Dušan Deák recenzuje knihu Michala Macháčka: Je to komplexné a zaujímavé dielo

Po asi dvoch rokoch od vydania tejto knihy som sa konečne dostal k jej prečítaniu. Áno viem, že je to zrejme hanebné, nakoľko som túto knihu evidoval v podstate od jej vydania, čo samozrejme nie je nič zvláštne, nakoľko pútala nemalú pozornosť. Vo všeobecnosti možno povedať, že osoba Gustáva Husáka bola zámerne v našom odbornom, ale aj laickom prostredí, buď ignorovaná, prípadne účelovo zatracovaná. Na druhej strane bol záujem orientovaný jednoznačne na osoby ako Havel, Beneš, Masaryk, títo údajne presne zapadnú do predstavy, ako má vyzerať demokratický a charizmatický líder. Ak chcete ovládať súčasnosť a projektovať budúcnosť, tak musíte prekrúcať minulosť. Len pripomeniem, že už vyšla aj kniha o prezidentke Čaputovej, tak ale to je už iný level manipulácie.Pokiaľ sa nemýlim, tak Michal Macháček je prvý, ktorý spracoval život Gustáva Husáka ako samostatný autor komplexne. Popravde takéto zadanie nie je nič jednoduché, k zdarnému koncu autorovi určite prospel čas, priestor a odhodlanie.

Autor využíval aj informácie, ktoré získal v ruských archívoch, dokonca sa mu podarilo pracovať aj s osobným archívom rodiny Gustáva Husáka. Vo všeobecnosti je práca vskutku vydarená, pričom jej najväčší prínos okrem komplexnosti, objektívnosti je práve výborná prístupnosť širokej verejnosti. Text je chronologický, doplnený dobovými citátmi, fotkami, dokument-mi, ktoré dávajú priestor na komplexné posúdenie problematiky. Gustáv Husák bol významnou politickou osobnosťou minulého storočia, dokonca môžeme povedať, že jeho život plynie v podobnom rytme ako dejiny nášho národa vo veľkej časti 20. storočia. Historik Tomáš Černák, to výborne vystihol ak povedal, že práve na živote Gustáva Husáka sa dá vnímať toto historické obdobie, či už v spoločnom štáte s Čechmi, alebo počas obdobia samostatnej republiky tesne pred a po-čas trvania druhej svetovej vojny. Prirodzene autor začína detstvom Gustáva Husáka, krsteného ako Augustín. Detstvo formuje každého z nás, nie len významné osobnosti, čo ako človek prežijem v rannom veku, navždy ovplyvní môj celý život.

Napokon Michal Macháček nie je jediný, ktorý práve osobnostné vlastnosti Gustáva Husáka, akými boli výbojnosť, vnútorná sila, odhodlanie, dáva za následok aj jeho detstvu. Gustáv Hu-sák vyrastal v chudobnom prostredí, v rannom veku prišiel o matku, jeho otec sa vrátil z Veľkej vojny ako invalid a jeho vzťahy s jeho novou rodinou, ktorú nadobudol od otcovej známosti boli chladné. Jeho život do nemalej miery ovplyvnilo aj vidiecke, silne katolícke prostredie začiatku 20. storočia. Jeho politický profil ako ľavicovo orientovaného človeka sa začal profilovať na gymnáziu, kde sa aj na-priek chudobnému prostrediu ako ctižiadostivý študent dostal medzi najlepších. Neskôr sa stal študentom práva v Bratislave, tu už sa mohol otvorenejšie profilovať, ako na gymnáziu, kde bola takáto činnosť vyslovene zakázaná. Napokon v tom čase sa angažovať v komunistickom hnutí znamenalo priťahovať problémy a komplikovať život sebe a svoj-mu okoliu. Musím oceniť, že autorovi sa po-darilo aj z tohto skorého obdobia dať dokopy množstvo fotografi í a ukázať aj trefné citáty, či dokumenty.

Gustáv Husák bol veľmi aktívnym študentom, čo viedlo k pozitívnym výsledkom, ktoré pre ostatných študentov vybojoval. Autor pomerne podrobne dokladá aktivitu Gustáva Husáka ako študenta, ako významného člena mnohých spolkov. Po skončení vysokej školy sa Dr. Husák zamestnal u svojho priateľa, súdruha, významného ľavicového právnika Vladmíra Clementisa. Ako dokladá aj Michal Macháček jeho osob-ný život významne ovplyvnila svadba s Magdou Lokvencovou a neskôr aj narodenie detí. Dr. Husák bol v prvých rokoch druhej sveto-vej vojny skôr takticky v úzadí , aj na základe apelu štátnej bezpečnosti. Jeho čas prichádza až po návrate Karola Šmidkeho z Sovietskeho zväzu. Práve V. ilegálne vedenie KSS na čele s triumvirátom Šmidke, Husák, Novomeský sa stalo kľúčovým pri organizácií a realizácií Slovenského národného povstania. Tieto udalosti autor opisuje v prvých dvoch kapitolách.

Tretia kapitola sa venuje obdobiu po druhej svetovej vojne, počas usporiadania takzvaného ľudovo-demokratického režimu. Išlo o prechodného povojnové obdobie, kedy síce existovala pluralita politických strán, ale bola značne obmedzená limitom Národnej fronty. Bolo to obdobie, kedy bolo nutné postaviť republiku na nohy, zároveň to bolo obdobie v súperení medzi čoraz silnejšou KSČ a ostatnými stranami hlásiacimi sa buržoáznemu usporiadaniu spoločnosti, teda ak tam máme zaradiť aj sociálnu demokraciu.

Rok 1946 bol veľkým úspechom KSČ v Čechách , kde rezolútne vyhrala voľby, avšak na Slovensku z rôznych dôvodov skončila až druhá za Demokratickou stranou. Tento výsledok viedol k tlaku na čelných predstaviteľov KSS , teda aj na Dr. Husáka, ktorý bol nútený aj národne požiadavky podriadiť poslušnosti centru KSČ a držať jednotnú stranícku líniu. Autor jednoznačne zdôraznil, že toto obdobie bolo jednoznačne vzostupné pre Dr. Husáka, čoho jednoznačným dôkazom je aj to, že sa stal predsedom Zboru povereníkov, teda predsedom slovenskej vlády. Ďalšia kapitola sa už zaoberá obdobím po februárovom prevrate, kedy sa moci uchopila v celej republike KSČ. Toto obdobie aj vzhľadom k roztržke Sovietskeho zväzu s Juhosláviou bolo charakteristické politickými procesmi. Obeťou týchto procesov sa žiaľ stali schopní stranícky funkcionári, ktorí boli obvinení z vykonštruovaných nezmyslov.

Obvinenie z buržoázneho nacionalizmu vyvrcholilo zatknutím Dr. Husáka vo februári roku 1951. Autor sa sna-ží naozaj aj z ľudského hľadiska hodnotiť toto smutné obdobie života Dr. Husáka. Napokon v rôznych väzeniach strávil ostané roky 50-tych rokov. Je určite nutné pripomenúť, že izolácia, strádanie, mučenie a neustály nátlak navždy poznamenali osobnosť Dr. Husáka. Našťastie odhodlanie žiť, prežiť a presadiť svoju pravdu zachránili Dr. Husákovi život.

V roku 1960 sa dostáva na slobodu, avšak rehabilitácie prišli až v nasledujúcom období, v tejto kapitole autor chronologicky opisuje jednotlivé komisie, ktoré mali prehodnotiť a odsúdiť nezákonnosti minulého obdobia, najmä do smrti Stalina a Gottwalda. Významne funkcie na Dr. Husáka počkali, až do roku 1968, avšak v období predtým sa začal čoraz viac prejavovať vo verejnom priestore, známe boli jeho útoky na prezidenta Novotného. Osobitnú podkapitolu, čo ma teší venuje autor svedectvu Dr. Husáka o Slovenskom národnom povstaní, najmä v kon-texte významnosti tohto textu v období normalizácie. Ďalšia hviezdna chvíľa sa naskytla Dr. Husákovi práve v roku 1968, kedy sa po zmene na čele strany a funkcii prezidenta stáva podpredsedom československej vlády. V tejto funkcii sa jednoznačne zaslúžil o prípravu budúcej federácie, okrem iného bolo jasné, že sa s ním počíta aj pri Moskovských rokovaniach po intervencii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968.

Postoj Dr. Husáka k Pražskej jari a k intervencii a okupácii spoločnej republiky sa vyvíjal, čo bolo spôsobené jeho pragmatizmom a túžbou po moci. Bezpochyby ho to vynieslo až na čelo KSČ, keď sa stal prvým tajomníkom, neskôr premenovaným na generálneho tajomníka UV KSČ. Túto kapitolu jeho života autor ohraničil rokom 1977, teda smrťou jeho druhej ženy Viery, čo sa mi zdá logické, aj keď by sme mohli použiť aj rok 1975, teda rok, v ktorom sa Dr. Husák stal prezidentom republiky. Autor jednoznačne zdôraznil, že Dr. Husák mal v pláne urobiť mnohé reformné kroky, avšak realita zo strany Moskvy, ako aj domácich konzervatívcom mu nastavila zrkadlo.

Dr. Husák je tvárou normalizácie, čo je podľa mňa nespravodlivé, nakoľko skutočnými realizátormi tejto politiky boli iné mocenské skupiny v štáte, najmä v úzkom vedení KSČ. Vo funkcii prezidenta po ročnom zastupovaní predsedom vlády Ľ. Štrougalom vystriedal generála Svobodu , čím naplnil to, čo kritizoval u Antonína Novotného, teda kumuláciu funkcií na čele strany a štátu.

Obdobie po smrti jeho druhej manželky, bolo nesmierne náročné, nakoľko prezident Husák dostal niekoľko vážnych zdravotných problémov, čo obmedzovalo jeho schopnosť pracovať. Na jeho prejavoch sa rokmi čoraz viac začalo prejavovať zdravie a hlboké sklamanie z normalizačnej reality, ktorú už nemal silu zvrátiť. Logicky v tejto chronologicky poslednej kapitole to pomaly, viedlo až jeho odídeniu z funkcie generálneho tajomníka UV KSČ, kde ho nahradil Miloš Jakeš. Autor ďalej pokračuje hodnotením postavy dr. Husáka ako národného komunistu, čo si myslím, že je trefné označenie. Neskôr polemizuje s tým, či bol úspešný, alebo nebol úspešný politik, myslím, že dosť vyčerpávajúco a objektívne. Prácu zakončuje pohľadom historikov na osobu Gustáva Husáka.

Záverom len dodám, že vysoko oceňujem prácu Michala Macháčka, jedná sa bezpochyby o komplexné a zaujímavé dielo. Sám autor uznal, že by bolo nutné ešte výraznejšie spracovať práve obdobie normalizácie, s čím súhlasím, len dodám, aby sa spracovali aj mnohé úspechy tejto doby, čo mi v tejto práci práve voči tejto fáze dejín chýba.

Mgr. Dušan Deák, politológ

---