Peter Zajac-Vanka: Nastal čas na prehodnotenie ekonomických kritérií: rok 2020

Autorský článok Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku národohospodárov Slovenska, 29.3.2020

Pandémia koronavírusu už má a bude mať za následok zmeny, ktoré nik nečakal a ktoré by sa nepresadili donedávna ani politickým prevratom alebo násilnou vojenskou silou.

Štáty pod tlakom života ohrozujúceho nebezpečenstva prijímajú opatrenia tak drastické a tak „protitrhové“ aj „protidemokratické“, že budúci vykladači histórie budú mať plnú hlavu toho, ako to všetko zdôvodniť. Pritom dôvod je vysoko zreteľný a – chvalabohu – morálne odôvodnený:

TU UŽ IDE O ŽIVOTY!

A teda nie o jeden ľudský život, tu ide o zdravie celých národov, spoločenstiev, ba možno i o prežitie národov a ľudstva samého. Neverím, že by sa inak boli udiali tie razantné zásahy do života plne rozvinutej trhovej globálnej ekonomiky a do občianskych až ľudských práv v každej krajine sveta.

No a tí, ktorí zaváhali, alebo sa dokonca týmto krokom bránili a niekedy aj posmievali, doplatili na svoju ľahkovážnosť: Nakazený koronavírusom je premiér britskej vlády Johnson, ale i princ Charles, Británia nebrala vážne hroziacu pandémiu, škandinávske štáty donedávna tak ignorujúce „tú hystériu“  idúcu z juhu Európy začínajú tiež kolabovať. A samotné Spojené štáty to chytilo neuveriteľne rýchlo…

V hre je osud civilizácie, poškodená je veľmi euroatlantická civilizácia, ale koronavírus zúri po celej planéte Zem. Marketingovo v 2019 vytvorená „Grétka“ je zrazu ticho, pretože toto nečakala ani ona ani jej stvoritelia…nevyvolali taký strach aký tu zavládol dnes.

ZMENA PARADIGMY PRIŠLA RÝHLO A NEČAKANE

Nečakane nastala zmena paradigmy. Zmena náhľadu na život a zmýšľania o spoločnosti nastala doslova z večera do rána, záviselo to od rýchlosti a rozsahu ohrozenia životov v danom štáte.

Vie si niekto predstaviť, že by v septembri 2019 vlády jednotlivých štátov hermeticky uzavreli štátne hranice? Že by sa STOPLA medzinárodná osobná preprava, lietadlá by zostali na zemi, nepremávali by vlaky, ani autobusy, že by na hraniciach boli kilometrové kolóny kamiónov rozvážajúcich tovary? Vie si niekto predstaviť pusté námestia a ulice hlavných miest Európy, ba celého sveta, prázdne plochy štadiónov, parkov, spoločenských zhromaždísk,  uzatvorené vždy 24 hodín pulzujúce obchodné centrá, kiná, divadlá, prázdne prostriedky hromadnej prepravy cestujúcich, rady ľudí čakajúcich na „típnutie“ digitálneho teplomera do hlavy, či  celosvetovú „repatriáciu“ občanov po krajinách do dobrovoľnej karantény do svojej vlasti?

Vie si niekto predstaviť ešte v decembri 2019, že by politici vystupovali s rúškami na tvári, že by povedzme slovenský parlament zasadal celý zahalený v rúškach a prisahal na Ústavu SR v rukaviciach? Že televízni redaktori by uvádzali hostí s rúškami a že by sa ľudia všade vonku pohybovali v rúškach a – mali STRACH?

Aká sila to donútila cudzích investorov, zahraničné korporácie, uzatvoriť výrobu v štyroch veľkých automobilových fabrikách na Slovensku a tým poslať domov štvrť milióna zamestnancov automotive? Ale to sa nedeje iba u nás, ale i v Čechách, v Nemecku, v Británii, všade… a nielen v strojárskom priemysle… všade… vo výrobe, v obchode, v službách…

Čo sa muselo stať, aby takáto prudká zmena paradigmy, teda náhľadu na ekonomický život planéty, nastal obrazne povedané z hodiny na hodinu? ( Vlastne počas marca 2020?). Aký STRACH to spôsobil?

RIADENIA HOSPODÁRSTIEV SA UJALI VLÁDY NÁRODNÝCH ŠTÁTOV

Áno, tieto drastické, ale národy zachraňujúce kroky neurobili ani Svetová banka, ani Medzinárodný menový fond, ani Európska centrálna banka či NATO či G7, rozhodne nie „Brusel“, teda Európska Únia ústami svojich reprezentantov – komisárov.  Tí boli v prvých dňoch krízy z pandémie schopní akurát tak skrátiť svoje zasadanie, presunúť ich na neskôr a vlastne „virtualizovať“ svoje kontakty (áno, báli sa o svoje zdravie, hrdinovia Euroatlantickej civilizácie). Dokonca prvé ohlasy ústami „vrchnej komisárky“ boli veľmi kritické k činom národných vlád…veď „taká drzosť, narušiť hlavnú ľudskú slobodu –slobodu voľného pohybu osôb v EÚ“… Velmi rýchlo a do 24 hodín dokázali na vzniknutú situáciu zareagovať len vlády národných štátov.

Našťastie sú vlády národných štátov ešte stále volené obyvateľmi danej krajiny a našli sa zodpovední, ktorí prijali tie opatrenia. Prevzali na seba zodpovednosť za drastické kroky – v mene zdravia a života.  A za pochodu menili paradigmu spoločnosti. U nás môžeme ďakovať tomu odchádzajúcej vláde po prehratých voľbách a menovite premiérovi P. Pellegrinimu a jeho kolektívu vo vláde aj v krízovom štábe. Tí nezaváhali a založili našu budúcnosť… inak sme tu mohli mať stovky mŕtvych už v marci…

ČO SA STALO S PARADIGMOU GLOBÁLNEJ KONKURENCIE, GLOBÁLNEHO RASTU EKONOMÍK A „MODLENIA SA“ K UKAZOVATEĽOVI RASTU HDP?

Zmizli. Zmizli z večera do rána. Možno „majitelia Zemegule“ niekde zúria, ale tu dolu v reálnom živote a v reálnej ekonomike sa tá paradigma rozplynula ako vyvetraný smrad. Overte si to v každodennom súhrne správ, pýtajte sa ekonomických „expertov“, aj renomovaných politológov. Sem-tam sa nájde nejaký odvážny stúpenec globálneho trhu, ale ten je skôr pranierovaný a zverejňovaný v týchto dňoch ako ukážka názorov, ktoré nepochopili realitu.

Tu sme doma, tu máme vlasť a vlastné národné hospodárstvo – na Slovensku!

NOVÁ PARADIGMA 2020

Prvoradé je prežitie ľudskej spoločnosti. Prvoradý je život a zdravie občana.

Tak takéto humanistické hodnoty v ekonomike, donedávna by boli považované za „bludy“, ktoré mohli hlásať najmä v európskej a euroatlantickej civilizácii kazatelia rôznych sekt, humanisti bez masovej podpory a „konšpirátori“ mimo masmediálneho mainstreamu, pričom ich počúvanosť bola na okraji záujmu verejnosti: Ale dnes túto paradigmu oficiálne zverejňujú vlády pri zdôvodňovaní drastických opatrení v každej krajine. A to je dobrý obrat.

Názorným príkladom bola správa 15.marca z masmédií:

Nemocnice v Banskej Bystrici a Bratislave priebežne dokupujú ochranné pomôcky, aby ich mali k dispozícii, hovorí Pellegrini. Priznal však, že o rúška je obrovská vojna. „My súperíme s každou krajinou na spoločnom trhu,“ poznamenal premiér Slovenskej republiky“. 15 03 2020

Do februára 2020 bol za základný makroekonomický ukazovateľ úspešnosti ekonomiky krajiny považovaný rast hrubého domáceho produktu (HDP). …

Z  pohľadu  národohospodárov ide o doslova „koloniálny“ makroekonomický ukazovateľ,  hovoriaci hlavne o tom, koľko „kolónia“ Slovensko vyprodukuje finančne, aby sa mohlo merať, či je ešte schopná ekonomika na Slovensku prinášať zisky  a aké veľké a či sa oplatí investovať (ROI)- rýchla návratnosť vložených investícií… a my si naivne myslíme, že to je o tom, koľko nám tu zostáva peňazí  v štátnom rozpočte:  Merajme však spolu:

Štátny rozpočet SR plánovaný  pre rok 2020 je 17,5 miliardy Eur v príjmoch a 19,6 mld Eur vo výdajoch, ale HDP za SR bol za rok 2019 prognózovaný vo výške 88,9 miliardy Eur. Zadlžená je Slovenská republika na 45,2 miliardy – a nie a nie to splatiť, aj keď máme ten finančný objem HDP každoročne taký vysoký: KDE SÚ TIE PENIAZE? Sme teda KOLÓNIA, zisky a príjmy sa vyvážajú (len 67 miliárd Eur v exporte z ktorého nemáme ani cent) … Hrubý národný produkt už nevieme ani dopočítať, lebo veď: čo je tu ešte NAŠE? A pre použitie v národnom hospodárstve?

Ale odrazu v prudko sa rozvíjajúcej kríze z pandémie koronavírusu nastala situácia, že úspešnosť krajiny sa lepšie meria počtom menej nakazených ľudí, počtom preverených ľudí a počtom pacientov na lôžku až obetí pandémie. V nešťastných chvíľach sú dôležité ukazovatele a výdaje spojené s izoláciou vlastného obyvateľstva. Len investori a ekonomickí experti zrazu rátajú „škody“ podnikateľských skupín na miliardy, škody finančných trhov na bilióny, vláda a ľudia v spoločnosti rátajú predovšetkým denne počet nakazených, vyliečených, počet ľudí v karanténe a počet ľudských obetí – mŕtvych…

Rastie význam schopnosti krajiny izolovať tak účinne svoje obyvateľstvo od nakazenia sa a schopnosti zdržiavať alebo dokonca znižovať číslo postihnutých, že sa už dá hovoriť aj o novom pohľade aj na ekonomické ukazovatele. Svet vidí Čínu, ale svet vidí aj nešťastné Taliansko dnes Španielsko, ale i USA a Britániu… dá sa zovšeobecniť, možno to však bude trvať iba počas krízy z pandémie, že sa zrazu pre hodnoty ako ZDRAVIE a ŽIVOT osvedčujú úplne iné kritériá i pre makroekonomické vnímanie reality. Ešte aj novozvolený podpredseda vlády pre ekonomiku a minister hospodárstva Sulík otvorene hovorí dnes, že „dôležité nie sú čísla, ale zdravie ľudí“ (cit. z TA3 nedeľná beseda 29.3.)

Máme tu nové – humánne kritériá makroekonomiky pre krajiny:

STAROSTLIVOSŤ O ZDRAVIE  (HC – HEALTHCARE)

Vyjadrené investovaním a vynakladaním finančných a materiálnych prostriedkov pre odvrátenie smrti a zachovanie zdravia obyvateľstva

ZABEZPEČENIE SOCIÁLNEHO UDRŽANIA A ROZVOJA  KRAJINY (WSS –WORK SOCIAL SECURITY)

Vyjadrené schopnosťou krajiny mobilizovať finančné, materiálové a organizačné zdroje pre zachovanie sociálneho statusu obyvateľstva štátu

OCHRANA KRAJINY PRED NEBEZPEČÍM (TDP THREAD DEFENCY PROTECTION)

Preto karanténne opatrenia, uzatváranie hraníc národných štátov, nasadení vojaci, policajti, záchranárske zbory, vyhlasovanie stavu núdze až výnimočného stavu v krajine, zákaz voľného pohybu obyvateľov kvôli masovému nakazeniu sa

VZDELÁVANIE ( EDUCATION)

Vyjadrené schopnosťou všetkým dištančnými formami, najmä virtuálne cez IT a mobilmi, zabezpečiť denné vyučovanie škôl, zaúčanie v pracovných pozíciách, práca na diaľku atď.

Vieme si vôbec  predstaviť, že by niekto v decembri 2020 požadoval vo vláde a v parlamente mimoriadne finančné zdroje na tieto štyri dnes základné a zásadné okruhy činností?

Preto môžeme smelo hovoriť o nových makroekonomických kritériách, ktoré minimálne v marci až v máji 2020 a možno i dlhšie, budú tvoriť predpoklad úspešnosti hospodárstva danej krajiny.

Je to skutočne iná paradigma, ako „ukazovateľ návratnosti investícií“ ROI (Return of Investments) alebo ako Hrubý domáci produkt (HDP), ktorého objemovo sme mali pre rok 2019 88,4 miliárd Eur na Slovensku, ale v skutočnosti až 67 miliárd Eur „odišlo“ ako hodnota exportu do zahraničia bez adekvátneho zdanenia v SR a tie ďalšie miliardy neznamenajú, že by ich štátny rozpočet napriek tomu že tu na Slovensku „tiekli“ vo finančných tokoch celý rok, mohol dnes využiť. Pre štátny rozpočet 2020 je v SR plánovaný objem 17,6 miliardy Eur na príjmoch a 19,6 miliardy Eur na výdajoch, ale už dnes po posunutí termínov daňových priznaní a teda aj inkasa daní a po zastavení prevádzok v celom priereze ekonomiky na Slovensku musí byť jasné, že plánovaná suma 17,6 miliardy Eur na prijme je bohapustou chimérou, nesplniteľným zbožným želaním vlády SR. A čo má povedať Taliansko, Španielsko…

Aj keď R. Sulík- podpredseda vlády SR pre ekonomiku tvrdí, že dnes je to ekonomický šok čo spôsobuje pád HDP o možno 10 percent, ale že rovnako rýchlo sa pomocou oživenia a zapojenia „odloženej spotreby“ dosiahne tento rast znova.

Takže o „starých“ makroekonomických ukazovateľoch môžu ešte snívať ekonomickí „experti“ bánk a inštitúcií, ako aj všetci vlastníci hospodárskych organizácií, bez ohľadu na to, či išlo o vlastníctvo cudzích globálnych korporácií na Slovensku, alebo malých zahraničných investorov, alebo slovenských oligarchov, či iba vlastníkov malých firiem a najmä živnostníci. Ukazovateľ HDP je dnes pre nich chimérou, aj keby štatistici prepočítali „iba“ pád o 10 či 15 percent. V realite ich príjmov a výdajov to bude úplne inak.

Práve preto má národný štát odrazu zodpovednosť a ohromnú silu osvojiť si nové makroekonomické ukazovatele. Doteraz bežala „doktrína“, že štát nemá podnikať, nemá vlastniť a má sa starať o verejné financie. Tak – a teraz je tá chvíľa – a nakoniec už mesiac sa tak deje.

To predsa vlády, parlamenty, ministerstvá, miestne obecné a regionálne úrady, zabezpečujú a financujú činnosti podľa tých štyroch nových makroekonomických kritérií.

Nerobme paniku, je to príležitosť

Majitelia aktív, vlastníci majetkov a ekonomickí experti už teraz vyvolávajú paniku a plačú nad katastrofálnym dopadom pandémie. Robia paniku.

Lebo to je ich problém, že sa im znehodnocujú investície, že nebudú mať zisky, že návratnosť investícií je „vo hviezdach“,  že sa nedokázali prispôsobiť novej paradigme. Lebo – mohli sa. Zatiaľ to dokázalo málo podnikateľských subjektov – aj tu na Slovensku. Zornica Bánovce nad Bebravou z takmer krachujúcej textilky  oslovila krízový štáb a dnes šije rúška pre štátne hmotné rezervy, liehovary vyrábajú dezinfekčné prostriedky,  Chirana a.s. výrobca zdravotníckej techniky sa pustila do výroby respirátorov, taxikári rozvážajú stravu a dodávky pre seniorov,  potraviny menia sortiment a prepravcovia sa prispôsobujú režimom kontroly hraníc,  rekreačné zariadenia sa menia na karanténne areály, reštaurácie a bufety prežijú vďaka roznáškovej službe a predaju „cez ulicu“…a zo dňa na deň, doslova z hodiny na hodinu sa mení a prispôsobuje hospodársky život v krajine.

Štyri automobilky a celý automotive priemysel pre výrobu vyše milióna luxusných osobných automobilov sa „dočasne“  v marci 2020 zastavil. Nepracuje možno 250 tisíc zamestnancov… a možno už ani nebudú – lebo automobilky sa zastavujú všade a predaj nových automobilov  doslova „zhasol“… ale hospodárstvu krajiny chýbajú dodávky, úžitkové automobily, servisné „vany“, autobusy, mikrobusy… chýba potravinárske a ako sme mali možnosť akútne zažiť, zdravotnícke strojárstvo a výrobné odvetvia.

Reštrukturalizácia výroby je to slovo, ktoré sa blíži od apríla 2020 na Slovensko.

Vodné dielo Gabčíkovo – dostavané už za Slovenskej republiky a v štátnom vlastníctve SR

Vláda sa bojí ekonomickej krízy?

Nuž, bojí sa oprávnene: Národná banka Slovenska nedisponuje možnosťou rozhodovať o úrokových mierach, nemá nástroje na aktivizáciu trhu, lebo nedisponuje vlastnou národnou menou. V prípade Eura môžeme ozaj iba žobroniť o uvoľnenie Eurofondov a redistribúciu kohéznych fondov pomoci… o nič viac.

Vládne opatrenia ovplyvňujú ekonomický dopyt v štáte!

Ale aj vláda SR má možnosť – veď si to v marci odskúšala – určovať a rozhodovať o opatreniach, ktoré  predsa  OVPLYVŃUJÚ EKONOMICKÝ DOPYT.

A ovplyvňovať ekonomický dopyt, to znamená riadiť trh, riadiť národnú ekonomiku, dnes dokonca využitím tých štyroch nových makroekonomických ukazovateľov a dosahovať tak rozhýbanie hospodárstva Slovenska, teda ekonomiky na národnej úrovni a tým, že ak budú ekonomické aktivity tak dobré, nič im nebude brániť   po uspokojení domáceho dopytu expandovať exportom von do zahraničia. 

A toto všetko už raz bolo teoreticky spracované a analyzované v ekonomickej učebnici Ekonomika po kapitalizme –v kapitole2.Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele 2.4.Ako ovlyvniť štruktúru dopytu, str.47-49., kniha vyd.2017 ISBN 978-80-89726-99-8, ako autor sem uvoľňujem citáciu z učebnice:

 Nové humánne kritériá makroekonomiky môžu dopyt výrazne ovplyvniť 

Ak vieme spoločensky nielen kontrolovať, ale aj riadiť investície, čo bude brániť v ére po kapitalizme, teda v ekonomickej demokracii, aby nové makroekonomické kritériá boli definované v súlade so zadaním požadovanej štruktúry „dopytu“, ktorý bude vyvolávať presne cielenú a požadovanú „spotrebu“ finančných zdrojov (chápané v zmysle ekonómie) , kde ani rast nebude prekážkou a dosiahne sa tým predovšetkým celospoločenský rozvoj?

Ak sme spomínali že nové makroekonomické kritérium môže byť definované ako hrubé národné šťastie  (HNŠ) alebo  blahobyt obyvateľstva (napr.WFC = welfare of citizens), potom by sme mali štrukturovaný ekonomický dopyt vyhodnotiť ekonometriou a zadefinovať ich(61) na tieto nasledovné makroekonomické ukazovatele orientované na človeka, teda v zmysle najvyššieho humánneho princípu existencie človeka od narodenia po úmrtie:

STAROSTLIVOSŤ O ZDRAVIE

HC – HEALTHCARE

-na komplexnú a bezplatnú zdravotnícku starostlivosť obyvateľstva od narodenia až po úmrtie ( healthcare of citizens) 

VZDELÁVANIE

EC -EDUCATION

– na komplexné bezplatné a celoživotné vzdelávanie od prvých vnemov v predškolských zariadeniach (teda jasličkách a škôlkach) cez povinné školské vzdelanie a otvorené vysokoškolské verejné  až po celoživotné vzdelávanie (education of citizens)

ZABEZPEČENIE SOCIÁLNEHO ROZVOJA POMOCOU POSKYTNUTIA PRÁCE

WSG –WORK SOCIAL SECURITY

– na trvalé a garantované zabezpečenie práce, základných sociálnych istôt občana a verejnú bezpečnosť (work and social security garance)

OCHRANA PRED NEBEZPEČÍM

TDP – PROTECTION

– ako aj na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pred hrozbami a nebezpečiami  a prípadnú likvidáciu následkov klimatických či ekologických katastrof  (ochrana pred devastáciou= threat and devastation protection)

Prirodzene, že tieto inšpiratívne skratky nových makroekonomických ukazovateľov sú tu preto, aby sa rozbehli ekonometrické výpočty vo vedecko-výskumných analytických pracoviskách – alebo dodnes budeme trvať na náhľade, že ochrana zdravia, vzdelanie, zabezpečenie práce a sociálnych istôt a ochrany pred devastáciou sa nedajú ekonomicky vypočítať?

Nič nie je nemožné v humánnej spoločnosti, ak sa správne nastavia a určia ekonomické kritériá. A človek je prekvapený, že aj u Schweickarta  nájde i odkaz na uspokojenie týchto potrieb definovaných ako nové kritériá v ekonomickej demokracii. Navyše, eliminuje sa tým živelný rast nekontrolovateľného konzumu turbovaného neustále gradovanou reklamou, ktorá má jediný cieľ – tŕžiť čo najviac, áno eliminuje sa tým neviditeľná a živelná ruka trhu.

Namiesto tak definovaného ekonomického rastu vyvolaného znásobovaním výroby a spotreby sa definuje rozvoj zameraný na humanizáciu a udržanie potrieb ľudskej spoločnosti a spolužitia v životnom prostredí.


PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

14 thoughts on “Peter Zajac-Vanka: Nastal čas na prehodnotenie ekonomických kritérií: rok 2020

  • 29. marca 2020 at 20:15
    Permalink

    Vynikajúci článok a veľmi sa teším, že sú ľudia, ako ste Vy, ktorí dokážu v tejto vážnej situácii ukázať reálne riešenia.
    Čo ma však veľmi mrzí, že v mnohých odvetviach priemyslu chýbajú odborníci, ale aj kvalifikovaná pracovná sila, pretože za tridsať rokov zaniklo mnoho učebných a študijných odborov a tí, čo ostali,sú už v strednom a vyššom veku. Verím však, že majú chuť odovzdávať svoje vedomosti a stále pracovať. Narážam napríklad na textilný, odevný, či potravinársky priemysel. Ale táto téma sa veľmi týka takisto aj poľnohospodárskej výroby.

     
    Reply
  • 29. marca 2020 at 20:41
    Permalink

    Peter, pekne si to napísal, a je to plné nadšenia a bodaj by to tak bolo. Len ja ako marxista vychádzam z toho, že nedošlo k žiadnej kvalitatívnej zmene systému, väčšina opatrení sa teda bude konať v rámci socializovaného kapitalizmu. Vláda rokovala s podnikateľmi, ale obišla tripartitu a neprizvala odborárov. Síce sľúbila vyplatiť zamestnancov ušlé mzdy, ale inak si ani nemôže dovoliť, rýchlo by padla pod vlnou ľudovej nespokojnosti.
    Banky, farmaceutické spoločnosti, Penta atď. na kríze dobre zarobia. Kríza povedie k väčšej koncentrácii a monopolizácii ekonomiky, pretože sú postihnuté najmä malé firmy, obchody. Malé obchodíky s nepotravinárskym tovarom museli byť zavreté, čo posilnilo veľké obchodné reťazce.

    Ekonomické kritériá, ktoré si rozviedol, sú dobré. Akurát zostanú zatiaľ len ideami skupiny ľudí, nepredstavujú ucelený program a chýba tu subjekt, chýba v Európe subjekt, ktorý by taký program uviedol do života.
    Jedine, čo sa zmení, tak myslenie ľudí, aj mladých ľudí, bude prístupnejšie na diskusie týmto smerom, teda aj zavádzanie opatrení. Čo samozrejme otvára príležitosť presadiť sa ľavicovým ideám a programom. A jednotlivé krajiny, EÚ prijmú niektoré preventívne opatrenia pre takéto prípady.

    Pre mňa skôr zostáva otázkou, či tu nebude len krátkodobý ekonomický pokles, ktorý bude v nasledujúcom roku rýchlo vyrovnaný. Pretože ako som napísal v jednom komentári, táto kríza nevyplýva z ekonomickej podstaty, preto má obrátený charakter, ako mala napr. Veľká hosp. kríza 1929-33. Ako ekonóm si si povedal, že ja tomu nerozumiem, ale už nie som sám, kto na to poukázal,
    v !Argumente vyšiel článok
    http://casopisargument.cz/2020/03/26/nadchazejici-recese-se-v-nicem-nepodoba-tem-predchozim-a-proto-je-treba-k-ni-pristupovat-jinak/
    Toto bola len úvaha, v nasledujúcich komentároch sa chcem vrátiť k Tvojim návrhom.

     
    Reply
    • 29. marca 2020 at 21:00
      Permalink

      Pán Antal, to, čo ste priložili z Argumentu je systémovo kompatibilné s článkom PZV. Poukazujem na túto vetu z článku, čo ste vložili: „Cílem je zcela prostě udržet domácnosti solventní, bezpečné a vyživené.“ – presne o tom je celý článok PZV. A v článku z Argumentu je tiež: „Nebude-li fungování strany nabídky prioritou, můžeme očekávat velmi dlouhou a vážnou recesi.“ Môžete to už dnes brať za hotovú vec, lebo je to zadanie na číslo pre Davida Copperfielda …a potom príde aj na to ostatné, o čom píše PZV.

       
      Reply
      • 29. marca 2020 at 21:49
        Permalink

        Obávam sa, že to tak nie je a ten článok ani tak nechápem, hovorí o úplne inom charaktere krízy oproti minulým, ktoré viedli aj zmene dejinnej paradigmy.
        Ja predsa súhlasím s Petrom, do budúcnosti to aj ja tak vidím, len hovorím, že súčasnú situáciu by som tak nevidel. EÚ a USA budú rok-dva tápať, ale úbytok produkcie povedie k vyprázdneniu priestoru pre nový ekonomický rast a všetko pôjde takmer po starom. Ja tu totiž nikde nevidím príznaky nejakého zlomu, ktorý by viedol k zmene spoločensko-ekonomickej paradigmy. Ja tie zlomy v dejinách študujem. Táto pandémia je len súčasťou dlhodobej krízy civilizácie, nesúladu spoločenskej formy s úrovňou výrobno-technologického spôsobu, a teda aj permanentnej krízy z nadvýroby od r. 1989.

        Skôr tu dôjde k reštrukturalizácii ekonomiky a hlavne globálnej ekonomiky, Čína pôjde výrazne hore, pretože má strategické plánovanie a v rukách silné mobilizačné nástroje.

         
        Reply
  • 29. marca 2020 at 23:15
    Permalink

    Pekne napísaný článok!Len….. vychádza z predpokladu,že pandémia Covid-19 priletela ako Talebova „čierna labuť“,ako niečo čo nikto nečakal a čo v konečnom dôsledku zlomí(alebo aspoň nalomí) kapitalizmus, odstráni či oslabí snahy globalistov a umožní rozvoj a rozkvet národných ekonomík.Ale nemôže to byť aj celkom inak?Čo ak sa jedná o starostlivo naplánované vyvolanie paniky a strachu, aby ľudia akceptovali všetky opatrenia ktoré na nich budú uvalené a vytvoriť také podmienky ktoré povedú k celkovej zmene finančného systému vo svete?V r.2008 zachránila Obamova administratíva banky(bankárov)ktoré spôsobili celosvetovú krízu udelením finančného bonusu z prostriedkov daňových poplatníkov.Vtedy to poniektorí nazvali „korporátnym socializmom“,alebo „socializmom pre bohatých“.To je taký socializmus,v ktorom je víťazom kapitalista resp.bankár a porazeným je daňový poplatník.Dnes sa deje to isté so záchranou f.Boeing a iných podobne postihnutých spoločností.Lenže dnes je svetová ekonomika pred krachom a zahraničný dlh USA už narástol do nevídanej výšky(tuším že 23 biliónov dolárov). Je preto priamo nevyhnutnosťou zničiť starý finančný systém a vybudovať nový globálny .V tom prípade je vyvolanie kontrolovanej paniky a strachu z pandémie „koronavírusu“ optimálnym riešením,lebo alternatívou by bola už len svetová vojna,ktorú nikto nechce.
    Narážam na množstvo vyjadrení renomovaných vedcov ktorí tvrdia,že na Covid-19 zomiera dnes podstatne menej ľudí ako na obyčajnú chrípku.Na Slovensku zomiera na chrípku každoročne v priemere cca 900 ľudí.Starých,chronicky chorých, s oslabenou imunitou.Už týždeň sa snažím zistiť,koľko ľudí zomrelo za posledné 3 týždne u nás na Slovensku.Nedarí sa mi to.V Prahe majú jednu múdru doktorku – primárku mikrobiológie vo VFN p.MUDr.Václavu Adámkovú , tá to spočítala a to „skóre“je v ČR
    380 : 9(dnes už 13) v prospech obyčajnej chrípky.
    Takže p.PZV !Fandím vám,prial by som si aby sa to čo ste napísal ukázalo byť reálne uskutočniteľné …len som chcel poukázať na to,že všetko môže byť aj inak.Berte to tak,že som si len tak trochu „zakonšpiroval“v snahe prispieť do diskusie.

     
    Reply
  • 30. marca 2020 at 0:17
    Permalink

    Ďakujem vám všetkým čitateľom, v tomto prípade som vďačný za uverejnenie článku a preto sa disciplinovane zdržím osobne diskutovania. Asi v utorok bude naživo o tejto téme relácia v Slobodnom vysielači BB.

     
    Reply
  • 30. marca 2020 at 11:28
    Permalink

    Vážený pán Peter Zajac-Vanka, Váš príspevok považujem za výborný vklad do diskusie o budúcnosti Slovenska „čo ďalej?“. Je to dobrá analýza súčasného stavu, ale aj možnosti a východiská. Zmena však bude mimoriadne ťažká v podmienkach Európskej únie, nakoľko sa jej odovzdali mimoriadne právomoci. Po odznení krízového stavu s pandémiou vysokí predstavitelia EÚ národné vlády a štáty, ako sa hovorí „dajú do late“, t.j. zrovnajú nás na obraz svoj, pokiaľ predstavitelia národných štátov nenájdu odvahu na odmietnutie snáh byrokracie EÚ. Národné štáty svojim konaním jednoznačne pri hrubom zaváhaní byrokratov EÚ poukázali na ich neschopnosť riešiť veľké krízové stavy a to sa neodpúšťa.
    Preto vyvstáva otázka, aké sociálno – politické zmeny treba urobiť v národných štátoch, aby boli naplnené humánne kritériá makroekonomiky a zavedená ekonomická demokracia? Kde hľadať silu a ľudí, ktorí by to zvládli?

     
    Reply
  • 30. marca 2020 at 14:37
    Permalink

    Bohužiaľ takýchto ľudí ako PZV ľavica veľa nemá a zvlášť smer. Ten dokonca len obrusoval a ďalej upravuje už 12 rokov hrany kapitalizmu. Ale keďže slovač koná ako z filmu https://www.youtube.com/watch?v=CLcwCRJ31q8 tak sa niet čo čudovať , že s nami naši kolonizátori a ich slovenskí posluhovači jednajú ako s otrokmi. Bohužiaľ len padnutie “ na hubu“ možno niečo zmení.

     
    Reply
  • 30. marca 2020 at 14:38
    Permalink

    Trochu humoru nezaškodí. Teda ako sa zvyčajne odškodňujú „postihnutí“ v období globalizácie ?
    Nuž aj v r. 2008 platilo heslo…. príliš veľký na to, aby skrachoval! A tak sa doteraz zahmlieva čo viedlo ku kríze (spúšťač….nie motívy). Nejaký doktorand „vyvinul“ počas stáže v banke vzorec, ktorý vraj zničil Wall Street (išlo o vzorec, ktorý hodnotil riziká – ale jeho autor vopred varoval, že nie je vhodné ho používať a odvolávať sa na jeho platnosť – David X Li – gaussian copula formula that killed Wall Street). Všetky „inovované“ produkty finačného trhu (financializácia ekonomiky) sa podľa tejto formuly stali „nerizikové“. Vláda USA potom odškodnila práve tých, čo tú krízu spôsobili. A tak to bude asi „do skonania vekov“.
    Príbeh: Dedina skoro celá vyhorela. Rabin rozdával pomoc postihnutým. O pomoc sa prišiel uchádzať aj Kohn. Rabín sa naňho začudovane pozerá a hovorí, ale Kohn, veď ty si nevyhorel…. Kohn: ALE JA SOM SA VEĽMI ZĽAKOL.
    Už teraz sa tvoria veľké zástupy uchádzajúcich sa o podporu. Keďže podľa nového vzorca tvorby HDP (podľa OSN od r. 2014) tam patrí aj prostitúcia, šedá a čierna ekonomika…. tak tam budú asi aj dievčatá a chlapci z mokrej štvrte (prví sa ozvali „umelci“…. ale objavia sa možno aj politológovia …). Mimochodom konštrukt HDP ( a z toho vychádzajúci aj štátny rozpočet a jeho následné delenie) je tak zaujímavý, že aj negatívne udalosti …vojny, záplavy, katastrofy… sa objavia pri tvorbe a zvyšovaní hodnoty HDP.

     
    Reply
  • 30. marca 2020 at 14:52
    Permalink

    Keď možno zahrnúť do tvorby HDP drogy a prostitúciu….. (metodika OSN od r. 2014)…. tak by sme tam mali dať aj CORONA vírus výdavky (včítane hospitalizácie a kremácie). Zbrane v HDP sú už dávno….
    Keď počul Macek z Mauacek o tom, koľko stojí Pershing (keď sa aktuálne debatovalo o týchto zbraniach v Europe)…. tak zahlásil: ….ej bisťu…. to by bylo peněz keby mi také 2 do záhrady švacli

     
    Reply
  • 31. marca 2020 at 9:16
    Permalink

    Milí čitatelia, oznamujem Vám, že v utorok 31.3. od 15:30 do 17:30 hod bude relácia Klubu národohospodárov Slovenska 63, na http://www.slobodnyvysielac.sk, kde sa pokúsim túto tému rozobrať obšírnejšie, ako aj naživo odpovedať nielen na diskusné príspevky už tu uvedené, ale i na Vaše pripomienky poslané na mail studio@slobodnyvysielac.sk alebo na mobil.číslo 0951 153 919 (platí len v čase trvania relácie!).Ďakujem

     
    Reply
  • 7. apríla 2020 at 19:00
    Permalink

    Najnovší vývoj 7.apríla 2020: Slovensko: tie štyri makroekonomické kritériá vláde nevydržia asi ani mesiac. Dobre, kvôli udržaniu sociálneho statusu zamestnancov treba vynakladať financie na OČR, PN, na postuhnutie izoláciou,…a ešte i pre živnostníkov a malé firmy – súhlasím s pomocou, pretože živnostníka i keď teraz nemá tržby a „sedí“ doma lebo firma- odberateľ od neho nič nechce, zachráni iba také opatrenie, kde mu odpustia platbu daní, odvodov, kde môže požiadať o kompenzáciu ak mu padá príjem o 40%, najmä ak ešte niekoho zamestnáva. A to bol celý sektor služieb, remesiel, dopravy, cestovného ruchu, reštauračné stravovanie, ubytovania, voľný čas…ale prečo treba zachraňovať veľké súkromné spoločnosti? Obyčajný bohapustý LOBBYNG a doslova vydieranie AZZZ, Klubu 500 a takých, ako sú majitelia PPS (Podpolianske strojárne Detva a.s.) alebo Sotákove Podbrezovské železiarne, o automobilkách ani nehovoriac:
    TO IM NIK NEPOLOŽÍ ZÁKLADNÚ OTÁZKU: A VAŠE ZISKY SÚ KDE? KDE MÁTE DAŃOVÉ PRIZNANIA VAŠICH A.S. za 2019, KDE SÚ VAŠE ZISKY Z 2018, 2017,2016,2015,2014?!!!

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom