Návrh nového volebného systému

Nastane zmena myslenia pracujúceho ľudu až po zmene politického systému?

Návrh nového volebného systému (1) na princípoch decentralizovaného regionálneho usporiadania.

Postupné zavádzanie nového spravodlivejšieho volebného systému a decentralizovaného usporiadania krajiny je úzko spojené s postupným zavádzaním prvkov tzv. (polo)priamej „demokracie“ zdola. Čím sa postupne prepracujeme od pomerného volebného systému k väčšinovému multi obvodovému volebnému systému. Reforma volebného systému musí byť spojená aj so zmenou regionálneho usporiadania, ktoré spočíva na princípoch egalitárnej teritoriality. Náš návrh spočíva v rozdelení geopolitického územia SR z terajšieho jediného volebného obvodu na 25 volebných obvodov tak, aby si navrhovali priamo kandidátov na poslancov, resp. delegátov územne príslušní občania, čiže zdola v jednotlivých regiónoch. (2) Čo v podstate znamená, že ak chceme pre všetky regióny vytvoriť rovnaké a spravodlivé pravidlá, tak musia byť teritoriálne rovnomerne rozčlenené, čiže približne rovnako veľké rozlohou a aj počtom občanov, resp. voličov. V tomto prípade už bude konkrétny zvolený poslanec zvolený konkrétnymi voličmi, ktorým bude osobne zodpovedný za výkon mandátu poslanca. Zároveň bude tými, ktorí ho navrhli za kandidáta, zvolili za poslanca priamo odvolateľný a nahradený náhradníkom (aby sa nemuseli vypisovať doplňovacie voľby), ktorý skončil vo voľbách ako druhý za zvoleným poslancom. V podstate pôjde o zavedenie imperatívneho mandátu, ktorému sa bránia všetci svojvoľne konajúci poslanci. Tak ako povedal Tomáš Baťa: Zodpovednosť všetkých za všetko je zodpovednosťou nikoho za nič. Zmenou volebného systému z jedného volebného obvodu na multi obvodový sa výrazne zvýši zodpovednosť poslancov, lebo nebudú mať zabetónované mandáty do konca volebného obdobia a zároveň budú zvolení a odvolateľní priamo voličmi.

Navrhujeme nasledovné systémové zmeny volebného systému:

  • pri parlamentných voľbách v prípade prechodnej alternatívy jednokomorového parlamentu budú navrhovaní a volení kandidáti po 6 za každú politickú stranu, ktorá sa rozhodne zúčastniť volieb vo vyššom regionálnom komunitárnom celku (VRKC). Sumárne bude zvolených 150 poslancov (3) 25 VRKC, čiže každý VRKC bude zastupovať 6 poslancov, (4) ktorých si navrhnú regionálne štruktúry politických strán, alebo budú môcť kandidovať ako občianski kandidáti za petičný výbor, (5) ktorý zozbiera stanovený počet petičných podpisov. (6)
  • V prípade presadenia dvojkomorového parlamentu podobnému švajčiarskemu modelu budú politické strany pluralitne obsadzovať v každom regióne po 4 miesta na politickej volebnej kandidátke v každom z 25 volebných obvodov. Z čoho vyplýva, že Dolná komora (NR SR) bude mať 100 poslancov. V Hornej komore – Rade regiónov  (RR SR) (7) bude 50 delegátov, tzn. po dvaja volení zástupcovia budú reprezentovať a presadzovať záujmy regiónu, za ktorý boli priamo zdola navrhnutí, zvolení, ale aj voličmi odvolateľní cez regionálne referendum.
  • pri voľbách do VÚC (prechodná alternatíva bez zmeny územného členenia) je nami navrhovaný systém tiež použiteľný, nakoľko nové územnosprávne členenie je zhodné s existujúcimi VÚC, kde sa zdola navrhnú kandidáti, ktorí sú prirodzené autority v regióne. Ich nomináciu navrhnú a schvália v primárkach členovia strany na schôdzi Regionálnej organizácie strany (ROS). Celorepublikový snem strany ich nominácie, ktoré prednesú dvaja delegáti za ROS schváli alebo zamietne s tým, že nevhodný kandidát (8) bude nahradený náhradníkom za príslušný okres v ROS, tak aby bol každý okres zastúpený minimálne jedným kandidátom na poslanca.
  • pri voľbách do EP vždy dva susediace a najlepšie kooperujúce teritóriá  navrhnú spoločného kandidáta. Čiže za stranu bude postavených 13 kandidátov a jeden náhradník. Opäť sa bude rozhodne v primárnych voľbách spoločne v dvoch susediacich regiónoch a ktorý zo 14  kandidátov sa stane náhradníkom rozhodne Snem strany konsenzom. Ak sa nedohodnú, tak sa bude hlasovať 4/5 väčšinou. Eventuálne si môžu politické strany odhlasovať vlastný spôsob delegovania kandidátov. Napr. pôvodný banskoystrický VÚC je rozlohou najväčší, tak by mal v 4 VRKC (VTKC) troch kandidátov, kým susediace dvojice VRKC po dvoch. Je to vecou politickej dohody.
  • pri komunálnych voľbách presadzujeme podobný väčšinový systém s kandidátmi navrhnutými  zdola ako pri voľbách do VÚC. Navrhnutí budú kandidáti, ktorí sú prirodzenými autoritami v regióne. Ich nomináciu navrhnú a schvália v primárkach členovia strany na schôdzi miestnej organizácie strany (MOS) v zmysle stanov a organizačného poriadku strany.

    Reforma miestnej samosprávy na mini regionálnom komunitárnom princípe

    Ďalej sa budeme venovať zmene volebného systému na samosprávnej miestnej úrovní. Táto zmena volebného systému je nevyhnutne potrebná, ak má dôjsť k zásadnejšej zmene v spoločnosti. Čiže pôjde o radikálnu zmenu na väčšinový decentralizovaný samosprávny volebný systém. Inými slovami povedané z pravidla pri zmene spoločenského systému, alebo zásadnej hodnotovej zmene a orientácií krajiny dochádza k zmene organizačného a samosprávneho usporiadania krajiny.

    Hlavným dôvodom nevyhnutnosti reformy miestnej samosprávy je nízka úroveň starostov a úradníkov, vysoká neefektívnosť, byrokratizácia a prezamestnanosť samosprávnymi úradníkmi, (9) kde sa na platy, odmeny a odvody odčerpáva veľmi vysoká časť rozpočtu miest a obcí. Naším zámerom je znížiť minimálne o 1/3 počet samosprávnych úradníkov. Na druhej strane dôjde k zásadnej transformácií úradníkov špecializáciou a profesionalizáciou na meritokratickú funkciu „city & village“ managerov, (10) ktorí budú občanmi a mestami „draftovaní“ do samospráv zo zoznamov voľných managerov. Takto môže byť obsadený aj post starostu alebo primátora.

    Zásadná zmena komunálneho volebného systému bude spočívať v novom územnom mini regionalizme. Ten bude presadzovať zníženie počtu obcí z cca 2900 na polovicu (cca 1500) s tým, že sa menšie obce organizačne zlúčia tak, že každá z nich bude mať minimálne 1500 obyvateľov. Pokiaľ bude lokálny mini región tak riedko osídlený, že nebude mať 1500 obyvateľov, tak druhým kritériom bude rozloha mini regiónu s maximálne 25 km2, kde sa už pre túto strediskovú spádovú obec nebude prihliadať len na počet obyvateľov, ale aj na rozlohu spádovej obce. (11)

    Druhá veľmi zásadná zmena bude spočívať v odpolitizovaní čelných predstaviteľov obcí a mestských častí a ich prepojenia na politickú a ekonomickú oligarchiu. Táto apolitizácia a špecializácia bude spočívať vo výberovom konaní  špecializovaného profesionálneho nevoleného miestneho top managera, ktorý bude riadiť mini regionálne časť (spádovú obec, alebo mestskú časť) bez časového obmedzenia. Občanmi miestnej samosprávy bude tento čelný predstaviteľ miestnej samosprávy (city, resp. village manager) odvolateľný kedykoľvek miestnym referendom, ak si nebude riadne plniť svoje povinnosti. Hrubá mesačná mzda vrátane odmien a prémií tohto miestneho managera bude zodpovedať max. dvojnásobku (12) priemernej mzdy v NH. (13) Miestny top manager bude vyberaný občanmi zvolenou výberovou komisiou z priamo navrhnutých kandidátov občanmi mini regiónu. (14) Výberová komisia bude paritne zložená zo zástupcov (delegátov) zastupujúcich jednotlivé mikroregionálne časti. (tzn. zo sídlisk, dedín, osád,…) Výberová komisia bude paritne zostavená z 10 členov, tzn. z 50% mužov a 50% žien. Kritériom pre členov výberovej komisie je odbornosť, tzn. musí byť zostavená z odborníkov s prihliadaním na minimálne vzdelanie, (15) ktoré sa stanoví legislatívne.

    Mini regionálne zastupiteľstvo (obecné, mestskej časti) naďalej zostane volené v komunálnych voľbách, ale už väčšinovým volebným systémom. Kandidátov nebudú navrhovať politbyrá politických strán, ale budú musieť všetci nezávislí kandidáti vyzbierať 30% podpisov všetkých oprávnených voličov mini regiónu v priebehu 100 dní pred uzavretím kandidátok. Každý volený zástupca (poslanec) bude môcť byť zvolený najviac dvakrát po sebe. (16)

    Presadzujeme minimálne 50% participatívny rozpočet, (17) ktorý chceme zaviesť čo najskôr. Tzn. že si občania budú priamo rozhodovať o tom, ako a kde sa čo najefektívnejšie využije polovica zo samosprávneho rozpočtu. Prostredníctvom mini regionálnych projektov, ktoré sa budú každý rok predkladať na posúdenie sa budú môcť rozhodnúť jednotlivé mikročasti ako sa efektívne využije 50% obecného rozpočtu. Participácia bude spočívať spravodlivom egalitárnom prerozdeľovaní (18) vybraných daní rovnomerne pre všetky mikroregionálne časti miestnej samosprávy. Participatívny rozpočet a priame podieľanie sa na ňom priamo občanmi umožní oveľa efektívnejšie využitie obmedzených prostriedkov a ich kontrolu oprávneného využitia.


1 Karel Janeček navrhuje nahradiť súčasný pomerný volebný systém, preferovaný tak v Česku, ako aj na Slovensku, vylepšeným väčšinovým volebným systémom, v ktorom by boli volení dvaja poslanci v 82 volebných obvodoch, a to pomocou šiestich preferenčných hlasov, z toho štyroch plusových a dvoch mínusových preferencií. Vychádza pritom z myšlienky, že takýto systém by umožnil vylepšiť parlament z hľadiska odbornosti a morálnosti volených poslancov, pretože by takmer automaticky odstraňoval či silne diskvalifikoval extrémistov, populistov a morálne zdiskreditované alebo skorumpované osoby.

2 Tzn. že by už neboli kandidáti navrhovaní centralisticky zhora politbyrami štandardných (buržoázno-kapitalistických) strán, ale priamo v regiónoch, ktoré by zastupovali na celoštátnej alebo medzinárodnej úrovní!

3 Ide o nezrovnateľne pokročilejšiu a spravodlivejšiu alternatívu ako ponúka predseda Nového parlamentu (NP)  pán Behýľ, kde sa za každý okres navrhne jeden kandidát a ďalší 8 sa doplnia za VÚC (= 87 mandátov) Navrhuje zastupovať jedným poslancom nerovnomerne rozdelené okresy rozlohou a počtom obyvateľov (napr. Prešovský okres s takmer 169. 828 obyvateľmi by zastupoval jediný poslanec rovnako ako okres Medzilaborce s 12.408 obyvateľmi.) Zastupovanie VÚC ďalším poslancom je neopodstatnené. Volebný model navrhovaný NP vyžaduje zmenu volebného zákona. Tento návrh NP spojený s druhou (hornou) stavovskou hornou komorou navrhuje aj Roman Ruhig zastupujúci koalíciu Spoločne za Slovensko.

4 S týmto systémom môže prejsť ako pravá ktorákoľvek „neštandardná“ strana a to bez ohľadu na politickú dohodu s konkurenčnými politickými stranami. Nami preferovaný nový volebný systém vôbec nemení počet poslancov a dokonca rešpektuje akúkoľvek terajšie resp. budúce územnosprávne členenie (kopíruje 8 krajov /VÚC/ a tiež aj terajšie okresy, čiže má nespornú výhodu oproti stoličnému systému presadzovanýmu Z. Simonom z Mostu-Híd). Takže je plne realizovateľný bez zmeny zákona na štátnej úrovní už pri najbližších voľbách. Tento komunitárno-teritoriálny model je možné zaviesť aj v organizačnej štruktúre

5 Aj do parlamentných volieb sa umožní pri zozbieraní napr. 1/3 podpisov oprávnených voličov petičným výborom delegovať tzv. vzájomne závislých kandidátov. Tzn. že eventuálne zvolený poslanec bude vzájomne závislý na svojom elektoráte, ktorý ho bude môcť aj odvolať a na jeho miesto nastúpi náhradník, ktorý získal najvyšší počet hlasov. Tento systém zdola sa dá realizovať aj bez zmeny zákona, podobne ako v OĽ-ANO kandidujú tzv. nezávislí kandidáti, ak bude súčasťou petície aj zozbieranie 10 000 podpisov na založenie a zaregistrovanie vzájomne závislej politickej strany, bez stálej členskej základne.

6 Naše riešenie je komunitárne, čiže rozdelené do 25 vyšších regionálnych komunitárnych celkov (VRKC). Za každý VRKC by boli volení 6 kandidáti. Z Janečkovho volebného systému by sme prebrali systém možnosti zakrúžkovania 6 preferenčných  (+) hlasov a  modifikovaný systém 3 diskreditačných  (-) hlasov aj na inej kandidátke. Takže volič by mohol 6  kandidátov zakrúžkovať (+) z tej istej kandidátskej listiny, alebo aj súčasne dať 3 kandidátom (-) hlasy z tej istej, alebo inej kandidátskej listiny, ktoré by sa od celkového počtu získaných hlasov odpočítavali!

Ďalšou alternatívou by bolo Janečkov systém zmeniť na 6 (+) plusových preferenčných hlasov a 2 x 3 negatívne hlasy (6 -) vetovacie hlasy max. 3 na prvom a max. 3 na ďalšom volebnom lístku inej politickej strany a hnutia. Takže by volič mohol použiť 6 (+) preferujúcich kandidátov, alebo (2 x 3) 6 (-) negujúcich kandidátov na ďalších dvoch volebných listinách politických strán a hnutí. Mínusové vetovacie hlasy by sa odpočítavali od celkového počtu získaných hlasov jednotlivých kandidátov!

Ak by bol logicky usporiadaný volebný hlasovací lístok, tak by spočítavanie nerobilo až také problémy, hoci by to trvalo podstatne dlhšie pri manuálnom sčítavaní.

7 Rada kantonov (Ständerat / Conseil des Etats = senát alebo rada štátov, resp. kantónov) je komorou, která má celkovo 46 poslancov, ktorí zastupujú občanov ako obyvateľov kantonov na federálnej úrovni. Každý kanton deleguje 2 poslancov a každý polokanton (demi-canton) jedného poslanca. Z toho vyplýva, že 20 kantonov zastupuje 40 poslancov a 6 polokantonov deleguje 6 poslancov, celkovo 46 poslanců. Viac podrobností nájdete na:

https://cs.wikipedia.org/wiki/Politick%C3%BD_syst%C3%A9m_%C5%A0v%C3%BDcarska

8 Pod nevhodným kandidátom rozumieme prešpekulovaného „klasického“ oportunistu, ktorý dokáže ovplyvniť v primárkach členov strany v regiónoch, aby podvodným spôsobom získal potrebnú podporu. Tu je možné využiť zapracovaný blokovací antioportunistický  mechanizmus, ktorý umožní členom strany obrátiť sa podnetom  na Rozhodcovskú komisiu, ktorá vec preskúma a vydá odporúčajúce stanovisko pre republikový snem strany.

9 Považujeme za vysoko neefektívne zbytočne platiť až 175 500 samosprávnych úradníkov v rámci SR. Čo vyvolá obrovskú nevôľu úradníkov s pokúpenými teplými flekmi voliacich tzv. „štandardné“ strany. Jedným z hlavných zámerov je znížiť o 1/3 počet „inventárnych“ úradníkov v samospráve (mnohí ešte z čias socializmu)  na cca 117 tisíc, čím sa ušetria veľké finančné čiastky, ktoré sa participatívne využijú na investície v samospráve. Viac na : http://cenastatu.sme.sk/km-vss-zvs/2013/Eur/

10 Meritokracia je vláda osôb zvolených na základe ich osobných zásluh a schopností, vláda najschopnejších jedincov. Nekladie sa dôraz na bohatstvo (plutokracia), rodinné vzťahy (nepotizmus), sociálnu triedu (oligarchia), priateľov (rodinkárstvo a klientelizmus), vyšší vek (gerontokracia), populárnosť (demokracia) alebo na iné historické, sociálne a politické vlastnosti a sily. Viac na: https://sk.wikipedia.org/wiki/Meritokracia

Na meritokratickú funkciu „ex starostov “ = city & village top managera (nevoleného správcu obce, alebo mestskej časti) budú kladené pomerne vysoké a náročné požiadavky na kvalifikáciu, (2. stupeň VŠV pre verejnú správu), čo im zaručí celoživotné pracovné miesto (definitívne sa zabráni kupčeniu s úradmi – korupčnej investitúre politickými stranami) Tento samosprávny manager bude musieť byť maximálne flexibilný, tzn. ochotný sa presťahovať za prácou, neustále si dopĺňať vzdelanie v ekológií, práve a rozvíjať jazykové schopnosti. Definitívou mu bude zaručený stabilný plat, stabilné pracovné miesto a kvalitné a primerané nájomné ubytovanie, za predpokladu, že bude pracovať čestne, zodpovedne a dostatočne altruisticky bude vykonávať svoju prácu ku spokojnosti občanov. V jednej samospráve bude môcť pracovať maximálne dve volebné obdobia samosprávnych poslancov. Po úspešnom lokálnom referende ho budú môcť odvolať z funkcie poslanci zastupiteľstva a nahradiť ho iným top managerom zo zoznamu voľných managerov (podobne ako voľní hráči NHL) prostredníctvom výberového pohovoru. Samosprávny manager bude kedykoľvek odvolateľný miestnym referendom počas trvania služby v kontraktnej zmluve managera. Druhým dôvodom je fakt, že EÚ nepripustí pri volených zástupcoch stanoviť kritéria na odbornosť. Tak sa viac krát stalo, že za starostov boli zvolení aj anafabeti, ktorí nevedeli prečítať sľub starostu. Prenesené kompetencie potom nemohli zvládať, lebo im to nedovolilo ich nízke vzdelanie a IQ

11 Rozloha LKC 25 km2 je celulára (bunka) s fiktívnym  polomerom 2,82 km. Kým plocha VRKC je celulára s fiktívnym  polomerom 25 km.

12 Používame tu ekvivalent mondragónskej konštanty, kde maximálna výška platu top managera nesmie prekročiť 4,5 násobok minimálnej (najnižšej) mzdy zamestnanca podniku, resp. odvíjal by sa od hranici chudoby. Nepovažujeme preto za spravodlivé odvodzovať výšku mzdy city manažéra od handľovaniu odborárskych bossov s vládou a zamestnávateľmi v rámci tripartity, preto výpočet maximálnej mzdy neviažeme na minimálnu mzdu, ale na hranicu chudoby (HCH) stanovenú Eurostatom (cca 347 €.) Potrebné je uviesť, že neochota politických špičiek v parlamente urobiť reformu samosprávy na miestnej úrovní sú vysoké platy starostov a primátorov, ktoré sú kumulované s platmi poslancov VÚC a NR SR. Z uvedeného vyplýva, že by bol maximálny plat top manažéra pre tento rok vypočítaný nasledovne: 347€ x 4,5 násobok HCH = 1561,5 €

13 Takto bude zabezpečená valorizácia mzdy samosprávnych managerov podľa výkonnosti ekonomiky.

14 Tento kandidát nebude musieť mať v obci trvalý pobyt, ale bude musieť spĺňať predpísané minimálne kvalifikačné predpoklady. Takto sa zabráni, aby sa za vysoké platy dosadzovali  rodinné alebo mafiánske gangy do vedenia obcí svojich bielych koňov, ktorí sa o obec vôbec nestarajú, ale hája svoje záujmy a záujmy svojich „mecenášov“. Zároveň sa vyrieši problém so stanovením minimálnych kvalifikačných požiadaviek, ktoré pri volených zástupcoch medzinárodná legislatíva zakazuje z dôvodu diskriminácie.

15 Za minimálne vzdelanie budeme považovať napr. 1. stupeň vysokoškolského vzdelania, prípadne v krajnom prípade úplne stredoškolské odborné vzdelanie, za predpokladu, že sa takýto odborník na samosprávu nájde v danom mikroregióne. Pokiaľ sa takýto odborník, na ktorom sa zhodnú v mikroregióne nenájde, tak si budú môcť občania delegovať svojho zástupcu aj z inej časti strediskovej obce. Minimálne podmienky stanoví zákon o mini regionálnom samosprávnom zriadení.

16 Táto podmienka zvolenia za poslanca do územnej samosprávy max. 2 krát umožní, čo najväčšiemu počtu občanom participovať na veciach verejných. Zároveň sa do určitej miery zabráni uzurpácií moci na dlhšie obdobie záujmovými skupinami, rodinnými klanmi, alebo alfa samcami na úkor inteligentných, ale menej priebojných žien a mužov. Navyše volenie lokálnych poslancov z viacerých spádových obcí naruší klanové a rodinkárske väzby v spádovej obci (LKC)

17 O druhej neinvestičnej polovici samosprávneho rozpočtu bude rozhodovať samosprávne zastupiteľstvo tak, aby sa zachovali všetky základne služby a funkcie miestnej mini regionálnej samosprávy. Považujeme za nezmyselné, aby občania rozhodovali, kde a ako často sa bude vyvážať odpad, alebo v ktorých častiach obcí sa bude v noci svietiť a pod. Ale budú môcť rozhodnúť o tom, kde sa vymenia napr. neónové svietidla za ledkové a pod. Taktiež budú môcť rozhodnúť kde sa vyvezie a uskladní odpad alebo umiestnia veľkokapacitné kontajnery.

18 Takto sa zabráni protežovaniu len tých časti obce odkiaľ pochádzajú sú najvplyvnejší a najaktívnejší miestne príslušní poslanci. Bude možné sa dohodnúť na mikroregionálne subsidiarite v rámci susediacich mikroregionálnych časti miestnej samosprávy, tak aby sa aj väčšie investície dokázali realizovať.


Foto: JC, CC

Zdieľaj tento článok:

Pridaj komentár

close

Pomôžte nám s propagáciou: