Prof. Jaroslav Husár: Pochopia to konečne politici?

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


alebo: Ako analyzovať  prvky v hrubom domácom produkte tak, aby to pomohlo efektívne rozhodovať a plánovať v ekonomike Slovenska

Pokrok civilizácie závisí od stavu a pokroku vedy. Mňa trápi stav ekonomickej vedy, ktorá nám zanechala výsledky svojho bádania o ekonomických silách a o podstate ekonomiky, jej fungovaní. Táto veda nám dáva poznatky o fungovaní ekonomiky, ktoré by mala využívať  tvorba hospodárskej politiky. Ona učí ako hospodársky využívať zdroje, teda prácu pôdu a kapitál. Ona vysvetľuje funkciu hlavných zložiek, sektorov ekonomiky: domácností, vlády, podnikov a sektor zahraničia.

Pôsobnosť, pole, okruh a účinnosť týchto sektorov môžeme porozumieť až vtedy, keď sa  najskôr oboznámime s teóriou ekonómie a spoznáme zákony a účinky ekonomických síl.  Veľký pokrok fungovania ekonomík bol umožnený práve teóriou, t. j. súborom objavov o zákonoch a poučkách ekonómie.

Klasici odvodili vzťah rovnováhy ekonomiky v tvare 
úspory = investície (S = I).
J. M. Keynes v roku 1936 tento vzťah zmenil, dal nám nový prienik do ekonomickej reality a povedal, že musí platiť rovnosť
(úspory – investície) + (príjmy vlády – výdavky vlády) =
= (export – import)
teda pomocou symbolov
(S – I) + (T – G) = (X – M)

Tento poznatok nepoznajú naši, ale ani politici EÚ, a tak ho neuplatňujú pri zasahovaní do ekonomiky.

Ekonomická veda nám však už viac ako 90 rokov dáva nový, hlbší poznatok o fungovaní ekonomiky. Európska hospodárska komisia poznatky už využívala v rokoch 1965 – 71 na koordináciu fungovania krajín regiónu EHK. Eurostat je „strážcom“ uplatňovania týchto poznatkov, ale politici ho ignorujú. Aby som priblížil jeho podstatu tak začnem takto:

Ján Mrkvička spravidla chodí s rodinou každé leto k moru. Tento rok sa však rozhodol kúpiť si farebný televízor.  Povedzme, že z hľadiska výdavkov sa pre rodinu nič nezmenilo, iba sa prehodili výdavky z cesty k moru na výdavky na nákup televízora. Ale pozrime si čo sa reálne stalo v ekonomike.  Pán Mrkvička je iba jednotlivec, a tak dôsledok jeho rozhodnutia by bol malý. Ak by sme však mali dosť silný „ekonomický mikroskop“ a mohli tak detegovať účinky p. Mrkvičku v zmene jeho plánov, tak by sme zistili takéto fakty:

Odvetvie dopravy a odvetvie hotelových služieb by muselo prepustiť niekoľkých ľudí, objednávky na nové vagóny by boli zrušené (vidíme to teraz v automobilovom priemysle), a spomalená je aj výstavba nových hotelov, pretože poklesol záujem o hotelové služby. Naopak, odvetvie výroby televízorov najíma nových ľudí, nakupuje dodatočné materiály potrebné na výrobu televízorov, možno si objedná aj nové strojné zariadenia potrebné na ich výrobu, aby zvýšilo kapacitu svojej výroby, pretože sa zvýšil dopyt po televízoroch.

Zistili sme vlastne priame dôsledky, efekty zmeny rozhodnutia Jána Mrkvičku. Odvetvie dopravy a stavebníctvo utrpia straty, teda zistia nepriaznivé dôsledky, a to v dôsledku zníženia dopytu po dopravných službách a aj po hotelových službách. Bude potrebné prispôsobenie sa zamestnanosti v týchto odvetviach ba aj zmena požiadaviek na rôzne inputy, vstupy do týchto odvetví. Ale vznikne ešte ďalšie kolo  nepriamych reakcií; také odvetvia ako výroba ocele, hliníka, strojárstva a stavebných materiálov, ktoré dodávajú suroviny a materiál a polovýrobkov pre odvetvie dopravy a stavebníctva utrpia straty tiež, zníženie výroby, musia prispôsobiť svoje nákupy vstupov. Dôsledky sa prenesú na iné odvetvia ekonomiky. Priaznivé zmeny nastanú v odvetviach, ktoré  priamo či nepriamo dodávajú vstupy  do odvetvia výroby televízorov. Takže za ekonomiku ako celok sa (asi) vyrovnajú. Výroba je vysoko špecializovaná, a odvetvia v ekonomike sú vzájomne závislé, produkcia jedného je vyžadovaná druhým odvetvím (pivo potrebuje jačmeň). Zmeny v jednom vyžadujú celý rad zmien v iných odvetviach.

Poznatky medziodvetvovej analýzy, ktorej otcom je V. V. Leontiev nám ukazujú ako vyčísliť celkový efekt určitej zmeny a to systematicky. Pozrime si to v tejto tabuľke. Povedzme, že máme 3 odvetvia, ktoré uvádza táto tabuľka:

Tabuľka: Medziodvetvová bilancia fiktívneho hospodárstva

Čitateľ by si mal všimnúť názvy riadkov aj názvy stĺpcov. Poľnohospodárstvo a lesníctvo postúpilo svoju produkciu predovšetkým samo sebe (900), odvetviu 2 (1200) a potom až do konečnej spotreby (900). Toto odvetvie vyrobilo produkciu za 3 000 jednotiek (eur). Zároveň vidíme, že odvetvie 1 potrebovalo vstupy, od seba samého, od odvetvia 2 a aj od odvetvia 3. Ale malo aj odpisy (150), mzdy a platy (1200) a zisky a dane (150). Súčet je opäť 3 000 eur. Máme kontrolu, že zisky neunikli mimo ekonomiky (na Bahamy).

Tieto vzťahy sú základom sústavy lineárnych leontievovských rovníc.

Hlboké pochopenie štruktúry tejto tabuľky čitateľovi dáva dôkladný obraz o finančných tokoch ekonomiky.

Ľahko zistí, že na 1 jednotku svojej produkcie odvetvie 1 potrebuje 0,3 jednotky svojej produkcie (900/3000). Ale potrebuje aj výrobky odvetvia 2 a to vo výške 0,15 eura a výrobky odvetvia 3 vo výške 0,05 eura. Tieto koeficienty sú základom pre výpočty prognostických úvah. Vidíme, že dopyt po produktoch odvetvia 1 je 900 eur. Čo sa stane v ekonomike ak sa dopyt zvýši na 901 eur? A to je už náročná otázka (dnes riešime poklesy). Ekonómovia ju dnes vedia vďaka IT technológiám vypočítať presne. Nebudem to robiť.

Ale z tabuľky vieme vypočítať hrubý domáci produkt (HDP) a to dvomi spôsobmi: ak spočítame odpisy, mzdy a platy a zisk a dane, získame hodnotu 3 800. Tú získame aj tak ak spočítame zložky konečnej spotreby, máme teda aj kontrolu.

Chcem totiž poukázať na dnešný problém – problém výroby rúšok. Nech sa vyrábajú z ľanu. To je časť odvetvia poľnohospodárstva. Teda odvetvie č. 1 by sme mohli rozšíriť na všetky výrobky, ktoré sa v ňom vyrábajú – teda riadok by mal povedzme 12 456 riadkov. Ušitie rúška však potrebuje aj pracovnú silu, ba aj šijací stroj a aj striebornú niť. Z hľadiska Leontievovho modelu sú to dávno vyriešené problémy a dá sa zistiť, čo sa v ekonomike stane ako budeme požadovať vyrobiť ešte jedno rúško. Iba tá medziodvetvová bilancia by musela mať, povedzme, 789 tisíc riadkov. Ale ten prienik do ekonomiky by bol skutočne hlboký a vedecký.

Naši politici by v TV-relácii „O 5 minúť dvanásť“  mohli potom odborne rozprávať a tie reči „nie by bolo, bolo by“. Nielen naši ale aj politici EÚ. Ako som už spomenul, takúto tabuľku konštruuje za všetky krajiny Európy práve Eurostat. Máme vedecký nástroj na odpovede na otázku: čo ak…?

Snažil som sa ukázať, že dôkladné ovládanie ekonomickej teórie je esenciálne pre jej úspešné aplikovanie v hospodárskej praxi.

V rokoch 1965 – 70 sa aplikovala vo všetkých krajinách regiónu Európskej hospodárskej komisie (EHK). Máme teda metódu na analyzovanie interdependencií ekonomického systému. Dnešní politici by sa mali obrátiť na ekonómov, aby im túto analýzu robili aspoň raz ročne. Netápali by sme a mohli mať pozitívne saldo štátneho rozpočtu a vedeli by sme o všetkých ekonomických tokoch zodpovedne hovoriť, a hlavne neutekali by čierne peniaze mimo regulárnych tokov ekonomiky. Naše úsilie by sa malo sústrediť na minimalizáciu medzery medzi ekonomickou teóriou a jej empirickou praxou, temno by sa stalo zrejmým.

Ekonomický mikroskop“ je základným nástrojom efektívneho zasahovania do fungovania ekonomiky. Dnešný podnadpis SME na internete: „Povedali, ako chcú pomôcť firmám a živnostníkom. Pozrite si prehľad opatrení“, je len odrobinkou a nesystematickou; to musí povedať ekonomická teória. Od pionierskej práce V. V. Leontieva z roku 1930 sa medziodvetvová analýza mohla stať široko akceptovanou metódou ekonomického plánovania a ekonomického rozhodovania. Dúfam, že koronavírus toto zmení a politikom dá do hláv „iný ekonomický rozum“.

Prof. J. Husár Bratislava 29/3/2020

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


4 thoughts on “Prof. Jaroslav Husár: Pochopia to konečne politici?

  • 1. apríla 2020 at 1:11
    Permalink

    Lepšie sa vám tu podarilo zvýrazniť tie ekonomické vzťahy vo vzorci, tabuľku som musel do článku zvlášť prefotiť a až potom ako jpeg zavesiť: ALE PREDOVŠETKÝM OBSAH: Ten je cenný: Pán profesor kritizuje ukazovateľ HDP, ale tu v článku výrazne ukázal, ako by sa teraz v marci 2020 dal ten ukazovateľ HDP dobre vypočítať: totiž, odrazu „zmizli“ také prvky v marci 2020 ako „export automotive“, ako „spotreba v turistickom ruchu“, ako „výroba cudzích investorov“, a oveľa viac sa zreálňuje spotreba domácností očistená o obchodný obrat robený turistami u nás či prechádzajúcimi cez nás. Mali by sme si na to sadnúť a dať reálny obraz HDP 2020. V roku 2019 bol HDP vo finančnom vyjadrení prognózovaný na 88,9 miliardy Eur (a možno sa i splnil).

    Reply
  • 1. apríla 2020 at 9:26
    Permalink

    Len malá poznámka. Politici alebo tí čo robia PROPAGANDU okolo HDP by si mali aspoň namaľovať rozvetvenejšiu štruktúru (možno nielen agregáty ale aj skupiny produktov, služieb…atď) vo forme MENTÁLNEJ/MYŠLIENKOVEJ MAPY (viď Tony Buzzan)…. alebo pozrieť zopár kníh o modelovaní… alebo prognózovaní (aj HDP) od vynikajúceho a uznávaného matematika Davida Orrella. Dnes sa veľmi propaguje kritické myslenie – a tlačia to do hlavy aj deťom. Najprv sa však treba veľmi pracne naučiť MYSLIEŤ (čo sa naši politici ani nepokúšajú a ani na školách sa myslenie nepropaguje ani nepretláča). Existuje síce aj výrok René Descarta: cogito ergo sum….ktorý však správnejšie znie takto….Dubito, ergo cogito, cogito ergo sum (lat.)

    Reply
  • 1. apríla 2020 at 10:24
    Permalink

    Pán profesor, výborne, jednoducho a zrozumiteľne!
    K tomu mám pripomienku. Hovoríte, že politici nevyužívajú, zjednodušene povedané: „ekonomickú vedu v tvorbe hospodárskej politiky“. Je pravda, že politici väčšinu času venujú rôznym hádkam, špekuláciám a vzájomného obviňovaniu a vôbec sa nevenujú prognózam národného hospodárstva a jeho rozvoja. Ale niečo mi tu nesedí! Už niekoľko desaťročí okrem Ekonomického ústavu SAV a univerzít nám vzniklo neprehľadné množstvo rôznych ekonomických analytických a prognostických subjektov, ktoré dostávajú dosť veľký priestor v médiách. Kde je chyba? Politici nevenujú pozornosť ekonomickým analýzam a prognózam hospodárstva týchto inštitúcií, alebo ekonomická veda na Slovensku je vedou sama pre seba? Veď keby Ekonomický ústav SAV urobil len to čo ste uviedol v svojom článku a výsledky dal na známosť širokej verejnosti, tak by aj politici boli nútení sa nad tým zamyslieť a dať národu odpoveď!

    Reply
    • 1. apríla 2020 at 15:47
      Permalink

      Pán Badár, poznám činnosť Ekonomického ústavu SAV. Ani „samorosti“ a géniovia typu Peter Staněk či dnes nádejný Adrian Ondrovič sa tam nepresadili. Museli ísť svojou vlastnou propagáciou a darmo sa pán Staněk chválil, že bol poradcom premiéra (asi Fica). Nepochodil. Nepočúvali ho…a keď tak iba v tej časti keď „púšťal hrôzu“…poznáte to z jeho prezentácií.
      Ekonomický ústav vám prosim riešil také úlohy, platené štátom, ako napríklad „vplyv ceny na dopyt po másle“ – teda analyzovali ako to bolo, keď sme naše máslo vypredali kedysi arabským krajinám, zlikvidovali stáda kráv a potom sme mliečne výrobky dovážali cez obchodné reťazce…a keď prišla kríza vo výrobe mlieka a másla v západných krajinách EÚ, tak sme samozrejme to pocítili skokovým zvýšením cien másla a i tak ho bol nedostatok…nuž, ozaj úlohy hodné štátom plateného ústavu…tak sa nečudujme. A univerzity? To je povinná jazda oslavných prác na globálny trhový systém…tam nečakajte, že budúci manager zahraničnej firmy u nás prejaví vlasný rozum, potom by ho neprijali na pozíciu.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *