Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
My nemáme slovenskú ekonomiku, ale ekonomiku na Slovensku. Počas 30 rokov sme sem pozvali a prispustili ku korytu stovky zahraničných investorov ťažiacich našu lacnú pracovnú silu, ale aj lacnú vodu, energie, „lacnú“ devastáciu životného prostredia. Oni ako správni prospektori mohli vyvážať bez zdanenia svoje zisky, optimalizovať svoje dane, na základe zákazu dvojitého zdanenia mohli využiť zdaňovanie exportu (67 miliárd Eur ročne) v materských firmách mimo Slovenska, využívajú transferovanie platieb nákladov, platia mzdy za ktoré by im „doma“ nik nerobil.
A teraz v podmienkach hrozby pandémie strácajú svoje zisky. Vraj za to môže slovenská vláda, už chytili „vinníka“. A tak „plačú ako detvianski žandári hore grúňom idúci“ a ťažko povedať, či Klub 500 (najväčších podnikateľov) Slovenska reprezentuje všetkých a aj / hlavne cudzích investorov, ale plačú a vyhrážajú sa – že vraj prepustia zamestnancov. Ako keby sa to nechystali robiť potichu kvôli štyri kvartále za sebou trvajúcemu ekonomickému poklesu . Mihók argumentuje, že základnou kostrou slovenskej ekonomiky je priemysel a preto ho treba zachraňovať. Nuž neviem, či bežný Slovák plánuje v najbližšom čase kúpu luxusného automobilu zo 4 slovenských exportných automobilek alebo či chce nakupovať oceľové pláty, náhradné diely, obrábacie stroje a všetky tie komodity, ktoré sa v tejto chvíli prestali vyrábať. Ozaj to nepociťuje ako „chrbtovú kosť“ svojej domácnosti, zato potraviny, zeleninu a ovocie, bude potrebovať rovnako ako rúška a respirátory. Je správne kompenzovať živnostníkom, domácim firmám straty z príijmu a poklesu napríklad maloobchodného obratu či z reštaurácií a turistického ruchu, ale prečo kompenzovať nadnárodným konzorciám „prestávku“?
Minulý rok a roky predtým boli veľmi úspešné pre cudzích investorov na Slovensku. Odhadom sa hovorí o odlive dvoch miliárd Eur ročne, ale pocitovo ide s prihliadnutím na možné optimalizácie daní, transferové platby a nezdanené zisky o obrovské sumy idúce do miliárd Eur ročne zo Slovenska.
…a tí istí teraz ako „detvianski žandári“ plačú, že štát im nedá?
Teraz sa hodí ten výrok o tom, že je to ich problém, nie náš:
„Eto vaše delo!“.
My sme predsa krajinou, ktorú by si mali veľmi veľmi predchádzať: Veď vďaka vládnym opatreniam a sebadisciplíne obyvateľstva „ Sme treťou najbezpečnejšou krajinou na svete, hovorí organizácia Deep Knowledge Group“.
Takže ako sa informuje v článku Denníku S: „O našom Slovensku sa už dlho špekuluje ako o krajine, ktorá môže z pandémie nového koronavírusu vzísť ako jeden z najmenej poškodených štátov vôbec. Aj napriek problémom so zdravotníckym materiálom a nedostatočnou úrovňou testovania, ktoré sa nám nevyhýbajú, nám včasné opatrenia zabezpečili dobrú východiskovú pozíciu.“…
Tak nech je Klub 500 pokojný. Tu sú investori v bezpečí. Nemusia sa sťažovať. „Doma“ v EÚ krajinách to majú horšie. Tu majú iba prestávku. A že majú straty? Kto ich dnes nemá? Ano, sťažujú sa top manažéri slovenských častí zahraničných firiem – pretože pôjdu do červených čísel…kto dnes v nich nie je…
Takže: ETO VAŠE DELO, investori.
Nelobujte a nech pre zmenu masmédiá nemanipulujú verejnou mienkou. Nič z toho, čo tu tí lobysti vyrábajú, v domácnosti nepotrebujete, občania.
Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku národohospodárov Slovenska
Hneď dnes rán som si prečítal článok pána Petra Zajaca-Vanku: Trefné! Nebudem vety opakovať, plne s textom a myšlienkami súhlasím! Budem vulgárny: Čo budeme blatníky žrať? Sedíme, vozíme sa, naháňame sa v strese, nezdravo tlstneme, nemáme kde parkovať, ničíme životné prostredie, nemáme čas ani na krátky rozhovor….To je automobil a kto má najdrahšie auto je pán, vážený a najmúdrejší človek! Ha,ha…Výroba automobilov e kostrou slovenskej ekonomiky a zisky z nej idú von! Lenže ako sa sem dostala táto otrokárska výroba? Predsa sme poľnohospodárska krajina. Kto nás takto predal Západu a spôsobil, že najmä teraz v čase krízy, že máme nezamestnaných? Neboli by a nie sú tieto problémy, ak by sme nezlikvidovali poľnohospodárske družstvá a podniky. Nezničili najúrodnejšiu pôdu výstavbou automobiliek. Bolo i je koho kde zamestnať, lenže my sme zlikvidovali živočíšnu výrobu aby sme dovážali napríklad kuracie pečienky zo západných krajín, ktoré nás k vykorisťujú i tým, že sme ich sem pustili na trh. Banány? Zoštátnenie to je jediná cesta k záchrane a návrat k niekdajším hodnotám. Koľko je nepokosených hrádzí, čo bolo krmivom napríklad pre dobytok, kde sú remeselníci? Iba v Nových Zámkoch zlikvidovali 30 podnikov a výrobných družstiev, ktoré vyvážali aj d zahraničia – Mliekospol, Mäsozávody, Novofruct a Šuriansky cukrovar s najdlhšou spracovateľskou kampaňou v Europe? Prežil tzv. komunizmus, vojnu a za pár mesiacov ho zničila tzv. demokracia: milan kupecký
Vážený pán Peter Zajac-Vanka,
píšete mi z duše! Keď som čítal náreky Klubu 500 mal som tie isté pocity, ktoré ste opísali. Dnes pomoc a podporu potrebuje masa občanov, ktorí sú v riziku chudoby a nie ľudia, ktorí boli na výslní! Vážim si slovenských podnikateľov, ktorí vytvárajú pracovné miesta pre Slovákov a snažia sa udržať zamestnanie, ale nesúhlasím so štátnou podporou zahraničných spoločností. Dosť sa nažili z prace našich ľudí. Teraz, v ťažších ekonomických časoch by mali využiť vlastné rezervy.
Dobré by bolo, keby sa našli zodpovední ľudia s prístupom k informáciám o únikoch ziskov do zahraničia a zverejnili to v prehľadných tabuľkách. Veď je abnormálne, napr. keď našu slovenskú vodu predávajú Slovákom zahraničné firmy.
…a už len predať pôdu ako na Ukrajine.
Peter,
pokladáte poľnohospodárstvo za základ hospodárstva, od ktorého by sa odvíjali ďalšie sektory hospodárstva ?
Je poľnohospodárstvo počiatočným bodom/sektorom budovania hospodárstva štátu ( miesto kde treba začať ), pričom základnou úlohou ktorú by malo plniť je čo možno najväčšia potravinová sebestačnosť ?
Martin, odpoviem protiotázkou: Ak je pôda základný ekonomický zdroj, ak žijeme ešte stále v miernom klimatickom pásme, kde stačí strčiť do pôdy semienko a vyrastie „potravina“, ak máme dosť vodných zdrojov pre výrobu potravín, ak VIEME všetci niečo pestovať a niečo chovať (sme vidieckym národom) a ak budú uvoľnené „ľudské zdroje“ (fuj ako to znie!), teda ak ľudia budú mať možnosť pracovať, tak KTORÉ INÉ ODVETVIE máme tu poruke a hneď bez ťažkých kapitálových investícií?
…Lebo z histórie vieme, že síce treba nejaké peniaze aj na sejbu aj na mláďatá, aj na poľnohospodárske náradie, ale drvivá väčšina prác môže byť vykonaná ľudskou prácou a určite budeme schopní rýchlo mechanizovať a dnes aj automatizovať (veď sme to vedeli -AK Slušovice, ale vedia to dnes i tie niektoré prosperujúce FARMY.) Naučíme sa, narénujeme…
A rastlinná a živočíšna výroba potom požadujú mechanizáciu, systémy strojov, závlah, skladov, organizáciu prepráv, potom spracovanie do potravín, potom distribúciu, mraziarne, sklady – sýpky, potom potravinársky priemysel …atď. Ozaj tak ako píše M.Kupecký, netreba „aby sme žrali blatníky“… lenže k tomu treba organizačné úsilie – a žiaľ politickú vôľu ( tú nevidieť na novej vláde).
doplním pre Martina v odpovedi: Samozrejme že pre Slovensko je to poľnohospodárstvo a potravinárstvo – je to prirodzené a je to v horúcej súčasnosti nevyhnutné – ak máme výhľad na post-koronovírusové obdobie hospodárenia.
Lebo ani automobilky, ani strojárstvo, ani iné odvetvia nie sú dnes NAŠE. Pomáhať IM znamená dnes investovať do cudzieho hniezda…
Áno – ale ak by sme uvažovali o trojpilierovom hospodárstve štátu, postavenom na poľnohospodárstve, energetike a stavebníctve ( pozemnom, dopravnom, energetickom ), tieto budú vytvárať dopyt, a hneď na rade bude práve to strojárstvo, následne elektrotechnika, chémia, …. neskôr sa „zarobí“ na farmaceutický priemysel atď.
Napr. aj pri tom strojárstve, by sme mohli uvažovať v 2. etape o štátnych podnikoch, kde by sa po analýze rozhodlo čo si budeme robiť sami a čo musíme dovážať a takýto rozbor by sa musel robiť v každom odvetví.. Som presvedčený, že náš trh ( naviazaný na domáce štátne, či súkromné poľnohospodárstvo ) by uživil jednu traktorovú továreň, vyrábajúcu tri veľkosti traktorov. Naopak, je pravdepodobné, že by bolo neefektívne vyvíjať a vyrábať kombajny, či už obilné, alebo kukuričné,. Tie by sme museli dovážať. To len na ilustráciu reťazenia sektorov hospodárstva – na počiatku poľnohospodárstvo, potom energetika a stavebníctvo, a následne strojárstvo a ostatné – a máte pravdu, samotné poľnohospodárstvo nestačí, je potrebné ovládnuť nie len následné potravinárstvo, ale aj maloobchod – veď pozrite čo vystrájajú u nás globálne nadštátne maloobchodné potravinové reťazce.
Tvrdíte, že sa nikam nepohneme, pokiaľ štát znovu nebude držať pevne opraty svojho vlastného hospodárstva. Súhlasím, ale dodávam, že nie len štát má mať moc nad hospodárstvom, ale aj nad opatreniami chrániacimi vnútorný trh, teda mať zvrchovanú colnú politiku.
Martinovi v odpovedi o „trojpilierovom hospodárstve štátu“…odpovedám k tomu reťazeniu sektorov hospodárstva – a tentoraz už za SPOLOK NÁRODOHOSPODÁROV SLOVENSKA:
máme skúsenosti a nik si nemyslí, že by sa všetky priemyselné a hospodárske odbory mali rozvíjať iba pre vnútorené potreby malého Slovenska: Hneď vedľa je rovnako česká ekonomika, hore poľská, dolu maďarská, už len ak vo V4 sa budú koordinovať kooperácie a zahraničný obchod kto čo vyrobí a dodá – nemyslíme, že by sme sa mali vrátiť k výrobe všetkého – minimálne nám k tomu chýba tak nezásobený trh akým boli krajiny Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.
To však neznamená, že si nevieme predstaviť, že práve tie odbory priemyslu a aj potravinárstva a poľnohospodárstva by boli na Slovensku a v kooperácii povedzme s ČR či MR, PR tak ilné, že by zabezpečili vnútorné potreby a už by išli na export. Hovorí sa tomu medzinárodná deľba práce a fungovalo to i za globálnej ekonomiky, lenže to si rozdelili medzi seba globálne korporácie a nie národné štáty…inak, veď som ako pracovník Koospolu a Technopolu práve v tej oblasti aj agrokomplexov pôsobil.
A čo sa týka uzatvárania ekonomiky colnými bariérami – počkajte, máme iba prvý mesiac pandémie a vidíte, čo sa deje: stopli sa dodávky von ak to štát potrebuje pre svoje vnútorné použitie, naopak, myslím, že živelne si budú štáty ako Nemecko – Francúzsko a Británia (USA to už robia) brániť svoj priemysel pred dovozom – no veď to všetko začalo ako obchodná a colná vojna medzi USA a Čínou…vývoj je nestály a turbulentný, treba byť pripravený zasiahnuť…
Teraz je beseda na TA3 s Mikložom a Šramkom – podnietila ma k myšlienke, že čím bude táto HOSPODÁRSKO-EKONOMICKÁ kríza dlhšia, tým bude viac narušený systém globalizácie, a každý zo štátov – čím viac uzavretý, tým lepšie ,- bude musieť hľadať rýchle postglobalizačné hospodársko-ekonomicko-sociálne riešenia, a sústrediť sa na domácu výrobu a spotrebu !!!! Všimnite si zvýšenú aktivitu slovenských výrobcov a vedátorov o ktorých doteraz nikto nepočul, ktorí sa prezentujú, ako vedia v tejto situácii pomôcť. Z tohto mám veľmi dobrý pocit, že je tu veľa ľudí, možno politicky nečinných, ktorí vedia myslieť za hranice slovenskej provinčnosti poddanstva a odovzdanosti.
Na Slovensku to bude veľmi ťažké, nie pre samotnú problematiku, ale pre to stuhnuté pravicové globalizačné myslenie, že sme len slepé črevo svetového súkolesia, a zahraniční investori, a malý slovenský trh, a slabá ekonomika, a spoločná mena, a eurozväzu, a hento a tamto….
Toto je vynikajúca šanca odtrhnúť SR od globalizácie, a sústrediť sa na budovanie vnútorného hospodárstva – áno s perspektívou medzištátnej spolupráce po vzore RVHP – s bývalými socialistickými štátmi sme si ekonomicko-hospodársky veľmi blízki.
K tomuto „preskočeniu“ však bude brániť tá glob-pravicová pakáž, ktorá nám teraz vládne. Na takýto „progresívny“ krok smerom k národnému hospodárstvu by sme teraz potrebovali naozaj silnú, skutočne ľavicovú vládu – s koulemi.
Mali by sme byť pripravení, poslať ich fčerťi, keď začnú tomuto procesu brániť ako reakčná sila starého sveta.
A – ďakujem všetkým vám…
Po r. 1989 dochádzalo k ROZPADU REPRODUKČNÉHO PROCESU na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach. Ak sedliak zaseje a zožne… dodá úrodu…. dodá krmivá iným sedliakom pre dobytok….. a tí dodajú dobytok na bitúnok …. k mesiarom… k výrobcom párkov a iných potravín…. – tak v prípade narušenia tohoto procesu to chvíľku môže ako tak fungovať. Ale onedlho sa ukáže, že tí, čo predávajú hot-dog ho dovážajú zo zahraničia (a ten hot dog z mäsa obsahuje v najlepšom prípade kožu, bielkovinovú hmotu….sóju…). Keď vykynožíme dobytok…. chýba kravský hnoj…. mlieko treba dovážať… Na prvom mieste zo zahraničia obsadili firmy oblasť obchodu a distribúcie a neskôr nepriamo veľkých výrobcov (príkladom môže byť obsadenie mliekarní…). Výrobné podniky boli odstrihnuté od distribúcie a vystavené diktátu veľkopredajní… a ich majiteľov. Následne klesala potravinová sebestačnosť a bezpečnosť. Ale tento jav narušenej reprodukcie je všade…. Nestačíme vychovávať dostatok odborníkov v rôznych oblastiach. Ak v nejakej oblasti nevieme dať dokopy 3-5 špičkových odborníkov, tak ide s celou oblasťou/problematikou všetko dole kopcom. V nemocniciach pracujú neatestovaní lekári…. systém atestácií je prinajmenšom hrozný proces. V nemocniciach už pomaly nemá kto robiť skutočné konzíliá…… za trest/odmenu to dostane 28 ročný MUDr. Súčasne s chaosom sme začali všade realizovať REFORMY, ktoré zničili aj to, čo ako tak fungovalo. Dnešní rýchlo odchovaní „odborníci“ (skoro vo všetkých oblastiach) majú problém vzájomne sa dohovoriť. Nepoznajú totiž základné pojmy vo svojom povolaní a vytvárajú si pojmy vlastné, ktorým ten druhý nerozumie. Našťastie appendix ešte pochopia lekári, že ide o slepé črevo… ale onedlho aj to inovujeme a premenujeme. Pri rozpade ČSFR napr. v zmluve o colnej únii ČR-SR príslušný minister zo SR uviedol nezmyselný pojem – reexport v rámci colnej únie (čo je nezmysel). Na základe toho, NBS nedostávala 8 mesiacov za tovar, ktorý sa kompletizoval a vyvážal prostredníctvom českých firiem – žiadne doláre alebo marky. Musela sa zmluva znovu prejednať v parlamentoch a zmeniť. Slávny minister (z myjavy) sa potom v médiách vyhováral, že to urobila sekretárka (v zmluve sa to opakovalo viackrát). Keď sme vstúpili do EÚ…. tak som pozeral ako vyoraná myš na našich odborníkov, ktorí do kamier vyhlasovali…. že odteraz už obchod medzi SR a ostatnými členmi EÚ nebude zahraničný obchod a nepotrebujeme na to ani odborníkov a vyhlásili to za vnútorný obchod. Keď do pozície federálneho ministra ZO dali prvého slováka (Bakšay) ten do kamier zahlásil – o zahraničnom obchode nič neviem a práve preto to budem robiť oveľa lepšie ako ostatní. Takíto odborníci nedokážu oponovať ani „kapitánom“ nášho priemyslu v klube 500. Jednému z nich som pred mnohými rokmi prednášak keď tomu šéfoval ešte jeho otec a majiteľ firmy (veľká firma na naše pomery). Sedel medzi 30 timi kolegami a bol taký aktívny a každú reakciu začínal slovami :…. pán inžinier… ale musím vám oponovať !!!! (ani to nebola oponentúra, iba vyslovenie názoru alebo nejakej myšlienky, ktorá vôbec nesmerovala k vyvráteniu mojich konštatovaní). Radšej som to stále zahral do miernej polohy – hoci som mohol reagovať aj takto: ………..oponovať nemusíte, ale priznajte, že vám to dobre robí ! Keby som to urobil, stratil by pred kolegami tvár a určite by sa im „odmenil“. Dnes pozerá, že tento pán zas podobne zamútil vodu v televíznom vystúpení k hospodárskej situácii. Ďalší v TV debate viackrát zdôrazňoval, že každý druh pomoci smerom k firmám nie je pomocou firmám ale pomocou pre zamestnancov…. A nik na takúto demagógiu nevedel zareagovať… Môj spolužiak podnikateľ kedysi zahlásil, že on „živí“ asi 300 robotníkov. Pri tom v skutočnosti mal pod palcom 300 živnostníkov, ktorí montovali po svete nádrže a živili oni jeho ….. Ťažko je dnes robiť osvetu slovami ETO VAŠE DELO…. Tí ľudia sú presvedčení rovnako ako kedysi moja ekonómka …. keď to pôjde dobre – môžem za to ja…. a keď nie, tak je zodpovedný niekto iný…. Odborníci sa pamätajú, keď to išlo veľmi dobre, v kovopriemysle išla hore produktivita práce asi o 15 % (nie cez nové stroje ale cez pracovné nasadenie a intenzitu)…. a podnikatelia neboli ochotní zdvihnúť mzdy ani o 3 % (vraj treba šetriť na horšie časy).
Najmenej od konca 00 rokov sa točia pravicové kolovrátky o tom, že keď sú zlé časy tak treba šetriť na prežitie do dobrých časov, a keď sú dobré časy tak treba šetriť na zlé časy.
Za to vyše desaťročie si nepamätám, že by na tento turboargument zareagoval 5.-rokmi vysokej školy školený novinár jednoduchou protiotázkou, nech sa teda sám pravicový mysliteľ vyjadrí, kedy vlastne je ten správny čas, keď treba „pustiť“ aj zamestnancom….:) Ešte stále dúfam…
Každopádne, je tu potrebné ako soľ, aby mali zamestnanci prístup k hospodárskym výsledkom podniku, aby videli, či si zaslúžia alebo nezaslúžia svoj spravodlivý diel.
Martinovi: K tomu záveru v poslednej vete: Veď o om píše aj profesor J.Husár, len ten článok som tu ešte nenašiel, zatiaľ v http://narodohospodari.sk/kapitalizmus-musi-mat-ine-pokracovanie/, že kapitalizmus musí mať iné pokračovanie…
Isteže, aj ja som reagoval podráždene na tie príspevky o tom, že „teraz“ je príležitosť na zoštátnenie a dokonca na znárodnenie po vzore socializmu. Pretože ešte stále je priskoro v apríli 2020: v tejto chvíli je tu silno PRAVICOVÁ populistická vláda a väčšinu v parlamente má pravica: čiže po politickej stránke nie je čas a po ekonomickej si treba dávať pozor: každý veľkopodnikateľ sa rád bude zbavovať krachnutého podniku, keď mu nielenže nedonesie zisky ale ťahá ho stratou do zadĺženia: budú chcieť „znárodniť svoje straty“ – a iba hlúpy štát by prevzal teraz na seba skracované a vytunelované podniky: ozaj na to pozor – neporovnávať to so situáciou v roku 1945 a 1948.
Počkajme na vývoj: ešte mesiac, lebo sa obávam, že toto je zatiaľ iba overtúra…
Nepatrí sa dva razy zapojiť do diskusie. No napadlo mi, že v okrese Nové Zámky bolo zlikvidovaných vyše 30 podnikov a výrobných družstiev. Mliekospol vyrábal popri iných druhoch výrobkov veľmi dobré jogurty a syr Akavi, ktorý sme vyvážali Arabom. N.p. Elektrosvit zamestnával pol mesta obyvateľov. V Novofructe sa produkovala výborná detská výživa a iné konzervárenské výrobky. Záhradkári dovážali do podniku pestovateľskú nadprodukciu. Mäsozávody vyrábali salám Nitran a veľa ďalších druhov výrobkov. Sigma chŕlila čerpadlá. Šuriansky cukrovar mal najväčšiu a najdlhšiu spracovateľskú kampaň v Európe, a v mlyne sa vyrábala múka O-lka (O). Cukrovar prežil voju a zamestnával veľa ľudí počas spracovateľskej sezóny, čiže prežil tzv. socializmus, no za pár mesiacov ho zlikvidovala demokracia! milan kupecký
Máte pravdu, Milan, – a ešte doplním ako písal Martin: iniciatíva ľudí zdola – a keď sa to podchytí, dokonca povedzme aj od úrovne obec – okres – kraj, mohlo by to fungovať: problémom zostane iba tá vláda, aby toky financií nepresmerovávala na cudzích investorov a veľkých žráčov kapitálu, ale aby financie prichádzali dolu do vznikajúcich podnikov napr.tak ako ich menoval Milan- napríklad v Nových Zámkoch, ke celý okres stojí na úrodných pôdach a dostatočnou zásobou vôd.