Pod vlajkami slovenského dvojkríža

Je 29.august 2018 a pripomíname si 74.výročie SNP. I keď to spoločnosť odchovaná na demagógiách a prekrúcania histórie nerada počuje, komu vďačíme za víťazstvo v SNP boli komunisti. Jedine oni boli schopní v krutých podmienkach fašistického teroru od jari 1939 postaviť sa na odpor okupantom Tretej ríše a nekolaborovať s nacistami ako to urobil Tiso. Robotníckej triede a jej spojencom ukázali cestu ako viesť boj za pokrok, za víťazstvo ľudského rozumu nad barbarstvom , za demokraciu, politickú, sociálnu a národnú slobodu. Boli to oni, kto v dňoch SNP vlasteneckou a politickou silou dokázali z ilegality, ktorá bola prísne trestaná, doviesť tento ťažký boj do konca, hoci politika Slovenského štátu tvrdo bránila okupantov. Za pomoci pracujúceho statočného ľudu sme zvíťazili nad fašizmom a toto je jediná historická pravda.

Centrálne oslavy 74. výročia SNP v Banskej Bystrici sa dnes začínal preletom leteckej techniky OS SR a slávnostným ceremoniálom kladenia vencov. Okrem sprievodných podujatí, ktoré prilákalo mnoho ľudí, dnes končilo v externom areáli múrea SNP i varieté turné Amerika na kolesách, ktoré začínalo mestom Brezová pod Bradlom a poslednou 25.zastávkou bola práve Banská Bystrica. Protiruská propaganda tohto varieté má za úlohu oboznámiť slovenský národ, ako to vlastne u nás počas minulého storočia fungovalo. Dokument, ktorý sa premietal v každom vytipovanom meste však nevraví historickú pravdu, ale je plný lží a poprekrúcaných faktov zameraných proti Rusku, proti socializmu, proti komunistickým ideálom a jej cieľom je navodiť súcit s minulosťou utláčaným Slovenskom a cez gýčové vsuvky typu Limonádový Joe ukázať jedinú priechodnú cestu k hviezdam, odkloneným od kosáka a kladiva, symbolizujúcu americkú demokraciu a slobodu prejavu. Amerika je slobodná krajina. O tom nikto z vyškolených inštruktorov americkej ambasády nepochybuje. Avšak že je to krajina dvojitého metra, v ktorom vládne existencia bez morálky a právo je tam merané hodnotou peňazí, o tom sa taktne mlčí. Pri sledovaní dokumentu ľudia ticho sedia, pijú coca colu a mávajú americkými vlajočkami, ktoré sú tu dnes takmer v každých rukách slovenského občana. Keď začne diskusia, situácia sa mení. Inštruktori vedia s úsmevom na perách odpovedať len tým, ktorí s touto komédiou nemajú žiadny problém a tým pádom nemajú ani problém prijať ich subjektívne názory. Potom je tu však skupina, ktorá bráni historickú pravdu, pozná kus dejín a hrdo sa k nim hlási. A tu nastáva problém. Inštruktori vycvičení odpovedať na akékoľvek proamerické pozitívne úvahy a otázky, nemajú k otázkam tejto skupiny čo povedať. Či nechcú, či nevedia, to už vedia iba oni sami. Źe USA rozosieva smrť všade tam, kam ide so svojimi tézami o demokracii cez humanitárne bombardovania ich nezaujíma. Tvária sa prekvapene a na podobné otázky typu Vietnam, Afganistan, Sýria, Líbia či Juhoslávia neodpovedajú. Pasáž o SNP a o porážke fašizmu , ako keby Rusi vo vojne ani nebojovali má tiež svoju dohru. Tu na tomto mieste sa rozvíja ohnivá diskusia medzi skupinou ľudí, neveľkou k počtu všetkých zúčastnených, ale predsa vybavenou kvalitou vedomostí . Odpovede zo strany inštruktorov neprichádzajú, tak diskusia pokračuje len medzi zúčastnenými. Na scénu prichádza inštruktorom pomôcť mladý muž nabitý vedomosťami o Druhej svetovej vojne a tam sa dozvedáme, že z pohľadu USA nechápeme a nevieme vlastne nič, lebo tento ich pohľad je nadradený nad všetky naše teórie a historickú pravdu, ktorá tu prebehla. Presne podľa známeho výroku o práve mať nôž na krku všetkým krajinám z pozície veľmoci, ktorú vyslovil svojho času B.Obama ešte vo funkcii prezidenta. Inštruktori si začínajú všetko nahrávať a ich finálny úsmev dal bodku za celou touto fraškou. Či sa im podarí prepísať históriu A naše deti sa budú učiť už nové osnovy, ukáže čas. Teraz sa totiž láme chlieb.

Sú ľudia a sú neľudia. A potom zámery mocných, ktorí robia všetko preto a zároveň počítajú s tým, že naša rozlišovacia schopnosť pod vplyvom tlaku bude stále menšia. Podľa špičkovej sociálnej technológie Overtonovho okna, čiže veľkej lži na prirodzenom behu vecí a priliehavejšie nazvanom aj technológia skazy, dnes vidíme výsledky tohto snaženia elít.
J. P. Overtonovi, americkému sociológovi,ktorý odhalil stratégiu „elít pokroku“ pri budovaní oporných stĺpov Nového svetového poriadku a z nej vyplývajúcej poslušnosti a apatie zvyšku sveta dnes treba dať za pravdu. Klamstvá o prirodzenom behu vecí a dezinformácie o nepopierateľnej minulosti založenej na prežití a dôkazoch so systematickou technológiu zmien spoločenských postojov k otázkam pre spoločnosť donedávna úplne zásadným podľa chronologického postupu tak započali zhubnú devastáciu zdravého ľudského myslenia.

Pásová výroba lží a deviácií funguje vždy iba spoľahlivo. Joseph Overton opísal, ako boli pre spoločnosť úplne cudzie myšlienky vynesené zo smetiska verejného opovrhnutia, oprášené a nakoniec legislatívne ustanovené.  Podľa tejto sociálnej technológie existuje pre každú myšlienku alebo spoločenský problém tzv. okno možností. V jeho rámci sa dá alebo nedá o myšlienke široko diskutovať, otvorene ju podporovať, propagovať a snažiť sa ju legislatívne ustanoviť. Okno sa posúva z „nemysliteľného“ štádia, tzn. verejnej morálke úplne cudzieho a ňou úplne zavrhnutého, do štádia „aktuálnej politiky“, to jest stáva sa široko posudzovateľným, prijímaným masovým vedomím a napokon uzákoniteľným. Nejde o vymývanie mozgov ako také, táto technológia je oveľa delikátnejšia. Postupná systémová aplikácia je efektívna, pretože jej pomáha nenápadnosť jej pôsobenia na spoločnosť. A preto sa neponáhľa, ale má svoj čas, lebo jej cieľom je eliminovať rebelstvo, ktorým disponuje slobodná duša človeka. Najjednoduchšie sa „okno“, ktoré opísal Overton, posúva v tolerantnej spoločnosti. Teda v spoločnosti, ktorá nemá žiadne ideály a v dôsledku toho ani jasné rozdelenie dobra a zla. Opiera sa o dovolenosť všetkého, žiadne tabu a priamo pred našimi zrakmi sa postupne odstraňujú rámce, ktoré ohraničujú spoločnosť od priepasti sebazničenia.

Prečo spomínam túto metódu v súvislosti so slovenským národom? Spomínam ju preto, lebo sme sa aj my – Slováci ocitli skrze ňu na pokraji sebazničenia.  Dnes už žijeme v časoch všeobecnej lži a postupne strácame aj posledné zvyšky onej rozlišovacej schopnosti, ktorou ľudský rozum disponuje. Hoci ešte vidíme rebelstvo v uliciach, devastačná metóda urobila svoju prácu dokonale a národ rozdrobila na omrvinky. V uliciach vidno slovenské vlajky, počuť mnoho názorov, nespokojnosti i túžbu vymaniť sa z otroctva diktátu elít. No kde je pravda a kde je lož? Kde je dobro a kde je zlo? A kde je  túžba zmeniť daný stav vecí a kde už hranica tieto túžby iba zneužiť ?