Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Ako to na Slavíne bolo, na FB opísal Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Ako je známe, dnes im nebolo umožnené zúčastniť sa oficiálneho programu kladenia vencov na Slavíne.
FB SZPB:
Dnes na Slavíne. Ako bude zajtra?
Martin Krno
Jediné pozitívne na celej akcii vzdávania holdu osloboditeľom našej vlasti na Slavíne bola jedna veta v príhovore prezidentky pred televíznymi kamerami. Prvý raz po siedmich rokoch sme totiž počuli z úst hlavy nášho štátu, že vďačíme za mier a slobodu aj vojakom bývalého Sovietskeho zväzu. Tým sa celý klad podujatia začal i skončil.
Na pietny akt sa dali okrem Zuzany Čaputovej a predsedu parlamentu odviesť niekoľko členov vlády a bratislavský primátor. Možno si tam Jaroslav Naď a Natália Milanová, ktorá si za celý rok nenašla čas na návštevu výkladnej skrine svojho ministerstva – Múzeua SNP, dohadovali, kedy sa táto inštitúcia presunie z rezortu kultúry na obranu.
Keď sme sa chceli ako šesťčlenná delegácia SZPB na hornej terase automaticky zaradiť na koniec zástupu oficiálnych hostí, príslušní príslušníci nás zastavili zázračnou formulkou:
„Vy nie ste v protokole!“
„A nemôžeme tam tiež položiť veniec?“
„Až keď sa celý pietny akt skončí.“
Škoda, že som ten veniec nemal v rukách, vyštartoval by som, nech by sa pred televíznymi kamerami nás skúsili násilne zastaviť! Na moje opakované výzvy kolegom som dostal hrdinskú odpoveď:
„Ale veď my to máme zakázané!“
Divadielko pred hrobmi takmer 7-tisíc červenoarmejcov pokračovalo podľa očakávania. Politické elita národa dobre chránená pred plebsom sa po položení kvetov navzájom družne zdravila a rozprávala, akoby nemali za sebou vládnu krízu. Potom hovorca prezidentského úradu čosi pošepkal svojej šéfke.
Ona rezkým krokom prešla na druhú stranu mohyly k strapcu novinárov, ktorí poslušne čakali na tomto vyčlenenom mieste, a predniesla asi tri štátotvorné vety. Otočka na opätku, späť na druhú stranu, cup-cup dole schodíkmi a veľkým oblúkom prešla okolo delegácii SZPB. Medzi nami vpredu stál jediný tu prítomný veterán druhej svetovej vojny obsypaný medailami. Neprehliadnuteľný! Pani prezidentka pred ním ani nespomalila.
Pozrel som sa mu do očí, či v nich neuvidím malý smútok, sklamanie a trpkosť. Nie, hrdý partizán Karol Kuna prežil už oveľa krušnejšie chvíle.
Veľkí páni a dámy sa rýchlo vytratili. Pre úplnosť musím dodať, že predseda NR SR Boris Kollár sa pri skupine odbojárov pristavil a dohodol stretnutie.
Naše kladenie venca bez hudby bolo mimoriadne rýchle a strohé. Keď som v osamote kráčal uličkami vilovej štvrti, ktorá paradoxne voči tomu, čo sa odohralo tam hore, sladko voňala kvitnúcim orgovánom, nevedel som sa rozhodnúť, čo ma na Slavíne najviac rozhodilo. A opakovane sa pýtam:
„Prečo sme tam nepozvaní, nevítaní a ignorovaní vôbec išli?“
Zajtra, teda 9. mája, ako sme boli dosiaľ zvyknutí, ideme k červenoarmejcov znova. A už nielen pár funkcionárov, ale sa chystajú členovia z viacerých základných organizácií, aj viac priamych účastníkov. Poradil som prítomným novinárom:
„Príďte sem zajtra pred 11. hodinou, bude tu oveľa, oveľa veselšie!“
Kto nás ešte príde podporiť?
Tá smetisková tupá hlava bez názoru, keď nemá noty od vrchnej zemskej protektorky a tupé Leškove rusofóbne výlevy napísané priamo na papieri, vždy vypotí len hovadinu . Z prázdneho duba môže len sova vyletieť.
Pozerám sa na tento akt čisto ľudsky (a politiku mám teraz s prepáčením u r.ti):
Niekto ide vzdať hold pamiatke osloboditeľov, ktorí zomreli vo vojne (tí vojaci boli zabití, oni nezomreli prirodzenou smrťou). Kúsok odtiaľ stoja ľudia, ktorí sa zúčastnili oslobodzovania, mali šťastie, že ich nezabili a dodnes žijú, aj keď ich je dnes už len zopár… Ak niekto ignoruje tých osloboditeľov, ktorí prežili, tak potom o čom bola celá tá akcia kladenia vencov zomrelým???
Nepozdravenie preživších hrdinov a ich „nezaradenie do protokolu“ nemá obdobu – je neľudské. cynické, hulvátske, chrapúnske.
Nuž ale dobre, keď má takto byť, nech je (ale iba na chvíľku).
Vážení členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov,
z príležitosti dňa vzdávania vďaky a holdu osloboditeľom našej vlasti Vám, veteránom druhej svetovej vojny, chcem prostredníctvom DAV DVA odovzdať obraz od Vášho, dnes už nebohého člena akad. maliara Milana Gašpara, ktorý symbolizuje Slavín s rozkvitnutými májovými konármi stromu ako symbol nádeje a viery v budúcnosť.
Som neterou Rudolfa Stejskala, riaditeľom Štátnych lesov v Prievidzi, ktorý bol takisto až do svojej smrti členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Som presvedčená o tom, že týmto napĺňam aj ich želanie a môj skromný dar odovzdávam tým, ktorým patrí a tak ako mnohí, ktorí už medzi nami nežijú, zostanú natrvalo v našich srdciach a spomienkach.
S hlbokou úctou
JUDr. Darina Jelínková