Národný umelec Karel Gott oslavuje 80. narodeniny. Prečítajte si jeho prejav o vzťahu hudby, piesní, ľudu a socializmu

Dnes oslavuje 80. narodeniny Karel Gott, vynikajúci spevák, ktorý sa z proletára, vyučeného elektrikára, vypracoval až k československej superstár!

Spevák Karel Gott prehlásil v roku 1977 nasledujúce slová, ktoré skutočne stoja za prečítanie. V dnešnej dobe dekadencie, úpadku a totálnej dehonestácie kultúry a umenia, keď umelci slúžia záujmom kapitálu, imperiálnych mocností a korporácií, keď napomáhajú politickým prevratom, sú tieto slová mimoriadne aktuálne.

Gott reagoval na plánovanú kontrarevolúciu, ktorá vyvrcholila majetkovým prevratom v roku 1989, teda ekonomicky vzato, za vznešenými slovami o slobode a demokracii, transformáciou plánovanej socialistickej ekonomiky, na neplánovanú trhovú anarchiu (neoliberalizmus), v ktorej sa naša krajina stala hračkou veľmocí. Stavu, kedy nemáme vlastnú národnú ekonomiku, nemáme strategické podniky a korporácie a zahraniční vlastníci nás postupne pripravujú aj o vlastnú pôdu a zdroje.
V minulom režime bolo veľa chýb, najmä 50. roky spôsobili mnoho utrpenia a pošpinili myšlienku socializmu. Ale napriek tomu mal socializmus víziu: víziu sociálne spravodlivej spoločnosti. Dnešný svet má iba víziu sebectva, egoizmu, vojny každého proti každému a nekonečného vykorisťovania. Je dokázateľným faktom, že inštalácia tohto režimu začala už Václavom Havlom v 70. rokoch, ktorý bol dokázateľne financovaný zo zahraničia. A mnohí marxisti mu naleteli, predovšetkým Egon Bondy, ktorý po roku 1989 prehlásil: „Jak jste věřili ve svobodu. A zbyla z ní svoboda obchodu t. j. podvodu. Zalízt pod vodu a tam utopit byste se měli, vy co jste na Václaváku v nadšení vyváděli.“

A v nasledujúcich riadkoch už hovorí Karel Gott:

Patrím medzi tých, a nie je je ich v tejto sále málo, ktorí radšej spievajú ako hovoria. Sú však situácie, kedy iba spievať nestačí. Tak je tomu aj dnes. Vlasť, národ, štát, socializmus to sú pojmy, ktoré sa v našom každodennom slovník často nevyskytujú. V živote národa, ľudu i jednotlivca, sú však chvíle, kedy sa treba zamyslieť nad významom týchto slov, zamyslieť sa, či je vzťah k tomuto ľudu a zemi je úprimný, citlivo prežívaný, či tento vzťah nachádza svoju konkrétnu náplň v každodennej práci, v prostých nedeklaratívnych činoch.

Vzťah k rodnej zemi, jeho ľudu, i k jeho kultúrnemu bohatstvu má u každého z nás hlboké korene. Moja matka, babička, najbližší rodinné prostredie ma učili láske k národným piesňam. Tým však nechcem povedať, že sme iba speváci národných piesní, naša úloha je zložitejšia a zodpovedá dnešným požiadavkám, ale to čo sme sa v detstve naučili zostáva ako pevný základ nielen vo vzťahu k hudbe, ale taktiež vo vzťahu k ľudu, národu a vlasti.

• 

Preto chcem všetkým čo viem, obohacovať a spestriť život tohto ľudu. Preto chceme všetci spoločne pre tento ľud tvoriť pocity sviatočné, ale i všedné, chvíle umeleckých zážitkov, i zábavy a dennú kulisu domovov a práce.

To je to, čo od nás ľudia chcú. K naplnenie toho všetkého potrebujeme kľudný život a šťastnú perspektívu, ako to vyjadruje Jaroslav Florián, ktorého verše som si zamiloval:

Přejte už, přejte téhle zemi klid,
aby jí všechno nepadalo z ruky,
mžením a hřměním aby mohla křtít,
a dole v studnách zelenavý třpyt
a horký vzduch nad bílou tavbou žit
aby se chvělo nás a naše vnuky.

…a ak bude dostatok kľudu a pohody, nenarušovaného osočovaním, ohováraním a nenávisťou, potom bude možno viacej spievať a menej hovoriť. Potom bude naplno platiť jedna z piesní, ktoré mám rád:

tak nač to skrývat
ne ne to se ti zdálo
hrát a zpívat
ne ne to není málo

Nemajte mi za zlé ak sa odvolávam na vlastné pocity, ale tie vlastné sú práve pre umelca najsilnejšie a najpredsvedčivejšie. Myslím na tie chvíle, hmatateľného, zvláštneho kontaktu s poslucháčom, akejsi iskry, kedy cítim, že sú akoby moje struny naladené na ich frekvencie. Sú to chvíle najvzácnejšie, najradostnejšie ale závažné. Závažné preto, že hráme ľuďom všetkých profesií, vekových vrstiev, snáď najviac tých mladých, ktorých morálka a vkus je pre našu budúcnosť tak rozhodujúci.

V tom je sila a význam piesne, preto mohla zohrať svoju úlohu všade, kde išlo o pokrok, slobodu a mier.

My však chceme reprezentovať svoju vlasť umelecky, i celým našim vystupovaním, svedomím, že tým prispievame ku kľudnému ovzdušiu vo svete, ktoré k našej práci toľko potrebujeme.

Nie je dôležité aby sme rozobrali všetko kladné čo sa v našom žánre zrodilo, jedno je však isté, stovky piesní a stovky melódií prišli do vedomia a snáď i srdcom našich ľudí. Stali sa ľudovým vlastníctvom a v tom je najväčší úspech.

Ľud ako zdravý organizmus vstrebáva do seba iba to, čo je pre neho potrebné. Ani tvorca, ani interpret si nemôže priať nič ideálnejšieho. A myslím, že môžeme v mene vás všetkých povedať, že máme k tomu doma dobré podmienky.

A ja osobne si neviem predstaviť krajší a vznešenejší cieľ než prinášať náruč ruží a rozdávať kvety lásky, pohoda a šťastia všetkým a ľudu tejto prekrásnej socialistickej zeme.

Preto pripájam svoj hlas k mohutnému prúdu vyznaniu umelcov v mene socializmu a mieru, za ešte krásnejšie piesne a melódie a za ešte šťastnejší život ľudu tejto zeme.

Karel Gott, 1977 v reakcii na Chartu 77

Z verejne dostupného videa prepísal do slovenčiny Lukáš Perný

---