NKÚ: Štát nevie, ako zabezpečiť udržateľné financovanie komunitných centier

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Bratislava 4. decembra (TASR) – Napriek tomu, že komunitné centrá zlepšujú situáciu ľudí ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením, väčšina z 374 takýchto organizácií môže po skončení sa eurofondových projektov ukončiť svoju činnosť. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) po kontrole v samosprávach Banskobystrického kraja, ktorú realizoval v rokoch 2017 – 2019. Štátni kontrolóri preto očakávajú odbornú diskusiu na túto tému a zároveň považujú za nevyhnutné nielen nové nastavenie udržateľného viaczdrojového financovania centier, ale aj ich metodického riadenia a kontroly zo strany rezortu práce. Informoval o tom hovorca úradu Marek Papajčík.

„Štát si jasne nezadefinoval, čo od miestnych komunitných centier očakáva a aké majú byť ich hlavné aktivity vo vzťahu ku klientom,“ komentovali kontrolóri. Podľa podpredsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho zistenia úradu naznačujú, že aktivity centier nesmerujú do plnenia cieľov sociálnej inklúzie a už pri schvaľovaní projektov chýbali merateľné ukazovatele, ktoré by umožnili vecne vyhodnotiť ich prínos pre konkrétnu cieľovú skupinu či komunitu.

Problém vidia kontrolóri aj vo financovaní. „Hoci právo zriaďovať komunitné centrá a smerovať ich aktivity voči konkrétnym skupinám obyvateľov obce či mesta patrí do kompetencie miestnej samosprávy, tie sa – až na malé výnimky – nepodieľajú na ich financovaní a prevádzke,“ poznamenal Andrassy s tým, že pritom ide o jednu z kľúčových verejných politík, ktorú majú možnosť vykonávať samosprávy v súčinnosti so štátom voči svojim obyvateľom.

Keďže na Slovensku boli komunitné centrá zaradené medzi národné priority v oblasti sociálnych služieb, na ich fungovanie boli vyčlenené európske zdroje, pričom od roku 2014 smerovalo na ich budovanie a prevádzku zhruba 76 miliónov eur. Jednostranne nastavený model financovania centier je však podľa štátnych kontrolórov neudržateľný. Je podľa nich totiž otázne, či sú samosprávy schopné zo svojich rozpočtov aktívne podporiť ďalšie fungovanie centier.

„Napriek zisteným nedostatkom kontrolný úrad konštatuje, že komunitné centrá majú svoje opodstatnenie a môžu byť významným nástrojom v rukách miestnej samosprávy v boji so sociálnym vylúčením či chudobou ľudí priamo v mieste ich každodenného života,“ uzavreli kontrolóri s tým, že snahu zamestnancov jednotlivých centier a ich osobný prístup k vykonávaniu ich práce hodnotia kontrolóri pozitívne.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *