Novoročná úvaha

Asi by sa patrilo na nový rok niečo napísať. Začnem pekným prianím, aby sme sa ako ľudia mali naozaj dobre, boli k sebe dobrí, a to nielen cez Vianoce, ale po celý rok, pretože na smrť nenávidím pokrytectvo. Zaprajem všetkým, aby to, čo si cez Vianoce sľubovali aj naozaj dodržali. Dať niekomu falošnú nádej je totiž to isté ako ho oklamať, podraziť a napľuť mu do tváre. Nebuďme pokrytci a správajme sa k sebe ako ľudia. Aký má zmysel priať si v jeden deň v roku všetko dobré, podať niekomu ruku a potom mu za rohom pichnúť odzadu „nôž do chrbtu“? Buďme preto naozaj ľuďmi. Je to ťažké obzvlášť dnes, v spoločnosti rozdelenej záujmami politikov, médií, korporácií a marketingových agentúr. V časoch, keď sa pravda a lož skryli do hmly informačného chaosu.

Myslím, že pokrytectvo je typickým znakom systému, v ktorom žijeme. Hráme sa na kapitalizmus s ľudskou tvárou, ale zabúdame, že nikdy žiadnu ľudskú tvár nemal. Systém, kde 1% vlastní viac než 99% obyvateľov planéty má totiž tvár pokrytca, ktorý vám požičiava krásny dom s luxusným autom. A ten istý dom s autom vám o 10 rokov príde s exekútorom vziať.
Niektorí majú milióny rokov, niektorí žijú zo dňa na deň. … Chudobní majú zomierať, na tom je systém založený. … Je krádež kradnúť kradnuté?“ zaznelo v jednom z najlepších filmov súčasnosti – In time. Aj symbolika tohto filmu ukazuje, že systém je globálny, nadnárodný. Nezmení sa tým, že vymeníme vládu, ktorej kompetencie sú aj tak obmedzené nadnárodnými záujmami. Systém sa zmení iba vtedy, ak ho začneme meniť my všetci, zdola.

Obchod, podnikanie, dosahovanie zisku… koristnícky princíp aplikovaný na všetky spoločenské zložky života zasahujúcich do medziľudských vzťahov. Ako vyzeralo Slovensko v roku 2018? Lichvár sa hrá na dobrého anjela a varí kapustnicu pre bezdomovcov, ktorých sám na ulicu dostal. Hovorí o ľudských právach, spravodlivosti a sám podporuje ekonomický systém, ktorý už z princípu nepredpokladá naplnenie ľudských, občianskych a sociálnych práv pre každého občana. Hovorí o extrémizme, no sám podporuje ekonomický systém, ktorý extrémizmus vytvára. To je skutočná tvár tzv. filantropie a kapitalizmu (voľno-trhovej ekonomiky) s ľudskou tvárou. Ľudia bojujúci „za slušné Slovensko“ sa na internete správajú ako tie najarogantnejšie a najvulgárnejšie prasce bez akýchkoľvek morálnych zásad a po slušnosti volajú média šíriace denno-denne nenávisť, lži, manipulácie a primitívny bulvár. Kritickým myslením sa oháňajú tí, ktorých „kultúra“ končí pri lajkovaní prejavov pubertálnych nenávistných stránok. Ďalším trendom minulého roka bol tzv. slušný ekologický kapitalizmus. Najskôr korporácie zasvinili celú planétu odpadom a teraz sa tí istí, čo to v mene zisku spôsobili, hrajú na ekológov a záchrancov planéty Zem. Od roku 1989 sa už nemôžu vyhovárať na komunistov a industrializáciu. Mali možnosť to zmeniť.

To všetko samozrejme svedčí o dobe, v ktorej žijeme. To je skutočná tvár trhovej ekonomiky. Pokrytectvo. Hra na slušnosť. Hra na poctivosť tam, kde poctivosť nikdy nebola a nikdy nemôže byť. Preto si prajem, aby sa na Slovensku ľudia prebudili a pochopili, že ekonomický systém založený na sebectve a egoizme, ktorý tu od roku 1989 máme je z princípu zlý, tvorí zlo, hoc sa oháňa krásnymi rečami. Je presne ako spomínaný pokrytec, ktorý vám podá ruku a za rohom vám pichne nôž do chrbta.

Som realista, pretože aj tú najdokonalejšiu bytosť ľudia ukrižovali a ešte po 2000 rokoch od jeho narodenia urobili z osláv jeho narodenia konzumnú maškarádu založenú na honbe za ziskom. To je to „krivé drevo“ o ktorom písal Kant. Ale aj toto krivé drevo má potenciál priblížiť sa k dokonalosti. Ale bez tvrdej driny to nepôjde, bez vzdelávania, bez kázne, sebazaprenia…
Myslím, že po najbližšej kríze to ľudia pochopia. A možno… opakujem, možno… po veľkom zemetrasení, v ruinách starého sveta, pochopia, že svet v ktorom žili, bol jeden veľký omyl.

Nachádzame sa v roku 1700 až 1450 rokov pred Kristom na ostrove Kréta. Náznaky priemyselnej produkcie, vyspelá architektúra, asfalt, bazény, vane, tečúca voda, splachujúce toalety, dlhodobý mier, blahobyt a rozvoj umenia – to všetko bolo prítomné v Minojskej kultúre na ostrove Kréta. Čo sa stalo, že tak vyspelá civilizácia zanikla? Bola to len prírodná katastrofa alebo aj morálny úpadok, o ktorom písal Platón v súvislosti so stratenou Atlantídou, ktorá zanikla približne v tom istom období? Prečo zanikla Rímska ríša? Prečo zanikali vyspelé civilizácie? Dejiny by nám mali byť varovaním…

Som utopista, pretože verím, že ľudstvo na to má. Má v sebe potenciál vyvíjať sa a prekonávať svoje chyby. Máme potenciál a možnosti vybudovať spravodlivý svet, kde vládne harmónia, a každý má naplnené materiálne a duchovné potreby. Svet potrebuje utópiu, ku ktorej bude ľudstvo smerovať. Potrebuje víziu sociálne spravodlivého sveta, pretože bez nej sme stratení a odsúdení k večnému opakovaniu hriechov nášho slabého „ja.“

Minulý rok som dostal na jednej z prednášok otázku: Čo robiť. Preto v závere tejto úvahy pripájam maľbu Andreja Kováčika: Návšteva Štúrovcov u Jána Hollého. Táto maľba by mala byť symbolom pre nás Slovákov, symbolom národnej jednoty spojiť sa v mene veľkej idey.

Jozef Miloslav Hurban o návšteve:
On nielenže nič nemal proti čistej slovenčine, ale práve vyhováral sa, že za jeho časov nebolo možnosti na Slovensku inou slovenčinou knihy písať ako tou, v ktorej už nebohý priateľ jeho Bernolák bol gramatiku spísal. ´Aj, ´ povedal, ´moje metrum dalo sa výborne v tejto reči užiť. Už tie národné piesne najkrajšie znejú v tej hornoslovenskej reči.´ To bol náhľad Hollého, s ktorým, rozumie sa, my úplne súhlasili. Hollý nám dal požehnanie svoje k dielam vtedy umieneným.“

Katolícka a protestantská inteligencia sa v roku 1843 stretla v prospech spoločnej myšlienky: kodifikácii spisovného jazyka. Tak by sa i dnes, mali spojiť tí, ktorým záleží na osude tohto národa, proti neoliberálnej globalizácii, ktorá Slovensko ohrozuje ekonomicky aj kultúrne. A zachrániť, čo sa ešte dá…

Moje názory na súčasný spoločensko-ekonomický systém poznáte. Ako sociálny filozof sa nedokážem prizerať stavu sveta, ktorý je všade vôkol nás od sociálnej nerovnosti až po totálny úpadok kultúrnej sféry. Svojimi komentármi a článkami a predovšetkým knihami sa snažím prebúdzať ľudí, ktorých denno-denne manipulujú média (vlastnené finančnými skupinami a korporáciami). Ak sa mi podarí prebudiť aspoň zopár ľudí, moja práca mala zmysel…

Mgr. Lukáš Perný

Zdieľaj tento článok:
166
3

7 thoughts on “Novoročná úvaha

  • 2. januára 2019 at 17:56
    Permalink

    „Myslím, že po najbližšej kríze to ľudia pochopia.“

    Ak myslíš hospodársko-ekonomickú krízu, tak
    NEPOCHOPIA !!!

    Grécko nás naučilo, že pokiaľ je čo stratiť – a aj to málo, tak potom sa stále ťažko prinášajú obete – veď nech tí druhí….

    Až bude ohrozené priamo ich bytie, až potom ľudia začnú bojovať – lebo nebudú mať čo stratiť, len získať.

    ZOŽERME BOHATÝCH !

    Reply
  • 3. januára 2019 at 11:50
    Permalink

    Veľmi pekná úvaha…

    Áno mali by sme sa poučiť z minulosti… Dáva odpovede na mnohé dnešné problémy…
    Ale ľudstvo nemá snahu učiť sa z vlastných chýb a stále dookola ich opakuje.
    Lenže tento krát nie je ohrozené len ľudstvo a jeho civilizácie, ale samotná planéta, na ktorej žijeme.
    Aj ja som utopista a mám vieru v to, že ľudia konečne pochopia, čo je pre ich život dôležité a budú sa snažiť zachovať Zem a aj seba samých…
    Máme technológie o akých sa našim predkom ani nesnívalo a slúžia nie k rozvoju ľudstva, ale k jeho zániku… Žiaľ…

    Reply
  • 3. januára 2019 at 12:56
    Permalink

    Výborne! Lukáš, klobúk dolu, stal sa z Teba vyspelý mladý muž, tie úvahy už svedčia o veku dospelosti, prepáč že slová nevyjadria presne čo chce človek povedať: dospel si do poznania a vieš čo je treba činiť a ako to vykonať.
    A ten obrázok si vybral výborne: že nastal čas definovať čo chceme a nie definovať názov strany, definovať politickú orientáciu a hádať sa – katolíci s evanjelikmi dokázali uzákoniť slovenský jazyk a to v prostredí tvrdej absolutistickej moci, navyše v slovenskom prostredí vo veľmi maďarizačnom útlaku.
    Dnes máme iný útlak a inú moc – a je načase, aby si to „zdvihol“ politicky …preto hovorím, že už si dospel.

    Reply
    • 3. januára 2019 at 17:41
      Permalink

      Peter prepáč,
      ale kde je tam „ako to vykonať“?
      Súhlasím, vecne, obsahovo sa dá len súhlasiť. Ale spoliehať sa na to, že ľudia „začnú od seba“ a postupne sa tým zmení systém je utópia. Potenciál tu je, cestu k cieľu nevidím, ani náznak.
      Zatiaľ sa ľudia ako tak poučili len z vojen. A k tomu ešte bolo treba pridať vedúcu osobnosť majúcu autoritu (ozajstného chlapa!!!), schopnú strhnúť masy pre pozitívnu víziu – v súčasnosti vyhrať voľby. Teda vlastne zmeniť systém zhora.
      Ja som od seba už začal, vlastne už som sa zmenil a mám aj pozitívnu víziu. A … nič :-).

      Reply
      • 3. januára 2019 at 18:47
        Permalink

        Pán Juhár, zaujali ma vaše myšlienky…
        Prvým krokom je začať hľadať spoločné myšlienky a riešenia, prestať sa hádať a začať sa spájať…
        Máte pravdu, časti sa to deje až vtedy, keď sú ľudia veľmi utláčaní, či už chudobou, alebo vojnou.
        Žiaľ u nás si myslia, že sa majú veľmi dobre, čo je v niektorých prípadoch aj pravda, ale…
        Mnohí sa dobre nemajú a záleží aj na uhle pohľadu, čo znamená „mať sa dobre“…
        Aj ja som začala od seba, tak ako Vy, zmenila som sa, mám pozitívnu víziu a nič…
        Ale problém bude asi v tom, že nie som chlap ;-)

        Reply
        • 3. januára 2019 at 19:12
          Permalink

          Ale teraz vážne… Doba „ozajstných chlapov“ už dávno pominula…Máloktorý muž je „ozajstným mužom“, väčšinou sú to karikatúry mužov a takí nám aj vládnu…
          Muža nerobia mužom svaly, ale jeho činy, to ako sa správa, jeho čestné konanie a nie vzletné frázy a prázdne slová, ale to, ako vie svoje vlastné slovo dodržať.
          Tu na Slovensku máme ešte stále „ozajstných chlapov“, ale spoločnosť začala ich prednosti považovať za slabosť a vysmievať sa z nich…

          Reply
          • 4. januára 2019 at 14:27
            Permalink

            Nemám čo dodať, absolútne súhlasím.
            Práve som si spomenul na epizódku z filmu „Vtedy na západe“, keď CH. Bronson v dialógu s C. Cardinalle poznamená: „Muži, vymierajúca rasa …“.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

close

Pomôžte nám s propagáciou: