Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

ČASŤ 2:  SÚČASNÝ  ZLOČINECKÝ  FINANČNÝ  SYSTÉM

Je veľmi dobré, že ľudia nerozumejú nášmu bankovníckemu a finančnému systému, pretože keby mu rozumeli, verím, že by tu bola revolúcia do zajtrajšieho rána.  

Henry Ford

Amatérski lupiči banky vykrádajú, profesionálni lupiči ich zakladajú.   

Bertolt Brecht

Lež nad mudrca múdrejšie je dieťa, ten rozprávkový chlapček nerozumne smelý, ten chlapček, čo vykríkne hlasito až beda, že kráľ je nahý, že nahý je celý.  

Laco Novomeský

DÔLEŽITÉ POZNÁMKY NA ZAČIATOK:

  1. Najprv je potrebné prečítať si časť 1 tohto článku a mať neustále na pamäti jeho hlavný odkaz, a síce čo majú peniaze vyjadrovať. A teda vždy, keď je reč o peniazoch, treba si za nimi predstaviť ľudskú prácu pretavenú do tovarov či služieb, ktoré si za ne kúpime.
  2. Vždy keď je reč o bankárovi, mám na mysli majiteľa komerčnej banky; nie osobného bankára, ktorý je len radovým zamestnancom banky

Odkaz na prvú časť:

ÚVOD

Niečo, čo vzniklo len preto, aby nám to UĽAHČILO vzájomnú výmenu NAŠICH tovarov a služieb a učinilo ju SPRAVODLIVEJŠOU, je dnes také ZLOŽITÉ, že to musíte študovať min. 5 rokov, aby vás verejnosť vnímala ako oprávneného sa k tomu čo len vyjadriť; moc nad tým je v CUDZÍCH rukách a produkuje to NESPRAVODLIVOSŤ astronomických rozmerov, ktorá je neporovnateľne väčšia než v dobe, keď to neexistovalo.

Aj vám sa zdá, že tu niečo nesedí? Že tu niečo veľmi smrdí? Ak áno a ak vám tento odporný smrad nie je ľahostajný, navrhujem, aby sme sa šli spoločne pozrieť na jeho pôvod a odhaliť ho v plnej jeho nechutnosti. Ako ho odstrániť, o tom až v časti 5 (no podklady k tomu sú už tu, ako aj v mojich predošlých článkoch). V tejto druhej časti chystaného 5-dielneho seriálu o peniazoch sa chcem zamerať predovšetkým na zvrátenú povahu dnešného finančného systému (FS).

Každý človek, a obzvlášť ľavičiar, by mal mať totiž na pamäti, že je to práve dnešný FS, ktorý podmieňuje podobu dnešného kapitalizmu; ktorý vôbec umožňuje jeho existenciu v súčasnom obrovskom rozsahu a bez ktorého by kapitalizmus nemal prakticky žiadnu moc.

Keďže článok je VEĽMI dlhý (aby to pochopil naozaj každý), opäť som ho rozčlenil na kapitoly. Každý deň odporúčam prečítať jednu – dve.

OBSAH ČLÁNKU

  1. Ako by to kedysi malo byť (v skratke)
  2. Výroba a emitácia peňazí
  3. Ďalšie služby spojené s peniazmi
  4. „Pôžičky“
  5. Porovnanie s dávnou minulosťou
  6. Úrok
  7. Komu dlžíme?
  8. Centrálne banky – národné?
  9. Zhrnutie

1.  AKO  BY  TO  KEDYSI  MALO BYŤ  (V SKRATKE)

Podobne ako vo svojich iných článkoch, ani tu nepôjdem do zbytočných detailov. Chcem ukázať holú podstatu, ktorú vám inde neukážu. Aby sme však boli schopní uvidieť absurdnosť dnešného FS, musíme si najprv aspoň v hrubých rysoch ukázať, ako by mal vyzerať normálny, spravodlivý FS (detailne to bude až v 5. dieli).

Poslúži nám na to návrat k nášmu fiktívnemu príbehu o vzniku peňazí načrtnutý v časti 1 „Vieme, prečo vznikli peniaze a čím by mali byť?“ (v kapitolke 4). Nie je totiž až tak podstatné, ako to reálne vyzeralo – to bolo podstatné pre našich predkov (navyše keby sme chceli niečo len preto, že to tak bolo v minulosti, bol by to chybný argument ad antiquitatem). Pre nás je podstatné vedieť, ako by to malo byť. A pokiaľ má byť FS v súlade s logikou a spravodlivosťou, náš príbeh by pokračoval asi takto:

„Používanie vzácnych kovov ako platidla znie dobre. Nepokazia sa a hlavne sa nedajú sfalšovať. Ale niekto ich bude musieť ťažiť a spracovávať. Bude to v záujme nás všetkých, pre osoh každého z nás, mal by preto aj on za to na oplátku od nás všetkých niečo dostať.“

„Veď aj dostane.“ – odpovedá druhý – „Pôjde predsa o prácu ako každú inú. Stačí teda, keď si z toho univerzálneho platidla vždy ponechá toľko, koľko bude úmerné práci, ktorú na ich výrobu vynaloží. Veď aj my všetci ostatní by sme si mali vymieňať tovary podľa toho. A v súlade s tým by sme mali za našu prácu dostávať od neho ekvivalentné množstvo toho platidla.“

„Áno. Ale čo s tými vzácnymi kovmi, ktoré ostanú nazvyš? Ktoré sa vyťažia, no nebude ich ešte komu za čo dať? Komu budú patriť tie?“

„Predsa celému nášmu národu. Ovšem budú nedotknuteľné; nikto ich teda nebude môcť použiť vo svoj prospech. Teda do chvíle, kedy nevytvorí svojou prácou niečo, za čo si časť z nich zaslúži dostať.“

„Ale to znamená, že ťažbári a kováči (resp. zlatníci) budú musieť byť niekým kontrolovaní, aby si z tých kovov neukradli niečo pre seba.“

„Samozrejme. Ľuďmi poverenými naším národom, ktorým budeme časť našich kovov dávať (dnes by sme povedali časť našich daní). Opäť úmerne ich práci, najmä vzhľadom na čas ňou strávený.“

Viem, drahým kovom predchádzali rôzne iné platidlá (k jednému z nich sa ešte vrátim), ale na podstate fungovania FS to nič nemení, ako si ukážeme v 4. dieli tohto seriálu.

Postupne sa z používania beztvarých kovov prešlo na razenie mincí o určitých presných veľkostiach, keďže dovtedy sa pri každom nákupe museli používať primitívne váhy a závažia, čo bolo zdĺhavé, nepraktické a ani nie úplne presné. To bola však len kozmetická úprava. Podstatné je, že ten, kto peniaze vytvára a emituje do obehu, nemá právo si ich privlastňovať, rozhodovať nad nimi, ani profitovať z toho tak, že bude výrazne bohatší než priemerný občan danej krajiny. Má ich len spravovať.

Prečo? Pretože hodnota týchto peňazí, ktorú SYMBOLICKY vyjadrujú (peniaze samé o sebe – vrátane zlatých – majú len takú hodnotu, aké bolo množstvo práce potrebnej na ich výrobu), odráža prácu druhých; nie jeho! On má nárok len na maličkú časť z toho, čo vytvorí a/alebo emituje – presne toľko, koľko je úmerné jeho práci. O kom však vlastne hovoríme?

2.  VÝROBA  A EMITÁCIA  PEŇAZÍ

Dnes sa dostávajú nové peniaze do systému výlučne od bánk. Nebolo to tak však vždy. Zatiaľ čo v prípade vajca a sliepky sa budú ľudia možno donekonečna hádať, či to bol plaz, ktorý zniesol prvé vtáčie vajce, alebo či to bolo plazie vajce, z ktorého sa vyliahol prvý vták, v prípade peňazí a bánk je to jasné: Peniaze boli prvé. A bol to strach o ne (pred zlodejmi), ktorý podnietil vznik prvých predchodkýň dnešných bánk. Tie však fungovali ešte na úplne odlišných princípoch a možnosť vytvárania nových peňazí nemali. Koniec koncov ani sa nenazývali bankami. Zakladali sa väčšinou v chrámoch a ich jediným účelom bolo strážiť peniaze ľudí, ktorí si ich tam vložili – zo strachu, že doma im ich úspory môže hocijaký zlodej ľahko ukradnúť. Bola to teda služba ako každá iná, za ktorú si „strážcovia peňazí“ pýtali od každého vkladateľa nejaký drobný poplatok (čo je v poriadku, pokiaľ nie je ten poplatok privysoký a pokiaľ takto získaný príjem odráža prácu daného jedinca – čo, žiaľ, pravdepodobne nikdy neodrážal, a preto sa títo ľudia už v tejto dobe obohacovávali na úkor ostatných…). Keď to však neboli banky, ktoré vytvárali peniaze, natíska sa otázka: Kto teda? A tiež: Kto ich vydával do obehu, komu a akým spôsobom?

Nič z tohto sa na školách neučí. Na hodinách dejepisu ani ekonómie sa nedozviete jediné slovo o tom, AKO sa dostali do systému PRVÉ peniaze – či už u nás alebo inde vo svete. Že by to bola tak marginálna záležitosť, že by to bolo tak nepodstatné? Ak áno, potom by sa mohol vynechať prakticky celý dejepis. Sú teda len dve možnosti: Buď o tom naozaj nič nevieme alebo nie je v niekoho záujme, aby sme o tom vedeli.

Aj keď argument ad antiquitatem nie je správny, veľa ľudí má tendenciu k nemu ľnúť. Mohlo by to preto ohroziť dnešný stav; moc skutočných vládcov dneška z oblasti bankovníctva. V staroveku to boli totiž spočiatku jednak obyčajní pracujúci ľudia (viď kap. 5) a jednak (keď už existovali mince) panovníci, kto mal túto moc. Ozajstní vladári (nie ako dnešné vlády, ktoré nad ekonomikou a peniazmi už reálnu moc nemajú a môžu dojednávať len kozmetické úpravy), ktorí sa nemuseli zadlžovať kvôli tomu, že  sa rozhodli dať do obehu vo svojej vlastnej krajine nové peniaze (pokiaľ mali materiál potrebný na ich výrobu).

Samozrejme, ani panovník (či jemu podriadený orgán) nemá právo si ich privlastňovať; ani jemu z morálneho hľadiska nepatria. Výroba a emitácia (vydávanie do obehu) peňazí musí byť bezpodmienečne v rukách ľudí, resp. štátu (alebo komunity, rozhodne však nie súkromníkov). Prečo? Pretože peniaze sú jedinou vecou (ani ich nechcem nazývať tovarom, pretože v normálnom systéme by ním byť nemali; nimi totiž hodnotu tovarov len vyjadrujeme.

Rovnako ako nie je tovarom nákupný bloček z Lidlu. Takisto len potvrdzuje hodnotu reálnych, úžitkových tovarov), ktorej cena neodráža ani len približne ľudskú prácu vynaloženú na ich produkciu, ale prácu niekoho iného! Čím viac určitý pracovník pre spoločnosť urobí, o to viac má za to dostať peňazí. A nie o to viac ten, kto mu ich dáva!

A kto ich (v tom ideálnom prípade) vytvára presne toľko, koľko celá spoločnosť vytvorila všetkých úžitkových tovarov a služieb (ÚTS) dovedna. Výrobca peňazí má nimi zásobovať všetkých pracujúcich ľudí v danom štáte (alebo v danej oblasti), len vďaka ktorým túto prácu vôbec má!

Bolo by teda naprosto zvrátené, keby práca jedného alebo zopár ľudí bola ekvivalentná práci miliónov iných, pričom jej obtiažnosť nie je o nič ťažšia (dnes dokonca oveľa ľahšia). Keby malo byť sprivatizované hoci aj celé zdravotníctvo a školstvo (s čím rozhodne nesúhlasím), banky, resp. inštitúcie emitujúce nové peniaze do obehu musia byť bezpodmienečne štátne. Spolu so súdnictvom, políciou, armádou a samotným štátnym úradným aparátom s vládou na čele patria medzi 5 základných „inštitúcií“, ktoré pokiaľ nie sú štátne, nemožno už hovoriť o suverénnom, ľuďmi alebo nimi volenými zástupcami ovládanom štáte, ale o závislom území, ktoré je z ekonomického hľadiska primárne ovládané nevolenými bankármi.

Nie je to otázka toho, či ste za pravicu alebo za ľavicu, ale či ste za kradnutie alebo proti nemu; či máte zdravý rozum alebo chorý. Ak si však stále myslíte, že je to len nejaká slepá socialistická ideológia (koniec koncov ani v ČSSR sme nemali spravodlivý FS), potom vedzte, že dokonca sám Thomas Jefferson, jeden zo zakladateľských „otcov“ USA a ich tretí prezident, povedal: „Moc tlačiť peniaze by mala byť bankám odňatá a navrátená ľudu, ktorému náležite patrí.“ (doslova: „The issuing power [of money] should be taken from the banks and restored to the people, to whom it properly belongs.“). Resp. ľuďmi voleným zástupcom.

Bankárov nik nevolí, bankári naše záujmy nereprezentujú ani len naoko. Posledný americký prezident, ktorý sa o to čiastočne pokúsil, bol J. F. Kennedy…

Ako sme si vysvetlili v 1. časti tohto článku, peniaze majú vyjadrovať ľudskú prácu pretavenú do použiteľných tovarov a služieb pre druhých. Ak teda nejaký bankár odpracuje za mesiac rovnaký počet hodín ako napr. nejaká šička v továrni, pričom obtiažnosť, kvalita a intenzita jeho práce takisto nie je vyššia ako jej (naopak, výrazne nižšia), ani jeho plat nesmie byť vyšší. Koniec koncov prečo by mal mať viac?

Odkedy je nevyhnutná deľba práce, každý musí robiť niečo iné. Niekto musí pestovať obilie, niekto chovať dobytok či hydinu, niekto šiť šaty, iný musí učiť alebo liečiť, no a niekto musí vytvárať peniaze – pravda, pokiaľ ich chceme používať.

Treba si uvedomiť, že bankár ako jediný v celej spoločnosti vytvára (resp. dáva pokyn vytvárať) niečo, čo nie je odrazom jeho práce, ale práce druhých! A čo samé o sebe nijakú úžitkovú hodnotu nemá. Čomu hodnotu dávajú len a len reálne tovary a služby, ktoré sú výsledkom cudzej práce! Všetci ostatní práceschopní ľudia v produktívnom veku si musia peniaze vyslúžiť svojou prácou (až na akcionárov, ale to je iná kapitola). Akým právom si bankár nemusí???

„Výrobca“ (resp. emitent) peňazí má byť platený za to, za čo aj každý iný človek – za prácu, ktorú odvedie pre spoločnosť. A má byť platený za ňu rovnakým metrom ako aj všetci ostatní. Teda podľa množstva vykonanej práce, nie podľa množstva vytvorených peňazí! Tie odrážajú prácu druhých; nie jeho.

A koniec koncov tí, čo vyrábajú peniaze, ani z toho nijako neprofitujú. Sú to radoví manuálni robotníci, ktorí bývajú práveže ešte vykorisťovaní. Profituje na tom ten, kto iba rozhodne o tom, že sa nejaké nové peniaze vytvoria…

článok pokračuje na ďalšej strane…

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

21 thoughts on “PENIAZE, PENÍZE, PENEŽI

  • 5. júla 2020 at 10:06
    Permalink

    Téma – peniaze, banky…Dovoľte aby som k pravdivým slovám neznámeho autora pridal myšlienku. Aforizmus: Vraj banky nám (teda štátu) slovenskému pospolitému ľudu pomôžu. Je to na smiech. Pomôžu peniazmi, ktoré tam (máme) majú ľudia uložené. Ha, ha…Naseriem si do vlastného hniezda: Sme my ale Slováci hlupáci…

     
    Reply
  • 5. júla 2020 at 18:10
    Permalink

    Prečítal som si aj 1. časť z roku 2017 a musím povedať , že je to jeden z najlepších článkov zverejnený na DAV.
    Bolo by dobré k hodnoteniu pridať aj niečo navyše, napr. zlatú medailu, aby sa odlíšili tie najlepšie články, pre ktoré by sa zriadila samostatná záložka, napr. Zlatý fond DAVu a na tieto nadčasové články by sa čas od času znovu upozornilo – napr. tak ako na 1. časť tohto článku.

    ======================

    Keď nadišla táto SARS kríza, alebo povedzme ešte predtým, keď sa Kollára pýtali z čoho chce platiť výstavbu štátnych (?) bytov, alebo keď sa hovorí o zadlžení samotných štátov u SÚKROMNÝCH bánk, alebo v mnohých ďalších prípadoch, vlády, politici, podniky, alebo občania vždy úpenlivo vzhliadali k bankám, že tam peniaze sú, a teda odtiaľ si treba požičať.

    Chcem sa Vás opýtať, či Vás naozaj nikdy nenapadlo sa opýtať prinajmenšom samých seba, že ako to, že ( verejné ) štáty peniaze nemajú, ale súkromné banky áno ? A ďalej či ste sa pýtali, že vlastne odkiaľ tie peniaze pochádzajú – sú z vkladov obyvateľstva, teda vyjadrujú ( trhovú ) cenu ich vukonanej práce, teda zjednodušene – tie peniaze pochádzajú „z práce“, alebo peniaze v bakách pochádzajú z „vydavateľskej“ činnosti bánk, teda že peniaze nie sú kryté ceninami ( zlatom ) ani vykonanou prácou, ale sú len vytlačené bankami, alebo štátnymi bankami.

    Ak peniaze pochádzajú z práce, prečo sa zhromaždili v takom množstve v SÚKROMNÝCH bankách, že dokážu pokrývať pôžičky celých štátov. To akože SÚKRPOMNÉ banky nám požičajú NAŠE vlastné, no bankami privlastnené peniaze, a potom nás zderú nie len o ne, ale aj o úrok za pôžičku ?!

    Ak sú peniaze len vytlačené, prečo si ich teda podľa potreby netlačí samotný štát, ale požičiava si ich od SÚKROMNYCH bánk, a stáva sa tak ich veriteľom – a nie len to, vzdáva sa časti svojej zvrchovanosti a musí si niektoré svoje rozhodnutia nechať odsúhlasiť MMF ?!

    Finančníctvu nerozumiem, ale keď „neposlušné“ štáty ako Rusko, Severná Kórea, Irán, Venezuela, Kuba, Bielorusko… sa nevedia vymaniť z globálnej finančnej slučky, zrejme pôjde o mimoriadne zložitú spleť vzťahov a zriadenie inej Štandardnej ( medzištátne obchodovanej ) meny je za súčasných podmienok akoby nemožné.

    Naozaj Vás to nikdy nenapadlo, že vlastne aké peniaze Vám osobne, alebo celým štátom tie prekliate banky požičiavajú ?!

    Aj o tomto by sa malo začať hovoriť najprv medzi odbornou ( v ľavicovom stredisku ) a potom širokou verejnosťou.

    Zapáľme hranice

     
    Reply
    • 5. júla 2020 at 19:29
      Permalink

      Príbeh o „tlačení peňazí“ je len mýtus. Vo financiách to tak nefunguje. Banky nepožičiavajú peniaze „z vkladov“. Keď dostanete pôžičku od banky, tak nikomu z vkladu neodbudne. O tomto kúzle som už na Dave Dva písal:
      https://davdva.sk/ako-banky-robia-peniaze-z-nicoho/
      A ten Váš nápad, aby peniaze nesmeli vytvárať banky, iba štát, bol len málo od realizácie pred necelými dvoma rokmi vo Švajčiarsku, ale referendum rozhodlo: NIE
      https://davdva.sk/svajciarske-referendum-o-suverennych-peniazoch/
      Keby bol záujem, prídem o tom porozprávať do nejakého ľavicového klubu.

       
      Reply
      • 5. júla 2020 at 22:03
        Permalink

        Ďakujem za pripomenutie,

        článok si pamätám, až v ňom som sa dozvedel, že banky nepožičiavajú vložené peniaze, ale urobia „nejaké“ účtovnícke kúzlo.

        Nezapamätal som si aké, preto som sa chcel nedávno k tomu článku vrátiť, a naučiť sa ho :), no už som ho nemohol nájsť.

         
        Reply
  • 5. júla 2020 at 21:08
    Permalink

    Myšlienky sú síce moje, článok som mal rozpracovaný už na jeseň 2016, ale za niektoré informácie musím poďakovať Mariánovi Moravčíkovi – toto poďakovanie som chcel dať ako hneď prvý komentár pod článok, ale celý deň som bol v horách a až teraz som sa dostal na počítač.

    Martin: ďakujem. Problém je aj ten, že kým r. 16 – 17, kedy som sem zavše prispieval, tu dominovali články rozoberajúce myšlienky, čiže také nadčasovejšie, dnes drvivo prevládajú články rozoberajúce aktuálne dianie u nás a vo svete. Tým pádom tu články prvého a podľa mňa dôležitejšieho typu ľahko a rýchlo zapadnú prachom…

    Tie otázky očividne smeruješ na čitateľov (v tom prípade by bolo lepšie písať vám s malým V), nech si ich sami sebe položia, takže odpovedať na ne nejdem. Koniec koncov odpovede sú v článku. Len jedno – za akýmikoľvek peniazmi si treba predstaviť prácu ľudí, ktorou boli zhotovené tovary a poskytnuté služby, ktoré sa za tie peniaze dajú kúpiť. To, čo je dnes, je zlegalizovaný podvod, vďaka ktorému majú moc nad peniazmi tí, ktorí žiadnu reálnu prácu nevykonávajú….

    Inak neviem, ako iní, ale ja nevidím autorov výrokov, ktoré som dal hneď na začiatok. Takže:
    1. – Henry Ford
    2. – Bertolt Brecht
    3. – Laco Novomeský (sú to 4 verše, tiež sa to zle naformátovalo; hádam sa každý dovtípi, kde začínajú a končia)

     
    Reply
    • 5. júla 2020 at 21:26
      Permalink

      Ďakujem za spomenutie, Boris.
      Inak oceňujem, že vlastným spôsobom a argumentami, ku ktorým by som v jednotlivostiach mal výhrady, ale si sa prepracoval k úplne správnemu záveru.

      K autorom výrokov – vidím ich, prví dvaja tam boli, ale treba ich dať hneď pod citát bez odsadenia prázdnym riadkom. Opravím to.

       
      Reply
  • 5. júla 2020 at 21:53
    Permalink

    Z článku, a hlavne témy som nadšený. Toto by popri sociálnych otázkach mala byť nosná téma ľavicových politík !!!

    Téma financií a bánk ma zaujala len v poslednom čase, keď sa začalo hovoriť o nenormálnom zadlžovaní či už jednotlivcov, ale aj celých štátov, ktoré naberá už nesplatiteľné rozmery.

    V malom, ma to zaujalo hlavne v súvislosti s nedostupnosťou bývania pre obyčajných ľudí, pričom splnenie si tak základnej potreby ako bývanie je spojeného so samouvrhnutím sa do 20-30 ročného dlhového otroctva – samozrejme pokiaľ len máte to šťastie že máte dostatočný príjem – od priemeru vyššie. No v takej zlatej Prahe, tam si už bývanie, a to ani v kakanom socialistickom paneláku – havlovej kchálikáchne, nemôžu dovoliť ani lepšie zarábajúci ľudia – YUPíci.
    Neskutočné ceny bývania sú pritom spôsobené pozemkovou a stavebnou špekuláciou, ku ktorej sa ešte pridá aj špekulácia finančná, čo má za následok to, že ceny bývania sú odhadom 2-3x vyššie, než by boli v premyslenom a riadenom, nešpekulatívnom a bezúročnom systéme štátnej ( doslova ) podpory bývania.

    Vo veľkom ma téma finančníctva zaujala s ohromným zadlžením štátov, často u súkromných ( !!! ) bánk – Grécko je krásnym príkladom, kde je na jednej strane astronomický dlh, a na druhej strane zbedačení pracujúci ľudia, ktorí sa musia prizerať, ako si medzinárodná finančná mafia rozoberá ich krajinu a štátny sektor v zosúkromňovaní – extrémom boli už návrhy na rozpredávanie gréckych ostrovov v Egejskom mori !!!

    Rozprávka o vysokej životnej úrovni obyčajných ľudí „na západe“ skončila spolu s rozpadom socializmu na východe, teda okolo roku 2000. S vyššími príjmami idú ruka v ruke vyššie ceny služieb, takže jediná výhoda je vyššia kúpyschopnosť pri tovaroch a službách z 2. a 3. sveta. Alebo údaj o tom, že najvyššie reálne mzdy ( =životná úroveň ) sa v USA dosiahla v roku 1973 ! Od vtedy stále klesá !
    Pracujúci a dôchodcovia u nás a na západe majú rovnaké problémy prežiť a nakŕmiť bohatých.

    Otvárajme ak ľavica obyčajným ľuďom oči, že na jednej strane nemajú ani na vlastné bývanie, na druhej strane im banky poskytujú na to bývanie vlastne ich vlastné scudzené prostriedky a ešte za židácky úrok.
    Stále hovorím jedno – ľavica sa nesmie dať strhnúť pravicou do pravicových tém a pseudotém, ale musí sa držať svoji tém – ako sú sociálne otázky a aj táto téma financií a pôžičiek. Podľa mňa je toto nepriestrelná téma, a ak jej komunikáciu ľavica zvládne, tak pravica bude mať veľký problém vykrútiť sa z toho – prinajlepšom skončí znovu pri atómovej Miladke.

    ZOŽERME BOHATÝCH

     
    Reply
    • 6. júla 2020 at 16:45
      Permalink

      Súhlas, Martin. Kto má už len povedať ľuďom, že banky im v skutočnosti „požičiavajú“ cudzí majetok, výsledky bežných pracujúcich ľudí – keď nie my, autentická ľavica?
      Že štáty sú si dlžné v zásade samé sebe a ak niekomu, tak len vykorisťovaným pracujúcim ľuďom či už v danom štáte alebo v iných (spravidla tých chudobnejších); že všetky tieto verejné dlhy sú umelo vykonštruované; že úrok je amorálna vec, ktorú by mal každý úprimný „bojovník“ za „slušné SK“ odsúdiť; že… Autentická ľavica NESMIE používať pravicovú rétoriku, ktorá sa opiera o zlegalizované podvody. Ináč verejnosti nikdy nič poriadne nevyargumentuje.

      Nemôžeme donekonečna hovoriť len o dôsledkoch tohto systému; treba hovoriť v 1. rade o príčinách. Škoda, že dnes sa už pri množstve článkov, ktoré tu denne pribúdajú, tieto systémové veci veľmi rýchlo stratia. Môj osobný názor je, že keď tu kedysi pred 3 – 3,5 rokmi pribúdal jeden nový článok raz za niekoľko dní, bolo to lepšie, ako keď ich je dnes každý deň hneď niekoľko nových. Ale to ja nezmením… Možno by nebolo od veci, rozdeliť to tu na dve hlavné sekcie – prvá by bola venovaná týmto všeobecným veciam, v duchu ktorých sa to tu na stránke Davu dva začalo (kritika dnešného systému a antikapitalistické alternatívy) a druhá aktuálnemu dianiu v spoločnosti. Resp. články prvej kategórie by sa zobrazovali v strede strany s drobnými obrázkami, veľkým nadpisom a začiatkom textu (ako sa dnes zobrazujú všetky nové) a tie druhej kategórie (de facto novinárčina) by boli povedľa vpravo v stĺpci menším pod sebou. Ale to je len môj skromný návrh.

       
      Reply
  • 6. júla 2020 at 12:02
    Permalink

    Pre niekoho „pred mnohými rokmi“ som písal o dlhovej kríze. A naďabil som na veselé a múdre čítanie od Rabi Nilton Bondera – Kabala peněz. Tam je nadčasových myšlienok neúrekom. A súčasne som naďabil aj na mnohé kritické diela v angličtine a nemčine na to, čo popísali „vrajklasici“ ekonomie o peniazoch. Zrazu sa objavilo aj to, ako si niekto niečo vymyslel a po rokoch alebo desaťročiach to začali používať ako axiomu ďalší „vrajekonomovia“. Tak si niekto vymyslel (a podložil to ako fakt), že pôvodne indiáni v Amerike robili výmenný obchod. V skutočnosti však indiáni nerobili výmenný obchod ale úverový… Ak mal niekto nejakú vec nadbytočnú… alebo bol ochotný odovzdať niekomu aj nenadbytočnú vec…. tak mu to dal. A ten čo to dostal …. to s určitým posunom času vrátil v nejakej podobne dobrej a dôležitej veci. A „robenie“ peňazí ako to vidíme dnes (tlačenie, pákový efekt…) vznikol v Anglicku tak, že kráľ potreboval peniaze – tak si ich reálne požičal. A na základe toho čo si požičal (úver) začala anglická banka poskytovať úvery. Bohužiaľ nie je ani dnes ľahké na internete alebo v knižnici veľa podrobností o úverovej teórii peňazí. Sympatie totiž získala tá príťažlivejšia teória. Nesmieme sa preto čudovať, že v r. 2008 nastala finančná kríza, že banky poskytovali úvery hoci nemali zdroje, že peniaze sa dajú vyrábať pákovým efektom – teda nielen „tlačením“ peňazí…
    Rabi Nilton Bonder:

    Nejdelší cesta vede od srdce do kapsy

    Během času peníze absorbovaly základní rysy lidské povahy

    Čerpajíce ze svých prvotních trhoveckých zkušeností, lidé začali věřit, že mince, vyrobená z drahého kovu jisté váhy, zaručuje, že má stejnou skutečnou hodnotu jako kuře, za něž byla vyměněna. Výrobce mincí tyto mince ve skutečnosti nemohl konzumovat pro své vlastní přežití jako kuře, ale věděl, že má něco, co má stejnou hodnotu. Časem jsme začali věřit směně do té míry, že bylo možné vyměnit mince cenné za mince zcela bezcennék za papír a podřadné kovy. Tyto mince nesou příslib deseti, padesáti či desetisíce jednotek kuřete. Tento příslib byl zaručen výše zmíněnou dohodou, která byla časem ještě více asimilována a přijímána jakožto výsledek kolektivní touhy vytvořit TRH. Za tento příslib ručí Buh. (na USD …. In God we trust…. ostatní musia platiť hotovosťou…)

    První, jakožto výsledek „váhy“ dostal názvy jako libra, peso nebo šekel (doslova „váha“) a vážil ekvivalent skutečné ceny kuřete. Druhý druh symbolu, kterým rabíni říkají zuz (pochází z hebrejského základního významu „v pohybu“, „kolující“) je starobylá mince, jejíž váha a skutečná cena nemají žádný vtah ke kuŕeti. Zuz – plurál zuzim je oběživem rábínu. I kdy sám o sobě nemá žádnou skutečnou hodnotu, je symbolem lidské provázanosti, přijaté smlouvy a skutečnosti, že my všichni chápeme rozdíl mezi „očistcem“ a „rájem“. Tak se zrodila základní duvéra, že Buh ručí za všechna zuzim.
    Ne náhodou nacházíme na ruznych mincích čeledi zuz (které nemají zádnou skutečnou cenu) jako je například dolar, podivnou větu „Véříme v Boha“. Je to jen další varianta slova amen, hebrejského slova vztahujícího se ke slovu víra „muna“.

    Dodržet dohodu, která vytváří skutečné peníze a přitom zústává v souladu s Trhem, není jednoduché. Je to stejně obtížné jako navodit příchod mesiášské éry, stejně jako je pro lidstvo obtížné rozvinout svou lidskost.
    Cena skutečných peněz se zvyšuje, když je zatížíme povinnostmi, které jsou součástí úrovně pospolitosti a občanské společnosti, o kterou komunita usiluje, a jejichž cena klesá, když tyto povinnosti zanedbáme. Znedhodnocení je krutým osudem všech symbolu, které ztratily svuj smyslu.

    Čas jsou peníze, ale ne všechen čas, který máme má být proměněn v peníze.

    Pokud trváme na tom, že cílem studia a práce je bohatství bez hranic, pak tvrdohlavě měníme něco v nic.
    U vědomí této skutečnosti je lepší nedělat nic než přeměňovat něco v nic.

    Protože toto bohatství, podobně jako ona věž, která měla dosáhnout až do nebes, se nedá přenést do budoucnosti. Nikdo nemá zaručeno bohatství v budoucnosti, protože není takové množství bohatství, které by dokázalo potřít nedostatek.
    Nadbytek, který vytváří nedostatek, je dvojitá ztráta času. Str. 21
    Dnešní zisk, který nás zítra bude stát peníze, není bohatstvím, právě naopak, je to dvojnásobná ztráta času. Str. 24

     
    Reply
  • 6. júla 2020 at 15:08
    Permalink

    Nie, Indiáni žiadny úverový obchod nepoznali. Toto sú novodobé výmysly viacerých ľudí, ktorí chcú ospravedlňovať systém postavený na dlhu a najmä dlžníkov (pričom nerozlišujú medzi morálnymi dlhmi a vykonštruovanými), dokonca aj vrát. takých ľavičiarov ako je Graeber (čítal som od neho Debt: the first 5000 years. K podstate veci a problému sa na celých cca 450 stranách nedostal ani raz..).
    Úver je totiž definovaný ako poskytnutie peňazí jednou osobou druhej (s tým, že neskôr mu musí tú sumu vrátiť (či už s úrokom alebo bez). Indiáni žiadne peniaze nemali, tudíž tam nemohol byť ani úver. To, čo robili, bol takisto len výmenný obchod, akurát že s určitým časovým nesúladom, ako som v článku vysvetlil.
    A čo sa týka napr. tej Mezopotámie, tam peniaze slúžili spočiatku iba ako doklad o tejto nedokončenej výmene tovarov; nie ako predmet „pôžičky“.
    Žiaľ, aj alternatívci to zle interpretujú…

    K tej Británii (viem o tom): zásadná otázka znie, prečo sa britská vláda dobrovoľne vzdala právomoci sama tlačiť si peniaze a miesto toho nechala výsostné právo tlačiť veškeré bankovky Británie banku Bank of England, od ktorej si ich začala požičiavať na úrok, čím sa britský štát u tejto dnes centrálnej banky naveky zadĺžil. Kvôli neustálym vojnám došli vláde mince. Ale mohla predsa sama začať tlačiť papierovky – štátovky! Na toto nepochopiteľné rozhodnutie som zatiaľ nikde uspokojivé vysvetlenie nevidel.

     
    Reply
    • 6. júla 2020 at 17:36
      Permalink

      nuž je to veľmi stará teória…. a úver nebol na začiatku spojený s peniazmi….
      Odporúčam trochu viac pozerať ako to bolo dávno. Napr. také moderné metódy ako sú factoring, forfaiting…. sú podstatne staršie. Aj ja som bol prekvapený čo našli na sumérskych tabuľkách čo potvrdzovalo, že už vtedy existovali rozmýšľajúci úver. Existovali obdobia alebo oblasti kde nepoznali peniaze, ale princíp výmeny a úveru fungoval.
      Ak si pozriete vznik Bank of England tak to bola súkromná banka…. a rozhýbala sa, keď kráľ potreboval peniaze na vojnu. Na základe tých peňazí, čo mu poskytla banka začala neskôr banka poskytovať úvery. Doteraz ten kráľ ten úver nesplatil…. ak by to urobil, zrútil by sa teoreticky celý anglický systém. Robím s tým dlhé desaťročia a internet ani wykypedia vtedy nebola a ani dnes nepatrí medzi moje dôležité zdroje.
      P.S.: neberte to ako podceňovanie alebo výsmech na túto tému mám niekoľko vedeckých článkov aj so zdrojmi. Nedal som medzi ne Rabi Nilton Bondera, ktorý peniaze vystihol podstatne jednoduchšie a lepšie. Kredit znamená….. že niekomu veria a zveria mu peniaze …dajú mu úver (alebo mu veria, že to čo dostal ….neskôr v nejakej inej podobre vráti). Indiáni nemali peniaze a nebol tam medzi nimi výmenný obchod. Ten výmenný obchod medzi indiánmi si známy klasik ekonómie vymyslel a ostatní citujúci…. to nekriticky prevzali. To o tých peniazoch nedokazovali ekonómovia ale antropológovia skúmajúci dejiny a život indiánov.

       
      Reply
      • 6. júla 2020 at 18:38
        Permalink

        Je mi ľúto, ale Vy ste vôbec nepochopili obsah môjho článku. Skúste si ho prečítať ešte raz (hlavne kapitolu č. 5) a potom môžeme diskutovať. Zatiaľ ste stále chytený v pasci mejsntrímového uvažovania.

        A Rabi Nilton Bondera peniaze vôbec nevystihol (teda aspoň nie tu, kde ste ho citovali). Tiež nechápe, čím by peniaze mali byť; prečo je vlastne potreba mať ich. A hlavne čo by mali vyjadrovať…

        Ale spýtam sa Vás jednu vec – aký má byť odkaz týchto vašich komentárov? Čo nimi chcete povedať? Ktorý z mojich záverov, ku ktorým som došiel vo svojich článkoch, je podľa Vás nesprávny?

         
        Reply
      • 6. júla 2020 at 18:57
        Permalink

        S tou bankou Anglicka ste vôbec neodpovedali na moju otázku.

         
        Reply
    • 6. júla 2020 at 17:39
      Permalink

      nuž ale toto je naozaj nezmysel jedna radosť….
      Indiáni žiadne peniaze nemali, tudíž tam nemohol byť ani úver…….

      zbytočne by bolo komentovať to

       
      Reply
      • 6. júla 2020 at 18:48
        Permalink

        Hlavná vec, že veta „…už vtedy existovali rozmýšľajúci úver.“ zmysel dáva…

        „Úver je druh pôžičky, pri ktorej banková spoločnosť poskytuje peňažné prostriedky dlžníkovi, ktorý ich musí za určitý čas vrátiť navýšené o úrok.“ – https://www.opozickach.com/co-je-uver/

        Ničmenej aj keby sme pod úverom rozumeli „požičanie“ čohokoľvek, to, čo bolo pôvodne v staroveku v Starom svete alebo u Indiánov, žiadne pôžičky neboli.
        Prečítali ste si môj článok naozaj celý?? Mám o tom totiž dôvodné pochybnosti. Jasne tam píšem, že treba rozlišovať medzi výmenou a požičiavaním. Jasne tam rozlišujem medzi tzv. pôžičkami v minulosti a dnes. Žiaľ, nepochopili ste absolútne nič. Je úplne jedno, koľko človek toho prečíta; pokiaľ nevie používať vlastný rozum, bude mať len taký názor, ako niekto druhý…

         
        Reply
        • 11. júla 2020 at 17:34
          Permalink

          odporúčam do pozornosti….. je tam jasne uvedené, že úver existoval dávno pred „vymyslením“ peňazí…. V ďalších zdrojoch sa objavuje na internete aj pojem BARTER… ale nie významovo ako výmenný obchod….

          Úvery existovali dávno pred existenciou peňazí….
          A historicky sa vtedy vyvinula aj prax, že keď jeden panovník zomrel, tak pri nástupe druhého panovníka dochádzalo k odpísaniu dlhov dlžníkov… (už predtým ako existovali peniaze). Ľudstvo a spoločnosť nezačala hospodáriť len so vznikom peňazí….
          ASI VÁS ANI TENTO ODBORNÍK NEPRESVEDČÍ…ale autorov je podstatne viac aj v angličtine aj vo francúzštine ( v nemčine menej).

          https://www.armstrongeconomics.com/research/a-brief-history-of-world-credit-interest-rates/3000-b-c-500-a-d-the-ancient-economy/

          3000 BC – 500 AD—The Rise and Fall of Babylon – Greece – Rome
          Credit is usually thought of as a modern invention of perhaps only a few hundred years old. It is true that a few more clever forms of credit have emerged during our current century such as plastic credit cards. But beyond that, credit has existed long before man invented an official form of money. Credit has existed from the very dawn of civilization. Man has always attempted to borrow from his neighbor if not cold hard cash, then at least a cup of sugar now and then. Some say that prostitution is the oldest profession; history actually suggests that the oldest profession may indeed be that of the moneylender.

          https://www.mortgagecalculator.org/helpful-advice/history-of-money.php

           
          Reply
          • 11. júla 2020 at 20:11
            Permalink

            A pořád si mele to svý…
            Ako ma môže niekto presvedčiť o tom, že čierna je biela???
            Znova sa Vás pýtam (aj keď už neverím, že mi odpoviete…): Čítali ste môj článok celý?
            Ak nie, tak si ho prečítajte; najmä kapitolu 5 a 6.
            Ak áno, tak je smutné, že stále nechápete rozdiel medzi požičaním a výmenou. Vie to aj malé dieťa. Nuž ale kým vyrastie, tak prejde masívnym vymývaním mozgov… Požičať znamená dať niekomu určitú vec na určitý čas, po uplynutí ktorého Vám musí daný človek tú istú vec vrátiť.
            Peniaze sa nepožičiavajú nikdy. Ani cukor, ani nič z toho, čo sa „požičiavalo“ v staroveku v rámci tzv. úverového obchodu. V skutočnosti šlo o výmenu tovarov. Človek A dal človeku B tovar X a neskôr zaň požadoval tovar Y. To je VÝMENA.
            Nejaký idiot to kedysi dávno nazval pôžičkou či úverom a všetci ostatní to odvtedy slepo preberajú. Pretože nevedia používať vlastný rozum…
            Požičať si môžete tak auto na dovolenke alebo šaty na svadbu.

             
  • 11. júla 2020 at 20:31
    Permalink

    tak sa pán diskutér naučte anglicky…
    tento pán a jeho texty prešli mnohými oponentúrami – na rozdiel od vašich tvrdení

    credit has existed long before man invented an official form of money.
    Credit has existed from the very dawn of civilization.

    P.S.: skončím slušne jako v Praze….hele vole…krávo a končím
    možno vám to niekto preloží že to nie je výmenný obchod a že ten autor to skúmal nie jeden deň

     
    Reply
    • 11. júla 2020 at 22:03
      Permalink

      Budete sa čudovať, ale ja anglicky viem. Možno že lepšie ako Vy… Bol som sám pol roka v Austrálii, mám z AJ dokonca štátnicu.
      Ale ak si myslíte, že ma presvedčíte argumentom ad hominem, tak to sa šeredne mýlite.

      Som rád, že končíte. Vzhľadom na to, že ste mi neodpovedali ani na jedinú otázku, ktorú som Vám v tejto diskusii položil a len si dokolečka meliete stále tú istú dlho opakovanú lož (len vďaka čomu ju považujete za pravdu), pričom totálne ignorujete logické protiargumenty, ktoré som Vám tu uviedol, vykazujete rysy typického internetového trolla.

      P.S. Mňa nezaujíma, ako si to kto nazve. Mňa zaujíma to, čím to v skutočnosti je. Keď sa bude hoci aj tisíc vedcov tváriť, že jablko je banán, pre mňa bude jablko stále jablkom.

       
      Reply
  • 13. júla 2020 at 22:21
    Permalink

    Autorova téma je zaujimavá a rád by som si ju prečítal už celú, ale neviem prečo, prakticky od roku
    2016 po dnes a ktovie ešte dokedy, po jednom článočku uverejňuje po častiach túto tému.
    Prajem autorovi aby už dokončil svoje dielo.

     
    Reply
    • 30. júla 2020 at 17:30
      Permalink

      Tu je tretí diel – https://davdva.sk/boris-demovic-peniaze-penize-penezi-iii/
      Má to svoje dôvody, prečo som sa na tak dlho odmlčal… Uvedomil som si totiž, že sú ďaleko dôležitejšie a horšie veci, ktoré nesúvisia so spoločensko-ekonomickým zriadením a ktoré sa nedajú zmeniť ani len teoreticky. Prestal som vidieť zmysel v živote, v samotnej existencii.
      No neskôr ma pomkli sny, aby som tie články dokončil. Už od svojich 15,5 rokov mávam prorocké, jasnovidné a zavše aj tzv. radcovské sny, na ktoré keď som nedal, vždy som to len oľutoval. Ale to je už iná téma…

       
      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom