„Mocní ľudia neboli nikdy tak silní a bohatí ako v súčasnom svete,“ prehlásil nedávno zosnulý Immanuel Wallerstein, spoločenský vedec a geopolitik

Predpovedal zánik systému, kritizoval vojnovú politiku USA, pomenoval rozpory globálnej svetovej ekonomiky, opísal teóriu závislostí medzi ekonomikami centra, semiperiférie a periférie a naprojektoval možnú víziu lepšieho a spravodlivejšieho sveta, ktorý podľa neho môže, ale aj nemusí prísť. 31. augusta 2019 zomrel jeden z najinšpiratívnejších súčasných antiglobalistických filozofov západu, Immanuel Wallerstein. Informovala o tom stránka Telesur. Tohto autora som zaradil aj do svojej tretej knihy o angloamerickej sociálnej filozofii. Pri príležitosti Wallersteinovej smrti si môžete túto časť prečítať.

Immanuel Maurice Wallerstein (1930-2019) bol americký spoločenský vedec, sociológ, politológ, ekonóm, historik, geopolitik a analytik, teoretik globálnej kapitalistickej ekonomiky, vedúci výskumný pracovník na univerzite v Yalle. Spolu s Chomskym, Bourdieom patrí k tzv. antisystémovým teoretikom aj pre svoj mimoriadne kritický postoj voči politike USA. V roku 1974 vydal svoju prelomovú prácu Moderný svetový systém. Wallerstein  sa zameral na 3 oblasti  bádateľskej činnosti: historický vývoj  svetovej politiky, súčasnú krízu globálneho kapitalizmu a štruktúra vedenia. V roku 1998 vydal dielo Utopistika, a v roku 2005 knihu Úpadok americkej moci: USA v chaotickom svete.[1]

Immanuel Wallerstein – antiglobalistický neomarxista

PERNÝ, L.: Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity. 1. vyd. 2018. 160 s., http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Perny1

„11. september bol dramatickým a šokujúcim okamihom amerických dejín. Bol však iba dôležitou udalosťou na trajektórii, ktorá začala omnoho skôr a bude pokračovať ďalej po niekoľko desaťročí, po dlhé obdobie, ktoré môžeme nazvať úpadok americkej hegemónie.“ (Wallerstein, 2003)

    Podľa Immanuela Wallersteina je faktom, že doterajšie historické systémy boli nerovné a nedemokratické, čo ale nedokazuje, že budúci systém môže byť rovnostársky a demokratický. (Wallerstein, 2006, s. 72; ďalej pre prehľadnosť len čísla strán tej istej knihy) Medzi priaznivcami a odporcami súčasného stavu existujú podľa Wallerstiena následné 3 rozpory o 3 údajných cnostiach (s. 69):

Priaznivci súčasného systému Odporcovia súčasného systému
– hojnosť hmotných
statkov a pohodlia
– svet je nerovný a polarizovaný – hojnosť si užíva nepočetná menšina
– existencia liberálnych
politických štruktúr
– ľudové vrstvy sa nepodieľajú na rozhodnutiach
– predlžovanie priemerného veku života – predlžovanie veku je späté s poklesom kvality života

    Wallerstein neguje známu Leibnitzovu tézu:

Z tohto, čo som zmienil, by malo byť zrejmé, že patrím ku kritikom, ktorí nepovažujú súčasný svetosystém za najlepší z možných svetov. Nie som si dokonca istý, či je najlepší zo všetkých svetov, ktoré sme doteraz poznali,“ (s. 69) ale zároveň dodáva, že nie je podstatné poukazovať na nedostatky, ale predovšetkým na možné alternatívy.

Autor vychádza pri analýze ekonomických faktorov globálnej politiky (dichotómia medzi prácou a kapitálom) z Karla Marxa, zároveň však kritizuje Marxov postoj k filozofii dejín, dialektike či akumulácii kapitálu. Hlavným faktorom systémovej krízy je strata legitimity (s. 12); samotné legitimizovanie prebieha odkazom na autoritu alebo mystickú pravdu. Revolúcie nie sú podľa autora spontánnou aktivitou zdola, ale výsledkom aktivity záujmových skupín, ktoré sa pri jej začiatku chopili svojej príležitosti pri zrútení štátu-systému, a to v mene ideálu rýchlej zmeny k rovnosti a demokracii, ktorá si na rozdiel od konzervativizmu[2] získal sympatie davov, a to v očakávaní rýchlej sociálnej zmeny. (s. 15) Navyše nedosiahli ani to, v čo dúfali ich stúpenci ani to, čoho sa obávali ich odporcovia. (s. 20) Na rozdiel od iných anglo-amerických autorov, Wallerstein od seba oddeľuje konzervativizmus, liberalizmus a socializmus, ako autonómne ideológie, ktoré prichádzajú na scénu počas revolúcií v roku 1848. (s. 25)

Výsledkom krízy podľa Wallersteina môže, ale aj nemusí byť spravodlivejšia a demokratickejšia spoločnosť – „dozvieme sa to, až sa tam dostaneme“. (s. 40) Podľa Wallersteina môže byť kapitalizmus nahradený socialistickou ekonomikou, (Turcsányi, 2012, s. 37) a to v dôsledku zväčšovania zisku, ktorý skončí vtedy, keď sa miera zisku začne zmenšovať (zisk = rozdiel medzi cenou výrobku a cenou nákladu);[3] náklady sa podľa Wallersteina zvyšujú a tento trend dovedie systém do kolapsu. (Cisár, 2006)

Wallerstein na rozdiel od Marxa považuje triedy za súčasť svetového systému, teda ich postavenie na tomto systéme závisí. (Holubec, 2009, s. 148) Je nielen kritik kapitalizmu, o ktorom si myslí, že je regresívnym oproti iným systémom, (Wallerstein, 2003, s. 98) a o ktorom je presvedčený, že je v štrukturálnej kríze, ale aj autor koncepcií ako tento systém zmeniť.

Dôležitým momentom vo Wallersteinovom odkaze je geopolitika: Wallerstein definuje teóriu závislosti – jadra a periférie. V tejto teórii vychádza z Frantza Fanona, ktorý ho ovplyvnil pre inšpiráciu vo vízii na spravodlivosť oslobodenia od moderného svetového systému, Ilyu Prigogine ho nútil čeliť svetu bez istôt a nakoniec Fernanda Braudela, ktorý popísal vývoj a politické dôsledky rozsiahlych sietí hospodárskej výmeny v európskom svete v rokoch 1400 až 1800, ústredný význam sociálnej konštrukcie času, priestoru a vplyv na analýzy. Definuje systém sveta, ako systém celej planéty (svetosystém), ktorého korene siahajú do Európy 16. storočia a etabluje sa v 20. storočí (s. 17); je to systém predstavujúci svet pre seba na základe jednotnej deľby práce. Svetosystém je založený na nadradenosti nekonečnej akumulácie kapitálu a komodifikácie všetkých vecí (s. 18) Systém však má svoje mechanizmy a hranice, a tie sú pohyblivé…

Wallerstein vychádza z teórie globálnej deľby práce, systém je identifikovaný globálnym trhom (globálnou kapitalistickou výrobnou metódou) a je a je rozdelený do jadrových, polo-priechodnýchperiférnych oblastí (toto delenie je založené na diferencia jadra, kde sa sústredí hospodárska sila; periférie sú na oblastiach jadra závislé). Semi-periférie sa nachádzajú medzi jadrom a perifériou, profitujú z periférie a zároveň jadro profituje z nich. (Wallerstein, 2014) Ľuboš Blaha ako príklady semi-periférie označuje Grécko a Slovensko. (Pozri bližšie rozhovor: Blaha – Perný, 2017)

Wallersteina ovplyvnili udalosti roku 1968, o ktorých sa domnieva, že boli začiatkom konca liberalizmu, nakoľko v systéme moderného sveta nebolo možné vytvoriť životaschopnú ideológiu. Na základe všeobecnej straty nádeje a strachu, upozorňuje na to, že vstupujeme do historickej premeny spoločnosti plnej problémov a toto „obdobie temna bude trvať tak dlho, kým premena potrvá“. (Wallerstein, 2006, s. 39)

Systém zničí článok, ktorý sa javí ako najsilnejší – systém produkcie, zisku a konkurencie – súperenie tlačí ceny dole a tým aj ziskové marže. (s. 40 – 41) Nakoľko cena ovplyvňuje rast a ostrosť konkurencie, vzniká monopolizovanejší trh, v ktorom si v medziach požiadavky trhu bude chcieť každý stanoviť vyššiu cenu. Wallerstein ďalej pripomína, že štát nedokáže ovládať svetový trh, čo znamená, že existuje sociálne utvárané ekonomické pásmo, z ktorého ceny nemožno vybočiť. (s. 42) Štát môže iba legitimizovať monopol jeho vyžadovaním a poskytovaním licencií, ktoré budú monopoly chrániť. Ak každý aktér na trhu bude usilovať o zvýšenie svojho podielu na trhu (aby si zvýšil mieru zisku), nastanú samozrejme pokusy znižovať mzdové náklady a daňové výdaje.

Časť nadhodnoty predávaná zamestnancom vo forme miezd presahuje spoločensky definované reprodukčné náklady, a je výsledkom triedneho boja vedeného na pracoviskách a na politickej úrovni. (s. 45)

Wallerstein píše: „Čím vyššie sú celkové mzdové náklady, tým vyššie sú potenciálne zisky, čím nižšie sú celkové mzdové náklady, tým vyššie sú bezprostredné zisky.“ (s. 43) Prvé platí pre svetovú ekonomiku, druhé pre firmy. Ďalším dôležitým problémom a determinantom budúcej zmeny je otázka ekologická, vyčerpanie podmienok prežitia (poškodzovanie biosféry):

„Hlavnou príčinou deštruktivity kapitalistického systému voči biosfére,“ píše Wallerstein, „spočíva v tom, že výrobcovia zarábajúci na deštrukcii, ktorú nezapočítavajú do svojich výrobných nákladov. Chápu ju ako zníženie nákladov.“ (Wallerstein, 2006, s. 49)  

Wallerstein popiera marxistickú filozofiu dejín ľudským rozhodnutiami – práve tu vzniká termín utopistika, ako zvažovanie historických alternatív na základe úsudku. V knihe Utopistika (2006, orig. 1998) skoncipoval realistickú analýzu súčasného sveta, a taktiež perspektívy na spoločenskú zmenu. Wallerstein sa pýta, či je možné navrhnúť štruktúru, ktorá by na prvé miesto kládla maximalizáciu kvality života (Bentham) a súčasne neobmedzovala a kontrolovala prostriedky kolektívneho násilia tak, aby všetci mali rovnaký pocit relatívneho osobného bezpečia a najširšie možné spektrum individuálnych možností voľby; aby neboli ohrozené práva ostatných (Mill); ďalej bola zabezpečená zmysluplná práca, prinášajúca uspokojenie, a ochrana biosféry. (s. 73)

Wallerstein nazýva utopistikou (ktorú oddeľuje od utópií, snov o raji, ktoré podľa autora vyvolávajú iba ilúzie a dezilúzie) hľadanie systémových alternatív  založených na racionálnych, triezvych a realistických vyhodnocovaniach ľudských spoločenských systémov; ako hľadanie alternatívy nie dokonalej, ale hodnoverne a historicky lepšej spoločnosti. (s. 9  – 10)  Základom nového systému by mala byť maximalizácia kvality života pre každého človeka (s. 73), odmeňovanie poctami (namiesto kapitálu) (s. 74), zabezpečenie práce prinášajúcej uspokojenie (s. 73), vytvorenie decentralizovaných neziskových, produkčných jednotiek, ako základného spôsobu produkcie; (s. 77) slobodný pohyb pracujúcich medzi organizáciami, (s. 78) bezplatná lekárska starostlivosť pre všetkých – neziskové nemocnice (s. 77), rovný prístup ku vzdelaniu a príjmom (s. 81), posilnenie vplyvu spolurozhodovania (s. 82), ochrana biosféry prostredníctvom internalizácie  všetkých nákladov – náklady na obnovu znečistenia (s. 83).

     Posolstvo Utopistiky pripomína slávny záver Utópie Thomasa Mora, ale na rozdiel od Mora, ktorý diagnostikuje súdobý svet ako komplot bohatých, ktorí v predstieraní záujmu o verejnosť sledujú iba svoje vlastné mocenské a ekonomické ciele (More, 2017, s. 117), Wallerstein predpovedá aj blížiacu sa zmenu systému. A to už v roku 2050:

„Mocní ľudia neboli nikdy tak silní a bohatí ako v súčasnom svete. A ľudia, ktorí moc nemajú (alebo prinajmenšom mnohí z nich) na tom nikdy neboli tak zle…Polarizácia je silnejšia než kedykoľvek predtým, čo znamená, že šľachetné vzdanie sa privilégií je najmenej pravdepodobným vyústením. … Existujú štrukturálne medze procesu nekonečnej akumulácie, ktorý ovláda náš svet, a že sa tieto medze začínajú v súčasnosti prejavovať ako prekážky fungovania systému. … vytvárajú štrukturálne chaotickú situáciu, v ktorej bude život nepríjemný a jeho trajektória nepredvídateľná. Predpovedal som, že sa z tohto chaosu vynorí nový poriadok, ktorého tvár bude závisieť na tom, čo kto urobil v predchádzajúcom období – ľudia, ktorí  sú v súčasnom systéme pri moci a tí, ktorí nič nemajú.“ (Wallerstein, 2006, s. 92)

Čo je však zaujímavé, je Wallesteinov posledný článok. Immanuel Wallerstein vo svojom poslednom článku z leta tohto roku napísal:

„Nikto však nežije naveky a neexistuje spôsob, ako by som mohol ďalej písať komentáre. Takže som si povedal, že sa pokúsim dosiahnuť číslo 500 a potom to zavolám. Urobil som ich 500 a stačilo. … Budúcnosť je dôležitejšia a zaujímavejšia, ale tiež neodmysliteľne nepoznateľná. V dôsledku štrukturálnej krízy systému moderného sveta je možné, ale nie úplne isté, že transformačné využitie komplexu z roku 1968 dosiahne niekto alebo nejaká skupina. Pravdepodobne to bude trvať veľa času a bude pokračovať. Aká forma bude mať táto nová aktivita, je ťažké predvídať. V minulosti som naznačil, že si myslím, že rozhodujúcim bojom je triedny boj, ktorý používa triedu vo veľmi široko definovanom zmysle. Tí, čo budú v budúcnosti nažive, môžu bojovať sami so sebou, aby táto zmena mohla byť skutočná. Stále si to myslím, a preto si myslím, že existuje 50 – 50 šanca, že sa nám podarí dosiahnuť transformačné zmeny, ale iba 50 – 50 rokov.“

Immanuel Wallerstein, This is the end; this is the beginning, 2019

Odporúčaná literatúra

WALLERSTEIN, I. (2003): Historical Capitalism with Capitalist Civilization. London – NY: Verso, ISBN-10:1844677664.
WALLERSTEIN, I. (2003): Úpadek americké moci. USA v chaotickém světě. Praha: SLON, ISBN:80-86429-44-X.
WALLERSTEIN, I. (2004): World-systems analysis : anintroduction. Durham: Duke University
WALLERSTEIN, I. (2006): Utopistika. Historické rozhodování ve 21. století. (z originálu Utopistics, Or, Historical Choices of the 21st. Century). Praha: Intu, ISBN:80-903355-4-3.

[1] Rudolf Převrátil považuje Wallersteinovu knihu Úpadok americkej moci, v ktorej dokazuje hegemonický úpadok USA ako dôstojný protipól prácam Francisa Fukuyamu a Samuela Huntingtona.

[2] Konzervativizmus (Burke, De Maister) definuje autor ako presvedčenie, podľa ktorého môžu mať zásahy do existujúcich štruktúr, ktoré sa vyvíjajú pomaly, vysoké riziká, preto ich treba zavádzať opatrne. (Wallerstein, 2006, s. 13)

[3] Je potrebné mať na pamäti, že zisk v uvedenej definícii nemusí byť len dôsledkom vykorisťovania, to by platilo, ak by sa cenový rozdiel rovnal hodnote rozdielu medzi hodnotou vyprodukovanou nutnou prácou a nadhodnotou vyprodukovanou nadprácou, ale vyššie uvedený cenový rozdiel vyvolávajú aj iné faktory než len vykorisťovanie, napríklad dokonalejšia technológia. (Oponentská poznámka V. Mandu)

Mgr. Lukáš Perný, autor sa dlhodobo venuje sociálnej filozofii a dejinám utopizmu

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


2 thoughts on “„Mocní ľudia neboli nikdy tak silní a bohatí ako v súčasnom svete,“ prehlásil nedávno zosnulý Immanuel Wallerstein, spoločenský vedec a geopolitik

  • 4. septembra 2019 at 20:51
    Permalink

    Vidím to tak, že vývoj kapitalizmu je zákonite daný na osi – štátny kapitalizmus – globálny kapitalizmus – globálny monopolný kapitalizmus – totalitný kapitalizmus. Ak nebudú aplikované určité obmedzenia ( regulácie , „socializmus“ ), tak kapitalizmus v istom stupni vývoja neprežije pokiaľ sa nezmení v totalitu – fašizmus.

    Keďže rozhodnutia ( vládnutie ) môže byť buď sociálne, alebo asociálne, z tohto hľadiska sú v modernej spoločnosti možné len dve spoločenské zriadenia – socializmus, alebo asocializmus. V súčasnosti tu máme asocializmus, v jeho vývojovom štádiu prechodu od štátneho kapitalizmu na globálny kapitalizmus. Teda kým dnes stojí otázka či socializmus, alebo kapitalizmus ? , tak v istom momente vývoja sa táto otázka zmení na otázku či socializmus, alebo totalita ?

    Zoberme do úvahy stupeň a dynamiku vývoja výpočtovej a informačnej techniky a umelej inteligencie, súčasne ale pri nesmiernom zaostávaní v otázkach spoločenských a humánnych a ich zvažovaní spoločnosťou. Tieto sú a budú v rukách „elít“, ktorým vyhovuje pyramídová stavba spoločnosti, zvaná kapitalizmus ( = totalita ).
    Dúfam, že aj Vám je jasné, o čo hráme.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom