Podpora štrajkujúcim v nadnárodnej automobilke

Každý, kto si uvedomuje v akej dobe žijeme, musí podporiť štrajk pracujúcich vo Volkswagene, pretože ako vravel Marx – proletári už nemajú čo stratiť, iba svoje bremená.
Na druhej strane, automobilový priemysel je aj z hľadiska štvrtej priemyselnej revolúcie, automatizácie výroby a celkového trendu slepou uličkou pre ekonomiku na Slovensku. Tým, že sme zanedbali svoju výrobu, energetickú, potravinovú sebestačnosť, že sme sa stali montážnou dielňou západu a kolóniou, odpíli sme si pod sebou konár. Slovensku totiž hrozí v perspektíve budúcnosti detroitizácia (bankrot mesta Detroit v dôsledku úpadku automobilovej výroby bol vyhlásený 18. júla 2013 s predpokladaným dlhom 18.5 miliárd dolárov; miera nezamestnanosti v Detroite sa od roku 2000 takmer strojnásobila, bez práce je pätina mesta). Detroitizácia znamená nedostatok práce a opustené mestá, v ktorých sú ľudia donútení squattovať vlastné domy.

Podpora štrajku je veľkou výzvou pre ľavicu, komunistov a socialistov, ktorí by práve teraz mali poukázať na dvojaký meter fungovania Európskej únie. Už teraz štrajk podporila strana Vzdor aj KSS, na akcii sú prítomné aj liberálne ľavicové kruhy. Dokonca aj pravicový Denník N si snaží prihriať polievočku a získať si sympatie más.

Kým na západe dostávajú robotníci desaťnásobné platy za tú istú prácu čo u nás, nadnárodný majitelia týchto fabrík majú tú drzosť označiť požiadavky rovného ohodnocovania za “prehnané.” Luxus a vysoké platy na západe sú z krvi nových východoeurópskych otrokov. Tí vznikli v rámci neofeudálnych vzťahov medzi novodobým proletariátom a transnacionálnou finančnou oligarchou (neofeudálmi s neobmedzenými výsadami).

Avšak vôbec tu nejde len o platy – ide aj o životnú dôstojnosť, základné biologické a duchovné potreby živej bytosti – ktoré sú dnes pre otrokárov nepodstatné, nezmyselnosť a iracionalita nadprodukcie a predovšetkým, a to hlavne – platenie časom, teda vykorisťovanie človeka prostredníctvom nadčasov, kedy nemá čas na vlastnú sebarealizáciu.

Je neprípustné, že vedenie podniku Volkswagen hovorí právu na ľudskú dôstojnosť „prehnané požiadavky.“ Rovnako je neprístupné, že minister Žiga označil požiadavky štrajku za iracionálne. Ak dostane robotník za tú istú prácu na západe desaťnásobok, kým náš človek musí živoriť, je na čase povedať – už toho bolo dosť!

Najvyššia tarifná trieda 12 sa nerovná ani najnižšej tarifnej triede 1 v zahraničí. Zamestnanci žiadajú korektné pracovné podmienky, dôstojné stravovanie a nezneužívanie flexibility!

Marx to už hovoril dávno v 19. storočí: kapitalisti zvyšujú svoje zisky na úkor pracovníkov, predlžovaním pracovnej doby, vykorisťovaním alebo privlastňovaním nadhodnoty. Kapitalisti si privlastňujú časť výsledku práce, nadhodnota je používaná pre akumuláciu kapitálu. V prípade vysokých ziskov kapitál zostáva neprerozdelený, avšak straty vždy skončia na bedrách zamestnancov. Staré známe pravidlá, ktoré sa dodnes nezmenili…

Marián Vitkovič nazval všetkých tých lokajov globalizácie a neoliberalizmu v súvislosti s ich strachom z odchodu otrokárov z Volkswagenu pre „podľa nich iracionálnu“ požiadavku zvýšenie miezd o 16% ako „hordy pseudo-ekonomicko-analytických idiotov reformno-transformačnej kontinuity.“ Geniálny popis. Na záver dodáva: „…túto krajinu, ak má vôbec prežiť, treba už otočiť plne iným smerom … kompletne.“

Zaujímavý a taktický je aj prístup premiéra Fica, ktorý štrajk nepriamo podporil a poukázal na neporovnateľné mzdové rozdiely medzi východom a západom, ktoré sú základným štrukturálnym problémom (ne)fungovania celého systému.

V každom prípade, na konci tejto štrajkovej cesty nie je víťazstvo – iba kompromis s otrokárom, víťazstvo to bude, keď tieto otrokárske firmy zmiznú z našej krajiny a začneme znova vyrábať naše vlastné výrobky, pracovať na našej potravinovej a ekonomickej sebestačnosti bez všetkým novodobých otrokárov. Keď budeme tí, čo budú sami exportovať vlastné výrobky. Keď rozorieme polia, znova obnovíme družstvá, vybudujeme nové národné podniky – to je vízia budúcnosti! Východiskom z tejto smutnej situácie je jednoznačne budovanie nových národných podnikov – len taký jeden príklad, denno-denne vyvážame drevo do zahraničia – keby sme vytvorili veľký národný podnik vyrábajúci nábytky, dokážeme zamestnať tisíce ľudí. Je len na nás, či si vyberieme cestu otrokov nadnárodných korporácií alebo hrdú, aj keď ťažkú a bolestivú cestu k sebestačnosti.

 

Foto: Bruno Kussler Marques, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

 

Zdieľaj tento článok:

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *