Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Článok Romana Michelka o prepojení médií na oligarchiu, ktorý pôvodne vyšiel v Slovenských národných novinách.
Keď 24. júna 2013 Andrej Babiš napísal tajuplný tweet: „Možno zajtra niečo kúpim,“ začala nová éra. V tom čase bolo až na malé výnimky celé portfólio českých a slovenských novín a časopisov vo vlastníctve západoeurópskych koncernov, verejne obchodovaných spoločností, ktoré mali jasný a jednoznačný cieľ – prioritne prinášať svojim akcionárom čo najvyšší zisk. Vtedajšie vlastníctvo médií sa koncentrovalo predovšetkým v rukách veľkého nemeckého koncernu Bertelsmann Printing Group, silnú expozíciu na českom mediálnom trhu mal aj švajčiarsky Ringier Axel Springer, v oblastí elektronickým médií zas dominovala CME Group.
Potom však nastali v oblastí médií zásadné technologické zmeny. Náklad printových médií postupne, ale vytrvalo klesal a, naopak, oveľa väčší podiel na trhu začalo mať online spravodajstvo. Problém bol v tom, že ten proces bol postupný. Online spravodajstvo najprv len podporovalo printové s tým, že zároveň znamenalo aj ďalší kanál na predaj reklamy. Potom sa však situácia začala meniť a ľudia si na online spravodajstvo, ktoré bolo zadarmo, postupne zvykli. To malo za následok postupný, to ale malo za následok ale vytrvalý pokles predaja printových vydaní rôznych periodík. Ľudia si totiž postupne zvykli na to, že základný spravodajský obsah je online prístupný zadarmo. Tento trend v dostatočnom čase nezaregistrovali ani vydavatelia, a tak sa veľmi skoro dostali až do červených čísel v prepade ziskov. Ukázalo sa, že dávať obsah zadarmo je slepá ulička. Vydavatelia začali kruto doplácať na to že čitatelia si na to zvykli a neboli ochotný za obsah platiť.
Medzi tým začali rôzne pokusy o spoplatnenie aspoň časti takzvaného prémiového obsahu. Tieto pokusy však neboli veľmi úspešné. Podobne skončil aj koncept Piano Media, teda akejsi siete viacerých periodík za jednotné predplatné. Tento pilot odskúšaný na Slovensku sa však v zásade nepresadil . O niečo úspešnejší je tento koncept v Poľsku či v Slovinsku, ale v zásade sa dá konštatovať, že výraznejšie sa neujal.
Po čase z Piano Media vystúpili všetci aktéri a jednotliví vydavatelia zaviedli vlastné redakčné systémy. Výpadok z príjmov bol však trvalý a plátanie dier straty len zmiernilo, ale pre transnacionálne mediálne korporácie nebol mediálny biznis dosť zaujímavý.
No a potom prišlo niečo, čo si akcionári týchto nadnárodných koncernov nevedeli ani vo sne predstaviť. Časť domácich oligarchov sa práve v tom čase rozhodla buď aktívne vstúpiť priamo do politiky, napríklad Andrej Babiš a jeho hnutie ANO, alebo si zaobstarať takzvaný „atómový kufrík“, napríklad skupina Penta po prevalení kauzy Gorila.
Vďaka tomuto súbehu okolností bola cena za jednotlivé médiá veľmi atraktívna, keďže sa neoceňovala ich reálna ekonomická cena, ale rozhodujúcim kritériom bola ich schopnosť ovplyvňovať verejnú mienku, čo dokázali politizujúci oligarchovia naležíte ohodnotiť. Aj preto nastali zásadné majetkové posuny, ktoré dodnes ovplyvňujú verejnú mienku na Slovensku, ale aj v Čechách. Už spomenutý český oligarcha Andrej Babiš kúpil v roku 2013 spoločnosť MAFRA, do portfólia ktorej patria najmienkotvornejšie tituly v Českej republike – denníky Mladá fronta Dnes a Lidové noviny. Výpočet ďalších českých periodík by bol veľmi dlhý, preto sa venujme tým slovenským.
Na Slovensku vlastní spoločnosť MAFRA nasledujúce tituly: Hospodárske noviny, Evita, Téma, Čarovné Slovensko, Stratégie, Zdravotnícke noviny, HORECA magazine, Obchod, Diabetik, Fit magazín, HN Magazín, Napínavé krížovky, Všetko pre ženu, Novinky do pohody, Napísané životom, Prečo Nie, AGRO, RUNGO, Krížovky, Hnonline.sk, Zlacnene.sk, svetevity.sk Eurotelevízia.sk, Tele magazín pre ženy, Rytmus života, Chvíľka pre teba, TV Max, Tele plus, Čas na relax Krížovky a TELE plus Krížovky.
Ďalším veľkým hráčom na slovenskom mediálnom trhu je spoločnosť J§T. Do jej portfólia patrí Joj Media House, ktorá cez spoločnosť Mac TV vlastní nasledujúce televízie: JOJ, PLUS, WAU, Rik, Tuki TV/Ťuki TV, JOJ Cinema a JOJ Family. Okrem televízií však títo finanční žraloci cez spoločnosť Radio Services kontrolujú aj sieť rádií Jemné, Rádio Anténa Rock, Rádio Vlna a Europa 2. Táto skupina vlastní aj vydavateľstvo Nivel Plus, ktoré vydáva Bratislavské noviny a ich online verziu, ako aj spoločnosť Akzent Media, ktoré podniká v outdoorovej reklame.
Asi najväčší rozruch na slovenskej mediálnej scéne vyvolal vstup spoločnosti Penta na mediálny trh. Dialo sa to v čase, keď boli zverejnené prepisy škandálu Gorila a finančná spoločnosť bola vnímaná ako krajne nevhodná na to, aby kontrolovala mienkotvorné médiá. Paradoxne, kúpa spoločnosti Plus 7 s. r. o. spoločnosťou News and Media Holding prebehla bez väčších problémov. V jej portfóliu bol soft bulvár s najvyšším nákladom na slovenskom mediálnom trhu týždenník Plus 7 dní, rovnako ako denník Plus JEDEN DEŇ. Okrem toho táto spoločnosť dnes vlastní aj týždenníky TREND, Šarm, mesačník Emma a vyše dvadsať periodík s rôznym obsahovým portfóliom.
Oveľa väčší problém než bola kúpa vydavateľského domu Spoločnosť 7 plus, však vyvolal pokus Penty o prevzatie spoločnosti Petit Press. Nakoniec po vzbure redakcie a odchode značnej časti redaktorov, Penta vstúpila do Petit Pressu len necelými štyridsiatimi percentami, pričom Prvá slovenská investičná spoločnosť a riaditeľ vydavateľstva Alexej Fulmek majú spolu vyše šesťdesiat percent akcií. Práve v súvislosti s pokusom Penty ovládnuť päťdesiat percent akcií spoločnosti, ktorá vydáva denník SME, redaktori SME oslovili akcionárov firmy Eset s požiadavkou, aby „prebili“ ponuku Penty a stali sa tak akcionármi denníka SME. Nakoniec po exode takmer polovice členov redakcie denníka SME sa ľudia ako Anton Zajac, Miroslav Trnka, Peter Paško, Richard Marko, Maroš Grund a Rudolf Hrubý stali akcionármi spoločnosti N Press, ktorá vydáva Denník N.
Tak takzvaní dobrí oligarchovia vytvorili priestor pre „nezávislých“ novinárov. V redakčnom štatúte Denníka N je dokonca ustanovenie, že akcionári tejto vydavateľskej spoločnosti sa nesmú priamo angažovať v politike. Paradoxné pritom je, že Anton Zajac je masívnym donorom strany Progresívne Slovensko. Zdá sa však, že interpretácia nezávislosti je v týchto kruhoch veľmi flexibilná. Ďalším vlastníkom médií, ktorý je dnes priamo v aktívnej politike, je Boris Kollár, ktorý cez spoločnosť Fun Media Group vlastní Fun rádio, ako aj sériu ôsmych spravodajských či lifestylových webov.
Pri výpočte médií, ktoré ovládajú oligarchovia, nemôžme opomenúť vydavateľstvo Perex, ktoré vydáva najpredávanejší mienkotvorný denník na Slovensku Pravdu. Jej sedemdesiatpäťpercentným akcionárom je český senátor a kráľ českého hazardu Ivo Valenta.
No a nakoniec práve v týchto týždňoch a dňoch protimonopolné úrady skúmajú predaj spoločnosti Central European Media Enterprises (CME), ktorá vlastní najsledovanejšiu slovenskú televíziu TV Markíza, spolu s ďalším portfóliom menších staníc ako TV Doma či Dajto spoločnosti PPF Group najbohatšieho Čecha Petra Kellnera. Ak túto transakciu zodpovedné orgány odobria, všetky relevantné slovenské či české médiá budú vlastniť „domáci“ oligarchovia.
Prerastanie ekonomickej, mediálnej a politickej moci sa tak stane tristnou realitou s ďalekosiahlymi dôsledkami. Ak oligarchovia začnú naozaj a naplno zneužívať svoje médiá na presadzovanie svojich partikulárnych záujmov, mala by na to spoločnosť reagovať prijatím špeciálnej mediálnej legislatívy, ktorá by takýto smrtiaci kokteil neumožňovala. Uvidíme, či sa tie najhoršie scenáre naplnia a či bude mať spoločnosť dosť guráže na to, aby siahla k radikálnym, ale nevyhnutným opatreniam.
Roman Michelko
Text vyšiel aj v SNN
Pri úvahách o nedostatkoch demokracie a ich zmierňovaní alebo odstraňovaní nie je možné vynechať ani médiá, ktoré majú v spoločnosti jedinečný a obrovský vplyv. Sú veľmi účinným mocenským nástrojom, ale pritom ich pozícia v demokratickom systéme nie je vôbec ustanovená a regulovaná, sú úplne mimo definovaných mechanizmov demokracie!
Dobre sa pamätám, že jednou z prvých požiadaviek disidentov v revolučnom období po novembri 1989 (keď ešte dobiehala zotrvačnosť „totalitných“ médií) bola jasná a zásadná požiadavka na
„slobodnú DISKUSIU“, slobodný dialóg, teda aby sa v médiách mohli objaviť aj názory opozície. A je veľmi zaujímavé, ako sa táto požiadavka „slobody diskusie“ rokmi „budovania demokracie“, po
prechode médií do rúk nových (väčšinou súkromných) vlastníkov, úplne vytratila zo slovníka „demokratov“…
Takže v zmysle uvedeného je nanajvýš potrebné dôsledne definovať pozíciu médií v demokratickom systéme spoločnosti. Áno, na prvom mieste jednoznačne právo slobody slova, teda že každé médium môže slobodne písať svoje názory, ale na druhom mieste bude v Ústave novo zadefinovaná aj jednoznačná povinnosť umožnenia slobodnej demokratickej diskusie, a to tým, že médium poskytne primeraný priestor na vyjadrenie iných názorov k aktuálnym otázkam spoločnosti!
Toto musí byť v demokratickej spoločnosti novým ÚSTAVNÝM pravidlom fungovania médií, a každému médiu, ktoré odmietne splniť ústavnú podmienku slobodnej diskusie, musí byť zo zákona odobratá licencia na činnosť…
Viac čítajte v dokumente na stránke http://www.demokracianahlas.sk/
V normálnom právnom prostredí by malo stačiť dôsledné uplatňovanie pravidiel a ustanovení o nekalej súťaži:
Definícia podľa Obchodného zákonníka:
(1) Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
(2) Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:
a) klamlivá reklama,
b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,
c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
e) podplácanie,
f) zľahčovanie,
g) porušovanie obchodného tajomstva,
h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
Hlavný problém je ten, že oligarchovia si médiá kupujú práve kvôli tomu, aby si výrazne uľahčili nekalú súťaž. Druhý veľký problém posledných rokov je posun významu slov „dobré mravy súťaže“. O tento posun sa zreteľne zaslúžil napríklad Igor Matovič.
Nekalá súťaž sa v plnej miere týka aj médií medzi sebou. Vo všetkých iných odvetviach je proti dobrým mravom ohováranie konkurencie a kastovanie napríklad na „dôveryhodných“ a „konšpirátorov“.
Nekalá súťaž v obchodnom prostredí mi nepripadá až taká závažná ako deformovanie pravidiel demokracie v spoločnosti. Monopolizácia svojho názoru médiami, odmietanie zverejnenia iného autentického názoru (pod falošnými nárekmi o „náhubkových praktikách“), je myslím tou primárnou deformáciou, narovnanie ktorej by sa následne prirodzene premietlo aj do spomínaného obchodného prostredia…
Článok je o fúziách/nadobudnutiach, predajoch a kúpach jednotlivých vydavateľov prípadne médií. Čo s tým má nekalá súťaž? Kto koho by mal žalovať na súde?
PS
V prípade médií vlastne hospodárska súťaž nie je podstatná. Nech si ekonomicky súťažia. Môže ich byť aj veľa na trhu, ale je to zbytočné, ak čitateľom/divákom predkladajú jeden „správny názor“. Legislatívne by mala byť zabezpečená pluralita názorov – napríklad povinnosť v diskusných reláciách dať priestor všetkým názorovým prúdom na danú tému, dať priestor protistrane a podobne. Nie je to jednoduché, ale šlo by to. Ak by sa chcelo …
Zišiel by sa dajaký čehoslowjacko-slovenský slivník. Napríklad čo je to tristný?
JÚĽŠ SAV pozná toto slovo ako slovenské:
https://slovnik.juls.savba.sk/?w=tristn%C3%BD&s=exact&c=b2e9&cs=&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=hssjV&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskcs&d=psken#