Pellegrini chce zo Smeru modernú sociálno-demokratickú stranu. Čo to v skutočnosti znamená?

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Odkedy Peter Pellegrini prvý raz verejne vyhlásil, že sa chce uchádzať o predsednícku stoličku v strane Smer, viac krát zopakoval, že chce zo Smeru „modernú sociálnu demokraciu“. Diabol sa skrýva v detailoch a mnoho voličov Smeru si pravdepodobne neuvedomuje, čo znamená spojenie moderná sociálno-demokratická strana.

Otázkou zostáva koľko voličov Smeru by sa stotožnilo s takouto zmenou a ďalej by ho volili.

Moderná sociálna demokracia

Strana Smer sa aj podľa názvu, aj podľa ukotvenia vo frakcii Európskych socialistov (Party of European Socialists; skr. PES/SPE) hlási k sociálnej demokracii. Avšak, tu treba prízvukovať, že strana Smer sa svojou politikou výrazne odlišuje od súčasných moderných sociálno-demokratických strán, ktoré sú bežné v Európe.

Moderné európske sociálno-demokratické strany sú v kultúrnych otázkach v kontraste ku strane Smer silne liberálne. Slangovo by sme ich kľudne mohli u nás označiť ako „slniečkárske strany„.

V hodnotových otázkach presadzujú témy: namiesto podpory tradičnej triednej (autenticky ľavicovej) politiky, občianskych a sociálnych práv naopak zdôrazňujú podporu post-moderných tém. Aboslútna priorita v podpore LGBT, liberálneho feminizmu, nekritického postoja k imigrácii a napokon absurdné diskusie o tzv. nových pohlaviach.

V tomto kontexte môžme Ficov výrok, keď povedal, že odmieta akékoľvek slniečkárstvo, chápať ako odpoveď Pellegrinimu na jeho modernú sociálno demokratickú stranu.

Fico a Pellegrini

Je Pellegrini „slniečkar“?

Politickú analýzu Pellegriniho sa nedá veľmi určiť v ideologickej rovine, keďže, ako som už viac krát uviedol, Pellegrini je skôr technokratický politik, zameraný na technické riešenia, nie na ideológiu. Čiže, vedel by sa uplatniť aj v strane modernej sociálno-demokratickej.

Ak chceme Pellegriniho posúdiť objektívnejšie, je lepšie vychádzať z jeho histórie, ako pôsobil, ako kariérne rástol a hlavne s akými ľuďmi najbližšie spolupracuje.

Krátky Pellegriniho politický vývoj

Pellegrini bol dlho v strane nevýrazným politikom. Začínal ako asistent poslanca Ľubomíra Vážneho. Od roku 2006 bol poslancom v parlamente. Po voľbách v roku 2012 pôsobil ako tajomník na ministerstve financií.

Prvý raz sa výraznejšie preslávil, keď sa stal ministrom školstva v roku 2014. V novembri 2014 nahradil na poste predsedu parlamentu odstupujúceho Pavla Pašku. Po voľbách v roku 2016 sa stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. Po protestoch za Slušné Slovensko dosiahol vrchol svojej politickej kariéry a stal sa v roku 2018 predsedom vlády.

Pellegriniho úspechy sú evidentne späté so stranou Smer, ktorej vďačí za svoju politickú kariéru. Na druhej strane mu treba uznať, že ako jeden z mála politikov si postupne prešiel rôznymi pozíciami, čoho by nebol dosiahol bez vlastných schopností.

Pellegriniho ľudia

Krídlo Petra Pellegriniho v strane Smer je z politologického hľadiska špecifické jemným sociálnym liberalizmom, no až extrémnym politickým centrizmom a zdôrazňovaním priateľstva so Spojeným štátmi Americkými a Európskou úniou (v médiách je to komunikované ako tzv. transatlantická orientácia).

Zásadná otázka však znie, chce ľavicový volič ľavicovú stranu, ktorá bude napomáhať k budovaniu jednostrannej orientácie?

Je všeobecne známe aj to, že Pellegrini bol v strane dlho zaraďovaný do frakcie zvanej V4 spolu s Kažimírom, Žigom a Glváčom. Čo bolo najviac neoliberálne a pro-podnikateľské krídlo strany.

Kmec ako príkad

Najlepšie by sa Pellegriniho politické zaradenie pre voličov strany Smer dalo charakterizovať na príklade jeho v súčasnosti blízkeho človeka, Kmeca.

Je Kmec agentom pro-amerických záujmov v ľavicovej strane?

Pomenovanie pro-americký mopslík dokonale sedí na ľudí, ktorí plnia nekriticky záujmy ambasády Spojených štátov Amerických. Medzi týchto ľudí možno zaradiť bývalého prezidenta Andreja Kisku, súčasného ministra Jaroslav Naďa, člena klubu rotariánov Martina Klusa, fanatického antikomunistu Petra Osuského, súčasného nekriticky pro-amerického ministra Korčoka alebo bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.

Lajčák sa už natoľko zdiskreditoval svojimi vyslovene proti-národnými postojmi a extrémnou formou kolaborácie so záujmami ambasády Spojených štátov Amerických, že pro-americké krídlo v Smere dosadilo zdanlivo nového človeka, Petra Kmeca. Peter Kmec už v roku 2018 prehlásil: „SR sa má orientovať smerom k európskym a transatlantickým štruktúram.“ 

Čo to v skutočnosti znamená? Tieto pekné frázy v skutočnosti znamenajú nekritické verklikovanie záujmov elít a mocností. Je faktom, ktorý netreba dokazovať, že občania Slovenskej republiky si neprajú konfliktný postoj s Ruskou federáciou a Čínou.

Napriek tomu sú na Slovensku politici, ktorí podporujú militarizáciu spoločnosti a nenávistné postoje voči Rusku a Číne. Dokonca aj také Aktuality.sk priznali, že Slováci nedôverujú Spojeným štátom, a že k Rusku máme najbližšie.

Projektanti propagandy EÚ sa v reakcii na sympatie občanov k Ruskej federácii a Číne rozhodli reagovať politikou tzv. boja s dezinformaciámi, čo prakticky znamená zavedenie cenzúry a perzekúcie kritikov súčasného smerovania EÚ.

Napokon deje sa to už od roku 2014 a intenzita sa stupňuje. Kto je nepohodlný, stane sa terčom nenávistných stránok, ako Zomri a pod. 

Samotnej nenávistnej stránke ex-redaktora RTVS, Petra Valoviča (mimochodom podporovanej 365 bankou) Zomri dal „požehanie“ nielen Lajčák, ale aj Pellegrini. Morálny kredit podporovateľov Zomri naznačuje skutočnú tvár pro-amerického krídla slovenskej politiky, a možno aj Pellegriniho krídla.

To, že je Peter Kmec blízkym spolupracovníkom Petra Pellegriniho nie je žiadne tajomstvo, zdroje sú k dispozícii online. Napríklad článok pre Teraz.sk, kde Kmec jasne hovorí

Premiérovi radím orientovať SR k európskym štruktúram.

Keď si vyhľadáte Kmecove citáty a články, prakticky nenájdete nič iné okrem zdôrazňovania fráz o lojalite ku elitám EÚ a militantne naladeným predstaviteľom z prostredia NATO. Chcel toto ľavicový volič?

Kmecov útok na Fica

Kmec bol donedávna nenápadný a nemedializovaný. Pellegrini sa svojho času vyjadril, že Blahu toleruje preto, že hoc má iné geopolitické postoje, vyvážením týchto postojov je práve Kmec. Extrémne kolobaranstvo so západnými elitami a primitívny útok na Fica však Kmec prejavil v najnovšom mediálnom výstupe pre Hospodárske noviny. Nedávno vystúpil aj v TA3.

Kmec je tvár skutočného ideologického smerovania Pellegriniho krídla. Smerovania k servilnému prikláňaniu sa a nekritickosti voči elitám z Bruselu a militantným záujmom USA. 24. apríla prehlásil, že potrebujeme konsenzus pri zahraničnej politike.

Aký je teda rozdiel medzi Lajčákom, Kmecom, Naďom a Korčokom?

Odpovedzte si sami. Zdravý rozum hovorí, že Slovensko nepotrebuje konfrontačnú politiku s Ruskom a Čínou, ba práve naopak, potrebuje tvoriť most medzi východom a západom. Tak, ako to hlásal aj významný predstaviteľ slovenskej inteligencie 20. storočia Laco Novomeský:

„…a sama sa môže stať obrazom rodiacej sa syntézy nových myšlienok vyjadrujúcich podstatné túhy človečenstva tzv. východu a kultivovanosti tzv. západu.“

Kultúrna revolúcia L. Novomeského

Prečo národne a ľavicovo zameraní ľudia volili Smer aj napriek pro-americkému krídlu

Nie je žiadnym tajomstvom, že práve pre niektoré citáty Pellegeriniho o možnej spolupráci s Kiskom klesali preferencie Smeru. Taktiež nie je žiadnym tajomstvom, že mnoho ľudí nechcelo voliť Smer do Europarlamentu pre nominovanie ďalšej známej pro-európskej liberálky, podporovateľky Dúhových podchodov, Moniky Beňovej.

Prečo teda vlastne pro-národne a sociálne orientovaní ľudia Smer volili? 

Bolo to z jednoduchých pragmatických dôvodov. Ľudia nemajú radi extrém. Na jednej strane vidia fanatických liberálov, ktorí by už pomaly zatvárali za iné názory, na strane druhej často agresívnu politiku niektorých Kotlebovcov. A tak logicky hľadajú racionálny stred, ktorý im ponúkol Smer, ba dokonca aj Smer s Pellegriniho krídlom.

Aj preto má Smer stále podporu, pretože nehlási ani extrémne proruský, ani extrémne autonomistický postoj, ani extrémne prozápadný alebo globalistický postoj. Smeru veľmi pozitívne nahralo zatočenie doľava vzhľadom na zvýšenie sociálnej agendy a taktiež istá forma skepticizmu k európskym elitám.

Predovšetkým odmietnutie povinných kvót a Istanbulského dohovoru.

Práve tieto tri fenomény pomohli Smeru získať si aj národne orientovaných voličov. Vďaka diplomacii Roberta Fica, ktorý nikdy nepoprel pro-európske smerovanie, no zároveň nikdy neschvaľoval americké imperiálne vojny a zároveň oceňoval priateľský vzťah k Ruskej federácii, si získal Smer stále dostatočnú podporu.

Toto však nebude platiť v prípade liberálneho smerovania Smeru. Volič pravdepodobne nebude vidieť rozdiel medzi voľbou PS/SPOLU a Smerom.

Vo všeobecnosti pomohol Smeru aj „anti-slniečkársky“ moment, teda Ficove vyhranenie sa voči agresívnym mimovládkam a ich nenávistným prejavom, ktorými zaplavujú denno-denne internet. Smer preto volili ľudia z racionálneho a pragmatického hľadiska. Peter Pellegrini, ktorý zvolil pred voľbami politiku zmierenia tomu aspektu taktiež napomohol.

Chcú voliči smeru moderné smerovanie strany?

Ľudia nadobudli pocit, že Pellegriniho nekritické postoje k EÚ a NATO prehodnotil. Tomu napomohla aj jeho nedávna kritika voči EÚ počas koronapandémie. V médiách prehlásil, že EÚ sa stará viac o ekonomiku, ako o životy občanov. Ale toto všetko mohol byť len dočasný politický ťah. 

Je pravda, že Pellegrini vo voľbách získal omnoho viac hlasov ako Fico. Ale dovolím si tvrdiť, že to nebolo preto, že by voliči Smeru mali záujem zmeniť ho na modernú slniečkársku stranu západneho typu. Pellegriniho volili hlavne kvôli jeho zmierlivému vystupovaniu a niektorí aj preto, lebo ho strana dala na prvé miesto.

Ak sa Smer zmení hodnotovo, určite príde o veľa svojích pôvodných voličov.

Dávid Diczházy


Aký je podľa Vás najlepší scénar pre Smer?
  • Strana ostane jednotná. Fico a Pellegrini sa dohodnú. 57%, 375 votes
    375 votes 57%
    375 votes - 57% of all votes
  • Fico ostane predseda. Pellegrini odíde a založí vlastnú stranu 32%, 209 votes
    209 votes 32%
    209 votes - 32% of all votes
  • Pellegrini sa stane predsedom. Blaha odíde a založí vlastnú stranu 11%, 74 votes
    74 votes 11%
    74 votes - 11% of all votes
Spolu hlasov: 658
29. apríla 2020 - 10. júna 2020
Voting is closed

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

8 thoughts on “Pellegrini chce zo Smeru modernú sociálno-demokratickú stranu. Čo to v skutočnosti znamená?

  • 8. mája 2020 at 10:06
    Permalink

    Neviem, prečo toľko kriku okolo tej spolupráce s Kiskom? Pellegrini sa k tomu vyjadril len raz, keď v závere relácie Na telo musel odpovedať stručne áno-nie na 3 otázky. A ako inak mohol odpovedať, keď Smer (s výnimkou LSNS) vždy fungoval tak, že žiadnu stranu nevylučoval? Napokon bol to Fico, ktorý v r. 2016 zobral do vlády Híd a Sieť, obe strany silne pro-atlantické a skôr liberálne. Smer mohol zostaviť 3 vlády aj preto, lebo nemal predsudky a k politike pristupoval pragmaticky.

    Naozaj netreba chodiť okolo horúcej kaše: v slovenskej politike sa dá v zásade uzavrieť koalícia so všetkými. Žaludi, obzvlášť bez Kisku, no problem. Kollár? Veď ten nielen názvom, ale aj programovo celkom vykráda Smer. Sulík? No, tam už je to ideologicky komplikovanejšie, ale keď sa raz SDĽ mohla spájať s SDK, ktovie? A Oľano, tam je problém najmä psychopatológia Matoviča, ale bez neho opäť ok. A ak ich o LSNS, bolo by už načase zahodiť ten nepodarený slovník o fašistoch – znovu, je tam viac spoločného ako rozdielneho.

     
    • 10. mája 2020 at 10:05
      Permalink

      Alexandro,
      Pellegrini je vrcholne nechopný riťolez bez chrbtovej kosti. V jednej v prvých povolebných besied po voľbách v roku 2016 dokonca aj povedal, prečo nechce spolupracovať s ĽSNS. Lebo ĽSNS je proti členstvu Slovenska v Severoatlantickej agresii.

      Čo sa týka ĽSNS – ten slovník o fašistoch je nielen smiešny, ale predovšetkým trápny. Bol to totiž práve Robert Fico, ktorý sa vykašľal na ľavicové smerovanie SMERu–SD už v roku 2013, keď Marian Kotleba vyhral voľby v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Vtedy Fico prvýkrát prudko stočil kormidlo doprava a Ján Richter začal tvrdiť, že sa novými opatreniami budú snažiť vyslyšať volanie ľudu, alebo také niečo… a tými novými opatreniami malo byť odpracovávanie si žobračeniek, pričom sám Robert Fico, s hodinkami za 20000 € na ľavej ruke, pravou rukou mával nad ústavou a hotoval sa ju lámať, keby ústavný súd náhodou rozhodol ako v Česku, že je to protiústavné.

      Robert Fico opustil ľavicové smerovanie SMERu–SD prinajmenšom už v roku 2013. Po tom všetkom, čo odvtedy navyvádzal a koľkokrát si odvtedy nakakal do úst, nechápem, kde ešte berie tú drzosť kakať ľuďom aj na hlavy, keď im sľubuje, že SMER–SD bude ľavicová strana, prísno protislniečkarska, keď Robert Fico, kým bol pri moci, dával v Bruseli hlasovať za takmer každú slniečkarsku šialenosť, keď sa nás snažil zavliecť do jadra. On už vtedy vlastne jedno hovoril doma a za iné hlasoval v zahraničí. Či už išlo o protiruské postihy, zbrojenie, súhlasil s čímkoľvek okrem rozdeľovania utečencov. Ale nejakých utečencov aj tak prijal, aby sa niekomu zapáčil, na rozdiel od ostatných členov Vyšehradskej 4.
      Azda vrcholom toho všetkého bolo, keď schválil prelomenie Mečiarových odpustkov. Písal sa rok 2017. Otočil vo veci, proti ktorej sa celé roky zasadzoval a o ktorej sa dušoval, že je to nemožné. U neho je už ale nemožná asi len zásadovosť.
      O 1/4 roka neskôr jeho Lajčák podpísal zmluvu s Nemeckom o mimoriadnej spolupráci. Robert Fico potom nadával kotlebovcov za to, že velebia Jozefa Tisa, ktorý uzavrel zmluvu s Nemeckom, aby uchoval zo zvyškov nezávislosti a zvrchovanosti Slovenska, čo sa ešte dalo, kým Robert Fico uzavrel zmluvu s Nemeckom, aby pochoval zo zvyškov nezávislosti a zvrchovanosti Slovenska, čo sa ešte dalo.
      Potom sa do nás Nemci začali srať – ospravedlňujem sa za nedoklep – starať vo veci údajného únosu Vietnamca. Potvrdením straty zvrchovanosti je to, že smerodajným pre naše zahraničné vzťahy bolo rozhodnutie nemeckého súdu. Neviem, či toto naše rozhodnutie náhodou nebolo protiprávne, možno až trestné… bude to treba rozobrať. Ale na MZVaEZ je celé ako zločinecká skupina, tam páchajú toľko zločinov, že jeden človek by to ani na plný úväzok nestíhal rozkrývať a podávať trestné oznámenia.

      O 1/2 roka neskôr mu už aj zavraždili novinára. A namiesto toho, aby maďarónov konečne vykopol z vlády, nahradil ich kotlebovcami a pokúsil sa dosiahnuť niečo podobné ako Orbán v Maďarsku, tak namiesto toho tam dosadil vrcholne neschopného Pellegriniho, ktorý keď niečo niekde zbabral, bol vykopnutý ešte vyššie. Ako podpredseda vlády otrasne nezvládol prípad so zraniteľnými mlunickými (elektronickými) osvedčeniami v občianskych preukazoch, 1/3 roka na to kašľal, asi strčil hlavu do piesku a pokojne si odišiel na dovolenku, a keď to výskumníci napokon zverejnili, ešte niekoľko týždňov (najmenej 1,5) to sebavedome popieral. Pellegriniho tam dosadili preto, lebo sa vie usmievať na novinárov. To je asi tak jediné, čo dokáže. A už si myslí, že môže byť z neho vodca. Pritom Pellegrini stelesňuje mor ľavice, pre ktorý postupne tak žalostne upadá v celej Európe. On už nie je ani takzvaný zručnoslovec (technológ) moci, on je len trápny úradníček, neschopný utvoriť si vlastný názor, nieto ho ešte presadzovať! On sa vie nanajvýš len viezť, doteraz to bolo nahor po chrbtoch iných. A teraz si tento trápny úradníček myslí, že už je čas na jeho povýšenie, lebo už dlho nebol nikam povýšený. Je to príbeh ako ten „O zlatej rybke“ – o nekonečnej mocibažnej hlúposti. Pellegrini si myslí, že zemespráva (politika) je pritakať naľavo, pritakávať napravo, usmievať sa na všetky strany a predovšetkým nikoho nevyrušovať.

      Nikdy nezabudnime, že Pellegrini je tá bezchrbticová obluda, ktorá vyhlásila, že zaujatím jednoznačného postoja k vražde vojvodcu (generála) Sulejmáního Spojenými štátmi agresívnymi by ohrozovalo dôveryhodnosť Slovenska.
      V slušnej a zdravej spoločnosti by takáto oplzlá obluda musela skončiť buď vo väzení, alebo aspoň v blázinci!

       
  • 10. mája 2020 at 10:21
    Permalink

    Pellegrini je smrteľnou hrozbou nielen pre SMER–SD, ale aj pre zvrchovanosť a nezávislosť Slovenska. On by mal byť ďalším krokom v poradí pri nahrádzaní domácich vodcov domácimi „podržtaškami“, styčnými dôstojníkmi, hovorcami temných síl zo Západu.

    Áno, síce prešiel viacerými zástojmi, ale nikdy v nich nič záslužné neurobil, výsledkom jeho pôsobenia bol spravidla buď stratený čas a premrhané príležitosti, alebo vyslovené babráctvo a ohrozenie Slovenska, ako keď bol podpredsedom vlády.

    Jeho jedinou schopnosťou a nespornou prednosťou bolo usmievať sa, tak ho tlačili všade tam, kde sa stačilo usmievať. Podľa toho to všetko aj vyzeralo. Za pekného počasia stratený čas a premrhané príležitosti, za nečasu babráctvo a „prúsery“.
    V súkromnej spoločnosti by za taký „prúser“ bol býval dávno vyhodený.

     
    • 15. mája 2020 at 19:31
      Permalink

      Veľmi dobré postrehy na Pelegríniho!
      Káždý, kto len trocha sledoval politické postoje Pelegríniho musí vedieť, že sám ma v politike miesto zaručené iba ak bude ešte väčším riťolezom ako doteraz! A to ľavicového voliča, človeka práce určite neosloví!!!!
      Takže ,,,,,,?, zbohom pán Pelegríni !

       
  • 10. mája 2020 at 10:28
    Permalink

    Pellegrini nemá nádej mimo SMERu–SD, a on to asi aj veľmi dobre vie, len musí robiť vlnobitie, aby sa tváril, že jestvuje.

    Treba sa pozrieť, ako dopadol Tomáš Drucker. A ten rozumel aspoň niečomu, na rozdiel od Pellegriniho. A to Drucker je tiež len taký jednorozmerný trkvas, ktorého keď sa opýtajú na šialené zlodejiny pri ešte šialenejšom natistickom zbrojení, alebo na americké vojnové zločiny, tak dokáže len tupo hľadieť ako puk do brány.

    Pritom nejde o to, ako ušetriť milióny €€ v zdravotníctve, keď na vojsko sa vyhadzujú miliardy €€. Takú odbornosť si Drucker môže strčiť tam, kam slnko nesvieti.

    So svojou neschopnosťou by Peter Pellegrini skončil ešte horšie než Eduard Chmelár so svojou samoľúbosťou.

     
  • 10. mája 2020 at 14:39
    Permalink

    Už som skoro zabudol prečo tento nahnedlý pseudo ľavicový portál nikto neberie vážne. Ďakujem za pripomenutie :)))

    Kto nepodporuje kapitalistické Rusko, nie je ľavičiar, hej, hej, hej. Ľavičiari vskutku musia milovať tú ruskú 13 percentnú rovnú daň, ktorá netrestá úspešných :)))

     
    • 11. mája 2020 at 17:35
      Permalink

      My sme radi, že sme týmto článkom pripomenuli aj nahnedlým natistom uprene hľadiacim doprava, prečo ho stále treba brať vážne.

      Tvoj príspevok od nahnedlého natistu uprene hľadiaceho doprava je najlepším dôkazom, že aspoň nahnedlí natisti hľadiaci doprava ho ešte musia brať vážne.

      Každý článok, ktorý len zmieňuje americké vojnové štvanie a americké zločiny proti mieru, je totiž pre nahnedlých natistov uprene hľadiacich doprava ako červené súkno pre býka. Nahnedlí natisti uprene hľadiaci doprava sa pod taký článok musia vyšpiniť, aby aspoň nejako dali o sebe vedieť, keď už k samotnému článku nemajú čo napísať.

       

Comments are closed.

Prepošlite článok emailom