Roman Michelko: Fond obnovy a odolnosti. Slovensko svoje zaostávanie za priemerom EU nedokáže zvrátiť

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


História nás učí, že každá kríza prináša aj nové možnosti a môže sa stať výzvou robiť veci inak a lepšie. Globálna pandémia okrem mnohých nesporných negatív priniesla aj šancu vďaka masívnemu Fondu obnovy a odolnosti urobiť ten správny krok správnym smerom. To by sme však museli mať kompetentnú a vizionársku vládu.

Slovensko v rámci Plánu obnovy a odolnosti ako čistý príjemca dostane ohromný balík peňazí dosahujúci takmer šesť miliárd eur. Práve tieto prostriedky, s ktorými sme nerátali, by nám mohli umožniť, aby sme sa vyhli pasci stredne príjmových krajín, keďže sa jasne ukázalo, že dobiehanie najvyspelejších krajín západu, alebo presnejšie priemeru Európskej únie v prípade Slovenska už niekoľko rokov stagnuje na úrovni približne troch štvrtín priemeru HPD Európskej únie na hlavu. Je jasné, že súčasný model dobiehania založený na vysoko kvalifikovanej, vysoko disciplinovanej, ale veľmi nízko platenej práci sa vyčerpal. No a práve masívne a v zásade nenávratné prostriedky z Fondu obnovy a odolnosti, by nás v prípade kompetentnej vlády mohli nasmerovať k takémuto cieľu.

Iste, vyhnúť sa pasci stredne príjmových krajín nie je vôbec jednoduché. V ostatných dekádach, respektíve v ostatných dvoch generáciách sa to úspešne podarilo napríklad Fínsku či Južnej Kórei. Je jasné, že kórejský model kvôli zásadne odlišným kultúrnym vzorcom a podmienkam nie je celkom nasledovaniahodný. Naopak, fínsky model je pre nás veľmi inšpiratívny. Znamenalo by to však masívne investície do infraštruktúry, predovšetkým však do ľudských zdrojov – do vzdelávacieho systému.

Keď bolo jasné, že Európska únia sa pokúsi preklenúť pandemickú krízu masívnymi investíciami s cieľom podporiť konsolidáciu, viacero kompetentných ľudí verilo, že táto šanca či okno príležitostí, ktoré sa otvára len raz za niekoľko generácií, nebude premrhaná. Prísľuby vtedajšieho premiéra dávali nádej, že by to nemuselo dopadnúť až tak zle. V priebehu leta sa mala uskutočniť séria okrúhlych stolov, kde by sa predstavitelia z akademickej sféry, samosprávy, podnikatelia a samozrejme aj predstavitelia opozície podieľali na formovaní vízie, ktorá posunie Slovensko dopredu.

Dnes vieme, že z týchto sľubov nakoniec nebolo nič. Dokonca Plán obnovy nedostal ani takú prioritu, aby sa stal premiérskou agendou, ale premiér Igor Matovič ju delegoval na rezort ministerstva financií. No a potom prišiel s absurdným nápadom, aby sa prostriedky z Fondu obnovy rozdeľovali jednotlivým rezortom podľa výsledkov volieb. Zdá sa však, že táto absurdita celkom neprešla, keďže sa voči nej postavili všetci koaliční partneri.

Napriek tomu vláda preukázala nesmiernu mieru arogancie, keď Plán obnovy a odolnosti vznikol bez reálnej celospoločenskej diskusie. Tvorcovia našej verzie Plánu obnovy a odolnosti ostentatívne odignorovali vyše 2 500 pripomienok, do tvorby dokumentu nezapojili Konfederáciu odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR), ale ani Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR), kritické stanovisko deklarovala aj Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) a množstvo ďalších.

Čo je však najhoršie, viaceré rezorty nedostanú z Fondu obnovy ani cent. Rezort pôdohospodárstva prišiel skutočne skrátka. Žiadne prostriedky neboli alokované na veľmi zásadný problém pozemkových úprav – komasácie, ktoré sú na rozdiel od Česka pozostatkom uhorského práva. Projekt, ktorý je dnes rozplánovaný na tridsať rokov, by sa mohol vďaka prostriedkom z Európskej únie, pričom sa rátalo so sumou aspoň šesťdesiat miliónov eur, skrátiť aspoň o desať rokov. Tento debakel ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského má za následok, že ho poľnohospodárska obec vyzýva k abdikácii. Slovenská nula je totiž v prudkom kontraste s bulharskými takmer ôsmimi percentami z Fondu obnovy a odolnosti, nehovoriac o trinástich percentách, ktoré z tohto fondu na poľnohospodárstvo venuje Rumunsko.

Veľmi podobne ako pôdohospodárstvo dopadol aj rezort kultúry. Ten rovnako na kreatívny priemysel či iné dôležité oblasti kultúry, ktoré sú bežne podporované v iných krajinách, nedostane ani cent. Paradoxne pritom ide o rezorty premiérskej strany OĽANO. Nízka osobná autorita rezortných ministrov Jána Mičovského a Natálie Milanovej, rovnako ako ich takmer nulový politický výtlak spôsobili, že pre svoje rezorty nevydobyli v podstate nič.

Nakoniec Fond obnovy a odolnosti pôjde masívnejšie len do piatich oblastí. Najviac – až 1 900 miliónov eur – dostane program Zelené Slovensko. Minister Ján Budaj bol teda podstatne úspešnejší než jeho stranícki kolegovia z OĽANO. Ďalšou oblasťou, ktorá bude masívne podporená, je zdravotníctvo pod názvom programu Zdravý život pre každého. Ten bude dotovaný sumou 1 450 miliónov eur. Otázne je však efektívne využitie týchto prostriedkov. Miesto vybavenia nemocníc sa zrejme bude masívne investovať do budov, čo efektivitu takto vynaložených prostriedkov značne problematizuje. Potom nasleduje slovenská čierna diera – digitalizácia štátnej správy. Program Efektívny štát a digitalizácia bude podporený sumou 945 miliónov eur. Na tento projekt plynulo nadväzuje program Konkurencieschopné a inovatívne Slovensko, na ktoré je vyčlenených 700 miliónov eur. Ak by tieto grantové schémy boli riadené naozaj kompetentným vizionárom, mohlo by to Slovensko naozaj posunúť výrazne dopredu. Bohužiaľ, osoba ministerky inovácii a investícii je skôr zárukou hlbokej nekompetentnosti, hrozí teda, že tieto prostriedky budú premrhané. No a nakoniec ostáva 850 miliónov eur na program Lepšie vzdelanie pre každého. Problémom tohto programu je, že miesto zásadného akcentu na kvalitu vzdelávania sa značné sumy budú alokovať na stavbu predškolských zariadení, a teda miesto pozdvihnutia kvality vzdelania sa budú tieto prostriedky vynakladať neefektívne.

Summa Summarum, Slovensko má obrovskú smolu, že v čase, keď prídu masívne prostriedky z Európskej únie, ktoré by mohli byť využité na povestný skok dopredu, budú tieto zrejme neefektívne minuté. Arogancia moci triumfovala, neumožnila širokú a otvorenú celospoločenskú diskusiu, aj preto sa nepodarilo nájsť tie najlepšie a najoptimálnejšie riešenia. Fond obnovy a odolnosti tak bude pravdepodobne ďalšou premrhanou šancou, ktorá spôsobí, že Slovensko svoje zaostávanie za priemerom Európskej únie nedokáže zvrátiť. A to je ďalšia smutná vizitka súčasnej garnitúry.

Článok vyšiel na: https://cz.sputniknews.com/

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *