Svet sa rozvinul vďaka tovarovej výrobe a výmene. Človek so svojím potenciálom sa neustále hnal vpred. Progres, s ktorým kráčal, vyvinul a ustálil, pomenoval, zatriedil dianie v spoločnosti do ekonomických teórií pre hospodárske dianie. Mnohé z nich sú pre nás neznáme, nestretneme sa z ich zjednodušeným oboznámením, nakoľko v bežnom živote sa s niektorými pojmami takmer nestretneme.
Naším cieľom je postupne, jednoducho, v krátkosti popísať osem teórii s ktorými prichádzajú študenti na školách.
Merkantilizmus, Fyziokratizmus, Klasická ekonómia, Marxistická ekonomická teória, Neoklasicistická teória, Keynesová makroekonomická teória, Neokeynesovstvo a Postkeynesovstvo, Ekonomické myslenie druhej polovice 20. storočia“.
Každá jednateória sa podpísala na vývoji ľudstva. [Lysý Jan a kol, Ekonómia, str.19-30, IURA EDITION s.ro., 1998,Bratislava ISBN 80-89047-35-1]
Talianský výraz „mercato“ znamená trh. Anglické slovo „merchant“ v preklade – obchodník.
1, Merkantilizmus – forma národnohospodárskej politiky zabezpečujúca blahobyt hromadením zlata, striebra a aktív zvonku smerom dnu. [ŠALINGOVÁ Mária, Malý slovník cudzích slov, str. 285, SPN,1959, Bratislava]
Vznik môžeme datovať do 17-18 storočia MERKANTILIZMUS – vypracoval ju Francúzky minister financií Jean Baptiste Colbert jeden z hlavných predstaviteľov. Z ďalších významných uvádzame : Thomas Mun, Mária Terézia, Jozef II.
Po objavení Ameriky a Nového sveta v 15 a 16 storočí začal boj o ovládnutie týchto hospodárskych priestorov medzi európskymi koloniálnymi mocnosťami Anglicka, Španielska, Francúzka, Portugalska. Nájdenie striebra, zlata , kávy, čaju, bavlny spôsobili ošiaľ a aj konjunktúru v niektorých krajinách-Anglicko, Francúzko, Španielsko…. V RANNOM MERKANTILIZME za hlavný zdroj bohatstva krajiny a štátov sa začal pokladať zahraničný obchod. Vývoz drahých kovov bol zakázaný a za vývoz obchodníci platili vysoké clá. Peniaze získané predajom tovaru nesmeli vyniesť za hranice štátu, museli nakúpiť tovar v krajine a obchodovať v medzinárodnom meradle.. Iné štáty(vnútrozemské) podporovali ťažbu drahých kovov Rakúsko, Uhorsko, Slovensko, Česko, na svojich územiach. Začali sa viesť dobyvačné a rabovačné vojny vedené za týmto účelom. Cieľom bolo dosiahnuť vysokú aktívnu peňažnú bilanciu ale aj držbu drahých kovov.
ROZVINUTÝ MERKANTILIZMUS
Ranná podoba merkantilizmu sa zrodila v talianskych mestách Benátkach, Janove a Pise. V tomto období sa zásahy štátu zamerali na regulovanie pohybu peňazí aj na podporu manufaktúrnej výroby určenej na vývoz. Cieľom bolo dosiahnuť vysokú aktívnu obchodnú bilanciu. Dovážal sa len tovar na podporu manufaktúr a prípadne výrobky, ktoré krajina nemala, alebo nemohla vyrobiť. Rozvinutý merkantilizmus považuje manufaktúrnu výrobu za hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny. V tom čase sa peniaze chápali ako kapitál, ktorý prináša vlastníkovi zisk, bohatstvo, moc. Hlavnou úlohou – doktrínou panovníka a vládnucej triedy bola podpora a rozvoj manufaktúr a vývoz tovarov. Najdokonalejšia podoba merkantilizmu bola v Anglicku, neskôr vo Francúzsku. Najvýznamnejším predstaviteľom v Anglicku bol Thomas MUN, známy obchodník, vo Francúzsku to bol J. B. COLLBERT minister za vlády Ľudovíta XIV.
Podľa merkantilistov v peniazoch je sila národa.
Získaním kapitálu vo forme drahých kovov získate aj politický a vojenský vplyv a moc. Ak sa v tomto dianí niečo poruší v pomyselnej rovnováhe, tak to potom môže dopadnúť ako v prípade obchodu tovar z Číny za striebro z Anglicka, Španielka, Holandska … ópiové vojny. Boli vyvolané pre vysokú obchodnú nevyváženosť. Číňania predávali svoj tovar vyrobený v Číne ako hodváb, keramika, korenie, čaj za hotové strieborné peniaze a takmer nič od západu nekupovali. Západ pomaly ale isto prichádzal aj napriek vysokým zásobám v kolonizovanej Južnej Amerike o striebro a to nakoniec cez provokácie viedlo k vojnám a následnému vojenskému ovládnutiu Činy kolonistami.
Striebro sa stalo v Európe hlavným kovom pri obchodnej výmene a tak malo obrovský význam. Ekonomiky kolabovali pre nedostatok kvalitných platidiel. Paradoxom je, že papierové peniaze, ktoré vznikli v Čine ako potvrdenky, Číňania v medzinárodnom obchode neakceptovali.
A tak môžeme povedať, že Čínsky merkantilizmus z prvej polovice 19 storočia zlikvidovali anglické delá a vojnové lode vojnami. Európsky sa rozvíjal.
Slováci túto teória praktizovali dlhodobo v jednoduchšej forme. Slováci vyvážali svoju pracovnú a mentálnu schopnosť, prácu do zahraničia vo forme olejkárov, drotárov, fajkárov etc., ako manuálne zručný murári, tesári, baníci. Späť privážali kapitál – peniaze, ktoré zhmotnili investovaním do pôdy a nehnuteľného majetku (mlynov, píl), ktorý sa zveľaďoval až do 1948 roku.
PhDr. Mgr. Vladimír BORECKÝ , Prešov, 01.2021
