Pravda o novembri 1989, demytologizácia novembra 1989 už aj v mainstreame. Revolúciu spustila fake news o mŕtvom študentovi. Nový dokument na Prime a niekoľko citátov

Sáhla na mě smrt.

agent Zifčák-Ružička-Šmíd v Československej televízii

Veci skutočne dôležité sú očiam ľudu neviditeľné.

TV PRIMA uviedla nový dokumentárny seriál s názvom Utajené príbehy českých dejín. Tretiu časť tohto seriálu s príznačným názvom Martine Šmíde, nikdy nezapomeneme uvádzajú slova, ktoré bežne v hlavnom prúde nepočujete:

17. november sa stal ostrým zlomom našej nedávnej histórie. Pád železnej opony v Európe doprevádzali vo vtedajšom Československu udalosti zvané ako zamatová revolúcia. Ich rozbuškou sa stala falošná správa o usmrtení študenta Martina Šmída pri zásahu komunistickej polície proti študentskej demonštrácii na pražskej národnej triede. Vypovedá to mnohé o zápasoch vtedajších i dnešných, o zákulisných hrách mocných, a nadšení a manipulácii davov.

Reláciu sprevádza historik, výtvarník, pedagog, publicista a redaktor Petr Bahník, komentár číta herec Ján Šťastný a celý rad zaujímavých ľudí, zdôrazňujeme, mimo komunistického, ba dokonca, antikomunistického prostredia. To vylučuje ideologický naratív tohto dokumentu a zvyšuje objektivitu, nakoľko ak už pravdu priznávajú antikomunisti, niečo sa skutočne deje.

Historik a sprievodca reláciou Petr Bahník hovorí o roku 1989 ako udalosti, ktorá zásadný spôsobom ovplyvnila podoba nášho dnešného života. Úvod relácie je venovaný kritike režimu – stagnácia režimu, reformy Gorbačova, nespokojnosť, angažovanie opozičných skupín a študentského hnutia, ktoré malo organizovať protesty. Novinár a prekladateľ Michal Semín pripomína, že situácia v študentskom hnutí sa zmenila po vstupe zväzákov SSM. Vďaka tomu sa demonštrácia stala oficiálne povolenou manifestáciou s oficiálnym organizovaním mládežou SSM. Bývalý disident, zakladateľ úrady pre dokumentáciu ŠTB a právnik Stanislav Novotný pripomína, že tu dochádzalo k určitému vývoju priamo v hnutí SSM. Vznikli tak 3 prúdy študentského hnutia:

  • študentská sekcia demokratickej iniciatívy
  • idealisti reagujúci na výzvy doby
  • zväzáci

Michal Semín pripomína známe tváre tejto revolty: Monika Pajerová, Pavel Žáček, Martin Mejstřík, ktoré prišli zo zväzáckeho prostredia. Taktiež pripomína meno Šimon Pánek, ktorý strávil veľkú časť života v Rusku (na Sibíri, v miestach, kde sa bežný smrteľník nemohol dostať).

Prevracači kabátov

Stanislav Novotný pripomína, že ľudia okolo Gorbačova, teda reformní – liberálni komunisti do veľkej miery organizovali celý prevrat a represívne sily nemali zasahovať. Novotní pripomína, že títo prezliekači kabátov zradili svoje ideály, chceli vlastniť a privatizovať.

Tí, ktorí vlastnili informácie, tí ktorí mali nejaký páky, tak vedeli, že po tom prevrate budú mať taktiež lepšiu štartovaciu čiaru a k majetkom sa ľahko dostanú. Oni si už chceli siahnuť na majetky.

Stanislav Novotný, bývalý disident, zakladateľ úrady pre dokumentáciu ŠTB a právnik

Komentátor pripomína, že skupina disidentov okolo Havla nevyjadrovali študentskej demonštrácii z taktických dôvodov podporu. Väčšina predstaviteľov CHARTY zbabelo odišla z Prahy a taktiež odišli zasvätení ľudia v okolí KSČ ako Rudolf Hegenbart. Ten odpovedal s odstupom času s tajomným úsmevom, že bol vtedy na rybách.

Dubčeka vyškrtli, vybrali si Havla

Demonštrácii sa chcel zúčastni aj Alexander Dubček. Ako jediný z opozičných predstaviteľov bol zadržaný štátnou bezpečnosťou.

Mladý poručík ŠTB Zifčák alias
mŕtvy študent Šmíd alias Milan Ružička

Večer 17. novembra po oficiálne časti zhromaždenia na Albertove a Vyšehrade sa študenti a ďalší občania v počte asi 15 tisíc ľudí vydali do centra mesta. Policajti sprievod nasmerovali do jediného prúdu na vltavskom nábreží a súčasne boli uzatvárané mosty cez Vltavu. V tejto chvíli vstupuje do udalostí mladý poručík ŠTB, Ludvik Zifčák, neskôr plniaci úlohu ako mŕtvy študent Martin Šmíd, aktuálne vystupujúci ako študentský aktivista Milan Ružička. Dostal sa do čela sprievodu a smeroval ho na Národnú triedu. Neskôr potvrdil, že mal sprievod priniesť do náruče pohotovostných oddieľov, ktoré boli od 13. hodiny sústredné v Bartolomejskej ulici.

Zohral rolu, ktorú zohral a je jasné, že štátna bezpečnosť a vedenie, časť vedenia štátu si priala zradikalizovať ten dav. To je najväčší dôkaz, že si priali prevrat. Nebola to žiadna revolúcia, bol to teda prevrat. A pán Zifčák je toho dôkazom.
– Stanislav Novotný, bývalý disident, zakladateľ úrady pre dokumentáciu ŠTB a právnik

Sprievod v čele s provokatérom Zifčákom-Ružičkom bol dovedený až na národnú triedu, kde proti nemu zasiahla polícia. Nakoľko bol zásah polície tvrdý, nebolo ťažké uveriť správe, že pri demonštrácii zahynul študent pražskej matematicko-fyzikálne fakulty Martin Šmíd. Správa bolo o to vierohodnejšia, že bolo vidieť zakryté telo, v skutočnosti Zifčáka, predstierajúceho smrť. Aby utajenie bolo vierohodoné, utajenie skrýval a pár rán schytal. Prítomní boli organizátori, ktorí mali správu o úmrtí šíriť a odovzdať západným médiám. Mediátorom mala byť psychicky labilná Drahomír Dražská. Šíriteľka fake-news odovzdala informáciu o ubití jej kamaráta disidentskej rodine Paynových, ktorá ich predala predstaviteľovi tzv. ľavicovej opozície, Petrovi Uhlovi. Uhl a jeho manželka Anna Šabatová, prostredníctvom východoeurópskej informačnej kancelárie vypustili správu do sveta. Čoskoro sa objavila vo vysielaní Slobodnej Európy, potvrdil jej pravdivosť anonymný telefonista, ako zdravotník, ktorý prehlásil, že bol do nemocnice prevezený mŕtvy študent.

Aj keď Československá televízia vyvracala fake-news, ktoré zradikalizovali verejnú mienku. Televízia ale bola nedôveryhodná a verejnosť stále verila správe o úmrtí študenta.

Projekt tajných služieb

Adam Kretschner (dokumentarista úradu pre zločiny komunizmu) pripomína, že v polovici 80. rokov vznikol na ministerstve vnútra projekt študentských vodcov, že budú legalizovaní do študentského prostredia ako členovia SSM a študenti, kádroví príslušníci ministerstva vnútra. Nebol teda iba agentom, ale zakrytým príslušníkom ministerstva vnútra. Bol dokonca rezidentom, teda riadil sieť agentov podobné zamerania medzi SSM. Celá táto skupina mala byť vytvorená zo Severnej Moravy ako agentúra F.

Michal Semín súhlasí, že išlo o spravodajskú operáciu pod vedením Zifčáka. On spolu s kolegami Váňou a Fialou kontaktujú špičky disentu:

Petra Uhla

Jaroslava Šabatu

Václava Bendu

Právnik Igor Volný pripomína, že Zifčákov rozkaz mal dve časti:

1, predstierať mŕtveho študenta
2, mal zmiznúť v ZSSR s novou identitou

Splnil iba prvú časť rozkazu a nebol spoločenský záujem druhú časť analyzovať.

Medzinárodný kontext

Autori projektu tiež pripomínajú medzinárodný kontext – zníženie medzinárodného napätia, neúroda v Rusku, dovoz americkej pšenice, zjednotenie Nemecka a návšteva Honeckera spojená so smrťou Rudolfa Hessa.

Hlavný motív bolo zjednotenie Nemecka.
– Adam Kretschner

Kretschner tiež pripomína, že súčasťou vyjednávania bola aj príslub o nerozširovaní NATO na východ. Zbigniew Brzezinski sa neskôr zmienil, že Gorbačov bol podvedený. Československo o jednaniach nič nevedelo.

Komentátor tiež pripomína, že v priebehu roku 1989 sľuboval sociálne istoty vyššie než za socializmu a taktiež, že nebudeme súčasťou žiadneho vojenského bloku.

Stanislav Novotný tiež pripomína, že išlo o riešenie krízy spotreby.

Kretschner tiež pripomína súkromnú večeru 17. novembra na Britskom veľvyslanectve, kde sa na súkromnej večeri nachádzali Uhl, Šabatová a Urban.

Kretschner tiež pripomína plán východných štátov v kontexte zabránenie rozpredaja národného majetku, ktorý mal na starosti riaditeľ nemeckej banky, na ktorého bol spáchaný atentát. Sofistikovaný atentát zabil iba jeho. Nespáchala ho Frakcia červenej armády.

Ako to pokračovalo, nájdete v odvážnou videu seriálu Utajené přiběhy českých dějin.

Celé video si môžete pozrieť tu.

Čo na to non-koformný umelec?

Ivan Mládek: Sice je tu takzvaná svoboda slova, ale kdykoli napíšu něco o revoluci nebo o Havlovi, tak to zcenzurují. … Měla by se říkat pravda, a ne že revoluci udělala Charta 77 a studenti, to je volovina. Kdyby nebyl Havel, který byl guru revizních komunistů, tak by to dopadlo třeba špatně. … Revoluce v Československu 89 byla Gorbačovova záležitost, iniciovaná KGB a StB. Zifčák, jejich člen, to celé vyprovokoval. Estébáci přivedli studenty na Národní třídu… takhle to vidim já. Hlavně, že proběhlo všechno hladce. Voni chtěli udělat perestrojku. Celá politická garnitura vůbec s kapitalismem nepočítala, vždyť ještě Havel v prosinci 89 řekl, že kapitalismus v Československu nepřichází v úvahu. Chtěli opravit socialismus. (DVTV)

Čo hovorí oficiálna propaganda?

Irena Bihariová: Je tam veľmi silne prítomná nelojalita k demokracii. Vnímajú to ako komplot, ktorý sa v roku 1989 stal. Veľmi silno artikulujú potreby ochrany národa a spoločnosti pred liberálnymi fašistami.. Majú pocit, že tu je nejaká skupina, ktorá im chce ohroziť hodnoty, v ktorých vyrastali… (zdroj TA3)

Čo na to jeden z aktérov?

Alojz Lorenc: Uvažovali sme vtedy o troch variantoch možného vývoja. Prvým variantom bolo ďalšie vyostrovanie medzinárodnej situácie. V Európe proti sebe stáli jadrové rakety Pershing a SS 20, USA pracovali na projekte hviezdných vojen SDI. Vnútropolitickým dôsledkom by bolo upevnenie direktívneho politického režimu. Taký scenár sme z hľadiska  ďalšieho rozvoja spoločnosti považovali za pesimistický. Nemal ale zanedbateľnú pravdepodobnosť. Druhým variantom bol scenár politického nezvládnutia reforiem uskutočňovaných v línii Gorbačovovej „Perestrojky“. Pri uvážení vývoja situácie v Poľsku a v Maďarsku sme vtedy taký variant videli ako pravdepodobný, s pomerne vysokými rizikami. Tretím variantom, bola predstava zvládnutia ekonomickej aj politickej reformy. V čase našej diskusie považovanej za veľmi naliehavú. Scenár predpokladal demokratizáciu spoločnosti, s cieľom novej motivácie ľudí. Zlepšenie medzinárodnej spolupráce na základe záverov KEBS, posilnenie mieru v Európe a vo svete. Za hlavnú príležitosť takého scenára sme optimisticky predpokladali silu potenciálu socialistického ideálu. Za hlavnú slabinu scenára sme považovali politické limity v daných podmienkach ten potenciál využiť.

Čo na to posledný predseda SZM?

 Juraj Janošovský: Som si istý, že sa prevratu zúčastnilo aj množstvo agentov, verím, že ŠTB mala „pripravené“ i „operatívne“ postupy, som presvedčený, že priebeh udalostí bol subjektívne manipulovaný a že to robili vedome aj nevedome aktivisti ovplyvnení domácimi a zahraničnými agentúrami. Tieto udalosti (na rozdiel od následne realizovanej transformácie nemali hegemóna, neboli „autorizované, boli výsledkom synergického pôsobenia viacerých, rôzne silných, záujmov/plánov). Určujúca bola strata dôvery v schopnosť KS reálne uskutočniť potrebné zmeny, skepsa nomenklatúry voči programu KS a jej presun na neideologické pozície, ktoré neskôr ovládli vulgárni liberáli. Tí dokázali aj mediálne manipulovať s verejnosťou. To je ale iný sofistikovaný projekt.

A čo na to my? Oklamaná generácia, ktorej vtĺkajú propagandu o spontánnej akcii študentov a občanov?

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


2 thoughts on “Pravda o novembri 1989, demytologizácia novembra 1989 už aj v mainstreame. Revolúciu spustila fake news o mŕtvom študentovi. Nový dokument na Prime a niekoľko citátov

  • 10. februára 2020 at 10:15
    Permalink

    Ten komentár Ivana Mládka, prosím, nebrať na ľahkú váhu. Veľmi dobre vystihuje celkovú atmosféru v spoločnosti, ako som ju ako pamätník vnímal. Vtedajšie vedenie KSČ bolo najkonzervatívnejšie zo všetkých krajín RVHP, možno s výnimkou Rumunska. Gorbačov a perestrojka boli veľmi populárne, ale u nás to ani len nezačalo, dokonca sa aj veľmi rozpačito rozširovala sloboda slova (glasnosť). Spústy kníh kolovali v strojom preklepaných kópiách.
    V roku 1986 bol na návšteve u nás Gorbačov a v Bratislave dostal na uliciach také spontánne uvítanie, že ani nedávne slušácke demonštrácie sa s tým nedajú porovnať. Nielen časť vedenia, ale väčšina spoločnosti chcela perestrojku. Problém bol, že sa o tom verejne nediskutovalo pred prevratom a po prevrate sa tiež prakticky vôbec nediskutovalo o systéme. Riešili sa osobné účty a „krvné pomsty“. Verejnosť nedostala príležitosť na diskusiu o systéme. Zabil ju rozpad federácie a delenie majetku, ktoré plynule prešlo do privatizácie. Súhlasím s autorom, že majetok bol hlavnou motiváciou režisérov prevratu.
    K tomu Zifčákovi. Do 24 hodín sme vedeli, že je to „hoax“ (dnešným jazykom). Na domácej scéne to nemohlo fungovať ako rozbuška. V podstate sa o tom ani na žiadnych mítingoch nehovorilo. Keby sa tam neobjavil, nezmenilo by sa vôbec nič.
    To, že sa tam vyskytol, je pre mňa dôkazom zahraničnej ruky v udalostiach. Ten mŕtvy mal presvedčiť a mobilizovať zahraničie, verím, že ani informácia o hoaxe tam nedorazila.

    Reply
  • 10. februára 2020 at 11:35
    Permalink

    Prestavba „Perestrojka“ – otvorenosť „glasnosť“ a „suchý zákon“ boli populárnym „motto“ ale bez obsahu a živelne propagované. Áno, aj v ČSSR ľudia mali veľké očakávania so zmien, ktoré mohli nastať, ale nenastali. Podľa mňa, vedenie nášho štátu a KSČ sa stavali k tomu opatrne, nie preto, žeby bolo konzervatívnejšie, ale videlo , že v ZSSR to neprinášalo výsledky. Samotní občania ZSSR boli zo sľubovaných zmien sklamaní. Namiesto stagnácie zmeny priniesli nepredstaviteľnú biedu, chaos a udávanie. Pre nedostatok potravín, spotrebného tovaru bol obnovený prídelový systém. Do obchodov ľudia mohli ísť len podľa farebných lístkov vydávaných na jednotlivé dni a podľa štvrtí. Životná úroveň zo stagnácie išla prudko dolu. Cestoval som tam, videl a počul, čo si myslí sovietsky občan. Spočiatku som tiež tomu nechcel veriť, ale po zblížení sa, mimo hlavných výrobných rokovaní perestrojku a glasnosť mnohí považovali za blud. Bola „glasnosť“ ale prázdne obchody kritizovať sa nesmeli. Taká bola skutočnosť. Veľa sa rečnilo a málo robilo vo všetkých hospodárskych oblastiach, jednoducho chaos. Počas prestavby nič sa nezmenilo, nič sa nepostavilo, jediné čo sa stalo bola masívna výmena persón v politických kreslách. Taký tam bol život!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom
%d blogerom sa páči toto: