Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Ako je známe, dňa 25. novembra 2018 sa v Kerčskom prielive odohral incident, pri ktorom ruské námorníctvo zadržalo tri ukrajinské vojnové lode a ich posádky. Incident vyvolal otázky o právach a povinnostiach jednotlivých subjektov v Azovskom mori, mal však aj širšie súvislosti a jeho následky sa budú dlhý čas tematizovať v politike i v médiách. Prípad sa pritom netýka len samotného právneho statusu Kerčského prielivu alebo Kerčského mosta, ale aj predvolebného boja na Ukrajine či všeobecne vzťahov medzi Západom a Ruskom.

Otázky právneho statusu

Otázka právneho posúdenia incidentu v Kerčskom prielive je podstatne komplikovanejšia, než uvádza väčšina slovenských médií, a Rusko aj Ukrajina sa usilujú poukazovať na tie normy medzinárodného práva, ktoré posilňujú ich argumentačnú pozíciu. Ukrajinská strana zdôrazňuje význam Rusko-ukrajinskej dohody z roku 2003 o spoločnom využívaní Azovského mora. Podľa tejto dohody sa Azovské more vníma ako vnútorné more Ruska a Ukrajiny a ukrajinské vojnové lode majú právo na pokojný prechod do Azovského mora cez Kerčský prieliv. Rusi však poukazujú na formuláciu v Preambule tejto dohody: „vedené ustanoveniami… dohody o rusko-ukrajinskej štátnej hranici z 28. januára 2003“. Podľa ich interpretácie dohoda o Azovskom mori vychádza z inej dohody, ktorá je už pre zmeny hranice na Kryme právne obsolétna (zastaraná) a jej relevantné ustanovenia sa preto v Kerčskom prielive nedajú aplikovať.

Rusko sa tiež odvoláva na čl. 19 a 21 Dohovoru OSN o morskom práve z roku 1982. V súvislosti s čl. 19 dohovoru Rusko poukazuje na to, že ukrajinské lode predstavovali ohrozenie bezpečnosti ruského územia a najmä spôsob, akým postupovali, bol v rozpore s čl. 19 dohovoru – nešlo o rýchlu a pokojnú plavbu cez prieliv. Rusi poukazovali na ohrozenie vlastnej bezpečnosti, ktoré je legitímnym dôvodom pobrežného štátu aplikovať vlastné právne normy v súlade s čl. 21 dohovoru. Ukrajinci, naopak, uvádzali, že  reštriktívna aplikácia týchto ustanovení nebola zverejnená v žiadnom dokumente, týkajúcom sa plavby v Kerčskom prielive (čl. 19 ods. 3). Rusi však vychádzali aj z čl. 19 ods. 1 písm. a), ktorý pobrežnému štátu umožňuje reagovať na hrozbu, aj v súvislosti s vyjadreniami o zničení Kerčského mosta.

Výzvy na zničenie mosta sa už v máji objavovali nielen v ukrajinskom parlamente, ale aj na stránke prezidenta Ukrajiny (petícia za vojenské zničenie mosta) a aj vzhľadom na to Rusi odôvodnili svoje konanie ochranou územia, za ktoré považujú i Kerčský most. Ruská argumentácia pritom vychádza z predstavy, že vody v Kerčskom prielive sú pobrežnými vodami Ruska, v ktorých Rusko vykonáva svoju zvrchovanú moc. Rusko za pobrežné vody považuje líniu 12 míľ od pevniny, a keďže prieliv je v najužšom bode široký len okolo 4 kilometre, Rusko tvrdí, že vykonáva územnú suverenitu nad prielivom. Samozrejme, podmienkou pre takúto interpretáciu je predstava Moskvy, že Krym sa stal súčasťou Ruska. S tým Ukrajina zásadne nesúhlasí a odmieta aj legalitu stavby Kerčského mosta. Tým sa celá diskusia dostáva naspäť k otázke statusu Krymu.

Pokrytectvo médií a veľmocenské zásahy

Len málokoho prekvapilo, že okamžite po incidente sa v západných i v slovenských médiách spustila vlna obvinení Ruska pre porušovanie medzinárodného práva, hoci tie isté médiá mlčali pri oveľa flagrantnejšom porušovaní medzinárodného práva na Blízkom východe. Porušením medzinárodného práva je totiž každý z obrovského množstva útokov bezpilotnými lietadlami USA voči územiu suverénnych štátov, ak pri útoku neexistuje súhlas dotknutého štátu alebo mandát OSN. USA taktiež už niekoľko rokov protiprávne zotrvávajú na zvrchovanom území Sýrie a vykonávajú tam útoky proti domácemu štátu. Ide o čistý akt agresie a o zasahovanie do vnútorných záležitostí iného štátu, navyše, protiprávna prítomnosť USA je aj zjavnou prekážkou ukončenia vojny.

Situácia v Kerčskom prielive sa odlišuje aj od akcií izraelských námorných síl, ktoré vykonávajú agresiu v pobrežných vodách Gazy. Izrael tam nemá žiadne právo zasahovať, napriek tomu obmedzuje aj plavbu civilných lodí. Zabudnúť nemožno ani na izraelský útok proti civilnej tureckej lodi Mavi Marmara, ktorá viezla humanitárny náklad pre hladujúcich obyvateľov Gazy. Izraelské jednotky usmrtili deväť tureckých členov posádky a Izrael tým dal jasne najavo, že bude presadzovať svoje záujmy silou, a to bez ohľadu na medzinárodné právo či názor iných štátov.

V porovnaní s uvedeným konaním USA alebo Izraela postupovalo ruské loďstvo 25. novembra 2018 oveľa umiernenejšie. Rusi síce použili silu, ale súčasne postupovali tak, aby neprišlo k stratám na životoch ukrajinských námorníkov. Keby chceli Rusi tento incident propagandisticky využiť, zrejme by použili oveľa vyššiu mieru násilia. Išlo pritom o útok na vojnové námorníctvo iného štátu a tam sa použitie vojenského násilia dá lepšie obhajovať, než v prípade útoku útok proti civilným lodiam. Okrem toho, Rusko má legitímnejšie právo na prítomnosť v Kerčskom prielive, než napr. Izrael v pobrežných vodách Gazy.

Dopad incidentu na medzinárodné vzťahy

Incident v Kerčskom prielive má význam aj z hľadiska medzinárodných vzťahov, pretože znovu umožňuje Ukrajine a jej západným spojencom, aby kritizovali Rusko. V roku 2018 sa v EÚ objavilo viacero politikov, ktorí vyzývali na zrušenie sankcií proti Rusku a hovorili, že na summite 13. – 14. decembra 2018 predĺženie sankcií zablokujú. Nešlo pritom o žiadny z malých štátov, ktoré zvyknú v Bruseli ustúpiť, ale proti sankciám sa ozvalo aj Taliansko, po odchode V. Británie tretí najväčší štát v EÚ, ktoré si zakladá na presadzovaní svojich predstáv aj proti nemecko-francúzskej dominancii. Talianska vláda so sankciami vyjadrila ostrý nesúhlas, a preto sa proti nej v otázke sankcií vytvára silný tlak. Práve kerčský incident by mohol ospravedlniť i zmenu jej postoja k sankciám.

Význam incidentu sa prejavil aj vo vzťahoch Ruska a USA. Na summite G20 v Buenos Aires sa mali osobne stretnúť V. Putin a D. Trump, ale americký prezident stretnutie zrušil práve s poukazom na udalosti v Kerčskom prielive. Rusko a USA potrebujú prediskutovať viacero aktuálnych otázok, najmä americké odstúpenie od zmluvy o raketách a veľmoci by mali hľadať aj riešenie ďalších otázok súčasného sveta. Lenže po incidente v Kerčskom prielive k diskusii o riešení problémov očividne nepríde. Naopak, príde k novým napätiam a Kerčský incident už viedol aj k výzve P. Porošenka na väčšiu vojenskú angažovanosť štátov NATO v Čiernom mori. Niektoré zo západných štátov sa tvárili odmietavejšie, iné ústretovejšie, no situácia v prielive môže na Západe viesť i k ďalšiemu volaniu po námornom zbrojení.

Voľby na Ukrajine a „noví hrdinovia“

Niektorí politici a médiá na Slovensku sa snažili presvedčiť verejnosť, že túto krízu vyvolal ruský prezident V. Putin, aby tým získal podporu verejnosti po dôchodkovej reforme, ktorú ruská verejnosť prijala s nevôľou. Táto teória je však očividne mylná: napriek necitlivej dôchodkovej reforme je podpora pre prezidenta V. Putina stále veľmi vysoká a jeho pozíciu stále žiadny politik reálne ohroziť nedokáže. Navyše, do ruských prezidentských volieb je veľmi ďaleko (2024) a aj parlamentné voľby prídu až na jeseň 2020. Naopak, V. Putin vie veľmi dobre, že by bolo nezmyselné vyvolávať incident, ktorý P. Porošenkovi poskytuje skvelú možnosť osloviť ukrajinských voličov pred prezidentskými voľbami. Moskva si želá, aby P. Porošenko neodpútaval pozornosť od ukrajinských vnútorných konfliktov prostredníctvom „ruskej karty“.

Je celkom zjavné, že incident v Kerčskom prielive napomáha práve P. Porošenkovi, ktorý je na Ukrajine málo populárny. Minulý týždeň už ukrajinská Ústredná volebná komisia posunula komunálne voľby v desiatich oblastiach, kde platí stanné právo a to z 23. decembra 2018 na 23. januára 2019. Stanné právo pritom bolo zavedené najmä v oblastiach blízko ruských hraníc, kde má P. Porošenko tradične nízku podporu. Z tohto dôvodu možno očakávať, že v komunálnych voľbách v západných regiónoch, ktoré sa uskutočnia ešte v decembri, získa Blok P. Porošenka percentuálne silnejšiu pozíciu, než by získal pri komunálnych voľbách na celej Ukrajine. Stanné právo však môže P. Porošenkovi pomôcť aj neskôr v prezidentských voľbách.

Je pravdepodobné, že P. Porošenko v prvom kole prezidentských volieb nezvíťazí, stále však má reálnu šancu dostať sa do druhého kola, kde sa celá situácia s preferenciami zmení. Ak by do druhého kola P. Porošenko naozaj postúpil, tak by mohol zjednotiť nacionalistické sily. Porošenkovou výhodou je však i to, že hoci sa v prieskumoch ocitá obvykle veľmi nízko, podobne nízku podporu majú jeho najdôležitejší konkurenti. Samozrejme, že hlavnou kandidátkou na postup do druhého kola je J. Tymošenková, avšak hoci vedie prieskumy prezidentských kandidátov v prvom kole, má len veľmi málo hlasov, aby mohla počítať s víťazstvom i v druhom kole. Jej oligarchická minulosť je pritom dokonca ešte viac sprofanovaná než v prípade P. Porošenka a väčšinu Ukrajincov odpudzuje podobne ako súčasný prezident.

Incident v Kerčskom prielive poskytuje P. Porošenkovi veľmi dobrú možnosť nájsť pred voľbami nových ukrajinských hrdinov. Keďže N. Savčenková sa obrátila proti nemu a O. Sencov vôbec nezaberá, poskytujú mladí ukrajinskí námorníci skvelú príležitosť pre volebnú kampaň: majú sympatie verejnosti a ich oslobodenie z rúk „ruského nepriateľa“ bude Ukrajina vnímať pozitívne. Dá sa tiež predpokladať, že väčšinu z námorníkov Rusko začiatkom budúceho roku prepustí a P. Porošenko to bude môcť vydávať za svoj veľký diplomatický úspech. Ako vrchný veliteľ ozbrojených síl sa potom môže s prepustenými námorníkmi ukazovať v predvolebnej kampani. Avšak ak aj v prípade, ak by P. Porošenko nebol schopný vyhrať voľby, kerčský incident a osud námorníkov posilní kandidátov s protiruskou rétorikou.

Rusofóbia na Slovensku

Žiaľ, aj na Slovensku sa incident v Kerčskom prielive začal zneužívať, a to na šírenie rusofóbie. To, čo predviedli niektorí politici a novinári, bolo viac výpoveďou o nich samotných než o rusko-ukrajinskom spore v Kerčskom prielive. Niektorým štátnym orgánom SR však slúži ku cti, že si dokonca aj v takejto vyhecovanej atmosfére dokázali zachovať chladnú hlavu a neumožnili hlasovanie o Bezpečnostnej stratégii SR a Obrannej stratégii v Národnej rade SR. Najmä Bezpečnostná stratégia SR je dokumentom, ktorý šíri nenávisť a nevraživosť medzi národmiHrubá protiruská rétorika Slovensku v ničom nepomôže a najlepšou garanciou bezpečnosti a obrany našej krajiny je úsilie o mierové vzťahy vo svete. Slovensko má udržiavať dobré vzťahy s Ruskom aj s Ukrajinou.

 

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


76 thoughts on “O čo ide v Kerčskom prielive?

  • 5. decembra 2018 at 19:36
    Permalink

    na základe medzinárodného práva je krym ukrajinským

    po rozdelní ZSSR bola ukrajine deklarovaná medzinárne uznaná a garantovaná celistvosť a nedeliteľnosť územia ukrajiny – na základe záväzku ukrajiny nevlastniť jadrové zbrane 1993 !

    krym je okupovaný ruskom v rozpore s medzinárodným právom !

    oficiálne stanovisko slovenska = teda aj parlamentu a vlády je že sme anexiu krymu ruskom neuznali !
    naša vláda a jej predsedovia hlasovali vždy za SANKCIE voči rusku – naposledy pred pol rokom

    vaša úvaha je len vaša a nemá žiadne medzinárodné ani právne ukotvenie

    porošenko a putin sú oligarchovia OBIDVAJA
    sú to kapitalistický milionári ktorým ide v prvom rade o svoj majetok vplyv a moc

    je nerozumné a nelogické hodnotiť akému národu budeme viacej držať stranu
    my nie sme ako ľudia ani ako národ ani proti ukrajincom ani proti rusom

    rovnosť bratstvo sloboda a ľudskosť

    principiálne a všade
    hlavne u nás doma na slovensku

    Reply
    • 6. decembra 2018 at 0:30
      Permalink

      Čítali ste ústavu Ukrajiny? Už vtedy, keď sa začínal drobiť ZSSR, v 90-tych rokoch, tak mala Ukrajina v ústave napísané, že je „unitárny štát“. Zároveň však celé tie roky má v ústave kapitolu „Autonómna republika Krym“. Krym mal vždy vlastný snem a vlastnú vládu. Táto vláda mala kompletné kompetencie nad územím Krymu, okrem obrany, zahraničnej politiky a meny. Podľa ústavy mal Krymský snem dokonca právo vyhlasovať referendum o záležitostiach, týkajúcich sa Krymu. Fakticky mal Krym analogické postavenie v rámci Ukrajiny, ako malo Slovensko v rámci Česko – Slovenska pred prijatím zákona o federácii. Dá sa za týchto podmienok hovoriť o Ukrajine ako o unitárnom štáte?

      Keď sa snažíte zamýšľať, na čiu stranu sa postaviť, tak nezdá sa Vám, že aj Krym a jeho obyvatelia majú právo na sebaurčenie, ako sme sa k nemu odvolávali, keď sme vyhlasovali samostatnú Slovenskú republiku? Veď Krym je ako polovica Slovenska.

      Súhlasím, že Ukrajina aj Rusko by mali byť obaja našimi priateľmi, že je nešťastím medzi nich zasievať spory a na ich vzájomný konflikt Slovensko vždy doplatí. Práve preto by sme diplomatickou cestou mali tlačiť všetky zúčastnené strany, aby preferovali mierové riešenie a rešpektovali aj vôľu obyvateľov Krymu.

      Reply
      • 6. decembra 2018 at 4:50
        Permalink

        Má maďarská menšina na Slovensku právo na sebaurčenie ?

        Reply
        • 6. decembra 2018 at 6:21
          Permalink

          … a preto je v štátom záujme Slovenskej Republiky odobratie Krymu neuznať.

          Reply
          • 6. decembra 2018 at 7:32
            Permalink

            Uznanie alebo neuznanie štátneho stavu Krymu nemá a nikdy nebude mať žiadny vzťah k maďarskej menšine na Slovensku.

      • 6. decembra 2018 at 10:35
        Permalink

        Pán Moravčík.
        Len si treba prečítať aj to, že ak by na Kryme vyhlásili referendum, tak by muselo byť vyhlásené na území celej Ukrajiny.
        Inak podľa Vašej logiky tu vlastne krivdíme Maďarom. Však prečo by si nemohli urobiť referendum o pripojení čo ja viem Komárna k Maďarsku?( tu veľkosť nehrá rolu, iba jazyk) Však si v meste vyhlásia referendum a je to. A keď by sem prišli maďarské vojská tak sú predsa v práve. ( podobne ako ruské na Ukrajine)
        Takže Maďari, krivdili sme Vám. Hurá na referendum! Taká nespravodlivosť. Pán Moravčík Vás bude zastávať
        .
        A ak sa mám pridať na tú stranu pravdy, tak mám chytiť stranu pán Moravčík Maďarskej menšine, ak ju mám chytiť Rusom?
        .
        A práve preto by sme mali tlačiť na Rusko, aby prestala s agresiou a provokáciami a aby dodržala to k čomu sa zaviazala výmenou za jadrové odzbrojenie Ukrajiny. To jest zaručiť územnú celistvosť Ukrajiny. A keď to urobí, tak bude po úplne všetkých problémoch.
        .
        Ako môže byť Slovák takýto človek ako Vy.
        Hlavné správy ruský agent sa snaží.

        Reply
        • 6. decembra 2018 at 13:38
          Permalink

          K takýmto otázkam mám úplne jednoznačný postoj. Žiadna „územná celistvosť“ nemá vyššiu hodnotu ako ľudské životy. Akonáhle začalo ísť Rusom a Krymčanom na Ukrajine o život (Odesa, Korsuň), tak je oprávnená akákoľvek obrana, ak je zároveň mierová a bez strát na životoch.
          Našim Maďarom nejde na Slovensku o život, nikdy nešlo a ak sa ľudia nedajú zblbnúť nenávistnou propagandou, tak ani nepôjde.

          Reply
          • 6. decembra 2018 at 14:14
            Permalink

            Pán Majerčík.
            Neklamte.
            Rusom ani Krymčanom nešlo o život. To je zas len zámienka na hitlerovský spôsob.
            To bola len ruská propaganda.
            A áno, išlo o život ak bojovali so zbrańou v ruke proti vlastnej Ukrajinskej armáde na strane rusov.
            Tá zámienka o ochrane ruskej menšiny na území cudzieho štátu je už ošúchaná a málokto jej verí. Skúste vymyslieť niečo orginálnejšie aby ste ospravedlnili konanie podlého ruského agresora.
            .
            A mimochodom, ak má národ právo na sebaurčenie podľa Vášho scenára, to či ide alebo nejde príslušníkom tohto národa o život nemá nič spoločné s uskutočňovaním referenda. Referendum sa dá predsa organizovať rovnako v čase mieru i vojny.

          • 6. decembra 2018 at 23:32
            Permalink

            Po prvé, nie som Majerčík (kognitívne varovanie!) a po druhé neklamem. Uviedol som Vám presné príklady, kedy šlo Rusom a Krymčanom o život. O udalostiach z Odesy 2. 5. 2014 určite viete a viete, že tých niekoľko desiatok mŕtvych boli etnickí Rusi. Určite viete aj to, že páchatelia „sa nenašli“, takže klamete Vy, ale chápem, že ste v tom do veľkej miery nevinne, lebo veríte propagande z médií, ktoré si platíte.
            Začiatkom roka 2014 išlo na Ukrajine o život aj Američanom, ambasáda vydala varovanie, aby americkí občania na Ukrajinu necestovali, ak výslovne nemusia.
            Ešte druhý príklad, ktorý som spomenul – Korsuň. O tom si niečo môžete prečítať tu:
            https://vlkovobloguje.wordpress.com/2016/07/06/korsunsky-masaker-ako-ho-informacne-spracovat/

        • 6. decembra 2018 at 14:58
          Permalink

          Daniel Jankech sa zásadne mýli.

          Na Slovensku nenastala taká situácia ako na Ukrajine.
          Na Ukrajine vo februári v rozpore s čl. 111 ústavy odstránili prezidenta, následne portiústavne zbavili madátu tretinu ústavných sudcov a pučisti okupovali parlament.

          Tým boli potiústavne paralyzované všetky tri zložky moci a ústavný poriadok sa rozpadol. Na Kryme sa začali pýtať, prečo majú rešpektovať ústavu v bode o územnej celstvosti, keď pučisti v Kyjeve ústavu tiež nerešpektujú…

          Keby na Slovensku boli tri zložky moci boli podobne paralyzované pučistami s hojnou účasťou fašistov (jedným z troch lídrov Majdanu bol fašista Ťahnybog) a rozpadol sa ústavný poriadok, môžeme diskutovať o práve meďarskej menšiny koanť analogicky…

          Pokiaľ ide o jadrové zbrane na Ukrjaine, Daniel Jankech sa opäť mýli. Nástupníckym štátom po ZSSR sa stalo Rusko, čo mu prinieslo výhody aj nevýhody. Na jednej strane si zachovalo jadrový status, ale súčasné prebralo celý štátny dlh ZSSR. Tým, že Ukrajina neašpirovala na jadrový status, mohla začať úplne bez dlhov – na rozdiel od Ruska…

          Reply
          • 6. decembra 2018 at 17:17
            Permalink

            Pán Fábry sa mýli.

            Akosi ste obišli fakt, že niektoré veci sa nedajú urobiť dodržiavaním ústavného rámca, keďže zločinci na čele štátu ten rámec zneužívajú.
            V ČSSR vznikla samozrejme podobná sitácia, len kultúrnejšie prevedená vďaka tomu že aj komunistickí poslanci pochopili, že to tak ďalej nejde.
            .
            Na Kryme si túto otázku položili iba ruskí tajní agenti a nikto viac. Asi tá Ukrainská armáda bola taká slabá, že sa dala poraziť aj poľovníckymi združeniami však, s dvojhlavňovými guľovnicami.

            Pokiaľ uznávate takým akože štátom ako je Luhansko, Donecko či ako, tak potom podľa rovnakých pravidiel musíte uznať aj práva na sebaurčenie Maďarom. Podľa Vašich teórií sem môže prísť maďarské“poľovnícke združenie“ a maďarskí vojaci na dovolenke brániť maďarsky hovoriacich občanov.

            Pán Fábry súčasťou dohody a to je to najpodstatnejšie bola zaručená územná celistvosť Ukrajiny ktorú Rusko narušilo. A odtrhnutím Ukrajiny vznikol nový štát takže nejaké nástupníctvo Ruska je jednoducho nelogické.

          • 6. decembra 2018 at 20:39
            Permalink

            @Daniel Jankech ,6.XII., 17:17

            Samozrejme, že sa mýli Daniel Jankech.
            Paradoxne, v ČSSR neprišlo v roku 1989 k protiústavnému puču, ale komunistický parlament zvolil V. Havla. Na rozdiel od Majdanu 2014, kde k protiústavnému puču prišlo.
            Mimochodom, na Ukrajine sa veci dali robiť ústavne aj vo februári 2014, stačilo, aby lídri Majdanu dodržali dohodu s Janukovyčom, ktorú 21. februára 2014 uzavreli za prostredníctva ministrov zahraničia Francúzska, Nemecka a Poľska. Nasledujúci deň po podpise ale zmluvu porušili.
            Na Kryme si otázku o opustení Ukrajiny kládlo tamojšie ruské obyvateľstvo nielen v marci 2014, ale pravidelne, dokonca sa tam počas existencie nezávislej Ukrajiny konali i referendá, ktoré jasne ukázali vzťah tamojšieho obyvateľstva ku Kyjevu. Márne sa snažíte zviesť to na zopár ruských agentov…
            Ľudové republiky za samostatný štát neuznáva ani Rusko a ja už vôbec nie. To ste si vyfabuloval. Ale situácia Maďarov na Slovensku sa nedá považovať za analogickú so situáciou na Ukrajine. Keby sa v SR rozpadol ústavný poriadok a všetky tri zložky moci boli protiústavne znefunkčnené, až potom by aj Maďari na Žitnom ostrove mohli uvažovať o tom, že nebudú uznávať čl. 3 ods. 1 ústavy: „Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.“
            Pokiaľ ide o to, čo bolo súčasťou dohôd vo východnej Európe, od kosovského precedensu v roku 1999 sa tieto dohody veľmi sproblematizovali. Na rozdiel od Daniela Jankecha nemám čierno-biele videnie sveta a dokážem uznať, že Rusko porušilo pri otázke Krymu medz. právo.
            D. Jankech by si však mohol uvedomiť, že keď tvrdí, že niektoré veci sa nedajú robiť dodržaním ústavného rámca, mal by si položiť otázku, prečo majú Rusi dodržiavať medzinárodné právo, keď to je už od kosovského precedensu veľmi spochybnené a naopak, pučisti v Kyjeve nemajú povinnosť dodržiavať ústavu Ukrajiny. Prečo má jedno právo platiť a druhé nie?
            O delení štátov nemáte tiež veľa vedomostí. Pri rozpade ČSFR sme sa s Čechmi o dlhy, ako aj o ďalšie pasíva a aktíva, museli podeliť. Keby vtedy slovenskí politici chceli argumentovať ako D. Jankech, že SR vzniká ako nový štát a nemusí platiť dlh po ČSSR, tak by nás všade vysmiali. Ukrajina a ďalšie štáty býv. ZSSR získali veľkú výhodu, že nemuseli platiť dlhy po ZSSR.

          • 6. decembra 2018 at 23:41
            Permalink

            Výborný rozbor situácie od právnika JUDr.B.Fábryho. Diskutéri, aspoň majte úctu a rešpekt pred kapacitou v oblasti práva. A to medzinárodného práva.Článok sem nedal „hepočkaj“ bez maturity. Ešete jedna poznámka: čo si to vôbec dovoľujete takto diskutovať? TO TEDA SÚHLASÍTE MARTIN, JAN A „JANKECH“ S OPRÁVNENOSŤOU POZABÍJAŤ TÝCH 60 ODESANOV V POGROME V UKRAJINSKEJ ODESE dňa 4.MÁJA 2014?!!! A – čo by ste robili VY ak by na Vaše rodné mesto doľahlo fašistické komando a upálilo by 60 vašich spoluobčanov? S tichým súhlasom vlády v Kyjeve? Hneď vedľajším obyvateľom Kryma tu otrnulo a vedeli, že nastal zlom, bola to otázka života a smrti, odtrhnúť sa. A urobili to veľmi civilizovane a pokojne. Nemusíte byť právnici – ale napíšte, či by ste sa akokoľvek nechceli odpútať od štátu, ktorý dovoľuje vraždiť vašich spoluobčanov – a keď ešte predtým útočili tanky na donecké mesto Kramatorsk a lietadlá bombardovali mesto SLAVJANSK…každý „…uj“ sa dokáže „obaliť“ nejakým právom – najmä ked vie, že za ním stojí G.I.JOE v uniforme NATO…fuj ale som sa rozčúlil

    • 6. decembra 2018 at 15:12
      Permalink

      Ján Zvolen sa zásadne mýli.

      Pokiaľ ide o jadrové zbrane, Ukrajina sa ich musela vzdať preto, že neašpirovala na právne nástupníctvo po ZSSR. To jej prinieslo nevýhody – stratu jadrového statusu, ale súčasne aj výhody – celý dlh ZSSR prebralo na seba Rusko.
      Budapeštianske memoradndum nie je dohoda, ktorú by Rusko ratifikovalo, ale odvoláva sa na iné právne záväzné dohody.

      K otázke statusu Krymu: osobne zastávam názor a to konzistentne už od roku 2014 (čo potvrdzujú mnohé moje blogy), že Slovensko nemá uznať zenu hraníc ani v Kosove ani na Kryme a ani vo východnom Jeruzaleme.

      Má sa používať jednotný meter: rovnaký prístup k zmenám hraníc a rovnaký prístup k sankciám. K Rusku musíme pristupovať rovnako priateľsky ako napr. k Izraelu, ktorý anektoval východný Jeruzalem. To je principiálne konanie, hoci neviem či Ján Zvolen tomu slovu rozumie…

      Nemusíme uznať zmenu hraníc na Kryme a súčasne môžeme hľadať dobré vzťahy s Ruskom i s Ukrajinou a uznať, že tento zbytočný incident vyvolal P. Porošenko kvôli svojej predvolebnej kampani…

      Reply
      • 6. decembra 2018 at 20:40
        Permalink

        pán fábry

        budapeštianske memorandum podpísali
        L.Kučma
        B.Jelcin
        B.Clinton
        J.Major

        Ukrajina sa zaviazala vzdať svojho jadrového arzenálu a mocnosti vrátane ruska sa zaviazali
        poskytnúť ukrajine bezpečnostné záruky na nezávislosť a celistvosť ukrajinského územia

        Memronadum bolo vyhlásenie a nie je medzinárodnou zmluvou
        ak krym bol pripojený k rusku ukrajina sa nemusí držať memoranda a môže začať
        vyvíjať JADROVÉ zbrane

        to je to nebezpečenstvo aj pre slovensko !

        využitie mora je spoločné
        TEDA ruský zásah nemal oporu v medzinárodnom práve
        most ktorý „ruskí vojaci“ bránili a vyhlasovali za ruské územie bol vybudovaný po anexii krymu !
        neexistujú medzinárodné dohody ani mapy ktoré by potvrdzovali že UKRAJINSKÉ lode a námorníci boli v ruských teritoriálnych vodách… neboli
        obidve krajiny rusko a ukrajina majú medzinárodnú zmluvu = dohodu o využívaní azovského mora
        obidvomi krajinami
        ukrajinský národ aj ruský národ tu budú aj keď už nebude vládnuť porošenko ani putin…
        preto treba pristupovať vyvážene a nie jednostranne a na základe propagandy a pocitov
        medzinárodné právo

        áno uznanie kosova, krymu a aj jeruzalema je to čo slovensko nemá urobiť

        problém je že BEZ medzinárodnej spolupráce sa vyhlasuje porošenko = ukrajina za vinných a rusko = putin za nevinných
        má ísť o dohodu a medzinárodné jednanie

        kto si nenaštudoval odporúčam sudety a hitlera
        v sudetoch žila obrovská väčšina nemcov (vyše 3milióny) pred II svetovou
        I. ČSR im nedala autonómiu a hitler to zneužil na obsadenie čiech a vytvorenie protektorátu
        za pomoci mníchovskej zrady = kedy nás bývalé československo zradili angličania a francúzi
        čakali že sa hitler obráti na východ ale ich napadol oveľa skôr

        PRETO treba veľmi opatrne pristupovať ku každému narušovaniu územia akéhokoľvek štátu
        aj k posudzovaniu kde sú medzinárodné vody a podľa koho
        podľa medzinárodného práva krym nie sú ruské vody ale ukrajinské

        preto opatrne s tým kto má pravdu a na koho strane je spravodlivosť
        osobný názor a medzinárodné právo je veľký rozdiel

        Reply
        • 6. decembra 2018 at 22:05
          Permalink

          Ján Zvolen,

          keby sa Ukrajina nevzdala jadrových zbraní, musela by splatiť časť dlhu po ZSSR. Faktom je, že Budapeštianske memorandum nebolo nikdy ratifikované v RF, lebo nejde o medzinárodnú zmluvu. Že Rusi porušili pri zmenách hranice na Kryme medz. práv, to tom vždy tvrdil, ale robím z toho iný záver než vy.

          Ak Ukrajina chce začať vyvíjať jadrové zbrane, nech s tým začne, ale pochybujem, že jej to pomôže vyriešiť spory s Ruskom.

          Treba počúvať argumentáciu oboch strán, nielen ukrajinskú.
          Rusi tvrdia, že Ukrajinci porušili čl. 19 a 21 Dohovoru UNCLOS-82. Pritom sa objavili i v pobrežných vodách, ktoré patrili Rusku i pred 2014 a spôsob konania ukrajinských lodí provokáciou považujú Rusi za provokáciu v rozpore s čl. 19 UNCLOS-82.

          Pokiaľ ide o dohodu o Azovskom mori, tá je z ruského pohľadu v relevantných ustanoveniach obsolétna, pretože vychádza z dohody o hraniciach z r. 2003.
          Rusi pri tvrdení, že zmena hraníc na Kryme nastala legálne, neustúpia a preto treba hľadať riešenie, ktoré bude kompromisom oboch strán. Ani vo východnom Jeruzaleme s nedá riešenie hľadať len slepým presadzovaním palestínskych pozícií – pritom tam je právne situácia jednoznačnejšia.

          K narušeniu územnej celistvosti treba pristupovať veľmi opatrne a preto som od začiatku poukazoval na to, k akým následkom povedie jednostranná zmena hraníc v Kosove.

          Vaše ani moje osobné názory nie sú právo a ani ukrajinský názor by ste nemali interpretovať ako medzinárodné právo. naopak, musíte počúvať názory oboch strán a je potrebné dohodnúť sa na forme adjudikácie, ktorá by spor vyriešila. Pritom po Kosove sa nedá čakať, že Rusi ustúpia bez kompromisov.

          Faktom ale je, že spor pomáha práve P. Porošenkovi v predvolebnej kampani na Ukrajine odpútať od ekonomických problémov. Takýto incident mu prišiel neuveriteľne vhod…

          Reply
          • 7. decembra 2018 at 7:45
            Permalink

            pán fábry
            ja na rozdiel od vás necitujem ukrajinské vyhlásenia ako vy ruské
            jediné o čom píšem je že aj ukrajina a aj rusko majú svoje dôvody
            nevidím prečo by mali byť ruské lepšie alebo silnejšie …
            otázkou zostáva či existuje medzinárodná autorita ktorá môže na základe medzinárodného práva rozhodnúť tak aby obidve strany rešpektovali toto rozhodnutie?

          • 7. decembra 2018 at 8:31
            Permalink

            @ Ján Zvolen, 7.XII. o 7:45

            žiaľ, práve vy sa snažíte pretlačovať jednostranný pohľad ukrajinskej strany a úplne ignorujete opačné argumenty .

            Ja na rozdiel od vás uvádzam argumenty oboch strán. Nielen Ukrajinci, ale aj Rusi predkladajú svoje argumenty a možno by ste si mal všimnúť i to, čo hovorili zajatí ukrajinskí námorníci… môžeme diskutovať nakoľko slobodne sa mohli vyjadrovať, ale ich výpovede vôbec nesvedčili pre ukrajinskú verziu a podporovali tézu o ukrajinskom porušovaní UNCLOS-82. Práve preto treba nestranný pohľad, teda niekoho, kto sa dokáže pozerať na veci s nadhľadom a to musí byť niekto, kto má dôveru oboch strán.

            Mimochodom, pri otázke efektivity morského práva treba zobrať do úvahy i fakt, že USA do dnešného dňa ani len neratifikovali základný dokument v tejto oblasti, Dohovor o morskom práve z r. 1982 (UNCLOS-82)…

            Práve USA ako najsilnejšia námorná veľmoc princípy morského práva pritom porušujú najčastejšie. To veľmi škodí dôveryhodnosti dokumentov o celom morskom práve!

      • 6. decembra 2018 at 21:03
        Permalink

        Pán Fábry sa mýli.
        V r. 1989 podľa Vašej logiky došlo k protiústavnému puču a to na spôsob majdanu. Keďže komunistickí poslanci porušili ústavný sľub a nehlasovali slobodne. ( to nehlasovali nikdy, všetko určila štátostrana, ale bolo to tak) Boli donútení najskôr ulicou aby zrušili článok ústavy č. 4 o vedúcej sile komunistickej strany a následne im bolo celkom logicky nadiktované ( ale aj na základe dohody s protisocialistickými silami) hlasovať za Havla:) Oni porušovali ústavu ad hoc.

        Ale skúste si pán Fábry uvedomiť, že nech by na Ukrajine došlo aj k zásadnému porušovaniu ústavy je to vnútorná vec Ukrajiny a ostatné krajiny síce môžu upozorňovať, radiť a podobne, ale nesmú obzvlášť vojensky zasahovať. A to Rusko porušilo.

        .
        Je toho veľa a na všetko nemôžem reagovať. Ale pokladám za Váš úspech fakt, že ste uznali že anexia Krymu bola porušením medzinárodného práva.
        .
        To ostatné nechám bez povšimnutia pán Fábry
        Zásadný problém Ukrajiny totiž začal vtedy, keď Rusi na dovolenke napadli Ukrajinu. A od toho sa odvíja celé nešťastie Ukrajiny.. ale aj Ruska.
        .
        Nech by som mal pán Fábry akýkoľvek dobrý vzťah k tzv. „Slovanstvu“, po tom čo Rusi urobili Ukrajine môžem konštatovať že „Slovanstvo“ opľul ten najsilneší Slovan.
        A to znamená že má nulovú hodnotu.

        Reply
        • 6. decembra 2018 at 22:21
          Permalink

          Mýli sa Daniel Jankech.

          Komunistickí poslanci hlasovali slobodne a v súlade s ústavou ČSSR a nie je podstané, čo za slobodné hlasovanie považuje D. Jankech, ale čs. ústavný súd. Žiaľ, na Ukrajine bol pri Majdane paralyzovaný aj ÚS…

          Tvrdiť, že porušovanie ukr. ústavy je vnútorná vec Ukrajiny??? To môžu dobre aplikovať aj obyvatelia Krymu. Keď pre pučistov v Kyjeve neplatili články o odvolávaní prezidenta, pre obyvateľov Kryme neplatil článok o územnej celistvosti Ukrajiny. To je nebezpečná cesta argumentácie…

          Protiprávnosť zmeny hraníc na Kryme som uznával od roku 2014. Keby ste sledovali moju publicistiku , zistili by ste, že som sa o tom opakovane sporil aj so zástancami legality pripojenia Krymu…

          Neštastie Ukrajiny začalo dávno pred udalosťami na Kryme – celému vývoju na Kryme sa dalo predísť, keby pučisti dodržali zmluvu s Janukovyčom o predčasných voľbách, ktorú garantovali traja ministri štátov EÚ…

          Podobný názor na vzájomné vzťahy ako Rusi a Ukrajinci dnes mali na vzájomné vzťahy aj Rakúšania, Prusi, Sasi a Bavori, ktorí spolu viedli niekoľko vojen, ale to nič nemení na ich jazykovej blízkosti.

          Reply
          • 7. decembra 2018 at 10:48
            Permalink

            Pán Fábry myslím že vec je už dostatočne odkomunikovaná, takže len jeden najdôležitejší fakt.
            .
            Ak by aj neviem ako bola porušená ústava na Ukrajine, nemá nikto právo zasahovať do vnútorných záležitostí Ukrajiny a vytvárať na jej území separatistické miništátiky.

  • 5. decembra 2018 at 20:33
    Permalink

    Pane Bože to je ale kopec hlúpych nezmyslov.
    Ak by Rusi dodržali to, k čomu sa zaviazali, nič by sa nestalo.
    A ak komentátor tvrdí že ide o predvolebnú kampaň, tak potom treba o Putinovi povedať podobné. Nejde síce o predvolebnú kampaň, ale boj s poklesom popularity. Po zvýšení hranice odchodu do dôchodku, rozširovaním sa chudoby spôsobenej poklesom cien ropy a nákladov na vojny. Takže ak hovoríme o Porošenkovi tak v tej istej súvislosti aj on vyvoláva roztržky s tým istým cieľom. Zabrániť poklesu popularity.
    .
    V súvislosti s tzv. „rusofóbiou “ treba len drobné obzretie sa.
    Kto vytvoril po napadnutí Guuzínska štátik Južném Osetsko?
    Kto vytvoril po napadnutí Moldavska štátik s názvom Podnestersko?
    Kto vytvoril po napadnutíí Ukrajiny štátiky akože Luhansko a Donbas?
    No notorický agresor, Rusko.
    A držíme stranu tomu kto je v práve. A to je Ukrajina a to všetkých stránkach.
    .
    Ale nečudujem sa tomuto komentáru. Po zistení že Hlavné správy tu majú svoje ruské chápadlá to je jasné.
    Toto je tá „ľavica“?

    Reply
    • 6. decembra 2018 at 0:12
      Permalink

      Južné Osetsko nevzniklo v roku 2008. Osetsko je kraj na Kaukaze a zasahuje aj na severe do Ruska, aj na juhu do Gruzínska. Počas ZSSR boli na obidvoch stranách hranice autonómne oblasti – Severoosetská a Juhoosetská. Južné Osetsko (v rámci Gruzínska) je tradične separatistické a od roku 1988 sa táto oblasť snažila o štatút autonómnej republiky.
      Podnestersko je viac ako 80 rokov ruská oblasť. Vzniklo to síce pripojením Besarábie (dnešné Moldavsko) k ZSSR po dohode Molotov – Ribbentrop, ale dnes už je to ruská oblasť niekoľko generácií. Ten ich odpor proti Moldavsku je pochopiteľný rovnako, ako by bol pochopiteľný odpor našich Maďarov na juhu, keby sme im chceli zakázať používať maďarčinu.
      Luhansko (predtým aj Vorošilovgrad) a Donbas sú administratívne oblasti na Ukrajine a sú z veľkej časti ruskojazyčné. Žijú tam baníci a kozáci, ktorí si nenechajú od nejakých výrastkov z Ľvova nadávať do Moskaľov, od začiatku boli proti Majdanu a … nechceli dopadnúť ako tí v Odese 2. 5. 2014.
      Po Odese som stratil ilúzie o tom, že EÚ a NATO sú vôbec schopné rozoznať, kde je právo. Keď sme schopní tolerovať Ukrajine Odesu a delostrelecké ostreľovanie obytných štvrtí v Donecku a Luhansku, tak my sme spolu s Ukrajinou vojnoví zločinci. Tá oficiálne šírená nenávisť voči Rusku nie je ospravedlnením, len príznakom, že aj my sme agresori, ani náhodou nie sme lepší ako Rusko.

      Reply
      • 6. decembra 2018 at 10:24
        Permalink

        Jednoducho nezmysel p. Moravčík.
        To kde je uvedené úzmie jasné.
        Ale to že ho udržuje Rusko pri živote vojenskými prostriedkami je tiež jasné.
        To tu môžu Maďari tvrdiť čo všetko tu kedy bolo ich.
        Sa spamätajte.
        A samozrejme aj motív agresora je jasný. Pri Moldavsku napríklad obava pripojenia k Rumunsku a s tým že by sa stali členmi EU. Pri Ukrajine detto.
        Rusko jednoducho nechce nezávislý vývoj týchto štátov, čo by znamenalo rozdielnu a pravdepodobne vyyšiu životnú úroveň ako je v Rusku.

        Reply
        • 6. decembra 2018 at 12:32
          Permalink

          Uvedomte si, že dnešné Rusko má mnoho dôvodov západu neveriť, lebo MY sme tí, ktorí nedodržujú sľuby. Rusi boli kedysi až uprostred Nemecka kúsok od Hamburgu a Hannoveru. Keď súhlasili, že sa stiahnu domov, dostali prísľub, že sa NATO nerozšíri na východ. Gorbačov sa rozhodol studenú vojnu ukončiť, lebo prišiel na to, že to nemá význam. A my dnes tvrdíme, že studenú vojnu prehral. My robíme cirkus kvôli malým územiam – Krymu, Podnestersku, Osetsku. Ale popri tom sme my (EÚ) štátnym prevratom ukradli Rusku celú Ukrajinu. A naši vodcovia sa netaja tým, že by Rusko ako štát najradšej zničili a rozparcelovali na gubernie.

          Reply
          • 6. decembra 2018 at 13:04
            Permalink

            Pán Moravčík.
            To asi nemyslíte vážne.
            To že nejakí naconalisti z Luhanska majú právo na sebaurčenie uznávate.
            Ale to že Ukrajina ako veľký štát a národ na sebaurčenie nemá, je teda naozaj zvláštny myšlienkový pochod. Jednoducho má patriť Rusku. No to sú mi teda novinky.

            Naopak. To sme my čo nemienime veriť. Ruské vojská v Maďarsku 1956 či v Ćeskoslovensku 1968 sú dostatočným mementom, a teraz na Ukrajine, Moldavsku, Gruzínsku Čečensku…
            A to že sa nebude rozširovať NATO na východ sa jednoducho nedá a nedalo zaručiť. Totiž máme právo na sebaurčenie a aj Ukrajina, Gruzínsko, či Moldavsko.
            NATO v Erópe neurobilo jedinej vojenskej operácie, s výnimkou Juhoslávie, kde dosiahli svojou angažovanosťou ukončenie vojny.( na rozdiel od Rusov, ktorí sa prednedávnom pokúsili o štátne prevrat v Čiernej Hore) A Rusko sa NATO báť nemusí. Porošenko ich síce pozýva, ale je to len želanie.
            Rusko sa bojí len jednej veci a to je vstup susedov do EU čo by malo za následok reformy a zlepšenie životnej úrovne dotknutých štátov.
            No a strach z toho, že aj v Rusku budú chcieť žiť ako v EU je u politikov v Rusku obrovský.

    • 6. decembra 2018 at 14:49
      Permalink

      Daniel Jankech, opomeniem vaše osobné útoky a neklesnem na vašu úroveň, ale uvediem argumenty :

      Pokles popularity Putina nie je taký, aby potreboval vyvolávať podobný incident. Rusko má síce problémy a dôchodková reforma bola veľmi necitlivá, ale Putin má stále dosť vysokú podporu a žiadne voľby ho nečakajú, takže nemusí podobné incidnety vytvárať. Zvlášť, keď tento incident pomáha Porošenkovi v predvolebnom boji. Myslím, že Putin nepotrebuje Porošenkovi takto pomáhať.

      Pokiaľ ide o Južné Osetsko. Podnestersko či ľudové republiky, zhodnotil ste to veľmi zjednodušene. Južné Osetsko bolo vyhlásené dávno pred rokom 1991 v čase, keď sa rozpadával ZSSR a do roku 2008 ho Rusi neuznávali ako samostatný štát. Myslím, že uznanie Južného Osetska bolo z veľkej časti reakciou na uznanie Kosova vo februári 2008. Podnestersko či ľudové republiky dodnes Rusko neuznalo.

      Podobných prípadov je ale vo svete veľké množstvo a za väčšinu z nich nie sú zodpovední Rusi. Môžeme hovoriť o Kosove, o izraelskej anexii východného Jeruzalema, o ďalších okupovaných palestínskych územiach, ktoré Izrael formálne neanektoval, o Gauntanáme, ktoré Kuba považuje za svoje územie, atď.

      Myslím, že Slovensko by nemalo uznávať žiadny z týchto prípadov, ale tiež by malo používať jeden meter: ak za anexiu východnho Jeruzalema nezaviedla sanckie či za „samostatné“ Kosovo, nemala by ich zavádzať ani voči RF.

      K otázke, kto je v práve na Ukrajine, nemožno pristupovať povrchne. Fakt, že v Kyjeve vo februári 2014 prebehol protiústavný puč, ktorým pučisti odstránili legitímneho prezidenta, zvoleného najmä hlasmi Krmyu a Donbasu, má vplyv aj na hodnotenie udalosti na Kryme a v Donbase po februári 2014.

      Reply
      • 6. decembra 2018 at 15:22
        Permalink

        Pán Fábry.
        Neurobil som ani jeden osobný útok p. Fábry. Kritika či zhodnotenie Vášho článku nie je osobný útok.
        1. Ak sa dá zvýšiť popularita prezidenta tým že dotiahne krajinu do vojnového stavu, tak potom to platí pre obidve krajiny. Ja si to však aspoň čo sa týka Porošenka nemyslím, keďže výnimočný stav platí len na časti územia a na obmedzenú dobu. Takéto konanie sa však dá vysvetľovať všelijako a vždy sa nájde zámienka ako ospravedlňovať podlú ruskú agresiu. Navyše všetko svedčí proti Moskve. (konšpiračné“pravdy“ sú nepodstatné)
        .
        2. Myslím že to vydíte Vy veľmi zjednodušene. Južné Osetsko ak by aj chcelo byť samostatným štátom, nedovolí to Rusko. Nech ho aj uznalo, ale to je málo. Rusko má Južné Osetsko ako svoju guberniu s ktorou robí nátlak na Gruzínsko. Keď chcelo Gruzínkso konečne urobiť poriadok s mafiánskym štátom, tak Rusi hneď napadli Gruzínsko. Pre istotu.
        .
        3. My nemusíme riešiť Kosovo ani nič podobné, keďže „podobnosť“ je zavádzajúca. My riešime konflikt Rusko Ukrajina, ktorý vyvolala s jasným úmyslom Moskva.
        Stačí sa držať zmluvy o územnej celistvosti Ukrajiny ku ktorej sa Rusko zaviazalo a je to v poriadku.
        A Kosovo vzniklo trochu ináč ako napr Donecko či Luhansko.
        .
        4. Majdan nebol protiústavný puč, respektíve len formálne. V živote národov sa mnohokrát stane že diktátora ktorý vedie krajinu do závozu ľud zvrhne. Tak to bolo aj v Ćeskoslovensku.
        Mimochodom prečo sa Janukovič nedožaduje svojej funkcie?
        No nemôže, lebo bola len o kradnutí a snahe pomáhať svojim chlebodarcom v Rusku. V žiadnom prípade o spravodlivom vládnutí.

        Reply
        • 6. decembra 2018 at 15:48
          Permalink

          Urobil ste veľa osobných útokov, napr.: „Ale nečudujem sa tomuto komentáru. Po zistení že Hlavné správy tu majú svoje ruské chápadlá to je jasné. Toto je tá „ľavica“?“
          Keby ste kritizovali argumenty, nič nepoviem, ale vy tu hovoríte o nejakých „ruských chápadlách“…

          ad 1. Popularitu si musí zvyšovať ten, kto potrebuje vyhrať voľby. Navyše, incident umožňuje Porošenkovi, aby miesto nepríjemných ekonomických otázok riešil v pred voľbami otázky, ktoré sú pre neho oveľa výhodnejšie. Rovnako tak stanné právo už teraz prináša zásah do komunálnych volieb a umožňuje tiež umlčať nepríjemné hlasy práve v tých desiatich regiónoch, kde má Porošenko najnižšiu popularitu. Keby Putin chcel robiť nejaký incident na zvýšenie svojej popularity, urobil by ho pred niektorými z volieb, ktoré v tomto roku v RF prebehli…

          ad 2. Južné Osetsko je asi tak životaschopné ako Kosovo a SR by nemala uznať ani jeden z týchto prípadov . Ale Južné Osetsko vznikalo v čase, keď sa rozpadal ZSSR. Ignoruje úlohu nacionalistiického gruzískeho prezidenta Gamsachurdiu. Ešte v roku 1991 tam vznikol konflikt, na základe ktorého ušlo asi 100 tisíc Osetov z J. O. Situáciu sa podarilo stabilizovať až za Ševarnadzeho a ruské jednotky tam boli na základe mandátu OBSE.

          ad 3. Ale áno, my musíme riešiť aj Kosovo, pretože predstavuje nepríjemný precedens pre územnú celistvosť štátov. Opakovane už od roku 2014 zastávam názor, že SR by nemala uznať ani kosovo ani Krym
          Konflikt na Ukrjiane nevyvolalo Rusko, ale pučisti, ktorí porušili čl. 111 ústavy a protiústavne zvrhli prezidenta. 21. februára sa pritom podarilo uzavrieť dohodou Janukoviča a troch lídrov Majdanu o predčasných voľbách – za asistencie troch ministrov zahrnaičia štátov EÚ. Keby ju lídri Majdanu dodržali neprišlo by ani ku Krymu , ani k Donbasu.

          ad 4. Ale áno, išlo o protiústavný puč v príkrom rozpore s čl. 111 ústavy Ukrajiny. Ústava nie je trhací kalendár! Keď hovoríte, že ľud v Kyjeve zvrhol diktatúru Janukovyča (mimochodom demokaticky zvoleného v 2010), tak analogicky môžete hovoriť , že ľud na Kryme zvrhol diktatúru Majdanu. V oboch prípadoch je to neprípustné zjednodušenie…

          Reply
          • 6. decembra 2018 at 17:22
            Permalink

            Pán Fábry:
            Je všeobecne známe že lživý web Hlavné správy ktoré šíri klamstvá, polopravdy a pod. má ruské pozadie. A keďže tu má Váš kolega s nimi nejakú zmluvu, tak je jasné že ruské chápadlá siahajú až sem. Na tomto tvrdenmí nie je nič osobného.

            Ostatné sme už niekoľkokrát prediskutovali.
            Faktom je že Rusi napádajú svojich susedov čo je najmarkantnejšie pri Ukrajine. Chytať stranu agresorovi je jednoducho nemorálne.

          • 6. decembra 2018 at 21:07
            Permalink

            @ Daniel Jankech, 6.XII. 17:27

            Ja za lživý web považujem denník Sme. Tento denník si vymýšľa dokonca aj obsah rozhovorov, napr. rozhovor s šéfredaktorom novín Bojovník (periodikum SZPB). Pozrite si aké lži do toho „rozhovoru“ novinári Sme doplnili: https://www.szpb.sk/blog/odpoved-denniku-sme/ .

            Pokiaľ ide o HS, neviem, čo myslíte ruským pozadím a o akej zmluve „môjho kolegu“ hovoríte. Môj vzťah k HS je taký, že niektoré články z môjho blogu preberajú, podobne ako viacero ďalších médií v SR a v ČR, ale nejde o „mojich kolegov“. To je vaša fabulácia.

            Pokiaľ ide o môj názor na HS celkovo, s niektorými vecami, ktoré tam publikujú, súhlasím, s inými nie. A myslím, že neklamú viac než Denník N alebo Sme. Mimochodom, predpokladám, že ani ľudia, ktorých články preberajú v Sme, nesúhlasia so všetkým, čo sa v Sme napíše…

            Vaše osobné útoky sú hrubé a keby som postupoval tak ako vy, musel by som vás označiť prinajmenšom za „Sorosovho agenta“. Ja ale na vašu úroveň neskĺznem.

            Je zaujímavé, že považujete za nemorálne držať stranu tomu, kto urobil agresiu v medzinárodnom práve, ale sám držíte stranu tomu, kto sa dopustil agresie voči ukrajinskému ústavnému poriadku vo februári 2014…

            Slovensko by malo udržiavať dobré vzťahy s Ruskom i Ukrajinou. SR nemá uznať zmenu hraníc na Kryme, ale súčasne sa nemá nechať zatiahnuť do eskalácie sporu s Ruskom, ktorú pripravil Porošenko, aby tým získal tému do predvolebnej kampane a mohol pred voľbami riešiť iné veci než kolaps ekonomiky na Ukrajine…

    • 6. decembra 2018 at 23:49
      Permalink

      v každom z tých menovaných Jankechom „štátikov“ sa demokraticky a veselo vraždilo. Len Rusi „vtrhli“ nedemokraticky, zabránili ďalším vraždám a odvtedy sa v tých „štátikoch“ žije pokojne. Len Moldavsko si si pomýlil s tzv.Podnesterskou republikou…jojo, joj, toľký inteligent a nevie to. Možno máš taký ten zvláštny METER: Aj v Líbyi , v takom „štátiku“, vládol diktátor a pretože bolo obyvateľstvo pokojné a zaopatrené, demokraticky ho európske mocnosti vybombardovali…Líbya mala „smolu“ – Ruská federácia bola priďaleko…

      Reply
      • 7. decembra 2018 at 10:49
        Permalink

        Pán Kantor.
        Jednoducho účelové lži.

        Reply
  • 6. decembra 2018 at 8:12
    Permalink

    Včera vyšiel na Pravde článok B. Lattu, ktorý tiež objektívne hodnotí dianie na Ukrajine.
    Bolo otázkou času, kedy Ukrajina vyvolá ďalšiu provokáciu proti Rusku.
    Osobne si myslím, že tento incident bol naplánovaný aj preto, aby nielen zakryl zlyhanie budovania demokracie na Ukrajine, štedro podporovanej Západom, ale poslúžil na odpútanie pozornosti od zmluvy EÚ- Veľká Británia o Brexite, ale aj od konferencie v Marrakéši a prijatiu Globálneho paktu OSN o migrácii.
    Minulý týždeň len tak bleskovo prebehla médiami správa o novej finančnej pomoci EÚ Ukrajine…
    Prečo sa napríklad médiá nevenujú tomu, že Porošenko žiada priamy zásah NATO proti Rusku aj keď Ukrajina nie je členom NATO a ako je možné, že tam EÚ nalieva obrovské financie na úkor vlastných obyvateľov.
    Na tom čo sa udialo v Kerčskom prelive je veľmi dobre vidieť skutočnú politiku Západu a aj to, na čo v skutočnosti slúžia NATO a aj EÚ…
    Rusofóbia je len nepriame pomenovanie otvorenej nenávisti voči inému národu, aká sa vytvárala nástupom fašizmu v minulom storočí…

    Reply
    • 6. decembra 2018 at 10:46
      Permalink

      Slečna Devana.
      Mýlite si rusofóbiu s prirodzenou obavou v súvislosti s bezprecedentným napadnutím Ukrajiny Ruskom.
      To ostatné je guľáš ako vyšitý. To ako keď sa jednotlivé slová ku konkrétnym témam nahádžu do mixéra a dobre povrtia.
      .
      Len drobná poznámka.
      Demokracia na Ukrajine je naozaj veľmi krehká a určite jej chýba vyspelosť, avšak dôvody sú prosté.
      Až do majdanu ju ovládali Rusi a tak to aj vyzerá.

      Reply
      • 6. decembra 2018 at 13:46
        Permalink

        Dobre ste spomenuli, že „do majdanu“. V súvislosti s majdanom niekto napadol Ukrajinu. Niekto, kto do telefónu povedal „fuck EU“ a pokúsil sa zorganizovať vraždu Ukrajinského prezidenta v štýle Kaddáfi.
        Jasné, že naša propaganda tvrdí, že ešte aj „nebeskú stotinu“ z majdanu majú na svedomí Rusi…

        Reply
        • 6. decembra 2018 at 14:18
          Permalink

          ÁNO, dobre som spomenul do majdanu.
          Dovtedy bol totiž prezidentom skorumpovaný Ruský agent Janukovič, ktorý ho spôsobil odmietnutím podpísať prístupovú zmluvu s EU.
          A je príznačné kam utiekol. Do Ruska.
          Tam sa vždy stratí nejaký zlodej, vrah či grobian. To sú ruské pomery.

          Reply
          • 6. decembra 2018 at 23:52
            Permalink

            Pán Jankech, skúste si odpovedať na otázku, prečo musel Janukovič utiecť do Ruska, keď podpísal zmier s opozíciou a tá sa zaviazala ukončiť násilnosti. Predsa sa dohodli na urýchlenom termíne prezidentských volieb a teda bolo pravdepodobné, že o pol roka už prezidentom nebude. Čo mu zrazu po odvolaní polície z ulíc hrozilo?

      • 6. decembra 2018 at 14:30
        Permalink

        Pán Jankech, myslím, že by ste sa mali trošku doučiť históriu a potom písať…
        Do Československa v 68 nevtrhli ruské vojská, to vie každý, kto má aspoň minimálny všeobecný prehľad o dejinách vlastného štátu.
        Rusko nemá v úmysle napadnúť Ukrajinu, aj keď prezident Porošenko s požehnaním Západu pácha genocídu na obyvateľoch ruskej národnosti, inak sa to nedá nazvať…
        Dokážete si predstaviť, že by sa to dialo v nejakej inej európskej krajine a robí reštrikcie ešte aj voči poľskej menšine a takisto maďarskej menšine…
        A hovoriť o demokracii, aj keď len krehkej tam, kde je podporovaný nacionalizmus a fašizmus je tak trošku mimo témy…

        Reply
      • 6. decembra 2018 at 15:23
        Permalink

        Napriek hulvátskym komentárom sa mýli Daniel Jankech.

        Do Majdanu neovládali Ukrajinu Rusi. Nielen Kravčuk, Kučma a Juščenko, ale dokonca aj Janukovyč si udržoval od Putina pri mnohých témach odstup. A keby EÚ v roku 2013 ponúkla výhodnejšiu asociačnú dohodu, zrejme by ju podpísal.

        Danel Jankech je práve ten typ rusofóba, o ktorom píše Devana. Jeho agresívna rétorika v denníku Sme je viac ako dobré známa.

        Reply
        • 6. decembra 2018 at 21:10
          Permalink

          Ale pán Fábry.
          Ale ja viem že do Československa vtrhli všetky vojská Varšavskej zmluvy okrem Rumunov.
          Ale to bolo len krovie. Zásterka . Oni si to nezvolili. A bolo ich minimum.
          .
          Janukovič nemohol podpísať prístupovú zmluvu s EU, lebo mu to Rusi zatrhli. To je celé.
          A bola výhodná, tak isto ako aj pre Slovákov.
          .
          Pán Fábry.
          Doteraz ste ako tak oponovali. A sťažovali sa na moje osobné útoky. Ale označiť ma za rusofóba nie je osobný útok?

          Reply
          • 6. decembra 2018 at 22:32
            Permalink

            Kto hovorí o skapíňaní vojakov ZSSR v Druhej svetovej vojne a tvrdí, že ZSSR neporazil Nemecko, je rusofóbom aspoň tak, ako ten, kto popiera Holocaust je antisemitom…

            Janukovyč chcel popdísať asoc. zmluvu s EÚ a keby mu navrhli lepšie podmienky, tak by ju aj podpísal…

            K tým vojakom roku 1968: každý národ má svoje hrichy, ale neien Rusi. Slovenskí vojaci išli do „koalície dobrovoľníkov“ do Iraku 2003 a to bola oveľa brutálnejšia akcia než rok 1968… Rusi už rok 1968 oficiálne odsúdili, SR doteraz agresiu v Iraku 2003 neodsúdila…

            napriek minulosti však musíme hľadať porozumenie…

    • 6. decembra 2018 at 21:54
      Permalink

      Pán Fábry.
      Unavujete.
      Nepatrím k slepým nasledovateľom denníka SME. A napísal som o ňom tento článok: https://jankech.blog.sme.sk/c/365659/moj-pribeh-s-dennikom-sme.html

      Pozerám sa na obsah ktoréhokoľvek média kritickým pohľadom. A denník SME ma vyliečil z ilúzií o novinárskej odvahe a spravodlivosti. V mnohom ma dokonca zmenil.
      Ale to neznamená že rovnaký meter nepoužívam aj voči iným médiám.

      Hlavné správy sú jednoducho to najhoršie lajno čo môže mediálny svet priniesť.
      Také dno sa jednoducho nedá preraziť.
      ,
      Mimochodom DAV DVA si týmto pojmom s HS nesmierne škodí.
      Ak sa dal DAV DVA hodnotiť ako ideologicko – ľavicový web, po tomto žiaľ už nemožno hovoriť o ideologickom , ale o politicko konšpiratívnom webe.
      No smutné.

      Reply
      • 7. decembra 2018 at 8:10
        Permalink

        Daniel Jankech,

        verím, že vás moje vecné argumenty unavujú, ale keď hrubo útočite na autora článku a poškodzujete jeho dobré meno, musíte počítať, že dostanete odpoveď, ktorá sa vám páčiť nebude.

        Označiť niekoho za konšpirátora len preto, že niektoré jeho články preberá aj web, ktorý vy považujete za konšpiračný, je úbohosť . Keby ste vecne dokazoval, v čom je nejaký môj článok konšpiračný, tak prosím, ale keď vám chýbajú argumenty, tak urážate.

        Mimochodom, zatiaľ tu konšpiračné teórie širite len vy, napr. o autorovi článku ako o „ruskom chápadle“ …

        Celkovo, máte veľmi neobjektívny pohľad na médiá a fakt, že ste niekedy skritizoval SME, vôbec neznamená, že dokážete používať rovnaký meter.

        Reply
        • 7. decembra 2018 at 11:04
          Permalink

          Pán Fábry.
          Váš článok je len zmesou proruskej propagandy. Fakty som Vám dal ja aj iní diskutéri. Iba ich odmietate akceptovať.
          .
          Pán Fábry, nemôžeme rozumieť všetkým veciam ani Vy a ani ja. Preto občas veríme médiám aj bez toho, že by sme ku každému článku hľadali protinázor.
          Avšak je to aj o dôvere a to predovšetkým. Ak mám dobrého a čestného učiteľa, tak mu verím.

          Ale ak zistím že médium opakovane klame a prekrúca fakty som opatrnejší.
          A Hlavné správy nielenže majú ruské pozadie, čo je dôvod na nedôveru, ale permanentne klame a prekrúca fakty a šíri ruskú propagandu.

          Reply
          • 7. decembra 2018 at 14:50
            Permalink

            Daniel Jankech,

            je nepodstatné, či ľudia ako vy budú označovať tento článok za zmes propagandy. Rozumní ľudia si urobia názor sami.

            Tvrdíte, že ste mi dali fakty. Lenže ja som z vašej strany zaregistroval málo faktov a veľa invektív, preto nebol problém vaše komentáre vyvrátiť.

            Na základe toho, čo ste predviedol v tejto diskusii tiež pochybujem o vašej schopnosti objektívne posúdiť, či nejaké médium klame alebo nie. A tvrdenie o „ruskom pozadí“ z vašich úst (klasicky bez dôkazov) vnímam tiež len ako plytkú frázu.

  • 6. decembra 2018 at 8:36
    Permalink

    Článok pána Fábryho LAJKUJEM!
    Rovnako i vetu pán Mariána Moravčíka: „Keď sme schopní tolerovať Ukrajine Odesu a delostrelecké ostreľovanie obytných štvrtí v Donecku a Luhansku, tak my sme spolu s Ukrajinou vojnoví zločinci.“

    Reply
    • 6. decembra 2018 at 10:41
      Permalink

      Súdružka Slavomíra.

      Ukrajina iba bránila svoju krajinu. Odsúdiť musíme toho kto Ukrajinu napadol.
      To je také logické však.
      Ale Vy by ste vo svojom „vlastenectve“ odsúdili aj slovenskú armádu ak by nás bránila, ak by nás Rusi napadli.

      Reply
      • 6. decembra 2018 at 10:54
        Permalink

        To ťa tu máme aby sme nemuseli čítať Sme-tisko a iné voloviny.

        Reply
        • 6. decembra 2018 at 14:50
          Permalink

          Laco
          Podľa názoru ktorý ste vyslovili, tak voloviny zvyknete čítať Vy. Ja dávam len fakty. A je jedno kto ich publikuje. Fakty sú fakty.

          Reply
      • 7. decembra 2018 at 0:01
        Permalink

        Pán Jankech, ak chcete naplno počuť, kto Ukrajinu napadol – v novembri 2013 – tak to boli USA a EÚ, pretože zosnovali štátny prevrat. Vo februári 2014 to bol dokonca ozbrojený útok súčasne proti polícii aj civilným občanom. A pripomínam, že agresorom je aj Slovensko, lebo napríklad v osobách Dzurindu a Mikloša pomáhajú útočníkom Ukrajinu kolonizovať a drancovať.

        Reply
        • 7. decembra 2018 at 9:20
          Permalink

          Súhlasím Marián…
          Aj Slovensko je agresorom, nielen v tom, že páni Dzurinda a Mikloš pomáhajú kolonizovať Ukrajinu, ale aj tým, že pomáhajú vyzbrojovať armádu, to sú tie divné vojenské kolóny, ktoré sa presúvajú na východ po cestách a železniciach… Keď som videla prvý krát plne naložený nákladný vlak vojenskou technikou smerujúcou na východ a písala som o tom, tak som bola označená za klamárku, ktorá šíri poplašné správy, neskôr tieto konvoje potvrdili priamo najvyššie miesta.
          Pokiaľ ide o „vojenské cvičenia“ ako sa nám snažia nahovoriť, tak prečo sa tieto kolóny nepresúvajú aj naspäť?
          USA a EÚ veľmi potrebujú nové kolónie na vlastné prežitie…

          Reply
        • 7. decembra 2018 at 11:09
          Permalink

          Pán Moravčík
          Tak toto tvrdenie je na úrovni psychiatrického pacienta.
          .
          Ale otázka znie. Prečo tomu veríte?
          Odpoveď je jednoduchá.
          Neveríte že ľudia sa môžu spontánne organizovať za boj proti diktatúre a za slobodu. Vždy si myslíte že za nejakým aktom protestu je niekto, kto chudákov debilov vodí za ručičku.
          To ale znamená, že neveríte slobode a nerozumiete jej.
          .
          Mimochodom aj na Slovensku hlupáci tvrdia, že organizátori za Slušné Slovensko vedie a platí Soros, Usa, Cia a podobné kraviny.

          Reply
          • 7. decembra 2018 at 12:41
            Permalink

            Pán Jankech, narážate tu na psychiatriu a pritom vediete monológ. Nesnažíte sa chápať napísané, len opakujete veci, ktoré som sa aj ja mnohokrát dočítal v médiách hlavného prúdu.
            Vezmem Vás za slovo. Takže „demokratické“ prevraty a farebné revolúcie sú „spontánne“, OK. Ale keď ide o podobné vystúpenie ukrajinských Rusov na východe Ukrajiny, prečo tam úplne vylučujete spontánnosť?

  • 6. decembra 2018 at 12:29
    Permalink

    PRO DANIELA JANKECHA

    Kdyby Sovětský svaz v čele s Vrchním velitelem Rudé armády Josefem Stalinem neporazil fašistické Německo v čele s pervitinovou zrůdou Adolfem Hitlerem, Váš otec by Vás nikdy nezplodil. Jste tak zavázán Osudu, že Vás a Vašeho otce ochránil, abyste mohl dřístat na portálu DAV-DVA své rusofóbní výlevy.

    Pane Jankech, 27 miliónů obětí Velké vlastenecké války v SSSR, tedy CELÁ POLOVINA VŠECH OBĚTÍ II. světové války, by Vám přinejmenším mělа posloužit jako varování, abyste se změnil. Mějte na paměti, že podstatná, velká většina z těchto obětí byli právě Rusové, které Vy tak nenávidíte. Podívejte se na následující dobový dokument, abyste se zamyslel nad svým smýšlením.

    Fragment ze sovětského film. týdeníku z r. 1945 o zvěrstvech hitlerovského fašismu,
    včetně SOUDU NAD NĚMECKÝMI FAŠISTY A BANDEROVCI V CHARKOVĚ V PROSINCI 1945:
    https://www.youtube.com/watch?v=zyuBF8tILK4

    POSTSKRIPTUM
    K Vašemu výroku, cituji. „Ale Vy by ste vo svojom „vlastenectve“ odsúdili aj slovenskú armádu ak by nás bránila, ak by nás Rusi napadli.“ Konec cit.

    Pane Jankech, jste nízký a podlý ubožák. Vy nejste Slovan.

    Reply
    • 6. decembra 2018 at 14:03
      Permalink

      Pán Jankech perlí: „…ak by nás Rusi napadli.“ To je ale sprostá veta! V ťažkých a krvavých bojoch za oslobodenie Slovenska v rokoch 1944 a 1945 zomrelo na území Slovenska 60 659 vojakov Červenej armády.Pán Vašek, pánu Jankechovi nič nehovorí slovo vďačnosť, mne teda áno!

      Reply
      • 6. decembra 2018 at 14:56
        Permalink

        Súdružka Kontrádyová.
        1.Rusi napadli v r. 1956 Maďarsko a krvavo potlačili protikomunistické povstavnie.
        2. V r. 1968 Rusi napdali Československo aby zastavili “ pražskú jar“ teda vymanenie sa stalinského modelu „socializmu“
        To sú fakty súdružka Slavomíra.
        A za to že nás Rusi násilím nastolili diktátorský režim, dusili národ, podporovali boľševických kolaborantov, za to že nás napadli naozaj nemusím byť vďačný.
        A ak by nás nestihli oslobodiť Rusí, boli by to urobili Američania. Čo aj v niektorých mestách urobili a niekde dokonca aj Francúzi.

        Reply
        • 6. decembra 2018 at 16:53
          Permalink

          „Pán“ Jankech:
          „Po odchode na sovietsky front slovenskí vojaci videli, akých zverstiev sa Nemci na okupovaných územiach dopúšťajú voči civilnému obyvateľstvu…Budúci partizán Gejza Tejbus… spomína na cestu z Ovruče na Korosten, kde ležala dedinka Duby. Tu esesáci podpaľovali jeden dom za druhým. Matka utekala s dieťaťom okolo horiacich domkov, priskočil hitlerovec, vytrhol jej dieťa z ruky a hodil ho do plameňov. Bol to strašný pohľad./Sonka Valovič Sazama:Jozef Nálepka – Kapitán Nálepka Repkin, úryvok/

          Obrovské škody, predovšetkým koncom vojny, zapríčinil na Slovensku nacistický teror. Viac ako 5 300 ľudí bolo umučených, po vojne odkryli 211 hromadných hrobov. Kľak, Ostrý Grúň, Kalište, Tokajík – to sú iba niektoré z 90 vypálených a vyvraždených obcí. V koncentračných táboroch skončilo viac ako 80 000 občanov totalitnej Slovenskej republiky, pričom vyše 70 000 za ich múrmi zahynulo.
          To sú fakty, „pán“ Jankech!!!

          Nás by oslobodili Američania?! Ó, Američania, tým ide vždy o blaho ľudu viď. Vietnam, Irak, Sýria, Afganistan, Líbya, Juoslávia…

          P.S. Nebyť „boľševického diktátorského režimu“, ktorí tu podľa Vás Rusi s podporou boľševických kolaborantov nastolili, Vaša rodina/ako ste uviedli: matka, upratovačka, otec invalid a štyri deti/ by chodila po žobraní a nerobili by ste tu zo seba teraz takého machra.

          Reply
          • 6. decembra 2018 at 21:13
            Permalink

            Pani Slavomíra.
            Ak by nám súdruhovia nezobrali náš majetok určite by sme nechodili po žobraní.
            Naopak. Súdruhovia nás ožobračili.
            A aké zverstvá robili Nemci vieme.
            Nič to však nemení na faktoch o Sovietskej armáde a jej histórii.

    • 6. decembra 2018 at 14:09
      Permalink

      Súdruh Vašek z Moravy.
      Vy viete vždy pobaviť. Ten socialistický skanzen v hlave a tie časové slučky ktoré sa opakujú sú jednoducho pôvabné. :))
      .
      1. Fašistické Nemecko neporazil Sovietsky zväz, aj keď sa o to významnou mierou zaslúžil. Nebyť USA, Anglicka a ďalších štátov, tak by sme dnes v tom lepšom prípade hovorili Nemecky. Avšak treba podotknúť, že USA držala Sovietsky zväz nad vodou predovšetkým dodávkami potravín a aj zbraní. Ak by to tak nebolo, tak sovietski vojaci by boli pokapali skôr ako by stihli vystreliť.
      .
      2. Súdruh Vašek z Moravy.
      To je síce pravda že v boji proti hitlerovcom padlo 27 mil. sovietskiych vojakov, ale veľkosť strát bola spôsobená hlúposťou Stalina. Najskôr dal vystrieľať všetkých schopných dôstojníkov, aby potom nemal kto kompetentný veliť.
      Potom vôbec nereagoval na napadnutie Hitlerom, keďže s ním mal zmluvu o neútočení a dohodu že si rozdelia Poľsko na dve časti. Mimochodom, predtým stihol Stalin vystrieľať 15 000 poľských dôstojníkov ( Katyň) ktorí pri obrane Poľska veľmi chýbali.
      Takže tých obetí mohlo byť o mnoho miliónov menej.
      .
      3. Dovolím si Vás citovať:
      „K Vašemu výroku, cituji. „Ale Vy by ste vo svojom „vlastenectve“ odsúdili aj slovenskú armádu ak by nás bránila, ak by nás Rusi napadli.“ Konec cit.“
      Pane Jankech, jste nízký a podlý ubožák. Vy nejste Slovan.
      .
      Súdruh Vašek z Moravy.
      Rusi nás už predsa raz napadli a môže sa to opakovať. Hrozba nepominula.
      Nechápem prečo ste sa o mne vyjadrili ako o úbožiakovi. Alebo Vy by ste volali Rusom na slávu ak by sem vrazili na takoch?
      Neviem aká hodnota je byť Slovanom. Podľa môjho názoru žiadna. Je mi jedno či je niekto Slovan, alebo neslovan. Dôležité je aby to bol dobrý a čestný človek. Nepokladám neslovanské národy za našich nepriateľov. Skúste si tento postoj osvojiť aj Vy.
      .
      Nemyslím že by som sa na Vašu adresu mal rovnako expresívne a hanlivo vyjadrovať, ale normálny človek si pomyslí o Vás svoje.:)

      Reply
      • 6. decembra 2018 at 16:08
        Permalink

        ad 1. Daniel Jankech sa píše: „USA držala Sovietsky zväz nad vodou predovšetkým dodávkami potravín a aj zbraní. Ak by to tak nebolo, tak sovietski vojaci by boli pokapali skôr ako by stihli vystreliť“

        Keby niekto používal taký jazyk o Židoch, aký D. Jankech používa o sovietskych vojakoch, už by mal na krku trestné stíhanie. ZSSR odolával Nemecku dlho i bez zásadnejších amerických dodávok a ešte predtým než USA začali aplikovať pôžičku a prenájom – bitku pri Moskve museli zvládnuť bez výraznejšej pomoci. A ani potom nebola americká pomoc rozhodujúca, i keď významná.

        ad 2. Stalin spravil vo vojne veľa zločinov, ale dá sa diskutovať napr. aj o zločinoch Britov v Indii. Keby Briti dokázali priznať indickému národu rovnocenný status, mohli sa proti Nemcom a Japoncom postaviť spoločne. Keďže to nespravili a Indom pri rastúcom japonskom tlaku neverili, tak spôsobili tzv. bengálsky Holocaust.

        ad 3. Keď by ste chceli vylučovať spoluprácu s nejakým národom na základe zločinov minulosti, tak musíme vylúčiť spoluprácu nielen s Rusmi, ale aj s Nemcami Francúzmi, atď.
        Súhlasím, že predovšetkým je dôležité, aby niekto bol dobrým a statočným človekom, ale aj jazyková vzájomnosť ovplyvňuje veľa.
        Čo je to byť Slovanom najlepšie pochopíte, keď si uvedomíte blízke vzťahy medzi českým a slovenským národom. Historicky máme bližšie k Maďarom a Česi k Nemcom, ale napriek tomu sa identifikujeme páve s Čechmi, sledujeme české médiá, atď.

        Reply
        • 6. decembra 2018 at 17:04
          Permalink

          Pán Fábry.

          1.Na mojich úvodných slovách nie je jednoducho nič čo by bolo odsúdeniahodné. Ani sovietski vojaci, nech boli akýkoľvek udatní ( čo boli) nie sú náboženstvom.

          Americká pomoc bola významná a ako to dopadlo je jasné predovšetkým z toho že nemeckí okupanti sa dostali takmer do Stalingradu. To teda veľkým úspechom o vojskách sovietskeho zväzu nehovorí.

          2.Nejdeme porovnávať chyby spojencov s obrovskou a organizovanou zločineckou mašinériou Stalinistického systému. Fakt je že to tak bolo a zvýšilo zásadným spôsobom straty na ľudských životoch.

          3. Naozaj nejdeme vylučovať spoluprácu s národmi na základe zločinov minulosti. A to ani s Nemeckom a ani Ruskom. Avšak problémom sú súčasné zločiny Ruska a ich aktivita v snahách rozbiť Európsku úniu, či dostať niektoré štáty vo forme vazalstva pod svoj vplyv. Útoky na susedov, ktorými chce zabrániť aby sa stali členmi EU sú bezprecedentné.

          Neviem či blízke vzťahy sú až tak podmienené Slovanstvom. Aj s Poliakmi sme predsa susedia, Slovania a také blízke vzťahy nemáme.
          Ale celé to Slovanstvo by sa zrútilo ako hodnota, ak by nás napr. Česi napadli podobne ako Rusi Ukrajincov.
          A na vzťahu Rusko – Ukrajina jasne vidíme akú úlohu hrá Slovanstvo.
          Jednoducho nulovú.

          Reply
          • 6. decembra 2018 at 21:39
            Permalink

            @Daniel Jankech 6.XII. 17:04

            Ad 1.
            O smrti sovietskych vojakov treba rozprávať dôstojne a nie o ich skapíňaní. Predpokladám, že v prípade amerických vojakoch by ste nehovoril o tom, že kapú…

            K vášmu tvrdeniu: „Fašistické Nemecko neporazil Sovietsky zväz…“
            Mýlite sa, Sovietsky zväz porazil Nemecko! Spochybňovať tento fakt je na úrovni popierania Holocaustu. Je to asi také niečo také, ako keby ste povedal, že Židia trpeli, ale nebolo žiadnych 6 miliónov…

            Ad 2.
            V prípade britskej Indie nešlo o „chyby“ spojencov. Briti považovali Indov za menejcenných a preto vyvolali bengálsky Holocaust, ktorý je ťažkým zločinom proti ľudskosti. Myslím, že veľmi podceňujete počty obetí britského kolonializmu.
            Mimochodom, Churchill komentoval bengálsky Holocaust s miliónmi mŕtvych týmito slovami: „Hladomor alebo nie, Indovia sa vždy množili ako králiky.“

            Ad 3.
            Konanie Ruska môžete odsudzovať, ale nie je bezprecedentné. USA spáchali v 21. storočí väčšie množstvo agresií a dopustili sa aj neporovnateľne väčších zverstiev. Mimochodom, pri agresii v Iraku 2003 bola členom „koalície dobrovoľníkov“ aj SR … ani my nie sme nevinní!

            K otázke vzťahu s Čechmi:
            Aj medzi Pruskom, Saskom a Bavorskom existovali v minulosti konflikty, nielen medzi slovanskými národmi. To však neznamená, že tie štáty nemali k sebe blízko. Iste, vzťahy k Poliakom sú síce menej rozvinuté než vzťahy k Čechom, ale blízky jazyk im rozhodne napomáha – bez toho by boli vzťahy ešte menej rozvinuté. Navyše, keby blízky slovanský jazyk nehral žiadnu úlohu vo vzťahu k Čechom, určite by sme mali rozvinutejšie vzťahy s Maďarmi než s Čechmi. Tá úloha určite nie je nulová…

  • 6. decembra 2018 at 16:07
    Permalink

    Pán Jankech, to Vy ste ten dobrý a čestný človek? Vy viete pobaviť! Kto čítal Vaše expresívne a hanlivé komentáre, myslí si o Vás svoje!
    Pán Vašek, nepripomína Vám pán Jankech metlu z bájky Krylova? Mne áno!
    METLA
    Špinavá metla dostala sa hore!
    Dosť bolo zametania na gazdovskom dvore:
    dotala príkaz čistiť panské kabáty.
    Tá pocta metle stúpla do hlavy:
    obleky v jednom kuse práši…
    nik v celom dome toľko práce nespraví.
    No stojí tá práca za to,
    keď je tá metla samé blato?
    Čím dlhšie čistí, tým viac pribúdajú fľaky.
    /Krylov/

    Reply
    • 6. decembra 2018 at 17:06
      Permalink

      Pani Slavomíra.
      Nemáme tu žiadne expresívne ani hanlivé komentáre.
      Ale skúste si len tak kôkli objektivite pozrieť komentáre pána Vaška z Moravy.

      Inak ste dosť detinská…

      Reply
        • 6. decembra 2018 at 21:18
          Permalink

          Áno súdružka Slavomíra.
          Som dosť chlapčenský. Stále mám ideály a mladého ducha.

          Reply
  • 6. decembra 2018 at 17:39
    Permalink

    KE KAUZE KATYŇ, NEJEN PRO DANIELA JANKECHA

    Na rozdíl od Vás, pane Jankech, argumentuji, předkládám ověřená historická fakta, nikoli afekt. výkřiky do tmy šířené rusofóbními sdělovadly bez jediného odkazu s historickými materiály. Nyní mi dovolte komentáře k Vašim tvrzením. Tak tedy.

    Problém případu Katyň rozděluje nejen Rusy jako národ, ale také ostatní Slovany. Je fakt, bohužel, že v kauze Katyň současné vedení RF v čele s V. Putinem zastávalo donedávna názor ministra propagandy fašistického Německa Josefa Goebbelse, byť je pravda, že od 10. dubna 2010, kdy spadlo vládní polské letadlo u Smolenska, prezident Putin se v tomto směru odmlčel, protože pochopil, že šířit neskutečné lži a štvavé řeči proti Josefu Stalinovi a vůbec proti SSSR v souvislosti s Katyní – nadále již nelze.

    Byla to opravdu ze strany polských, ale i některých ruských představitelů nebetyčná drzost natolik otřesně překrucovat dějiny 2. sv. války. Existuje na internetu mimořádné a zevrubné vystoupení Dr. Viktora Iljuchina, bývalého poslance za KSRF, bývalého místopředsedy Výboru Státní dumy pro bezpečnost RF, a sice ke kauze Katyň ze dne 4. ledna 2011. Nejen za toto vystoupení byl V. Iljuchin o dva měsíce později zavražděn. Ovšem, předkládám pro DAV-DVA PLNÉ ZNĚNÍ TOHOTO HISTORICKY NAPROSTO REVOLUČNÍHO VYSTOUPENÍ nemajícího obdoby – viz dole ZDROJ.

    Jen doplním, že Dr. V. Iljuchin předsedal voj. tribunálu, jenž obvinil nynějšího ruského prezidenta V. Putina z vlastizrady. Záhy poté, jak jsem již uvedl, byl V. Iljuchin za záhadných okolností zavražděn v březnu 2011, zanedlouho po svých narozeninách. Jen pro zajímavost, kandidátem na prezidenta RF za KSRF byla nejen známá sovětská kosmonautka Světlana Savická, ale také již zmíněný zavražděný V. Iljuchin. A tak předkládám na úvod tento mimořádný dokument – pod názvem „Iljuchin o Putinovi a Rusku měsíc před zavražděním“. Věnujte prosím pozornost, kdož umíte rusky, úvodním slovům předsedy KSRF G. Zjuganova, co říká k vraždě V. Iljuchina:

    http://www.youtube.com/watch?v=0zFA-Apr0iI

    Pár slov ke známé kauze Katyň, tedy, abych nějak okomentoval verzi sdělováků, že „Sověti jako bonus zlikvidovali v Katyni desetitisíce polských důstojníků.“ Tak tedy, bez dlouhých cavyků, předkládám zdroj, kde se dozvíte, jak se věci tehdy odvíjely v duchu historické pravdy. Zdroj, podtrhuji, nikoli ruský. Tedy, uvádím to do souvislosti s rozhodnutím EVROPSKÉHO SOUDU PRO LIDSKÁ PRÁVA, jenž rozhodl o tom, že RUSKO NENESE VINU ZA KATYŇSKÝ MASAKR, NÝBRŽ VÝLUČNĚ FAŠISTICKÉ NĚMECKO.

    Evropský soud přiznal, že doposud prezentované dokumenty o Katyni jsou falší předhozenou světu z pera ministra propagandy faš. Německa Josefa Goebbelse, jenž se tímto obratným krokem snažil vytvořit dojem, že za vším stálo nikoli faš. Německo, nýbrž Sovětský svaz. Jinak řečeno, Evropský soud nedvojsmyslně dal světu najevo, že nikoli J. Stalin a SSSR byli strůjci katyňské tragédie, ale výlučně faš. Německo: http://europeancourt.ru/2013/10/21/13655/

    ▬▬▬▬
    ZDROJ: http://www.youtube.com/watch?v=oI-sEhX4ygQ

    Reply
  • 6. decembra 2018 at 21:17
    Permalink

    Pán Vašek z Moravy.
    Viete sú veci ktoré vieme a sú z dokumentované.
    Tvrdiť že za Katyň sú zodpovední Nemci je taká istá sprostosť ako tvrdiť že Sovieti sú zodpovední za koncentračné tábory v Poľsku.
    Ostatné sa mi nechce komentovať.

    Reply
  • 7. decembra 2018 at 11:12
    Permalink

    Záver:
    Pán Fábry, pán Vašek z Moravyn súdružka Slavomíra, Devana, pán Moravčík a ďalší.
    .
    Tento článok už pokladám za prediskutovaný. Žiaľ diskusia je už dosť neprehľadná a technicky sa v nej horšie orientuje.
    V každom prípade bola plodná a zaujímavá.
    Prajem pekný začiatok víkendu všetkým.

    Reply
  • 7. decembra 2018 at 12:09
    Permalink

    V tejto „divokej“ diskusii podporujem názory B. Fábryho, najmä proti útokom D. Jankecha, ktorého argumenty vyvierajú skôr z mainstreamovej propagandy ako z posúdenia dostupných faktov. Pokiaľ ide o samotný príspevok Fábryho, ktorý je nesporne vecný a snaží sa o objektívny pohľad na vec, mám jednu poznámku. Ak by autor už v samotnom príspevku jasne konštatoval fakt, ktorý konštatuje až vo svojom prvom diskusnom príspevku, že „Na Ukrajine vo februári v rozpore s čl. 111 ústavy odstránili prezidenta, následne protiústavne zbavili mandátu tretinu ústavných sudcov a pučisti okupovali parlament“, t.j. ak by konštatoval, že na Ukrajine bola odstránená ústava a nastúpila vláda svojvôle tých, ktorí Ústavu odstránili, teda jednoducho povedané, prebehol štátny prevrat, tak by sa aj diskusia od počiatku obrátila k samotnému zdroju daného problému a zbytočne by „neblúdila“ v nepodstatných veciach. Ako je dnes iste každému známe, ústava je základným zákonom každého moderného štátu, je základom jeho mocenských orgánov a zákonov, ktoré z ústavy plynú a ústava rovnako presne vymedzuje územie, na ktoré sa jej moc vzťahuje, teda vymedzuje hranice štátu. Tým, že Majdan vyústil do svojvoľného odstránenia platnej ústavy, tým nutne zanikla aj moc danej ústavy, moc orgánov a zákonov, ktoré sa o ňu opierali a spolu s ňou aj hranice územia na ktorom platila, ergo, Ukrajina ako štát prestala legálne, ústavne existovať. Preto v dôsledku uvedenej skutočnosti, nemôže byť pripojenie sa Krymu k Ruskej federácii ako aj ozbrojené vystúpenie obyvateľov Donbasu interpretované ako narušenie celistvosti ukrajinského štátu, pretože tento prestal legálne existovať presne v momente, kedy poslanci odmietli konať podľa platnej ústavy a svoju vôľu alebo svojvôľu nadradili nad Ústavu (22. februára 2014) a tak sa k moci dostala kyjevská klika. Jej moc sa neopierala o vôľu ukrajinského ľudu, vyjadrenú v ústave, ale o vôľu predstaviteľov Majdanu a ich podporovateľov, o vôľu, ktorá sa postavila proti ústave a teda aj proti vôli ukrajinského ľudu. V uvedenej súvislosti upozorňujem, že aj podľa našej Ústavy čl. 32, „Občania majú právo sa postaviť na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené“, teda odpor obyvateľov na Donbase proti neústavnej kyjevskej moci bol a aj je ich jednoduchým prirodzeným právom na sebaobranu a obyvatelia Krymu sa rozhodli pre inú formu obrany pred kyjevskou mocou. B. Fábry má pravdu, že kerčský spor sa navracia k otázke Krymu, ale otázka Krymu nás nutne vráti na Majdan. Ak je to tak, potom je nespochybniteľné, že Krym bol štátnym prevratom v Kyjeve, pre bezpečnosť svojich občanov fakticky prinútený vystúpiť zo zväzku s Ukrajinou. Nie Rusko anektovalo Krym, ale politika kyjevskej kliky podporovaná ako finančne, tak aj politicky USA a EÚ vohnala Krym do Ruskej federácie. Na pozadí uvedených faktov, ktoré je možné sa dočítať aj na Wikipédii je zjavné, že objektívny pohľad na kerčský incident nespočíva v hľadaní nejakej rovnováhy medzi argumentmi oboch strán, ale v hľadaní pravdy opierajúcej sa o existujúce fakty a tie jasne ukazujú, že právo je v danom prípade na strane Ruska.

    Reply
    • 7. decembra 2018 at 13:17
      Permalink

      Pekná úvaha. Len na doplnenie k vašej citácii článku 32 Ústavy SR. Ukrajina má toto právo formulované ešte širšie.
      Článok 27 ukrajinskej ústavy znie:
      Každý má nescudziteľné právo na život. Nikto nesmie byť úmyselne zbavený života. Ochrana ľudského života je povinnosťou štátu. Každý má právo chrániť svoj život a zdravie a životy a zdravie iných ľudí proti neoprávnenému konaniu proti tomuto právu.

      Takže nie je potrebné dokazovať, že niekto sa na Ukrajine snažil o zmenu ústavného poriadku. Ľudia majú právo brániť svoje životy a zdravie proti násilníkom z Tretieho sektora, keď to neurobí štát, ktorý to má vo svojich povinnostiach. Zároveň to znamená, že ostreľovanie civilných štvrtí delostrelectvom je protiústavné. Nehovoriac už o tom, že aj v prípade regulárneho vojnového konfliktu by to bolo porušenie Ženevských konvencií.

      Reply
    • 7. decembra 2018 at 14:28
      Permalink

      Pán Manda, v mnohom s Vami súhlasím a vážim si Váš názor, ale sú určité veci, kde mám odlišný názor.

      Pokiaľ ide o právne hodnotenie pripojenia Krymu k Rusku, podľa mňa to dosť zásadne závisí od hodnotenia vzťahu medzi vnútroštátnym a medzinárodným právom. Ide o to, či tieto odvetvia tvoria jeden alebo dva systémy práva: následne sa môžeme pýtať, ako právne skutočnosti vo vnútroštátnom práve ovplyvňujú právne vzťahy v medzinárodnom práve.

      Z hľadiska medzinárodného práva štáty existujú kontinuálne aj po tom, čo nastane prevrat a ich ústavný poriadok sa rozpadne. Podobný rozvrat ústavného poriadku sa objavil v mnohých afrických štátoch, neznamenal však automaticky akceptáciu práva separatistických regiónov meniť hranice existujúceho štátu ani s pomocou referenda. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že doterajšie pokusy využiť protiústavnosť prevratov vo svete na legitimizáciu separatistických hnutí neboli v medzinárodnom práve akceptované.

      Okrem toho si dovolím podotknúť, že naša ústava síce čl. 32 s právom na odpor zakotvený má, ale v ukrajinskej ústave sa žiadne podobné právo na odpor neuvádza.

      Celkovo s Vami súhlasím, že pri Kerčskom incidente je právo viac na strane Ruska, i keď stále myslím, že najlepšie riešenie sa dá nájsť len po kompromisoch oboch strán.

      S pozdravom
      Branislav Fábry

      Reply
      • 7. decembra 2018 at 17:01
        Permalink

        Pán Fábry, bolo by nosením dreva do lesa, ak by som podčiarkol, že Vaše názory si vždy rád prečítam a obyčajne ich aj akceptujem, ale ak už diskutujeme, tak moja replika by bola nasledujúca. Začnem od konca Vašej reakcie. Hovoríte, že: „Vo všeobecnosti možno konštatovať, že doterajšie pokusy využiť protiústavnosť prevratov vo svete na legitimizáciu separatistických hnutí neboli v medzinárodnom práve akceptované“. Pýtam sa, prečo boli výsledky hnutia Majdan medzinárodne akceptované, napriek tomu, že išlo zjavne o protiústavný prevrat?
        Nie som žiadny znalec medzinárodného práva, a nijako sa nechcem dotknúť právnikov, ale napriek tomu si myslím, že v dnešných časoch je medzinárodné právo určované vôľou a často svojvôľou kapitalistických mocností a za akceptovateľné sa považuje to, čo je v súlade s ich záujmami, takže by som sa dosť čudoval, ak by uznali snahu nejakého regiónu o samostatnosť, ak by to bolo proti ich záujmom.
        Je pravdou že v ukrajinskej ústave som nenašiel identický článok nášmu, ale na druhej strane sa v článku 5 konštatuje, že: The people are the bearers of sovereignty and the only source of power in Ukraine. The people exercise power directly and through bodies of state power and bodies of local selfgovernment. The right to determine and change the constitutional order in Ukraine belongs exclusively to the people and shall not be usurped by the State, its bodies or officials. Takže ľud je jediným nositeľom suverenity a zdrojom moci, svoju moc uplatňujú „priamo“ a prostredníctvom štátu … a „Právo určovať a meniť ústavný poriadok prináleží výlučne ľudu a „nemôže byť uzurpované štátom, jeho orgánmi alebo predstaviteľmi“ a k tomuto na majdane prišlo. A ako uvádza M. Moravčík vyššie, článok 27 hovorí, že „Everyone has the right to protect his or her life and health, the lives and health of other persons against unlawful encroachments“. A protiústavné odvolanie prezidenta, zásah do ústavného súdu a zostavenie vlády hlasujúcimi majdanu boli takýmto nezákonným zásahom do života a zdravia veľkej časti občanov Ukrajiny a majú právo sa proti tomu brániť.

        Reply
        • 8. decembra 2018 at 10:35
          Permalink

          Vladimír M – vďaka „za na hrávku na smeč“ – odpoviem ako hospodár: „PRETOŽE PENIAZE…“ všetko sa odohráva na pozadí tlaku medzinárodného kapitálu (a to nie som komunista ak toto tvrdím), ktorý po „dobití“ nových odbytísk a „ťažísk“ v strednej Európe, na Balkáne a v Pobaltí potrebuje získavať nové územia: Ukrajinu, Bielorusko, Gruzínsko, …až Azerbajdžan bohatý na naftu a možno i Kazachstan…. v Bielorusku najprv bol pre nich prezident diktátorom, dnes pomáhajú tvorbe antiruského odporu, pretože tam nepripustili neporiadky ako v Kyjeve.
          Ukrajina je mohutnou zásobárňou, ale bola by i odbytiskom, 40 mil ľudí, ak by už 10 mil.neodišlo a ak by nebol rozvrátený hospodársky systém.
          Zsiky z Líbye nie sú príliš, zisky z Iraku sa rozplynuli, Jemen to je zatiaľ „zlá investícia“ a zinvestovanie do Sýrie zatiaľ nie je „zabezpečené“…a tak podme ho na Ukrajinu a ďalšie východné krajiny….
          …asi takto uvažuje predstaviteľ medzinárodného kapitálu, ktorý v tom vidí hlavne …PENIEAZE.

          Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *