Muž z prvého storočia, sci-fi utopická komédia, ktorá je aj o nás

Preskúmali sme ďaleké oblasti vesmíru. Vzácnosť najvzácnejšia je život. Ten je treba chrániť. Našli sme planéty dnes mŕtve, na ktorých bol život, ale sám seba v nepriateľstve požral. Ľudia… vy máte niečo, čo sme nikde vo vesmíre nenašli. Krásu, šťastie, radosť a bolesť, lásku, cit, niečo na čo u nás nemáme vzorec.
– mimozemšťan Adam (scenár filmu Muž z prvního století)

Polovica 20. storočia, prvý štart českej kozmickej lode na ktorej robí posledné úpravy opitý čalúnnik Jozef. Ten omylom odštartuje loď, doletí k planéte Modrá hviezda, kde sa zoznámi s obyvateľom planéty Adamom, ktorý ho privedie naspäť na Zem. Avšak na Zem sa vráti o 600 rokov. V tom čase je na planéte zavedená globálna komunistická sci-fi utópia.

Československá kinematografia bola priekopnícka v oblasti futuristického sci-fi od Zemanom sfilmovaných Verneoviek až po dystopické filmy na námet Čapkových kníh. Kým svet spoznal Kubrickovu Vesmírnu odyseu až v roku 1968, Československo malo svoju Ikáriu XB 1 už v roku 1963, no ešte predtým mal premiéru film Muž z prvního století (Lipský, Macourek, Bláha, 1961). Táto neprávom zabudnutá sci-fi komédia, ktorá získala niekoľko ocenení, si zaslúži zopár slov a pozornosť dnešného diváka. S nenásilným humorným nadhľadom na pozadí utopickej spoločnosti ďalekej budúcnosti paroduje konformizmus, karierizmus a nezmyselný hyperkonzum, ale aj iné prežitky dobovej spoločnosti.

• 

Film pojednáva o spoločnosti, v ktorej zrušili peniaze aj zbrane, nepoznajú sebectvo a práca sa stala kreatívnou potrebou sebarealizácie, nakoľko je všetko k dispozícii zadarmo. Čalúnnik Josef (Miloš Kopecký) (ktorého charakter (typovú postavu) poznáme aj ako Švejkovho feldkuráta Katza, Horáca Hoga Foga či ako zahradníka Matěja Kráčmera) si tu zahral svoju prvú hlavnú rolu. Hedonistcký „lump“ zo súčasnosti, ktorý sa ocitne v utopickom svete ako projekt paródie na konformnú západnú civilizáciu.

Peníze jsou půl zdraví. To jsou takové plíšky, tí když máš, tak můžeš všecko.
– Josef

Přístroje ukázali, že to je docela primitivní tvor. Ztrácíme čas.
– Eva

Kopecký zosobňuje všetky spoločenské neduhy – malomeštiactvo, oportunizmus, české buranstvo a notorické flákačstvo. Kopecký bol pre znázornenie týchto vlastností priam ideálnou postavou. Josef naruší pokojnú komunistickú utópiu svojim buranstvom, sebectvom, ctižiadostivosťou, vlastnosťami, ktoré sa v tejto utópii javia ako absurdné až do takej miery, že skončí na psychiatrii. Kritici filmu hodnotia túto spoločnosť, ako neskutočne nudnú a asketickú a vo všeobecnosti film kritizujú ako promo pre komunizmus. To nie je úplne pravda, nakoľko tu nenachádzame násilne ideologické motívy (snáď iba časť o nastolení socializmu v Luxembrugu a zmienka o Tuzexe a železnej opone). Kopeckého postava neparoduje iba kapitalizmus, ale aj prežitky dobovej socialistickej spoločnosti – kádrové posudky, rozkrádanie fabrík a karierizmus a túžba vyrovnať sa západnému konformizmu. Tie sú hlavným motívom vtipu, ten však zamrazí pri premietnutí dôsledkov správania tejto postavy. To je časť, kde Akademik Josefovi premietne zábery z vojen 20. storočia ako dôsledok egoistického správania a sebectva.

Filmová vízia utopickej budúcnosti

Zaujímavým momentom je diskusia o automatizácii ako prežitku. Ľudia budúcnosti považujú etapu extrémnej automatizácie za prežitok a tak sú určité prvky automatizácie považované za smiešne, iné zase maximálne efektívne využité nakoľko ide o civilizáciu vysoko technicky vyspelú. Toto sci-fi mesto budúcnosti pripomína projekt Venus, predovšetkým využitím potrubnej pošty na objednávky predmetov, ktoré sú voľne k dispozícii.

V spoločnosti je všetko zadarmo, peniaze sú zrušené, zároveň ide pravdepodobne o spoločnosť sekulárnu, no zároveň do určitej miery asketickú (alkohol a pôžitky sa tu vnímajú ako prežitok, čo pripomína skôr Andreaeho puritánsky Christianopolis, než racionálno-hedonistickú Utópiu Thomasa Mora). Asketizmus tohto spoločenstva je miestami až prehnaný a strojený, čo kritici filmu vyčítajú. Na druhej strane táto spoločnosť pozná nové druhy pôžitkov (bar, kde sa ľudia miesto popíjania vznášajú). Mimoriadne aktuálnym je ale moment filmu, kde je projektovaná video-konfrencia vo forme medzinárodného videochatu (webinára). Treba si uvedomiť, že išlo o rok 1961, takže autori filmu boli skutočne vizionári. V čase vypuknutia korona-krízy sa takýmto spôsobom organizovali celoeurópskej konferencie.

• 

Ďalej tu máme mimozemšťana ako maskovaného Radovana Lukavského, ako pokrokového mimozemšťana Adama, ktorý projektuje postavu technicky založeného jedinca, ktorý nepozná emócie. Lipský túto postavu komentuje nasledovne:

V mnoha utopických filmech je budoucí svět líčený přetechnizovaně a lidé v něm jako chodící kybernetické mozky. Adam je představitelem takto chápaného světa a my skrze něj polemizujeme s takovýmto názorem na budoucnost.

• 

Vo filme si zahrali aj ďalšie významné herecké osobnosti ako Lubomír Lipský (režisérov brat známy z filmu 6 medvědů s Cibulkou či Čtyři vraždy stačí, drahoušku), Otomar Krejča, Josef Hlinomaz, Anita Kajlichová, Radovan Lukavský, ale aj Vladimír Menšík v malej, ale o to vtipnejšej roli.

Autori filmu a ich rukopis

Oldřich Lipský a Miloš Macourek sú vždy zárukou českej komediálnej klasiky, ktorá pracuje s prvkami sci-fi (Zabil jsem Einsteina pánové, Jáchyme, hoď ho do stroje!, Tajemství hradu v Karpatech, Kdo chce zabít Jessii?, Zítra vstanu a opařím se čajem, Což takhle dát si špenát) a prvkami paródie na western, rozprávky, secesné obdobie, západnú kultúru (Happy end, Limonádový Joe, Adéla ještě nevečeřela, Konec vodniku v Čechách, Konec agenta W4C, Dívka na Košteti, Létající Čestmír, Arabela).

Jsem rád, že jsem poznal lidi. I když mají kulatou chlupatou hlavu.
– mimozemšťan Adam

Filmy Lipského a Macourka vytvorili špecifický druh humoru, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou kultúry československých 70. rokov. Výroky z týchto filmov zľudoveli a nebolo by nedeľného popoludnia bez nezabudnuteľných komediálnych postáv stvárnených hereckými legendami ako Miloš Kopecký, Jiří Sovák, Rudolf Hrušínský, Vladimír Menšík, František Filipovský a ďalšími. Citáty a charaktery týchto postáv priam zľudoveli.

POZRI AJ: Limonádový Joe ako aktuálna paródia na voľný trh a marketing

Film je mimoriadne kvalitný aj po estetickej stránke, od futuristickej elektro-hudby a zvukových efektov Zdenka Lišku a Ladislava Simona, cez trikovú kameru Vladimíra Novotného (tú poznáme tiež zo známeho filmu o Saxane či konci vodníkov v Čechách), výtvarníčku kostýmov Ester Krumbachovú až po scénografiu Jána Zázvorku a Milana Nejedlého. Pre film vytvoril zvukový majster Jaromír Svoboda špeciálny elektronický nástroj (kde sa hrabú Silver Apples, Kraftwerk či Tom Disseveltna na československých konštruktérov), ktorému vdýchol život Zdenek Liška. Hlavným umeleckým architektom bol Jan Zázvorka (syn architekta a brat herečky Stelly Zázvorkovej), spoluautor steam-punkovej klasiky Tajemství hradu v Karpatech. Využil pri tom motív op-art a avantgardného výtvarného umenia (môžeme tu vidieť aj citácie ruskej avantgardy, predovšetkým suprematizmu, kubizmu, konštruktivizmu, futurizmu). Už len pre estetickú rovinu je toto dielo nutné zaradiť k priekopníckym filmom československej novej vlny a filmovej avantgardy. Čo dodať na záver? Postava Josefa, ktorú perfektne stvárnil Miloš Kopecký je tak trochu o nás. A preto: Ľudia, dajte pozor, vracia sa teraz k vám.

Satirická komedie Oldřicha Lipského se odehrává v budoucnosti, v roce „508 po Sputniku“. Do této doby se nedopatřením dostává muž z poloviny dvacátého století, čalouník Josef (kterého skvěle zahrál Miloš Kopecký). Jeho přízemní konzumní touhy se v době ideální společnosti jeví natolik podivné, že se octne na psychiatrické klinice. Společníkem Josefa na Zemi se stává Adam (Radovan Lukavský), obyvatel Modré hvězdy, jehož technické myšlení s údivem sleduje lásku mladého výzkumníka Petra a psychiatričky Evy… S realizací překvapivě svěží komedie podle námětu Miloše Fialy, Jana Fišera a Oldřicha Lipského to bylo jednu chvíli nahnuté, protože uprostřed natáčení se do vesmíru vznesl Jurij Gagarin a jakákoliv satira se hned jevila v jiném světle. Pro Miloše Kopeckého to byla první titulní postava, do té doby hrál jen menší a střední role. Komedie je i přes nezbytné „výchovné momenty“ díky režijnímu vedení a výborným hereckým výkonům natolik zábavná, že se těší dodnes přízni přátel českých filmů. (oficiálny text distribútora)

Pripravil PhDr. Lukáš Perný

---