Patriotizmus vs. nacionalizmus

Ľavicový  patriotizmus vs. nacizmus a fašizmus (1)

V úvode je potrebné zaviesť jasnejšie zadefinovanie a rozlíšenie týchto dvoch totalitných, diktátorských ultra pravicových režimov, ktorými sú  fašizmus a nacizmus. Tieto pojmy si svojvoľne zamieňa značná časť nášho obyvateľstva a považuje ich za synonymá z neznalosti a účelovej demagógie šírenej v masmédiách a na internete.

Fašizmus spravidla vzniká v multinárodných štátoch, kým nacizmus v národných štátoch s jedným silným štátotvorným národom. Preto opakované rozbitie Československa v r. 1938-39 (2) a v r. 1992-93 bolo spôsobené radikalizujúcim sa nacionalizmom na Slovensku a ekonomickými záujmami politickej pravicovej oligarchie. Kým v Tisovej farskej republike boli dôvodom rozbitia 1. ČSR arizácie bohatých Židov (3), tak po r. 1994 v tzv. „samostatného“ Slovenska nimi boli privatizácie „štátneho a národného“ (pôvodne de facto komunistického) majetku. Fašistická ideológia vychádza paradoxne z patriotizmu, ale len vtedy ak dôjde k výraznej radikalizácii vlastenectva a k fúzii s korporátnym a  finančným kapitálom. Pritom patriotizmus je orientovaný spravidla ľavicovo, kým nacionalizmus takmer vždy pravicovo. Paradoxne nacizmus vzniká národno-socialistickou tzn. celospoločenskou totalitnou radikalizáciou nacionalizmu centralizovanou do rúk vodcu národa (fűrhera).

Fašizmus je korporátny systém triednej spolupráce utláčanej triedy pracujúcich s kapitalistami, rentiermi a statkármi. Ideologické základy fašizmu rámcovo vytvoril pápež Lev XIII. v encyklike Rerum novarum (1891) na ktorého základy nadviazal v encyklike Quadrigesimo anno pápež Pius XI. Ideológiu tzv. „sociálneho solidarizmu“ presnejšie povedané korporátneho katolicizmu prevzal Benito Mussolíni (pôvodne internacionalista a člen socialistickej strany) v Taliansku v sekulárnej forme do ideológie fašizmu. Táto ideológia sa rozšírila s požehnaním RKC do ultra reakčných diktátorských fašistických režimov vo Frankovom  Španielsku, Salazarovom Portugalsku, Pinochetovom režime v Chile a v iných krajinách v Latinskej Amerike. Ako prvý v r. 1922 použil komunista Zinovjev terminus technicus „fašizmus“ na IV. kongrese Komunistickej internacionály  v  súvislosti s pochodom Mussoliniho prívržencov na Rím. Inú definíciu fašizmu sformuloval G. Dimitrov podľa ktorej je „fašizmus najkrajnejším prejavom úsilia finančného kapitálu o nastolenie svojho panstva a výrazom tendencie imperializmu k politickej a duchovnej reakcií“ (4) Fašistická doktrína bola publikovaná v 14. diele talianskej encyklopédie v r. 1932, kde bola postavená do protikladu k liberálnemu a demokratickému mysleniu. Hlavné pojmy francúzskej revolúcie rovnosť, bratstvo a slobodu nahradzujú pojmy ako sú poriadok, autorita, spravodlivosť, právo a disciplína. Fašistický štát mal byť transcendentnou, morálnou, hospodárskou a politickou jednotou, čiže totalitno-korporatívnym štátnym zväzkom (fascio) nadväzujúcim na slávne Rímske impérium.

Zásadnejšie sa fašizmus odlišuje od nacizmu  resp.  národného socializmu v tom, že nacizmus vychádza z nacionalizmu. Zakladateľmi národného socializmu boli A. Hitler a A. Rosenberg, ktorí začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia postupne precizovali pojmy ako sú vodca (fűhrer), vodcovský princíp, antisemitizmus, rasizmus a nadväzujúci šovinizmus. Tieto pojmy sa stali ich neoddeliteľnou súčasťou a základnou frazeológiou tejto krajne pravicovej ideológie. Boj rás bol podľa Hitlera permanentnou témou dejín, pretože každý národ a rasa sa usilujú o svetovú nadvládu. Najhodnotnejšou rasou bola biela árijská rasa v nordickej (germanskej) mutácií. Najnižšou rasou bola podľa Hitlera židovská rasa. Svetové židovstvo sa podľa neho previnilo tým, že sa v 20. storočí pokúsilo o svetovú nadvládu spojením s ruským boľševizmom. Preto bolo nevyhnutné vyriešiť židovskú otázku vyhladením celého národa. (5) Nacistickú ideológiu vychádzajúcu z nemeckého národného socializmu prevzali satelitné slovanské nacistické štáty v ustašovskom Chorvátsku, tisovskom Slovensku a v časti banderovskej Ukrajiny, kde sa spájal domáci katolícky klérus (vyššie duchovenstvo) s Vatikánom. Z uvedeného vyplýva, že na Slovensku nebol rozšírený fašizmus za tisovej farskej republiky, ale nacizmus, resp. hybridný kléro-nacizmus, ak došlo k prepojeniu katolíckeho kléru s národným socializmom. Prioritne dobrovoľne nedochádzalo k prepojeniu finančného a korporátneho kapitálu s nacistickým štátom. Práve naopak národohospodári ako napr. Peter Zaťko a guvernér SNB Imrich Karvaš zabezpečovali a všemožne podporovali SNP (6), hoci podstupovali nesmierne riziko.

Termín národ je možné odvodiť od ,,narodenia sa na určitom území, bez ohľadu na genetickú či etnickú príslušnosť. Národovcom či lepšie povedané uvedomelým rodákom môže byť ktokoľvek bez ohľadu na etnickú príslušnosť narodený na Slovensku, resp. v bývalom Československu. Za defektné považujeme chápanie zo strany  nacionalistov či skôr neonacistov „genetický čistých“ Slovákov ako jediných národovcov, či skôr národniarov. Preto odporúčame ľavičiarom používať výstižnejšie termín vlastenec (patriot) za týchto špecifických okolností ako adekvátnu náhradu za pojem národniar zdehonestovaný extrémistickou rasistickou a šovinistickou ultra pravicou.

Vlastencom (patriotom) je ten, komu dedične patrí určité územie, ktoré je jeho rodiskom, kde sa narodil jeho otec (latinský pater), vyrástol, získal vzdelanie, nakumuloval základný životný kapitál vlastnou prácou a umom (postavil dom s dvorom, vybudoval záhradku, má skrátka domov, resp. domovinu v určitom regióne). Zároveň  získal určité vzdelanie, profesnú odbornosť a v nej pracovné návyky. Čo v celoštátnom pohľade znamená, že má vlasť (7) (patria = otčina) na Slovensku. Za vlastenca (patriota) sa rozhodne nemôže považovať prisťahovalec, lebo sa tu nenarodil, ale žije tu ako pohostín (dlhodobo zostávajúci hosť) alebo je prechodným  azylantom so svojim tranzitným zámerom (prechádzajúci utečenec z vlasti do inej ,,vyvolenej” krajiny) alebo s inými ekonomickými (gastarbeiter) či politickými záujmami (politický azylant). Aj keď dostane štátne občianstvo a stane sa legálnym občanom (8), až jeho deti či skôr až jeho vnúčatá narodené a dlhodobo žijúce na Slovensku, ktoré je ich rodiskom, sa stanú vlastencami v SR. Pre úplné pochopenie veľmi zásadného rozdielu použijeme osvedčený americký principiálny patriotistický (9) pohľad na americký národ (10) rôznych etník, dlhodobo žijúcich v spoločnej vlasti v USA. Hoci pôvodným obyvateľstvom nie sú Angličania, aj keď je angličtina úradným jazykom v USA, ale nimi sú pôvodní Indiáni z rôznych etnických skupín či kmeňov.

Záverom môžeme konštatovať, že tak ako vtákov rozpoznáte podľa peria a spevu, tak rozpoznáte aj fašistov od nacistov podľa rečí, resp. používaných termínov, na ktoré kladú mimoriadny dôraz.

Pri fašistoch sú to často používané pojmy: poriadok, autorita, spravodlivosť, právo a disciplína. Pri národných socialistoch (nacistoch) sú týmito kľúčovými pojmami biela rasa, vodcovský princíp, vodca (fűhrer), antisemitizmus a rasizmus. Okrem toho u neonacistov sledujeme anticiganizmus a umelý ahistorický novotvar antichazarizmus, prejavujúci sa ako intolerancia, diskriminácia, rasizmus a šovinizmus prejavovaný k Izraelcom a tým, ktorí ich podporujú a s nimi sympatizujú. Prioritne sú namierené proti podceňovaným a utláčaným etnickým menšinám, ktorým upierajú právo na vlasť po rodičoch. Títo rodáci z menšín sú rovnakými, alebo možno aj lepšími vlastencami ako skupinovo egoistickí neonacisti, hoci často nemajú po otcoch slovenské, ale germánske a iné priezviská. Pretože vlastenectvo nemôže byť len pre jediný privilegovaný hegemonistický národ na úkor ostatných národností a etnických skupín rodákov. Skutočnými vlastencami preto nemôžu byť ultrapravicoví rasistickí nacionalisti, ale ani anarchokapitalisti, odmietajúci vlasteneckú povinnosť brániť vlasť. Pretože vlastenectvo nie je podmienené rasou, ale narodením na danom území a najmä postojom k vlasti a ostatným rodákom.

Autor je historik a apolitický moderátor Slobodného vysielača


1 Fašizmus (taliansky fascismo) je totalitná, centralizovaná a autokratická ideológia (s vodcovským princípom), resp. politické hnutie, antidemokratického a antiliberálneho zamerania. Fašistická ideológia vychádza z patriotizmu. Na rozdiel od národného socializmu resp. nacizmu vychádzajúceho z nacionalizmu. Fašistická politická teória a prax sa po prvýkrát presadila v medzivojnovom Taliansku vedenom Benitom Mussolinim. Viac na: http://sk.wikipedia.org/wiki/Fa%C5%A1izmus

2 Tisovci dňa 6.10.1938 vyhlásili autonómiu a 14.3.1939 „samostatný“ Slovenský štát, ktorý nespochybniteľne bol kolóniou Tretej ríše, podobne ako český protektorát. Hoci toto prelomové „obdobie od 6.októbra 1938 do 14-15. marca 1939 historici pomenovali obdobím 2. ČSR.“ Bezprostredne po vyhlásení autonómie Tisova autonómna vláda pod vedením krajne nacistickej HSĽS 9.10.1938 zakázala KSČ a následne dňa 23. 11.1938 zastavila činnosť aj Československej socialno-demokratickej strane robotníckej. Viac: Martuliak, P., Fremal K.: Dejiny Slovenska v rokoch 1914-1945, UMB, Banská Bystrica 1997, str. 84.

3 Podľa sčítania (1940)  žilo na na území Slovenska 88 951 Židov (cca 4%), ktorí vlastnilo viac ako polovicu majetku na Slovensku. O tento majetok a životy boli kruto a násilne pripravení Židia na základe Židovského kódexu z 9.septembra.1941. Martuliak, P., Fremal K.: Dejiny Slovenska v rokoch 1914-1945, UMB, Banská Bystrica 1997, str. 93.

4 Kulašik, P.: Dejiny politického myslenia, UMB, Banská Bystrica 1995, str. 120

5 Ibid, str. 123

6 Martuliak, P., Fremal K.: Dejiny Slovenska v rokoch 1914-1945, UMB, Banská Bystrica 1997, str. 77

7 Položme si zásadnú otázku, prečo etniká dlhodobo žijúce na slovenskom území napr. Rómovia (Cigáni) nemajú svoju pôdu pod domami a záhradami, dvormi? Najmä ak sa tu narodili ich otcovia, čiže sú rodáci, resp. vlastenci, hoci inej etnickej skupiny. Podobne ako Rómovia aj Rusíni nemajú svoj vlastný národný štát. Prečo sú Vietnamci, (aj keď im to tak tvrdo nedávajú pocítiť náckovia ako Cigánom) Rómovia, Arabi, Afričania znevažovaní ako ,,bezdomovci” a cudzie živly na úrovní cudzineckých votrelcov a parazitov (do 15. 5. 1948 aj Židia), hoci  sa narodili na Slovenskom území? Prečo Rómov považujú slovenskí nacisti za menej cenných treťotriednych občanov v porovnaní s inými národnosťami, akými sú Maďari, Moravania, Slezania, Poliaci, Česi, Rusíni a Vietnamci, ktorí majú svoje národné štáty, kde sú majoritnými vlasteneckými väčšinami? Odpoveď je jednoduchá – Židia a Rómovia sú semiti a antisemitizmus je základom nacistickej ideológie.

8 Termín ,,občan“ je nič nehovoriaci sprofanovaný pojem (rovnako ako demokracia), ktorý je odvodený od obce, čiže lokality kde sa prisťahuje ktokoľvek a odkiaľkoľvek. Termín občan nemá takmer nič spoločné s vlasťou, rodiskom, kultúrou, históriou. integrujúcim štátnym alebo etnickým jazykom, mentalitou formovanou stáročným spolužitím rôznych etník na spoločnom území! Občanom sa stáva akýkoľvek prisťahovalec, ktorý získal akýmkoľvek spôsobom občianstvo. Občanom sa môže stať masa azylantov byrokratickým rozhodnutím napr. vlády SR alebo nám ich občianstvo môže byť nanútené byrokraciou z Bruselu. Musíme si jasne uvedomiť fakt, že prisťahovalec nemôže získať vlasť a stať sa vlastencom formálnym rozhodnutím, pečiatkou a podpisom úradníka! Pretože jeho vlasťou je domovská krajina z ktorej pochádza. Vlastencom (rodákom, národovcom) sa človek narodí na danom území a formuje sa životom v danej komunite vo vlasti.

9 Patriotizmus sa prejavuje napr. pri kandidatúre na prezidenta USA. Občan, ktorý nie je patriot (rodák z USA) nemôže kandidovať na amerického prezidenta. Arnold Schwarzeneger, hoci mohol byť vynikajúcim športovcom (Mr. Olympia 7x) a svojho času jedným z najlepšie zarábajúcich filmových hercov, priženeným do jednej z najbohatšej a najvplyvnejšej kenedyovskej rodiny, nemohol kandidovať za prezidenta USA. Toto elementárne nepochopenie princípu národovectva – vlastenectva (patriotizmu) sa takmer stálo osudným v Českej republike. Znamenalo to, že sa im len s tesným rozdielom nestal prezidentom ,,cizák“ z mnoho generačného vykorisťovateľského rodu českého, sliezskeho a moravského ľudu, rakúske knieža Schwarzenberg. Jeho rodák Armold Schwarzeneger (pôvodom Rakúšan) sa ním nemohol stať v USA.

10 Americké multikulturálne vnímanie národa ako spolužitia rôznych etník a kultúr na spoločnom území, ktoré sa stalo pre ďalšie generácie pôvodných prisťahovalcov ich vlasťou, považujem za správne. Nekonfliktné vnímanie vlastenectva, kde sú si rovné všetky etnické skupiny a to nielen formálno-politicky, ale aj čo sa týka ich nároku na vlasť a národnú pôdu, na ktorej sa narodili. Inak by si na územie Slovenska mohli dedične nárokovať napr. Kelti z VB a Írska.


Foto: renoir7777, CC

Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.

Zdieľaj tento článok:

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

One thought on “Patriotizmus vs. nacionalizmus

  • 24. septembra 2016 at 11:08
    Permalink

    Veľmi podnetný článok odkazujúci k dvom rozličným ponímaniam pojmu „národ“ – v našich končinách žiaľ jednostranne zatracovanému v akejkoľvek súvislosti…
    Koncept národa, obhajovaný v článku (napr. patriotizmus v USA, umožňujúci všetkým narodeným na území daného štátu podieľať sa na veciach verejných) oproti rozličným rasovým či etnokratickým modelom v podstate predstavuje model západoeurópsky (+ angloamerický), ktorý stojí v opozícii voči „junkerskému“ modelu stredo a východoeurópskeho nacionalizmu…
    Z triedneho hľadiska túto opomínanú rozličnosť dobre pomenoval historik Šlomo Sand, keď dal do súvisu ten či onen model nacionalizmu s prítomnosťou konkrétnej spoločenskej vrstvy v štátnych aparátoch novovznikajúcich národných štátov 18. a 19. storočia – v strednej a východnej Európe prevládla v týchto štruktúrach upadajúca aristokracia, v západných štátoch (napr. Francúzsko) sa dostali k moci i predstavitelia strednej a drobnej buržoázie… Týmto širokým zapojením mnohých tried (samozrejme okrem spodnej pracujúcej triedy, ktorá zostala naďalej vylúčená ekonomicky aj politicky, avšak nie symbolicky) sa vytvoril akýsi „inkluzívny“ model nacionalizmu, ochotný zapojiť do štruktúr štátu všetkých narodených na svojom území a ktorý je hodný nasledovania i dnes – v prípade, že bude naozaj dôsledne priznávať práva všetkým svojom členom.. Jeho opakom je fašizoidný „exkluzívny“ model nacionalizmu strednej a východnej Európy a taktiež štátu Izrael. Sand uvádza: „Keď napoleonské vojny donútili monarchie na východ od Francúzska, aby sa obliekli do národného hávu, loajálne a vzdelané konzervatívne kruhy zasiali ideologické semená, ktoré horizontálny koncept modrej krvi vymenili za model vertikálny (prevrátenie šľachtickej identity)… príslušnosť k „etnickému“ národu tak definovali iba na základe krvi (ius sanguinis namiesto ius soli)“

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *