Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Prichádzam na úrad práce, už neviem koľkýkrát. Stojíme desiati na studenej chodbe, ja s teplotou už dobrú polhodinu. Konečne som na rade, vojdem do príjemne vyhriatej miestnosti, sadám na „obľúbenú“ stoličku a pracovníčka na mňa zhurta: „Máme nové smernice, ste dlhodobo nezamestnaná, keď si nenájdete prácu, vylúčime vás z evidencie,“ vypáli na mňa a na chvíľu ma oslepí lesk zlatých prsteňov, ktorých ma na ruke neúrekom. „Prosíííím?“ Tlak mi stúpa. Vytlačia vás z práce, visíte nad priepasťou chudoby už piaty rok, no rukami sa ešte držíte konára, o ktorý ste sa zachytili, teda, aby som nebola priveľmi metaforická, matky a sestry, ktoré vás financujú, a ONI vám ešte na tie prsty dupnú bagančou. „Máte si hľadať prácu!“ pracovníčka zostra. „Ako viete, že si ju nehľadám?“ rozčúlim sa, keďže som ako vysokoškolsky vzdelaná s tridsaťročnou pedagogickou praxou drela ako chyžná v tridsať kilometrov vzdialenom mestečku. Odvážim sa: „ Ako ste  mi vy, na úrade práce, pomohli za tých päť rokov nájsť si prácu?“ „Dvakrát som vám ponúkla prácu!“ ukazuje mi na prstoch pracovníčka, akoby ma učila počítať. Za päť rokov dvakrát – celkom slušný výkon! Zaspätkujem, lebo pracovníčka má pravdu, raz ma volali do Nitry, akože na burzu práce, neviem, neviem, či im skôr nešlo o nejaký výlet, ako o snahu pomôcť nezamestnaným, nechcem byť zlá, prečo by som však mala cestovať na burzu práce na opačný koniec republiky. No a tá druhá ponuka bola do materskej škôlky, ja mám kvalifikáciu na 2. stupeň základných škôl, to však nebol ten pravý dôvod, prečo som odmietla, na internete som však v danej škôlke objavila na mnohých fotografiách medzi detičkami biskupa, no a s tým ja mám problém, keďže som si v bývalom zamestnaní užila kresťanskej šikany až až /dodnes mám z neho zimomriavky./ Prechádzam do útoku: „Viem minimálne o štyroch učiteľkách, ktoré si v meste a okolí prilepšujú k dôchodku, niektoré tretí, niektoré štvrtý rok… a ja som bez miesta už piaty.“ „Ja som bez príjmu už piaty rok!“ zdôrazňujem. „My s tým nič nemáme, to je vec zamestnávateľa,“ pohotovo odpovedá nejaká šéfka, ktorú si zavolala pracovníčka na pomoc. Oni s tým nič nemajú!  A nemajú nič ani s tým, keď im oznámite, že vás tlačia do čiernej práce, no tak im to trochu pripomínam. „Mali ste ísť na inšpekciu práce!“ sebavedomo odráža môj útok sebaistá šéfka, ktorá na mňa zapôsobila už pri príchode uvítacou vetou Máte nejaký problém? /akoby som ho nemala/. Aby sa nepovedalo, šéfka niečo zariadi, niečo nariadi a slávnostne odpochoduje. Mám pretlak a začínam byť drzá, odnesie si to „moja“ pracovníčka úradu: „A ako ste sa na toto teplé miestečko dostali vy?“ „Čo je vás do toho?“ odpovedá milá pracovníčka. „Pýtam sa len preto, lebo chcem vedieť, ako to funguje, skrátka, ako na to,“ ospravedlňujem sa. Ó, v tomto mestečku to funguje, len musíte mať známosti a správnu politickú a svetonázorovú orientáciu! Vychádzam z ringu!

KORUPCIA JE DOLE!!! Netreba ju hľadať až vo vláde! Ale veď vy to viete dobre, však, kapitalisti!  Za socializmu nikto nebol bez práce, nikto nebol bez príjmu, nikto nebol na pokraji chudoby, ani bezdomovec, och, zabudla som, veď za socializmu bezdomovci neboli, ajááj, tá pamäť…

Foto: HAMZA BUTT, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


2 thoughts on “Skutok sa stal

  • 22. mája 2017 at 10:59
    Permalink

    Veľmi rád by som videl oficiálnu štatistiku koľkým nezamestnaným úrad práce našiel adekvátnu prácu!
    Neviem posúdiť , či nezamestnaných niekto tlačí do čiernej práce, ale nelegálna práca, ktorá sa údajne uplatňuje najmä v stavebníctve, veľko- a maloobchode a v ubytovacích a stravovacích službách je v súčasnosti veľkým problémom. Niektorí na čierno pracujúci to argumentujú a ospravedlňujú aj zvyšovaním veku do odchodu na dôchodok a hlavne tým, že chcú žiť teraz a pochybujú, či sa dôchodku vôbec dožijú.

    Reply
    • 23. júla 2017 at 8:49
      Permalink

      1. Úrady práce by nemali slúžiť na terorizovanie nešťastníkov, ale by mali aktívne vyhľadávať a ponúkať svojim klientom prácu zodpovedajúcu ich kvalifikácii v rozumnej vzdialenosti od bydliska. To by sa však miesta na týchto úradoch nemohli obsahovať protekčnými arogantnými neschopnými lajdákmi, ktorí svojim konaním, prístupom a nekompetentnosťou diskreditujú povolanie sociálneho pracovníka. A tí sociálni pracovníci, ktorí sa všemožne snažia zlepšiť život ľudí z okraja spoločnosti, by mali byť ohodnotení adekvátnou mzdou.
      2. Ak má niekto to šťastie, že sa dôchodkového veku dožil, nech doň aj ide a svoje teplé miestečko nech prenechá iným! Vo verejnej a štátnej správe by malo byť zakázané poberať plat aj starobný dôchodok súčasne, s výnimkou situácie, ak neexistuje SKUTOČNE nikto, kto by prácu urobil – teda by nemohli byť v jednom okrese nezamestnaní 55-roční učitelia a súčasne 65-roční, ktorí berú aj plat, aj dôchodok.
      Na vedúcich postoch v štátnej a verejnej správe by to malo byť ešte ďaleko prísnejšie – osoby, poberajúce starobný dôchodok by nemali obsadzovať žiadne vedúce posty (ani sekčného šéfa, vedúceho oddelenia, už vôbec nie riadiace pozície na vyšších úrovniach). Máš dôchodok a si vynikajúci odborník? Fajn, nepoberaj dôchodok a pracuj ďalej, alebo poberaj dôchodok a v práci vypomáhaj nanajvýš v skrátenom úväzku do 0,3 a už nie ako vedúci, ale ako radový pracovník. Ak si šéf nevychoval nasledovníka – jeho chyba a neschopnosť. Častejšie to býva tak, že za neschopného geronta robí celé roky všetko najslabšie platený zamestnanec, ktorého šéfik včas odstráni. Aby nehrozilo, že sa dotyčný otrok dostane kariérne vyššie, kde by mohol ohroziť šéfov majestát, prv, než ho šéf odkopne, znemožňuje mu odborný rast, prístup k informáciám, spoluprácu s kolegami, drží ho vo finančnej biede, všemožne ho šikanuje, zavaľuje zbytočnou podradnou prácou a súčasne vyžaduje v šibeničných termínoch vysoko odborné výstupy práce ako podklady, ktoré potom (niekedy bez porozumenia problematike a dezinterpretujúco) použije pod svojím menom. Toto sa netýka nižších pracovných pozícií, kde naopak často starí zamestnanci zachraňujú chod oddelenia, lebo mladým sa pracovať nechce – a už vôbec nie za tú mzdu, za akú je to ochotný urobiť pracujúci dôchodca. Takže aj vo verejnej a štátnej správe by starobní dôchodcovia mali mať možnosť pracovať – v žiadnom prípade však nie na vedúcich miestach, ani na takých, ktoré možno obsadiť nezamestnaným záujemcom.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *