Roman Michelko: Polčas rozpadu Matovičovej moci už jednoznačne začal

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Foto: TASR – Jaroslav Novák

Už hneď po vládnej rošáde, keď Eduard Heger vystriedal na poste premiéra Igora Matoviča, začali diskusie, či to možno pokladať za začiatok Matovičovho politického konca, alebo to bude len intermezzo a Igor Matovič sa po istom čase vráti.

Širšia verejnosť nevie o detailoch dní, keď sa „lámali ľady“, ani o intervencii prezidentského paláca, vieme však výsledok. A tým bola takmer bezpodmienečná kapitulácia Igora Matoviča. Matovič bol teda donútený vzdať sa takmer všetkých podmienok, ktoré pred tým postuloval voči svojim politickým protihráčom.

Uplynulé týždne jasne ukázali, že politická moc Igora Matoviča rapídne upadá. Jeho top politická priorita – masívne očkovanie Sputnikom V – skončila nateraz v závoze, jeho bezprecedentný útok na šéfku Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠUKL) Zuzanu Baťovú nielenže nemal pre objekt jeho kritiky žiaden dôsledok, ale, naopak, stala sa symbolom odporu voči jeho deštruktívnej politike. Zuzany Baťovej sa zastal aj nový minister zdravotníctva, paradoxne nominant OĽANO Vladimír Lengvarský, ale dosiaľ aj Matovičov najservilnejší spojenec hlavný hygienik Ján Mikas.

Tým však séria Matovičových politických prehier neskončila. Veľkolepo prezentovaný „veľký tresk“, teda zásadná daňová reforma, ktorej cieľom bolo zaviesť aj na Slovensku akýsi variant poľského či maďarského modelu masívnej podpory rodín, teda dvesto eur na každé dieťa do osemnásť rokov, narazil na jasný, jednoznačný a prinicipiálny odpor. Predovšetkým koaličné SaS za aktívnej asistencie ZA ĽUDÍ tento nápad jednoznačne a nemilosrdne pochovali ako hrubo populistický, s obrovským dopadom predovšetkým na živnostníkov, ktorí by pritom šialene krvácali. Samozrejme, tento Matovičov experiment mal byť kompenzovaný masívnym zvýšením DPH na dvadsaťpäť percent, čo by masívnym zdražením pocítili úplne všetci. Igor Matovič svoju agendu napriek absolútnej politickej nepriechodnosti ďalej presadzuje, paradoxne, krajne insitnou vyhrážkou, že sa spojí s opozíciou, ktorá to však v sekunde vyslovenia striktne odmietla.

Skrátka, Igor Matovič sa dostáva do fázy, keď ho už v podstate nikto nedokáže brať vážne. Paradoxné je, že to chápu všetci, len jemu samotnému to ešte stále nedochádza. Neschopnosť pochopiť, či prijať realitu čiastočne pramení zo skutočnosti, že Igor Matovič ráta s tým, že „pod ním“ slúži krajne submisívny a voči nemu servilný premiér Eduard Heger. Prejavilo sa to napríklad tým, že mu odsúhlasil zahraničné cesty do Mosky či Budapešti, ktoré nijako nezodpovedali jeho súčasnému rezortu. Ešte väčšie faux pas vyvolala skutočnosť, že tieto cesty sa konali bez asistencie našej diplomacie, respektíve naša diplomacia bola z rokovaní ministra financií doslova vytesnená. To, že neštandard sa v prípade Igora Matoviča stáva normou, sme si už zvykli, ale po zmene na poste premiéra sa mnohí domnievali, že táto éra sa predsa len výmenou na najdôležitejšom mocenskom poste skončí.

Každopádne, zásadným mocenským testom Matovičovej politickej pozície sa malo stať odvolávanie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej pre jej kauzu konfliktu záujmov . Je všeobecne známe, že ich vzťah sa počas koaličnej krízy veľmi zhoršil. Bola to totiž práve Mária Kolíkova, ktorá kategoricky požadovala odchod Igora Matoviča z postu premiéra a v snahe vyvolať čo najväčší nátlak na splnenie tejto požiadavky, sama podala demisiu. Extrémne pomstychtivý Matovič „zavetril“, že možno prišla hodina jeho odplaty. Na rozdiel od iných poslaneckých klubov práve OĽANO vysielalo voči ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej signály, že sa v značnej miere stotožňuje s obvineniami, ktoré voči nej vznesené. Ministerka spravodlivosti sa bola obhajovať aj priamo na klube OĽANO, ktoré jej doručilo sériu otázok. A aj keď z klubu odchádzala s tým, že všetko vysvetlila, značná časť poslancov ostala nepresvedčených. No a práve vtedy sa pokúsil Igor Matovič vyvinúť nátlak na stranu ZA ĽUDÍ, ako aj na ďalších koaličných partnerov, aby si jeho pochybnosti tiež osvojili a tlačili na odstúpenie Márie Kolíkovej z postu ministerky spravodlivosti. V tejto hre mu mala pomôcť aj skutočnosť, že svojej straníckej kolegyne, a zároveň aj politickej rivalky sa predsedníčka strany ZA ĽUDÍ Veronika Remišová na rozdiel od poslaneckého kluby strany zastala len veľmi vlažne.

Hodina pravdy prišla pri hlasovaní o nedôvere voči ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej a toto hlasovanie nemožno hodnotiť inak ako mocenský debakel Igora Matoviča. Z päťdesiatich troch členov poslaneckého klubu OĽANO aktívne podporilo Máriu Kolíkovú dvadsaťtri poslancov, dvadsaťsedem sa na hlasovaní nezúčastnilo a chronický trablemaker OĽANO Martin Čepček sa dokonca spojil s opozíciou a hlasoval za jej odvolanie.

Toto hlasovanie ale jasne ukázalo črtajúcu sa tektoniku v poslaneckom klube OĽANO. Dvadsaťtri poslancov svojím hlasovaním deklarovalo skôr lojalitu premiérovi Eduardovi Hegerovi, ktorý preferuje stabilitu koalície a výhrady voči ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej neprijal. Naopak, dvedsaťsedem poslancov svojím ostentatívnym odchodom z hlasovania jasne deklarovalo, že ministerke spravodlivosti neveria a svojím postojom deklarovali lojalitu Igorovi Matovičovi. Je teda možné, že vidíme začiatok delenia poslaneckého klubu OĽANO.

Samozrejme, hovoriť dnes o zárodku Hegerovej strany je priskoro. Na to, aby sme už jasne videli kontúry ďalšieho politického delenia, sa ešte musí udiať množstvo ďalších udalostí. Gesto premiéra Eduarda Hegera a ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá sa mu po hlasovaní o nedôvere hodila do náručia, však vypovedá o mnohom. Polčas rozpadu Matovičovej moci už jednoznačne začal.

Roman Michelko

Zdroj: cz.sputniknews.com

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *