokejového klubu. Chalanom dodatočne gratulujem a teším sa s nimi.

Fotka: Neformálne stretnutie s kolegami na športových dňoch NKÚ 2018

S hokejom ste boli spojený aj ako člen výboru pre organizáciu svetového šampionátu v Bratislave a Košiciach. Ako si na to spomínate a čo vám to dalo?

Organizácia svetového šampionátu bola skúškou mojich manažérskych zručností, ako predsedu organizačného tímu na úrovní bratislavskej samosprávy, ale aj skúškou komunikačných schopností – ukázalo sa, že dobrá komunikácia pomôže riešiť mnohé kritické situácie. Veľké uznanie patrí stovkám dobrovoľníkov, ktorí dokázali, že peniaze nie sú všetko.

Ste známy nielen ako bývalý poslanec NR SR, ale aj ako dlhoročný aktivista. Teraz ste podpredsedom NKÚ. Ako sa vám pôsobí v tejto pozícii a v čom je to iné ako v predchádzajúcej občianskej či politickej činnosti?

Bezmála desať rokov v občianskom sektore a potom dve desaťročia v národnej, ale aj komunálnej politike ma obohatili o nezaplatiteľné skúsenosti nielen z teórie, ale hlavne z konfrontácie s praktickým výkonom verejnej moci. To je niečo, bez čoho by som v podmienkach národnej autority pre oblasť externej kontroly len tápal. Vďaka tomu som sa rýchlo zorientoval a dnes, chcem tomu aspoň veriť, som aktívnou súčasťou vysoko odborne erudovaného tímu národných kontrolórov.

Niekto by si mohol povedať, že aktivista plný pohybu sa v takejto pozícii, ktorá značne pripomína statickú či byrokratickú, môže nudiť. Na druhej strane práve kontrolný orgán, ktorým NKÚ je, je vlastne stelesnením sna mnohých občianskych aktivistov, keďže tu môžu mnohých veciam pomôcť spoločnosti. Napr. už len prevenčnou činnosťou NKÚ šetrí verejné zdroje. Na koľko je práca NKÚ o kreativite, napríklad v spôsobe odhaľovania nekalej činnosti a nakoľko je vlastne len statická a teda obmedzená zákonnými rámcami?

Priznávam, že v minulosti som si aj ja myslel, že kontrola je prácou pre ľudí, ktorí majú radi pokoj a jasné pravidlá. V tomto prípade určite platí, raz vidieť je lepšie, ako tisíckrát počuť. Moderné poňatie kontroly je o investigatíve, práci s dátami a bez analýz sa nedostanete ďalej ako na chodbu bratislavskej centrály NKÚ. Kontrola je dnes o hodnotení verejných politík, o posudzovaní efektívnosti použitia verejných prostriedkov, ale aj o transparentnosti rozhodovania ministra či primátora mesta. To už dávno nie je len o pohľade na dodržiavanie zákonov či účtovných pravidiel.

Foto: NKÚ aktívne pôsobí aj medzinárodnom poli kongres INTOSAI v Moskve 2020

Čo z toho, čo ste sa v minulosti naučili, vám pri súčasnej pozícii najviac pomáha?

Otvorenosť a schopnosť počúvať – aj keď stále mám na čom pracovať. ? Odborné vedomosti si viete naštudovať. Internet nám otvoril nekonečnú studnicu informácií, ale pre to, aby ste ich vedeli aj rozumne využiť, na to musíte mať schopnosť diskutovať, prijímať kritické názory a v konečnom dôsledku aj odvahu vedieť rozhodnúť.

Pôsobili ste ako zakladateľ Zväzu mladých, ale aj Mladej demokratickej ľavice. Ako si na tie časy spomínate a ako vnímate angažovanosť dnešnej mládeže?

Angažovanosť ide ruka v ruka s tínedžerským vekom. Kto iní, ak nie mladí by mali byť energiou spoločnosti. Kde inde, ak nie v občianskom aktivizme si môžeme vychovať budúcich starostov, primátorov, ale aj poslancov či ministrov. Je to podľa mňa jeden z pilierov modernej demokratickej spoločnosti.  

Vojenská oblasť je okrem iných oblastí, kde ste sa angažovali, tiež veľmi významná. Zväz vojenskej mládeže, kde ste boli predsedom, ako aj pôsobenie v pozícii viceprezidenta Európskej rady braneckých organizácií. Nakoľko vidíte takéto zoskupenia ako prínosné aj práve pre dnešnú dobu, ktorá je síce na väčšine území sveta mierová, ale čoraz častejšie sa hovorí o rôznych provokáciách a dostali sme sa prakticky do pokračovania tzv. Studenej vojny?

Dnešný svet je skúšaný inými zbraňami než vojenskými. Nebezpečné ochorenia, chudoba, ale aj výrazné ekologické záťaže nás nútia vnímať svet inak, ako tomu bolo ešte v závere 20. storočia. Armáda by mala byť inštitúciou, ktorá rieši mimoriadne situácie a vojaci  by mali prispievať k mierovému riešeniu akéhokoľvek konfliktu. Z môjho pohľadu je smutné, že stále máme okolo seba generálov i politikov, ktorí sa hrajú na vojakov a vyžívajú sa v kreslení bojových operácií. Z tohto dôvodu vo svete máme mnoho vojnových konfliktov.

Foto: Aktívny darca krvi a nositeľ Zlatej Jánskeho plakety 2021

Pôsobili ste aj ako mestský poslanec, poslanec NR SR za SDĽ, boli ste aj hovorcom. Ako vnímate súčasnú politiku a čo sú na Slovensku v súčasnosti jej najvážnejšie nedostatky?

Každá doba má svoje pre i proti. Súčasným aktívnym občanom – politikom by som len pripomenul, že nesmú zabudnúť na to, odkiaľ prišli, lebo po skončení ich mandátu sa tam budú musieť aj vrátiť. A aj preto by mali v každodennej práci myslieť na to, ako robiť veci lepšie, ako prostredníctvom politiky ľudí spájať a nie rozdeľovať. Politika je totiž podľa mňa o poslaní a poslanie stojí na morálnych hodnotách.

Pôsobili ste aj v oblasti mediálnej komunikácie. Na koľko sú mnohé súčasné problémy spôsobené práve nedostatočnou alebo nevhodnou komunikáciou?

Od narodenia sme súčasťou spoločenstva a sme odkázaní spolu komunikovať. Aj keď nekomunikujeme, tak komunikujeme.  V dnešnej spoločnosti ľudia spolu málo komunikujú.  Komunikovať znamená nielen hovoriť, ale aj počúvať, vecne a zrozumiteľne vyjadrovať svoje názory, postoje, pocity a potreby inému človeku. Svet sociálnych médií žiaľ potláča osobnú interakciu, kontakt človeka s človekom, ktorý je v komunikácií nevyhnutný a veľmi podstatný.  

Foto: Správy o výsledkoch kontrol vo výbore parlamentu 2021

Ako vnímate fakt, že sa dnes politika a teda najmä mediálna politika, robí prevažne cez sociálne siete?

Keď som bol ešte na základnej škole, veľmi rád som čítal  sci-fi. Otca som sa neustále pýtal,  čo sa stane, ak raz ľudí nahradia roboty. Stále sa na tom smial a hovoril, že to sa stane len vtedy, ak sa samotní ľudia stanú robotmi. A myslím si, že vďaka sociálnym sieťam a informačným technológiám sme na ceste, ktorá premení túto už vtedy nadčasovú myšlienku môjho otca na realitu.

Neraz ste hovorili a písali o škandinávskom spôsobe spravovania vecí verejných. Na koľko sa možno Slovensko priblížilo k tomuto modelu za ostatné dekády a v čom možno najviac zaostávame?

Prešlo dvadsať rokov, keď sa na Slovensku intenzívne diskutovalo o tom, akou cestou sa uberať, aby 21. storočie bolo pre Slovenky a Slovákov úspešné. Jednou z inšpiratívnych vízií mohla byť úspešná škandinávska cesta. Myslím si, že sa ale severským krajinám vzďaľujeme. Zabúdame na investície do mladých ľudí, školstvo sa nestalo prioritou žiadnej vlády a vytváranie partnerstiev pri modelovaní udržateľných stratégií rozvoja celej spoločnosti sa stalo len marketingovou nálepkou, nie potrebnou realitou.

Ako vnímate sociálnu oblasť súčasnosti? Súčasní politici dostatočne o nej hovoria a dostatočne presadzujú ciele sociálne spravodlivejšej spoločnosti?

Otázkou je, ako väčšina ľudí chápe princípy sociálne spravodlivej spoločnosti. Myslím si, že kľúčom k úspešnej spoločnosti 21. storočia je dostupný prístup ku kvalitnému vzdelaniu, istota, že v núdzi mi spoločnosť podá pomocnú ruku, aby som sa postavil na vlastné nohy a ak ochoriem, že dostanem bezplatnú zdravotnú pomoc v modernom zdravotníckom zariadení. A zároveň, spravodlivá spoločnosť nemôže fungovať bez účinného a efektívneho súdneho systému.

Foto: Uvedenie do funkcie podpredsedu NKÚ

Aké sú najväčšie ekonomické prešľapy tejto vlády? Na čo z toho sa NKÚ prioritne sústredí?

Súčasná vláda to vôbec nemá ľahké. Pandémia spôsobená ochorením COVID-19 len odhalila čo všetko sme za ostatné roky zanedbali. Najviditeľnejšie je to v zdravotníctve, ale aj v riadení štátu počas mimoriadnych situácií. Slovensko potrebuje stimuly, aby vplyv pandémie nemal ešte väčšie dopady na hospodárstvo či sociálny zmier. A preto je správne, že vláda je v tomto smere aktívna a v štátnom rozpočte sú zdroje, ktoré majú podnikateľom, živnostníkom, ale aj samotným občanom pomôcť zvládnuť tento ťažký čas. Ale, a to je podstatné, rozhodovanie o použití financií musí byť maximálne účelné a transparentné.

Čo si myslíte o utajovaní zmluvy o vakcíne Sputnik V?

Akékoľvek utajovanie či zahmlievanie reality vás vždy dobehne. Platí to nielen v politike, ale aj v súkromnom živote. Nehovoriac o veciach, ktoré sú financované z verejného rozpočtu.

Foto: Diskusia o samospráve s ZMOS

Sú snahy legislatívne obmedziť kompetencie NKÚ? Ak áno, kto je za tým a koho ohrozujú?

Kontrola je súčasťou riadenia a každý dobrý hospodár si pravidelne robí skúšku správnosti. Kontrola nie je ničím iným, ako skúškou správnosti pre ministerstvá, štátne podniky či regionálnu, miestnu samosprávu. Teší ma, že ani v nedávnej minulosti, ale ani dnes nie sú žiadne snahy oklieštiť pôsobnosť kontrolného úradu. Slovenský úrad je v otázke nezávislosti, ale aj šírky kompetencií na špici medzinárodného rebríčka národných kontrolných inštitúcií.

Čo si myslíte o návrhu zákona o verejnom obstarávaní z pera podpredsedu vlády Holého?

Verejné financie, verejný majetok musí byť pod drobnohľadom kontrolných inštitúcií a prostredníctvom nich aj pod verejnou, občianskou kontrolou. Pravidlá verejného obstarávania majú podporovať férovú hospodársku súťaž a transparentnosť celého súťažného procesu. V tejto chvíli je dôležité, aby pri kreovaní zákona bola vypočutá každá zainteresovaná strana a zákon vznikal v dialógu nie monológu.

Michal Albert, foto NKÚ

---