Robo Bestro: ŠKOLÁKOM PRAJEM V PRVOM RADE PRÍJEMNÝ ŠKOLSKÝ ROK 📍📚, ALE…

Škola nebola nikdy len o učení sa, no aj o socializácii a o mladosti. Preto by som chcel každému školákovi a každej školáčke zaželať nie len školský rok plný vzdelania, ale aj školský rok plný zábavy a zaujímavých skúseností.

Treba však do celej tejto témy a v tento symbolický deň, vložiť aj trochu vážnosti. Školstvo síce nepovažujem za rezort, ktorý by bol vyslovene v úpadku, no považujem ho za rezort s veľkými rezervami, ktoré by mali byť v čo najbližšej budúcnosti vyplnené. Nie je to len o tom, či máme tabuľu na kriedy, alebo interaktívnu. Fyzická modernizácia síce v zásade pomáha, no neopomínajme ani tú obsahovú.

Vo všeobecnosti by som pri predmetoch ako napríklad dejepis, alebo náuka o spoločnosti, (občianska náuka) uprednostnil menej látky, ale viac zaujímavého čítania a diskusie na seminároch. Je mi jasné, že učiteľ chce žiaka naučiť čo najviac, no aj napriek tomu sme nútení niečo meniť, keďže názory generácie vychádzajúcej zo stredných škôl považujem za relatívne znepokojivé. Za dva najväčšie problémy v tomto kontexte považujem vysokú podporu extrémistov a nedostatky (a to podľa mňa zásadné) v oblasti tzv. „soft skills“ – napr. kritické myslenie, argumentačné schopnosti, čítanie s porozumením, analytické myslenie a podobne.

„Kritické myslenie“, ktorým sa momentálne ako spoločnosť oháňame, doteraz naučilo mladých ľudí jedine to, čo je „vhodné“ čítať a čo nie je (to sú tie nálepkovacie zoznamy slušných typu „Denník N áno, Hlavné správy nie“), poprípade to, koho je vhodné podporovať a koho nie (niečo na spôsob „liberál áno, prak.k.t nie“). Mýlime si tu teda kritické myslenie s myslením, ktoré chcú mať bohaté finančné skupiny prítomné v spoločnosti a tak do neho investujú rôznymi cestami. Na kritickom myslení musíme pracovať nie len na školách, ale aj v spoločnosti, keďže škola, rodina a priatelia už ani zďaleka nie sú jedinými priestormi, ktoré mladých ľudí ovplyvňujú.

S tým čiastočne súvisia aj nedostatky vysokého školstva, ktoré na Slovensku nie je na uspokojivej úrovni a tak trochu sa čudujem, že SNS tie roky na rezorte veľmi nevyužila na to, aby ho zlepšila. Máme pri tom celkom dobrý príklad v niekoľkých českých univerzitách – z tých je mnoho naozaj veľmi ambicióznych a niektoré sa dokonca snažia (avšak stále spravodlivo) znížiť počet prijatých a zvýšiť počet tých, ktorí sú v štúdiu spokojní a úspešní.

O vysokých školách na Slovensku sa so študentmi, často mojimi rovesníkmi, rozprávam často, niekedy s nimi dokonca konzultujem záverečné práce. Podobne ako pri stredných školách, žiakom chýba cieľavedomosť, učiteľom schopnosť adaptovať sa na novú dobu, výmena generácií a celkovo potrebná kvalita, no a obsahu a forme výučby chýba efektivita a atraktivita pre publikum.

Školstvo som v tento symbolický deň zhrnul len veľmi povrchne, keďže som mal záujem o to, aby si to čo najviac ľudí prečítalo celé. Som hrdý na veľké množstvo opatrení, ktoré nám tu na Slovensku ľavicové vlády zrealizovali. Školstvo je však oblasťou, kde musí prísť konkrétna vízia, lebo momentálne by som školstvo nazval gulášom toho, čo často až nasilu pretrváva z minulosti a toho, čo tu opäť nasilu a dosť chaoticky bolo prinesené ako niečo moderné, no nie veľmi osvedčené.

Zamakajme na tom, aby si už napríklad nikdy v budúcnosti mladí len na základe prečítania pár článkov od klamárov nemysleli, že Jankovskej kontakty s Kočnerom sú obrovský problém, zatiaľ čo kontakty opozičných politikov a novinárov s tou istou osobou sú v poriadku.

Robert Bestro na sociálne sieti

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom