Pavol Suško: Všetky hanebné činy sú výsledkom diktatúry kapitálu

Zdieľaj článok:

Pri vstupe do nového roka sa väčšina ľudí mimovoľne pozastaví aj pri spomienkach či myšlienkach, čím sa vyznačoval ten rok predchádzajúci. Čo sa nám vybaví pri spomienke na rok 2019? Vyšetrovací spis v rozsahu 25 000 strán, ako výsledok vyšetrovania vraždy novinára a jeho snúbenice. Zriadenie vyšetrovacieho policajného tímu na vyšetrenie obvinení dvoch ministrov vlády.

Podozrenia a odhalenia voči bývalej štátnej tajomníčke vlády, ale aj podozrivé a nevysvetlené toky peňazí, podozrivé majetky bývalých politikov i súčasných oligarchov, prepojených s politickými stranami. Nové odhalenia a fakty, vedúce k ďalším podozreniam na konanie bývalého Generálneho prokurátora a na jeho kontakty s mafiánskymi, podnikateľskými i politickými kruhmi.
Odpočúvania, úplatky, korupcia, špekulatívne výhody pre podnikanie oligarchov, podnikateľov, finančníkov. Pokusy o vydieranie, zneužívanie jednotlivcov z radov polície, justície, štátnych úradníkov.

Aj vďaka médiám, alebo hlavne vďaka médiám, sa mnohé kauzy „prevalili“ a dostali sa na verejnosť. Občania zisťujú v akej spoločnosti, v akom systéme to žijú. Ešte si však neuvedomujú, že uvedené javy nie sú len javom minulého roka, alebo ostatných 2-3 rokov. V tomto ich do značnej miery zavádzajú tie isté média. Ony sa snažia podvody, špekulácie, krádeže, zneužívanie moci, i vyhrážky a vraždy vydávať za javy vlastné len politike terajšej vlády, či ako za správanie, typické len na Slovensku.
Prečo to robia?

Robia to preto, aby zakryli fakt, že takéto konanie je vlastné systému, kde rozhodujúcu a skutočnú moc má súkromný kapitál. Takéto správanie je súčasťou súkromného podnikania. Je súčasťou snáh, súčasťou doslova „boja“ o čo najväčšie zisky, o bohatnutie, o rast kapitálu, o posilnenie ekonomickej moci. S využitím aj politickej moci, ktorú si „dosadili“, s ovplyvňovaním štátnych inštitúcii, bezpečnostných i justičných orgánov.
Teraz je už úplne jasné a zreteľné, že za 30 rokov neoliberálnej politiky sa sprivatizovali nielen takmer všetky štátne podniky, ale aj celé odvetvia ekonomiky. Čo si však ľudia ešte neuvedomujú je skutočnosť, že sa v podstate sprivatizovala štátna moc ako taká. Teraz už je štát v podstate len aparátom dozorcov na ochranu veľkého kapitálu a na tlmenie nespokojnosti ľudí. Prostredníctvom politiky a politikov, ktorých si kapitál „vybral“, sú záujmy kapitálu presadzované prijímanými zákonmi a opatreniami vlád i štátnych orgánov. Tam, kde sa záujmy rôznych kapitálových a finančných skupín dostávajú do protikladu, tam sa spúšťa mašinéria korupcie, úplatkov, zneužívania funkcii, ale aj vydierania, vyhrážok, vytvárania afér a káuz. Ale funguje aj zneužívania tých istých médii, ktoré sú v súkromných rukách kapitálu a teda chtiac-nechtiac slúžia záujmom kapitálu.

Občan v takomto systéme ťahá za kratší koniec. Môže byť nespokojný, môže sa hnevať, môže sa rozčúliť. Môže podľahnúť propagande, uveriť novej predvolebnej kampaní či voliť novú politickú stranu. Mal by si však uvedomiť, že aj za novými politickými stranami sú konkrétne finančné skupiny a oligarchovia, ktorým o nič menej nejde len a len o svoje zisky. A diktatúra kapitálu bude pokračovať ďalej.