Pavol Janík: Hodnoty pod povrchom filmovej zábavy

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Keď sa nedávno spustila mediálna kampaň proti Alainovi Delonovi, ktorému zrazu vyčítajú údajný rasizmus, urážlivý postoj k homosexuálom a povýšenecký či dokonca násilný vzťah k ženám, tak sme si s manželkou s odstupom času opäť pozreli niektoré jeho diela z našej domácej filmotéky, čím sa nevdojak potvrdila zásada šou biznisu – nech sa o nás hovorí, aj keby to malo byť v dobrom.

Napríklad v dvoch nadväzujúcich snímkach Borsalino (1970) a Borsalino & Co. (1974) sa v podstate konštatuje, že podnikanie je úzko spojené s gangsterskými metódami a okolo kľúčových biznismenov sa krúti celý kolotoč verejných autorít – svetských i cirkevných. V druhom filme do hry navyše vstupuje medzinárodný rozmer v súvislosti s nástupom a vzostupom talianskeho fašizmu a najmä nemeckého nacizmu. Samozrejmosťou je spätosť patologických totalitných ideológií s používaním policajnej sily na ochranu kapitálu pred revoltujúcimi robotníkmi.

V artefakte Smrť darebáka (1977) ide o výrazne vyššie umelecké a spoločenské ambície. Dielo explicitne signalizuje, že skôr ako Marx začal zjednocovať proletárov všetkých krajín, sa zjednotil medzinárodný kapitál, ktorý sa už dávno nezmestí do hraníc ani takých tradičných veľmocí, ako je Francúzsko. Dôsledne utajované finančné zoskupenia operujú v celoeurópskych i globálnych dimenziách na báze spolkov podobných slobodomurárskym lóžam, na princípe vzájomnej pomoci členov, na systéme služieb a protislužieb. Podnikateľské štruktúry vlastnia a ovládajú médiá, platia volebné kampane, riadia politikov od poslancov po najvyšších ústavných činiteľov. Na špinavú prácu – kompromitáciu i vraždy – využívajú nielen zločincov, ale aj oficiálny mocenský aparát na všetkých úrovniach.

To sú – úprimne povedané – trocha zrozumiteľnejšie a pochopiteľnejšie dôvody, prečo určité kruhy začali vynakladať úsilie na dehonestáciu a diskreditáciu legendárneho herca a producenta kinematografických diel nadčasovej hodnoty. Pravdaže, nič z vyššie uvedených skutočností sa aktuálne ani omylom nespomína. Inštrumenty a argumenty kritiky sa nesú na dnes módnym vlnách. Podľa oponentov si Delonova tvorba nezaslúži uznanie, pretože predstaviteľ mnohých nezabudnuteľných filmových úloh nesúhlasí s možnosťou adopcie detí homosexuálnymi pármi a s prílevom migrantov. Dokonca ho obviňujú z násilia na ženách.

Skrátka – už sme v Európe skoro ako na Slovensku a naopak. V každom prípade si nepochybne s manželkou so záujmom pozrieme aj množstvo ďalších snímok Alaina Delona, ktoré evidentne nie sú iba prvoplánovými kriminálkami, akými sa nám mohli javiť v minulosti, keď sme nemali osobnú skúsenosť s kapitalizmom. Audiovizuálne diela s visačkou kvality Alain Delon sú nesporne hlbšími psychologickými štúdiami a sociologickými analýzami s ostrými hranami príkreho odmietania negatívnych spoločenských javov a s neprehliadnuteľnými prvkami sugestívneho varovania pred vážnymi rizikami ďalšieho civilizačného vývoja.

Mgr. art. Pavol Janík, PhD.
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


3 thoughts on “Pavol Janík: Hodnoty pod povrchom filmovej zábavy

  • 13. júna 2019 at 15:01
    Permalink

    „Smrť darebáka“ je jeden z mojich najobľúbenejších filmov. Tu je kľúčový monológ „Kinskeho“ „Delonovi“ v tom filme:

    „Oveľa skôr, ako sa zjednotili všetci proletári, došlo k spojeniu medzinárodného kapitálu. Slová ako bojujúce strany, spojenci, už nemajú zmysel. Nemáme už priateľov, máme partnerov. Namiesto nepriateľov sú tu len klienti. Kapitál už nepozná hranice (korupcia už asi tiež nie).
    Pán Marchale, vy chcete zostať čestný ako naši dedovia – a to dnes k ničomu nie je. Či vám najvyšší občan štátu nepovedal, že ste teľatá ? Celkom bez obalu ! A prečo má teľaťu vadiť, že štátny tajomník alebo poslanec sa obohacuje príliš okato ? Naruší sa tým snáď ekonomická rovnováha ? Nezmysel. Hlavné je budovať, vyrábať. Dávať teľatám to, čo si prajú: kopec žrádla, chlastu, milovania, výletov za slnkom s niekoľkými presunmi do hôr v zime…“

    Vidíte, Francúzi nám to dali vo filme na tácke už vtedy. Ja som mal 25 r. a povedal som si „veď je to len film“. A teraz to tu máme – kapiatlizmus priniesol …

    Reply
  • 15. júna 2019 at 14:05
    Permalink

    Mám jen dvě poznámky.

    1) Autorovi článku vyjadřuji VELKÉ PODĚKOVÁNÍ za publikaci. Tím více, že Alain Delon patří k mým film. favoritům. A jeho film SMRT DAREBÁKA o to více. Tento kapitalismus 21. století něco takového, ve smyslu film. umění, ─ již NAPROSTO NENÍ SCHOPEN přinést.

    2) Imrichovi Juhárovi vyjadřuji PLNÝ SOUHLAS. Ta citace, kterou I. Juhár uvedl, je SVATÁ. V těch slovech je uloženo veškeré TAJEMSTVÍ společenského pohybu na třetí planetě Sluneční soustavy. Marxismus v praxi. Bez keců. Ano, přesně tak, «Dávať teľatám to, čo si prajú: kopec žrádla, chlastu, milovania, výletov za slnkom s niekoľkými presunmi do hôr v zime…»

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *