Roman Michelko: Rozkol u Kotlebovcov. Začiatok konca Ľudovej strany Naše Slovensko?

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Ľudová strana Naše Slovensko má pred sebou veľký problém. Kvôli zbytočným a hlúpym provokáciám reálne hrozí, že jej predseda Marian Kotleba bude právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest.

Iste, výška trestu ako aj náš trestný poriadok vyvolávajú množstvo otázok. Je naozaj problematické, ak za zabitie človeka vyviazne dotyčný obvinený / páchateľ s podmienkou a nebráni mu to ani v kandidatúre na významné posty v justícii, ale za hlúpu provokáciu dostane viac než štyri roky. Súdny aktivizmus prokurátora Tomáša Honza a sudkyne Ruženy Sabolovej môže vyvolať opačný efekt a silám, ktoré chcú takto potierať, môžu dodať status martýrstva.

Každopádne realita je taká, že právoplatný nepodmienečný rozsudok je vec, s ktorou treba vážne rátať a treba sa na to aj pragmaticky pripraviť. Výrazné zníženie trestu pri tejto právnej kvalifikácii totiž ani nie je možné, pretože spodná hranica trestu je na úrovni štyroch rokov. Je možné teda len v plnej miere obvineného / odsúdeného zbaviť trestu, alebo zmierniť jeho trest v podstate o zanedbateľné štyri mesiace. V prípade kotlebovcov to vlastne znamená, že strana by sa mala pripraviť na to, aby mohla fungovať aj v neprítomnosti svojho predsedu. A to je možné dvoma spôsobmi: buď sa vytvorí tandem alebo skupina ľudí, ktorí ho nahradia (aspoň dočasne), alebo, naopak, rozhodovanie v strane sa ešte viac skoncentruje v rukách predsedu.

Pôvodne sa na decembrovom predsedníctve išlo cestou širšieho vedenia strany. Predsedníctvo sa malo rozšíriť a prijímaniu rozhodnutí mala predchádzať širšia debata. V priebehu času sa totiž aj ĽS Naše Slovensko niekde posunula. Zakladateľ strany a jej súčasný predseda Marian Kotleba je dnes už skôr symbol. Po mnohých rokoch v politike začína byť zatieňovaný „kotlebovcami“ druhej generácie, predovšetkým Milanom Uhríkom, ktorý nezažil éru Slovenskej pospolitosti s povestnými čiernymi uniformami a fakľovými sprievodmi, a teda mal by schopnosť postupne preformátovať stranu na všeobecne akceptovanejšiu vlastenecko-konzervatívnu stranu s podstatne väčším koaličným potenciálom. Naopak Milan Mazurek je zrejme najaktívnejším poslancom ĽS Naše Slovensko. Napriek tomu, že kandidoval zo stopäťdesiateho miesta, získal druhý najvyšší počet preferenčných hlasov. Je veľmi silný v komunikácii na sociálnych sieťach, má vlastnú internetovú platformu Kulturblog, kde má aj vlastnú reláciu Politicky nekorektne s Milanom Mazurekom.

Ak by ĽS Naše Slovensko konala premyslene a racionálne, vedenie strany by sa snažilo túto situáciu využiť a maximalizovať vo svoj prospech. V prvom rade by tu bol nespravodlivo, alebo aspoň neadekvátne tvrdo potrestaný predseda strany Marian Kotleba. Už z tejto samotnej skutočnosti sa dá celkom ľahko vytĺkať politický kapitál. Ak by táto skutočnosť bola kompenzovaná kultivovaným Milanom Uhríkom, ktorý by bol schopný osloviť umiernenejšiu časť voličov a zväčšoval by tak koaličný potenciál, a zároveň by pôsobil v tandeme s Milanom Mazurekom, ktorý oslovuje mladšiu a radikálnejšiu časť elektorátu, strana by z danej situácia mohla profitovať dvojako. Na jednej strane by sa mohol postupne zväčšovať jej koaličný potenciál, na strane druhej by stále dokázala osloviť aj radikálne orientovaných voličov.

Zdá sa však, že tento model smerovania strany je nadobro pochovaný. Hlavne po tom, ako sa 3. januára udial „utajený“ snem ĽS Naše Slovensko. Snem bol, paradoxne, utajený nielen pred verejnosťou, ale aj pred dvoma podpredsedami strany Milanom Uhríkom a Miroslavom Sujom a poslancami Milanom Mazurekom, Ondrejom Ďuricom, Eduardom Kočišom a Miroslavom Urbanom. Tento snem „utajený“ aj pred vlastnými funkcionármi prijal stanovy, ktoré v podstate urobili predsedníctvo bezvýznamným, keďže všetky jeho uznesenia platia, až keď ich podpíše predseda. Málokto síce pochopí, ako bude môcť strana fungovať, keď bude jej predseda vo výkone nepodmienečného trestu, ale takto boli stanovy prijaté.

Roman Michelko

Text vyšiel aj na cz.sputniknews.com

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Vážení priaznivci DAVuDVA , od 1 decembra Vám prinášame aktuálne spravodajstvo, komentáre, analýzy, eseje a rozhovory. Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


4 thoughts on “Roman Michelko: Rozkol u Kotlebovcov. Začiatok konca Ľudovej strany Naše Slovensko?

  • 29. januára 2021 at 13:07
    Permalink

    Snaha Kotlebu zabetónovať sa v pozícii predsedu a jeho účasť v tej komediálnej komisii pre vyšetrenie tzv. samovraždy gen. Lučanského, vyvolala (konečne) odozvu v ambicióznych členoch tejto strany, ktorí nesúhlasia s Kotlebom presadzovanou líniou. Kotleba si neuvedomuje, že účasťou na tejto komediálnej komisii, si nevyslúži miernejší trest (a navyše podľa neplatných zákonov, ktoré uplatňujú zapredaní skorumpovaní sudcovia (kyne))?
    Takýmto konaním Kotleba naplní úlohu ŠTB rozložiť a zlikvidovať jedinú (po obnove) stranu, ktorá kladie SKUTOČNÝ ODPOR tejto fašistickej vláde.

    Reply
    • 29. januára 2021 at 15:59
      Permalink

      Kotleba je predovšetkým Gruppenführer SS a usvedčený neonacista 1488.
      Stavať sa na stranu tohto odporného indivídua chápem ako nedorozumenie.

      Reply
  • 31. januára 2021 at 0:23
    Permalink

    Pán Roman Michelko dal dobrý základ k tejto téme. Ale je tam niečo nedopovedané:
    Skúsme uvažovať s hypotézou, že toto je riadený rozpad strany a kreovanie novej strany, kam sa presunú takmer alebo úplne všetci súčasní voliči strany pána Kotlebu, pričom táto nová strana nebude právne napadnuteľná. (Ten kto čítal súdne trestné rozhodnutia ohľadne pána Kotlebu, pána Mazureka a komentáre k nim aspoň trochu rozumne právnicky šmrcnuté, musí pochopiť a tiež musí pochopiť aj to čo povedal/naznačil pán Michelko: snem strany kde nie sú významní podpredsedovia a členovia predsedníctva je čudný, obzvlášť ak práve títo pútajú k sebe dve hlavné orientácie svojich voličov a to o synergii ani nehovoriac …).
    Ja si nemyslím, že pán Kotleba je sebestredný autoritár, ktorý by pre svoje ego položil stranu (veď ak by sa strana skutočne rozdelila aj s voličmi, kto by sa z nich v budúcnosti dostal do parlamentu: maximálne jeden, ak vôbec a akú by mal váhu? …). Skôr naopak, podľa mňa pán Kotleba vie odhadnúť reálnu víziu a znesie príkorie v prospech strany. A to členstvo vo výbore ohľadne pána generála Lučanského (veď každý vie, že ten výbor je fraška): Odhadujem že pán Kotleba toto členstvo zužitkuje nielen vo svoj prospech ale aj v prospech svojej terajšej strany a tej, ktorá bude nasledovať …

    Aby bolo jasné: Nie som fašista a ani ich priaznivec, platí pravý opak! A predsa sa zaoberám tým (strana pána Kotlebu a jej budúcnosť?), čo je bežne spájané s v našom hlavnom prúde s fašizmom. Aký je dôvod?
    Dôvod je obava na opačnej strane a týka sa ľavice a toho ako postupuje/nepostupuje a ako je jednotná/nejednotná a že nevie nielenže realizovať ale ani jasne formulovať to, že dnes už vôbec nejde o ľavicu/pravicu ale o centrum (t.j. mainstream) / periféria (alternatíva).
    K tomuto sa pripája kardinálny aspekt: ľavica má v ruke veľmi dobrý meč , avšak ak ho nevie vytasiť a najmä ak ním nevie seknúť, potom je iba váhajúci zbabelec, ktorý premárni šancu.
    Iba písať nestačí, Aurora tak nevystrelí!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *