Porovnanie vlastníctva

Komunitarizmus a komunitárne vlastníctvo I.

Vznik vlastníctva prírodných zdrojov a pôvod výrobných prostriedkov.

    Cesta k uspokojeniu našich ľudských potrieb a túžob vedie cez ovládnutie prírody a zdrojov, ktoré sú jej súčasťou. Keďže na ovládnutie, spracovanie a zužitkovanie týchto zdrojov je potrebné veľké množstvo prostriedkov, vynaloženej práce a znalostí, tak je eminentný záujem ovládnuť oligarchickou elitou tieto zdroje. Preto nielen materiálne statky, ale aj ľudia sa stávajú predmetom snáh o ich ovládnutie. Najmä sa jedná o výhradné získanie kontroly a moci v prospech toho, kto ich ovládol, resp. získal nad nimi moc. Ich ovládnutím, privlastnením získava dotyčná osoba k ním vzťah, ktorý vo všeobecnosti nazývame vlastníctvom. Čiže ide o to, čo mu patrí na základe prisvojenia toho, čo je v jeho moci a nie je v moci a pod vplyvom jeho a nikoho iného.

    Skôr ako sa dostaneme k meritu veci, ktoré spočíva v tom, či existuje spravodlivé súkromné alebo štátne vlastníctvo, prípadne si položíme otázku, aké vlastníctvo môže byť spravodlivé, tak si potrebujeme objasniť, čo všetko vnímame ako vlastníctvo… Najmä ako vlastníctvo vôbec vzniklo, resp. čo rozumieme pod týmto pojmom?

    Vlastníctvo má viaceré formy od skupinového (napr. kmeňového na danom území) až po individuálne vlastníctvo. Vlastníctvo môže byť kolektívne (spoločenské), alebo individuálne (súkromné). Zároveň môže byť osobného charakteru, nevyhnutné na dôstojné prežitie, alebo súkromne vytvorené naakumulovaným kapitálom, na úkor vykorisťovaných ľudí, ktorí ho vytvorili ako priami výrobcovia.

    V celých dejinách „urbanizovanej“ civilizácie, ktorá trvá od svojho počiatku len posledných cca 5-6 tisíc rokov, (čo je len 3,5 – 4% z celkovej cca 140 tisíc ročnej existencie mysliaceho tvora – homo sapiens), sa ľudia snažia nielen o získanie moci resp. kontroly nad prírodnými zdrojmi a nad vytvoreným majetkom ľudskou prácou, ale aj nadvlády nad svojimi blížnymi. Privilegovaní mocní jednotlivci si počas cca 3,5 % existencie ľudstva uzurpovali násilnou privatizáciou prírodné zdroje a vykorisťovaním si násilnou formou, alebo rabulistickým prekrútením práva privlastňovali nadprácu priamych výrobcov a nimi používané výrobné prostriedky. Preto nielen v „liberálnej demokratickej“ (kapitalistickej) ale aj v „štátnej socialistickej“ ekonomike je súkromné vlastníctvo, ale aj štátne vlastníctvo nutným zlom privilegovanej nepatrnej menšiny. Niekedy stačí ovládnuť len jediný segment, napr. pôdu feudálmi, alebo zoštátniť výrobné prostriedky priamych výrobcov a ostatným proletarizovaným pracujúcim zostanú možnosti:

  1. stať sa „dobrovoľnými“ poddanými vládnucej vrchnosti a „milostivo“ uzurpátorským oligarchom ponechať značnú časť z toho čo vyrobia,
  2. alebo umrieť hladom alebo zvrhnúť revolúciou vládnucu oligarchiu prípadne sa pokúsiť emigrovať.

Preto, ak by sme sa vrátili k statu quo pred rokom 1989 a chceli by sme individuálne súkromné a korporatívne vlastnícke privilégia odstrániť transformáciou (zoštátnením, znárodnením) na „štátne“ vlastníctvo, tak by v podstate došlo len k prechodu majetku do rúk novej mocenskej oligarchickej elity v danom čase ovládajúcej štát“. Tým by sa určite zásadným spôsobom nezmenšila nerovnosť v spoločnosti. V podstate by sa „jednalo len o vyvlastnenie mnohých súkromných vlastníkov jednou súkromno-vlastníckou skupinou“ (jedinou stranou, alebo vládnou koalíciou) ovládajúcou práve v danej dobe štát. Nerovnosť by sa paradoxne možno aj zväčšila, lebo by bolo jedinou súkromnou elitnou skupinou vyvlastnené veľké množstvo súkromných vlastníkov. Táto nerovnosť by sa ešte viac prejavila, ak by existovalo trhové prostredie (vrátane námezdnej práce a nezamestnanosti) s možnosťou neobmedzene nadobúdať majetok iným spôsobom (napr. vykorisťovaním štátom zamestnávaných námezdných pracujúcich, rentierstovom…) ako vlastnoručnou prácou za primeranú netrhovú (tarifnú) odmenu. Z uvedeného vyplýva, že to nemá takmer nič spoločné s liberálnou premisou spočívajúcou v tom, že „štát je zlý vlastník“. Pretože štátne podniky môže ovládať vládnuca oligarchia rovnako, resp. veľmi podobne ako súkromní individuálni, alebo korporátni vlastníci, ktorí ich z pravidla osobne neriadia. Od konca 70 rokov 20-tého storočia, od tzv. „managerskej revolúcie“ si na riadenie podnikov najímajú súkromní vlastníci alebo štátna oligarchia profesionálnych vrcholových managerov. Najatý management môže riadiť podniky dobrým, alebo zlým spôsobom bez ohľadu, či sú v štátnom, alebo súkromnom vlastníctve. Z čoho logický vyplýva, že štát (politický samostatná krajina) nemôže byť vlastníkom, ale len vládnuca vrstva, ktorá sa dostala k moci na základe volieb, alebo násilným spôsobom získala moc nad ľudom konkrétnej krajiny. Zároveň si dokázala udržať moc nad ľudom a vynútiť si dodržiavanie svojich pravidiel prostredníctvom justičných a represívnych orgánov.

    Súkromné alebo štátne vlastníctvo ovládané mocenskou elitou je vo svojej hlbokej podstate privilegovaným (v prípade štátneho vlastníctva skrytým) súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov a surovinových zdrojov. Vo svojej podstate sa jedná o ovládnutie prostriedkov obživy, prírodných zdrojov a výrobných prostriedkov, čím nemajetným pracujúcim masám nezostáva nič iné ako námezdne predávať svoju pracovnú silu na štátnom alebo súkromnom trhu práce. Čiže sa jedná o uzurpované privilégium vládnucou oligarchiou, ktorá získala hegemonickú nadvládu nad pracujúcimi masami vplyvom ovládnutia tohto vlastníctva. Práve toto vlastnícke privilégium minoritnej oligarchie tvorí hlbokú podstatu masovej nespokojnosti pracujúcich, prehlbujúcej sa chudoby, hlbokej sociálnej nerovnosti, ale najmä ekonomických, finančných a ekologických kríz. Preto by malo byť prioritou zrušenie privilegovaného a dedičného vlastníctva výrobných prostriedkov a prírodných zdrojov.

    Zrušením vlastníckeho privilégia mocenskej elite na štátnej alebo súkromnej úrovní by v elementárnej a imanentnej podstate znamenalo urobenie participatívnym spôsobom z miestnych vlastencov egalitárnych spoluvlastníkov na konkrétnych vlasteneckých  teritóriách (regiónoch) v ktorých dlhodobo žijú, pracujú a vychovávajú ďalšie generácie. Tým by sa udržala jednota štátu, národa a spravodlivosť medzi národnosťami žijúcimi na danom území.

    Došlo by tým k zrušeniu panstva privilegovaných vlastníkov nad námezdnými alebo vykorisťovanými pracujúcimi masami. Čím by sa odstránil systém panstva mocenskej a politickej nerovnosti z titulu privilegovaného vlastnenia majetku, ale aj najdôležitejších zásadných rozhodovacích právomocí.

    Takto by bol každý odkázaný si zarábať vlastnou prácou na živobytie a nemohol by parazitovať na práci iných z dôvodu vlastníckych a rozhodovacích privilégií a uzurpácie a nadpráce formou zisku z titulu vlastníctva VP. Čo by v praktickom živote znamenalo to, že pracujúci by sa stali egalitárnymi spoluvlastníkmi výrobných prostriedkov tam kde je potrebná kooperácia na princípoch humánnej ekonomiky, ktorá funguje odlišne ako podniky v súkromnom (individuálnom, resp. korporatívnom), alebo štátnom oligarchicko-byrokratickom vlastníctve. Rozhodujúcou zmenou, ktorá odstraňuje súkromný alebo štátny kapitalistický systém a nahradzuje ho systémom humánnejším a ekologickejším. Ten spočíva v odstránení koristníckych a panských hegemonických vzťahov, ktoré tvoria podstatu kapitalizmu a ich nahradenie kooperatívno-humánnymi vzťahmi spolupráce a solidarity.“ Chudoba a nezamestnanosť je bezprostredne spojená s trhom práce a rezervnou armádou nezamestnaných, ktoré tlačia dolu cenu práce.

    „Medzinárodná organizácia práce (MOP) OSN vyhlásila, že „30% svetových pracovných síl (z cca 3 miliárd), zhruba 820 miliónov ľudí, je buď nezamestnaných alebo pracuje za mzdy, ktoré im nestačia na obživu.“ Moc vyplývajúca z vlastníctva spočíva v zachovaní príjmov (zisku) z tohto vlastníctva a jednak v práve ad hoc zrušiť rozhodovaciu právomoc najatým managerom, alebo prenajímateľom výrobných prostriedkov. Prípadne v odobratí koncesií na exploatáciu prírodných surovinových zdrojov v súlade s platnou legislatívou.

    Z uvedeného vyplýva, že zrejme nie je konečným a spravodlivým riešením zoštátnenie resp. znárodnenie, ale egalitárna reprivatizácia v zmysle Marxovej tézy spočívajúcej v premise, že zisk z nadpráce patrí priamym výrobcom. Čiže odovzdaním prírodných zdrojov (PZ) do držby lokálnym patriotom na danom teritóriu a zároveň výrobných prostriedkov (VP) do rúk priamym výrobcom a poskytovateľom služieb formou lokálno-spoločenského vlastníctva. Pretože nikto sa nenarodí s modrou šľachtickou krvou, ani v zlatej košieľke, preto mu imanentne, vychádzajúc z prirodzeného práva logický nemôže dedične patriť pôda, lesy, voda, vzduch a iné nerastné prírodné zdroje a už vonkoncom nie VP vytvorené a vyrobené pracujúcimi. Tie zdroje obživy a blahobytu musia egalitárne a nededične patriť lokálnym patriotom (miestnym vlastencom) na danom teritóriu (území), kde dlhodobo žijú a na ich tvorbe a udržiavaní sa spolupodieľali nielen oni, ale aj ich predkovia počas mnohých generácií.  Toto má nesmierny význam nielen z aspektu dosiahnutia spravodlivosti, ale aj z hľadiska dlhodobého udržania zdravého životného prostredia. Taktiež aj zdravých a pokojných ľudí v danom regióne, ale aj v celej krajine, pozostávajúcej z kooperujúcich pracujúcich doživotne vlastniacich PZ a VP v jednotlivých regiónoch, kde žijú a pracujú.


1 Vlach, M., Svět na předělu, Jihlava, Grimus,  2009 str. 295

2 Engels, F., Pôvod rodiny a vznik súkromného vlastníctva a štátu, Vydavateľstvo politickej literatúry, 1962

3 Valach, M., Svět na předělu, Jihlava, Grimus,  2009 str. 339

4 Ibid

5 Štát /lat./ politická organizácia vládnucej triedy, upevňujúca a chrániaca vládu tejto triedy a potláčajúca odpor nepriateľských tried.“ Šalingová-Ivanová, M., Maníková, Z., Slovník cudzích slov, Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990 str. 585

6 Vlach, M., Svět na předělu, Jihlava, Grimus,  2009 str. 340

7 Ibid

8 Schweickart, D., Po kapitalizme ekonomická demokracia, Bratislava, Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov (VSSS), 2010, str. 117

9 Vlach, M., Svět na předělu, Jihlava, Grimus,  2009 str. 340


Foto: Tom Wardill, CC

Redakčná poznámka: Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.

Zdieľaj tento článok:

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *