Slušné životné podmienky pre všetkých v post-koronovej spoločnosti

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Nedávno sme na DAV DVA zverejnili videá Mareka Hrubca k otázke základného príjmu. Reaguje Ľubomír Jánošík.

Pamätám prvé stretko s Romanom Michelkom v roku 2016 a diskusiu k nepodmienenému príjmu, čiže základnému príjmu. O korone nikto nehovoril, iba o ekonomických krízach prichádzajúcich v pravidelných vlnách. V roku 2016 sme boli (po roku 2008) pred ďalšou dohľadne očakávanou ekonomickou krízou, ale tento katastroicky scenár pre neoliberálny kapitalizmus zasanovala korona-kríza.

Kapitalizmus by mohol korone spike glykoprotein bozkávať, čo bude nesmierne nehygienické pre väčšinu obyvateľstva. Netreba tu vypisovať o katastrofických scenároch vyusťujúcich do vojen, či menej bolestivých cestách a to cestách k azijským autokraciam, kde dochádza k obmedzeniam ľudských práv a slobôd a nových foriem fašizmu. V tomto režime by si hoveli všetky skupiny čo majú monopol na politickú, mediálnu a ekonomickú moc. Pozitívnym scenárom sa vtedy zdalo hľadať systémové alternatívy k súčasnému oligarchickému či kasínovému kapitalizmu.

Nemeckí teoretici dlhodobo presadzujú model základného nepodmieneného príjmu a asi vidia do podstaty kapitalizmu. Aká je jeho podstata? V modernej, vyspelej a prosperujúcej spoločnosti, by mal štát každému občanovi zabezpečiť príjem na dôstojné živobytie. Argumentujú, že v dobe technológií by mala vedieť vyspelá spoločnosť garantovať všetkým slušné životné podmienky bez toho, aby museli všetci dospelí pracovať. Dosť desivá predstava pre tých čo si pamätajú, že práca šľachtí, navyše s poznatkom, že práca má nielen svoju ekonomickú, ale aj sociálnu funkciu. Akákoľvek úvaha o nepodmienenom či podmienenom príjme v lepších časoch je opustenie ekonomiky založenej na konkurencieschopnosti. Východisko v budúcnosti bude hľadať alternatívu ku kapitalizmu, ktorý nepodmienene či podmienene demaskovala korona. Bude to PARECON?

Ľubomír Jánošík

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Len vďaka Vašej podpore dokážeme robiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


20 thoughts on “Slušné životné podmienky pre všetkých v post-koronovej spoločnosti

  • 28. novembra 2020 at 18:40
    Permalink

    V súčasnosti už prebiehajú, a v budúcnosti pravdepodobne budú prebiehať výskumy na tému DÁVKA OSLOBODENIA.

    Mám však obavu z toho, že keď sa výskumu chytí tá správna „parta lidí“ tak, sa bude robiť všetko preto, aby sa dokázalo, aký neblahý vplyv má základný príjem na jeho poberateľa, na jeho blízke okolie ( rodina, priatelia, pracovisko, … ) a na celú spoločnosť.

    Mám obavu , že sa nám budú silou mocou snažiť dokázať, že pláca „za nič“ z nás urobí opice. Na toto by sme sa mali pripraviť, a okrem obhajoby Dávky oslobodenia, by sme si mali pripraviť aj logickú požiadavku, že teda keď nie základný príjem, tak potom treba zabezpečiť prácu pre každého, za čestnú a dôstojnú mzdu.

    Nie ?

    Reply
    • 28. novembra 2020 at 20:50
      Permalink

      Nie. Nie je pravda, že kapitál je motorom ekonomiky a to on vytvára pracovné miesta. Je to naopak. Kapitál sa nekumuluje z ničoho iného, len z práce. Práca je kapitálotvorná.
      Ľudia prácou vytvárajú hodnoty. Nesmieme strpieť, aby nás degradovali na „ľudské zdroje“, ktoré sa exploatujú rovnako ako pôda alebo náleziská surovín.
      Treba prácu zrovnoprávniť s kapitálom. Človek by mal byť spolumajiteľom všetkého, do čoho vkladá svoju prácu.
      To je, podľa mňa, riešenie. Nie almužna základného príjmu.

      Reply
  • 28. novembra 2020 at 20:40
    Permalink

    Komentár je malý priestor na široké vysvetľovanie, no dnes sme sa dostali do situácie, o ktorej sme sa za mladi učili na marxizme. Kapitalizmus má v sebe vnútorné protirečenia, ktoré nie je schopný prekonať sám svojimi možnosťami. Kapitalizmus bol stvorený na obdobie expanzie (objavenie Nového sveta, kolonializmus…) a to obdobie už skončilo. Po rozpade socialistického tábora sme darovali kapitalizmu 20 rokov rozmachu, ale aj to už pred 10 rokmi skončilo.

    Základnou ekonomickou ideou kapitalizmu je podnikanie kvôli zisku. V tom je zároveň veľký potenciál expanzie, ale aj hlavná príčina všetkých kríz, ktoré prichádzajú, keď sa expanzia zastaví.

    Dnes je najsľubnejším zdrojom zisku obchod (Jeff Bezos). Nie je vám nápadné, že kapitalisti radšej pripustia diskusie o nepodmienenom základnom príjme, ale aby popri tom ostal fungovať všetok ziskový biznis…?
    Som trochu v rozpakoch z toho, že ľavičiari sa radšej nechajú zlákať „šidítkom“ nepodmieneného základného príjmu, než by našli odvahu byť naozaj radikálni, ísť až na podstatu veci a spochybnili zisk ako hlavný účel podnikania. Zisk a súkromné vlastníctvo (zdrojov) sú spojené nádoby, bez ktorých kapitalizmus nemôže existovať.

    Reply
    • 28. novembra 2020 at 23:30
      Permalink

      „Človek by mal byť spolumajiteľom všetkého, do čoho vkladá svoju prácu.“

      Aj sestričky v nemocnici ?

      Na DO som sa pozeral ako na samostatný problém, bez prehodnocovania systému ( kapitalizmu ) , ktorý tu máme. Teraz sa tu nebavme o zmene systému.

      Priaznivcom DO som preto, lebo predpokladám ( zatiaľ to nikto nevyvrátil, ani nedokázal ) potenciál oslobodenia ktorý v sebe má. Ako som písal – pokiaľ výška DO pokryje základné potreby človeka – jedlo a bývanie ( za predpokladu zachovania súčasného zdravotného, sociálneho a vzdelávacieho systému ) – potom sa to oslobodenie prejaví tak, že oslobodí človeka od jeho základného strachu o bezprostredné prežitie, ktorý si kapitalihnus tak dôsledne pestuje. Tým sa neuveriteľne posilní postavenie zamestnanca voči zamestnávateľovi, a môže to prispieť k tomu, aby odmena za prácu bola čestnejšia ako je teraz.
      Alebo iný príklad – živnostníci, slobodné povolania, umelci. Tí pre ktorých zisk, či bohatstvo nie je hlavným životným cieľom, ale chcú robiť niečo čo majú radi., no nie je to žiadne „terno“. Dnes nemôžu, lebo musia zarábať, no DO by im pomohla rozhodnúť sa, aký bude ich profesný život.

      Ide o to, či s uvedeným predpokladom súhlasíte. Ak nie, napíšte prečo. Ak áno, potom sa môžeme ďalej baviť, čo takýto „posun síl“ narobí s kapitalizmom, kde je sloboda jednotlivca priamo úmerná jeho postaveniu ( bohatstvu ). Lebo najlepší otroci sú tí neslobodní, ktorí cítia, že ich vypadnutie zo postavenia otroka, by ohrozilo ich bytie. Tu môžeme uvažovať o druhotných účinkoch DO – na samotný súčasný systém. Neprispeje to k rezonancii tých vnútorných protirečení kapitalizmu – na kosť osekané mzdové náklady zamestnanca – čo najbohatší ( najkúpyschopnejší ) spotrebiteľ ) ? S DO trochu zbohatne a zároveň nemusí prijať prácu, ktorá ho vykorisťuje.

      Čo by mal byť hlavný účel podnikania ? Blaho spoločenstva ? Iste, ušľachtilá myšlienka, no skúste ju predať pospolitosti. Tu sa mi zdá, účelnejšie hovoriť DO, ktoré majú dosť hmatateľný potenciál ju osloviť ako o „nejakých“ komunistických utópiách. Aj keď „príklad“ Schweizu varuje…
      Ide o to, či ( niektorý ) človek, odbremenený o tiaže denného živobytia, by nebol „náchylnejší“ ku zušľachteniu seba a spoločnosti a mal by čas a silu pátrať po tom.

      Preto je možno teraz lepší vrabec v hrsti ( DO ) ako holub na streche ( komunizmus ).

      P.S. Až na koniec som si spomenul na takú „drobnosť kapitalizmu “ – a tou sú pôžičky ( napr. tie hypotéky ).
      Ja stále uvažujem o nezdĺženom človeku. Avšak dlhy – teda dlhové otroctvo – mení pomery v hre, žiaľ v prospech kapitalizmu, aj keby bola zavedená DO v dostatočnej výške. Dlhové otroctvo by mu ostalo , takže o slobode ( dlžníka ) nemôže byť ani reči.

      tu sa dostávame k finančnému systému, keď to vyzerá tak, že ( koncový ) veriteľ vytlačí peniaze, ktoré mu dlžník vráti s úrokom, v podobe jeho potu, krvi a sĺz.
      Jedine že by sme uvažovali o tom, že raz sa všetky dlhy proste budú musieť škrtnúť, pretože požičané peniaze, vyžadujúce úrok v podobe budúcej práce, aj tak nie sú kryté minulou prácou. Ale to je zase iná téma.

      Reply
      • 29. novembra 2020 at 0:15
        Permalink

        Áno, samozrejme, aj sestričky v nemocnici. Prečo by to malo byť vyhradené len majiteľom Penty, ktorí len tú nemocnicu kúpili a dosadili riaditeľa?
        Môžete použiť aj exotickejší príklad – úradníčka na matrike, policajt, colník…
        Tí všetci vkladajú svoju prácu do spoločenského ekonomického organizmu a ten nárok na dôchodok by mali mať nie preto, že sa im zo mzdy celý život strhávalo na „sociálne poistenie“, ale preto, že majú nárok na spoločenskú dividendu z toho, do čoho vložili prácu.

        Ad zisk – v skutočnosti len bankári, finančníci a investori podnikajú kvôli zisku. Čo iné sa dá robiť s peniazmi?
        Ale v jednej zo svojich praxí som pripravoval podnikateľské zámery na bankové žiadosti o pôžičku pre desiatky živnostníkov. Hovoril som s nimi podrobne o ich zámere, bol som sa pozrieť k nim do dielní. Ich podnikateľský zámer musel vytvárať zisk, lebo to bola podmienka banky na pôžičku, ale ani jeden z nich do toho nešiel kvôli „zisku“. Aby bolo jasno – živnostník po pár rokoch v strate musí skončiť, to je realita, takže nemám na mysli „zrušenie“ zisku ako numerického výsledku činnosti. Ale hovoríme o motivátore – prečo si napríklad človek zaobstará vlastný kamión a začne robiť prepravu. Alebo prečo začne vyrábať nábytok.
        Zisk ako motor ekonomiky je mýtus.
        Preto treba zrušiť jeho výsadné postavenie v obchodnom zákonníku a v rôznych ustanoveniach o „ušlom zisku“, čo sú rozosiate v obchodnom aj občianskom.
        Sú potom odvetvia, kde zisk je legalizovaná krádež. Konkrétne v súkromnej zdravotnej poisťovni, ale také je prakticky celé poisťovníctvo.

        Snaha o zabezpečenie príjmu na základné životné potreby je sympatická. Ale ako to chcete zabezpečiť, ak zároveň ponecháte trh ako živelný a ceny neriadené?
        Ak základným príjmom zvýšite množstvo peňazí na trhu, teda kúpyschopnosť obyvateľstva, ceny pôjdu nahor zákonite.

        Reply
        • 29. novembra 2020 at 10:20
          Permalink

          No, hovoriť o tom, že len vášeň je motorom podnikania, tiež nie je celkom pravda. Neviem si predstaviť fandu do vývozu žúmp, napríklad…

          Vráťme sa k DO.
          Vzťah medzi kúpyschopnosťou a cenami je silný argument. Máme tu však prostredníka medzi výrobcom a kupujúcim – obchodníka. A nie jedného. Ale jedna zo základných poučiek kapitalizmu strýčka Donalda hovorí o tom, že konkurencia by mala vplývať na rast kvality a pokles ceny. Teda konkurencia medzi obchodníkmi by mala prispievať k tomu, aby zavedenie DO neviedlo špekulatívnemu k rastu cien. Ako to je v skutočnosti – vieme svoje.

          Nositeľom tejto otázky/rozporu by sme mohli byť my, podporovatelia DO z ľava , nie pravicoví oponenti. Kapitalizmu treba „pomôcť“. Spolu s diskusiou o DO môžeme otvárať aj ďalšie témy, ako štátne vlastníctvo a podniky, regulačná úloha štátu v strategických odvetviach ( v súvislosti s DO poľnohospodárstvo-potravinárstvo-obchod ) a podobne. No – a skončili by sme pri globalizácii – ako vždy.

          V tejto chvíli, by priaznivci DO mali v prvom rade urobiť bilanciu a zodpovedať na otázku, či vôbec na DO v zmysluplnej výške máme, odkiaľ zoberieme, čo budeme „škrtať“.
          Ak na toto budeme mať odpoveď potom upútame pozornosť ľudí, DO získa ďalších stúpencov a môžu sa otvárať potom ďalšie otázky, napr aj o rozdieloch medzi teóriou a praxou kapitalizmu.

          Reply
          • 29. novembra 2020 at 14:24
            Permalink

            Presne tak. Treba o veciach diskutovať a urobiť prípadne aj nejaké vedecky vyhodnotené pokusy.
            Z mojej strany ešte jedna pripomienka pre priaznivcov DO.
            Pre peňaženku bežného človeka je jedno, či dostane pridané k príjmu, alebo klesnú ceny. Ide o to, že reálne stúpne životná úroveň. Ak ale cez DO chcete riešiť, aby ľudia dostali zabezpečenie na základné potreby, tak je určite cielenejšie a ľavicovejšie tlačiť nadol ceny vybraných tovarov. Zaviesť napríklad na niektoré zápornú DPH a popri tom vytvoriť veľký štátny obchodný reťazec, ktorý by bol alternatívou pre prípad, že by obchodníci urobili kartelovú dohodu alebo inú prasačinu.
            Je to podobné ako pri diskusii o obedoch pre deti v školských jedálňach zadarmo. Pravicové „lepšie“ riešenie je pridať pár šupov ľuďom k výplate a pekne ich poprosiť, aby z toho zaplatili deťom obedy.

  • 28. novembra 2020 at 23:35
    Permalink

    Súhlasím. Sme na začiatku novej epochy a myslím, že už prebieha boj o jej podobu. Tieto predkladané návrhy o zabezpečení základných životných potrieb (akože ničím nepodmienené), z vôle vládnucej triedy kapitalistov, sú podľa môjho názoru, iba intelektuálnym blúznením, a odvádzajú od podstaty problému, ako je uvedené vyššie.

    Reply
    • 29. novembra 2020 at 0:06
      Permalink

      Nová epocha ? Že by fašizmus ?

      Bo súdiac z „ducha doby“, na ten je prolet najlepšie „pripravený“….

      Reply
  • 29. novembra 2020 at 19:28
    Permalink

    Nepodmienený príjem je pekné svinstvo kapitálu. Skupina kapitálom najatých „expertov“(poslancov, ministrov, pracovníkov ekonomického ústavu SAV) si sadne a bude diskutovať na tému koľko tým „darmožráčom“ dáme (ako na „hrubo“ natrieme paštétu na rožok deťom v rómskych osadách), aby nemajetní držali hubu a krok? „Experti“ musia zmerať „big dates“, aby sa plebsu neoplatilo rebelovať a mal dosť na GMO potraviny a chľast…
    Mohlo by niekoho z nich napadnúť, že miesto „nepodmienenieného príjmu“ by chcel svoj podiel na výnosoch spoločného majetku!
    Kapitál sa nechce deliť o rentu! Kapitál chce si ju chce nerušene užívať!
    Už dnes korumpuje tzv. strednú lumpen-triedu z nalúpeného v krajinách tretieho sveta a z drancovania prírodných zdrojov…Kaviarenská ľavica uzavrela „zmluvu o dielo“ na propagáciu nepodmieneného príjmu.

    Reply
  • 30. novembra 2020 at 14:48
    Permalink

    Musim priznat, ze tolko pokrytectva v diskusii na tomto webe je pre mna sklamanim, hoci nie prekvapenim. Kazdy sa moze ohanat ekonomickymi teoriami, ale to, co napokon rozhoduje o charaktere spolocnosti, v ktorej ludia ziju, su ludia sami. A kym to miestni revolucionari nepochopia, tak cele ich snazenie zostane iba na urovni kaviarenskeho teoretizovania. To nechce byt kritika, ale dobre mienena rada. Co tak si vstupit do svedomia a uprimne si odpovedat na otazku, preco zastavam ten-ktory nazor, a preco hladam zastupne argumenty na jeho ospravedlnenie. Konkretne k zakladnemu prijmu: pre to, co chcem povedat je v tejto chvili nedolezite, co si o nom ja myslim. Zaujal ma vsak tu niekolkokrat spominany argument, ze je to podraz kapitalu na ludoch. To si naozaj myslite, ze to ten kapital potrebuje? Vo Svajciarsku bolo na tuto temu referendum. Tam, rovnako ako tu, ma kapital kupene media. Keby kapital chcel zakladny prijem presadit, tak to bez problemov dosiahne. Cela, kapitalom financovana, kampan vsak bola opacna. Preco? To, co napokon rozhodlo, bola obycajna ludska prva signalna sustava. Ten isty dovod, ktory tak okato krici aj z tunajsich prispevkov. Nieco v tom zmysle, ze: „Tak ja mam chodit do roboty a niekto druhy si len tak bude vyvalovat sunky a ja ho mam zivit.“ Plus presvedcenie charakterizovane skutocnostou, ze vacsina ludi tvrdi, ze oni by pracovali tak-ci-tak, avsak zaroven ta ista vascina ludi je presvedcena, ze ostatni by pracovat nesli alebo nechceli. Chapem argumenty pana Moravcika, tie sa vsak tykaju toho, co by malo, alebo mohlo, byt zdrojom zakladneho prijmu, nie vsak principialnej otazky, ci ma byt existencia ludskej bytosti vramci spolocnosti podmienena jej pracou. Ruku na srdce, bol by nieco ako zakladny prijem pre Vas akceptovatelny v spolocnosti s niecim ako „zdrojova ekonomika“, cize bez sukromneho vlastnictva zdrojov? Viete si predstavit, ze by nieco podobne zaviedlo CSSR pred 35 rokmi (cisto teoreticky)? Alebo si ma, podla vas vsetkych, clovek pravo na svoju existenciu kupit, napriklad pracou? Podla hesla:“Ked musim ja, tak aj ty!“ Pretoze, ak je to tak, potom sa obavam, ze k zmene sucasneho marazmu tak skoro nedojde.

    Reply
    • 30. novembra 2020 at 15:51
      Permalink

      Prosím Vás, aké pokrytectvo? Podstatné sú znalosti a skúsenosti. Napríklad, keď budem hovoriť len o sebe, tak kapitál a jeho ľudí poznám nielen z novín a z filmov. Pozeral som im zblízka do očí a na prsty. Ak sa chcete oslobodiť, musíte najskôr veľa vedieť. Nestačí chcieť.
      Píšete, že „keby kapitál chcel…“ Kapitál, to nie je jedna homogénna skupina. Je to zmes rôznych mafií, každá má vlastné záujmy, je kapitál malý, veľký a nadnárodný – každý chce niečo iné, ale pre seba. Zápas o nepodmienený príjem je zápas medzi jednou a druhou klikou kapitálu. Ale nie je to náš zápas.
      Keby ste vedeli niečo viac o pozadí tohto návrhu, tak by Vás mohlo trknúť, že v modernej kapitalistickej dobe prvý raz z návrhmi tohto druhu prišiel americký prezident Nixon a že ho v tom ako teoretik podporoval Milton Fridman – ikona našich liberálov na čele s Miklošom. Takže mám sa cítiť ako pokrytec, keď sa nezaradím do jedného šíku k Miklošovi? Super!

      Od Vás je podraz aj to, že nám tu búchate o hlavu argumenty o váľaní šuniek. To je priam urážka, lebo my nie sme liberáli z SaS a nikto tu tieto argumenty nespomenul.

      Reply
      • 30. novembra 2020 at 19:35
        Permalink

        To je tak, ked vela ludi rozprava a takmer nikto nepocuva. Tak trochu som ocakaval podobnu reakciu. Na vysvetlenie: Ja som spomenul, ze na zaklade mojich skusenosti a dikcie tunajsich prispevkov som usudil, ze sa za nimi skryva pokrytectvo. To, ze tu nikto o „valani suniek“ nehovori povazujem prave za to pokrytectvo. Mozete namietat, ze sa mylim, a ze odmietave stanoviska tunajsich disktuterov su len a len vysledkom nezistnej analyzy, ktorej vysledkom je odhalenie dalsieho podrazu za strany kapitalu. A aj v tom mozete mat pravdu. Ja si len, s dovolenim, ponecham moznost mat na vec moj vlastny skromny nazor. Skutocne nie je dovod sa urazat. Mozno by ale bolo k veci (to ako skromna rada) spytat sa aj ludi ulice, ako to vidia. Predpokladam, ze vasou ambiciou je hajit, resp. zastupovat ich zaujmy. Alebo nie? Pokladam za rovnako legitivne zastupovat len svoje (prip. skupinove) zaujmy, ale potom by bolo ferove to tak aj deklarovat. Hoci by som na kapitale (viem, ze tento pojem je velkym zjednodusenim) asi tazko hladal nieco pozitivne, musim uznat, ze minimalne s tymto kapital problem nema. Jasne deklaruje, ze jeho cielom je vykoristovat a este z toho robi aj cnost.
        Avsak ludia ulice, so svojimi tuzbami a pohnutkami, su ti, ktori v konecnom dosledku urcuju charakter spolocnosti a rozhoduju v referendach. Dovolim si tvrdit, ze dovod, preco ludia vo Svajciarsku odmietli zakladny prijem, urcite nebol ten, ze to bol povodne navrh alebo napad Nixona a Fridmana. Ja sice nemam ambicie hajit zaujmy druhych (najma preto, lebo som presvedceny o tom, ze nie je v mojich schopnostiach, aby som poznal zaujmy niekoho ineho), ale nadobudol som pocit, ze Vasou ambiciou to je. Ak ano, mozno by bolo vhodne aspon sa pokusit pochopit zmyslanie tych, ktorych chcem zastupovat. Viem, ze nikdy v historii o to zaujem v skutocnosti nebol, a mozno preto je historia jednou nekonecnou tragediou.
        Hoci som presvedceny o tom, ze vnutorne slobodneho cloveka nemozno urazit (kazdy moze mat svoj nazor, nech uz je akykolvek), je mi jasne, ze do Vasej hlavy nemozem vidiet. To, ci za Vasim postojom uz nic dalsie nie je, musite vediet len Vy sam. Ak Vas uraza moja potencialna pochybnost, potom sa ospravedlnujem, ale zaroven mam obavu, ci je v takom pripade vobec mozne viest diskusiu (ja za seba sa pustam do diskusie len vtedy, ak som ochotny nechat spochybnit svoje stanovisko, inak by cela diskusia nemala zmysel). Ak nie, bola by to skoda, pretoze, ako som uz spomenul v predoslom prispevku, vase stanoviska a zdovodnenia ohladne zakladneho prijmu chapem. Explicitne som tiez spominal, ze moje vlastne stanovisko k zakladnemu prijmu v kontexte mojho predosleho prispevku nebolo podstatne.
        Ak mozem, poziadal by som Vas predsalen o Vasu odpoved (prip. nazor) na minule polozenu otazku, ci si myslite, ze ma byt existencia (prezite, uznanie, akceptacia) ludskej bytosti vramci spolocnosti podmienena jej pracou, a ak ano, akou.

        Reply
        • 30. novembra 2020 at 19:55
          Permalink

          Pokrytectvom je – podľa mňa- nahradiť polemiku o návrhu, diskusiou „prečo, by to kapitál chcel“? Podstatou kritiky nie je indícia, že ide o návrh v záujme udržania moci kapitálu, ale to, že tento fakt má demoralizovať a blokovať odpor proti kapitalizmu. Že propaguje „riešenie“ chovať ľudí, bez práce, ako odstavčatá, jalovice či jahňatá… Prakticky neexistuje diskusia o zdrojoch financovania takéhoto riešenia: nebudú „demokracie“ zbrojiť?, budú sa republiky viac zadlžovať a porastú splátky úrokov nesplatiteľných dlhov? Alebo zástancovia nepodmieneného príjmu očakávajú zavedenie dane z luxusu? Zavedenie majetkových daní? Ušetrí sa komercionalizáciou zdravotníctva? Použijú sa úspory rušením dôchodkov a „donútením“ investičného šetrenia na starobu? Nemusíte „veriť“ autorstvu kapitálu, verte zásade rímskeho práva“qui prodest?“(komu ku prospechu?)…

          Reply
          • 30. novembra 2020 at 22:27
            Permalink

            Podstata poznamky bola v tom, ze, podla mna, dovod odmietnutia navrhu ludmi nie je v skutocnosti odpor proti kapitalizmu, ale obycajna zavist. A ze ludia, aspon ti sucasni, by odmietli aj myslienku garancie svojej materialnej existencie spolocnostou, aj keby to nemalo s kapitalizmom nic spolocne (dovody a argumenty su vyssie), a ze to je ta esencialna pricina marazmu, v ktorom zijeme. Budem rad, ak sa mylim a je to len mojou nespravnou interpretaciou, ale veta „Že propaguje „riešenie“ chovať ľudí, bez práce, ako odstavčatá, jalovice či jahňatá…“ ma v mojom presvedceni skor ubezpecuje.
            To, ako a z coho by mal by zakladny prijem financovany, sa musite spytat predkladatelov tohto navrhu. Ja to neviem, ale myslim si, ze v sucasnom svete, by cela idea, ak by sme aj predpokladali jej nezistnost, bola okamzite zneuzita.

        • 30. novembra 2020 at 20:26
          Permalink

          Ďakujem za reakciu.
          Položili ste mi veľa otázok a aspoň na niektoré sa pokúsim odpovedať. Začnem tou poslednou (a asi nestihnem na všetky).
          Naznačujete, že keď som proti základnému príjmu, tak som asi odľud, ktorý chce podmieňovať existenciu druhých ľudí nejakými povinnosťami. Vôbec nie. Je to presne naopak. Tým, že myšlienku základného príjmu prijali za svoju, tak ako keby ste uznali, že existencia človeka je podmienená – príjmom. A prijímate, že vašu existenciu bude mať cez príjem v rukách kapitalista – zamestnávateľ, alebo cez základný príjem kapitalistický štát.
          Skutočne si myslíte, že človek k životu potrebuje fiktívne peniaze bez akejkoľvek reálnej vnútornej hodnoty?
          Mimochodom, peniaze, ktoré používame a celý finančný systém, ktorý zabezpečuje ich obeh, je kapitalistický vynález. Kapitál si peňazí vytvorí, koľko len chce a tie peniaze majú hodnotu len dovtedy, kým ich akceptuje kapitál. Základný príjem nikoho z nás neoslobodí.
          Dám vám kacírsku protiotázku: Čo keby sme, naopak, mali právo vydávať vlastné peniaze a kapitál by bol zo zákona nútený ich akceptovať? Nie je na tom nič zázračného. Kapitalista napríklad podpíše zmenku a ten kus papiera sa v tom momente zmení na peniaze. Prečo on môže a my musíme čakať na almužnu základného príjmu?

          A dostávam sa k ďalšej otázke – že by sme mali vyjadrovať a zastupovať vôľu ľudí z ulice. My ale nie sme politická strana. Nemáme v skutočnosti ambície ani mandát zastupovať nikoho. Sme jednými z vás, ktorí sa nechcú zmieriť so súčasnou kapitalistickou realitou a hľadajú alternatívy. V našom občianskom združení nemáme „jednotný“ názor a tak v tejto odpovedi hovorím sám za seba. Viacero mojich kolegov si zrejme myslí niečo iné, niektorí myšlienku základného príjmu aj podporujú. Zmyslom našej existencie je verejná diskusia o alternatívach. Sme presvedčení, že kapitalizmus je slepá ulička vývoja ľudstva a dnes dokonca ohrozuje jeho existenciu. Napriek niektorým populistickým nápadom typu základného príjmu. Ale vari uznáte, že prijať základný príjem a naďalej žiť v kapitalizme, to nie je „alternatíva kapitalizmu“.
          Takže nejde o to, že vám váš základný príjem nechcem dopriať, v prípadnom „švajčiarskom“ referende by som neagitoval proti, ale upozorňujem, že to nie je pre človeka z ulice žiadne „konečné“ riešenie.
          Čo sa týka švajčiarskych referend, asi pred dvomi rokmi (a písali sme o tom na Dav Dva) bolo podstatne dôležitejšie referendum o suverénnych peniazoch. Išlo o to, že sa ústavou malo zobrať bankám právo emitovať peniaze cez dlh (o tom kúzle sme tiež písali na Dav Dva) a peniaze mala mať právo emitovať len Švajčiarska konfederácia – teda štát. Neprešlo to, lebo ZA bola len asi 1/3 hlasov.
          To referendum o suverénnych peniazoch by vytvorilo podmienky, aby základný príjem plnil svoj účel. Bez toho základný príjem skončí ako „Matelkova atómová bomba“.

          Reply
          • 30. novembra 2020 at 22:09
            Permalink

            Dakujem za odpoved! Priznam sa, ze som trochu v pomykove, ako reagovat, pretoze ste paradoxne pouzili podobne argumenty, ku ktorym som sa obklukou chcel dostat ja sam. Clovek sa neustale uci. Vyzera to tak, ze som kdesi evokoval vo vas presvedcenie, ze som zastanca kapitalu a penazi, hoci pravy opak je pravdou. Pokusim sa zanalyzovat, ktore moje tvrdenie Vas k tomu mohlo viest (mozno mi v tom pomozete Vy sam).
            Pokial ide o zakladny prijem ako sucast momentalneho penazneho systemu, tak, ako som uz dvakrat spominal, chapem Vase argumenty. Viem si ale tiez velmi dobre predstavit zastancu tejto myslienky, a nemusi to byt agent kapitalu, ktory ako cielovy stav vidi oslobodenie obycajneho cloveka zpod damoklovho meca zabezpecenia zakladnej existencie. Ano, nie je to idealne, je to urcita forma korupcie na sposob Bissmarckovho dochodkoveho systemu, ale aspon nieco. Muselo by byt splnenych x podmienok, ktore, ako vy argumentujete, su v sucasnom svete prakticky nesplnitelne. A ja v tom s Vami suhlasim.
            Ja si viem velmi dobre predstavit svet bez penazi, v prvom kroku minimalne bez penazi produkovanych ako dlh, a velmi rad by som v takom svete zil. Keby som ale tuto svoju myslienku povedal na ulici, ubili by ma vsetci capicami. Sam ste spominal, ako dopadlo podobne referendum vo Svajciarsku. K tomu smerovala moja povodna, uplne prva, reakcia. Je sice pravda, ze svoje potreby pozna najlepsie kazdy sam, ale ak to tak je, preco ludia hlasuju ocividne proti svojim zaujmom? Nepoznaju ich, nerozumeju im? Co ich pohana? Nie su len jednoducho oklamani a zneuziti pomocou ich prirodzenych pudov? Kym si ludia tuto moznost sami nepripustia, budu klamani a ovladani nadalej.
            Este jedna poznamka k „zakladnemu prijmu“: moja otazka, ohladne toho, cim ma byt podmienena existencia (prezite, uznanie, akceptacia) ludskej bytosti vramci spolocnosti, totiz smerova k tomu, ako ja chapem „zakladny prijem“, a sice ako akusi garantovanu bezpodmienecnu existencionalnu zabezpeku spolocnosti voci kazdemu svojmu clenovi, samozrejme zavislu od aktualnych moznosti danej spolocnosti. V pripade sukromneho vlastnictva zdrojov a ekonomike zalozenej na exploatacii a tvorbe zisku (v realnom fyzickom svete nie je mozne vytvorit zisk, iba presuvat hodnoty – zakon zachovania energie nepusti) je to samozrejme utopia, avsak obavam sa, ze dalsou, a mozno tou podstatnou, prekazkou je to, co maju ludia v hlavach.
            PS. nazorova platforma ano, politicka strana nie – s tym suhlasim …

          • 30. novembra 2020 at 23:09
            Permalink

            Urobili ste mi radosť touto odpoveďou. Máte pravdu, spočiatku som Vás odhadol nesprávne, ale vidno, že o veciach premýšľate a tomu je treba dopriať čas.
            Zažívam aj rovnakú frustráciu, keď rozprávam s ľuďmi okolo seba. Je to zhubný vplyv médií a reklamy každého druhu. Programujú z nás nemysliace nákupné automaty. Keď vidím, čo to robí z niektorých mojich priateľov, ktorí kedysi boli múdri a inteligentní – nedá sa tomu vzdorovať, len ich vypnúť. Až potom sa človeku po čase vráti vlastný rozum.
            K Vašej hlavnej myšlienke – garancii existencie cez základný príjem.
            Veľmi trefne ste uviedli termodynamické zákony a nemožnosť vytvoriť zisk z ničoho. Presne tak, sme súčasťou prírody a z tých prírodných zákonitostí, aby sme museli vyvíjať nejakú aktivitu, aby sme (my a naši blízki) prežili, z tejto nutnosti nás neoslobodí nič. A potrebujeme to vôbec? Keď na to základné prežitie by nám stačilo venovať 2 – 3 hodiny efektívnej aktivity denne a všetok ostatný čas nám niekto ukradne.
            Základný príjem nás má presvedčiť, že je prirodzené mať „pasívny príjem“ bez práce. Veď ho má každý. Kto je lenivý, tak má len to, a kto je usilovný, šikovný a veľa pracuje, tak ten má príjem ako Jeff Bezos, Bill Gates a Mark Zuckerberg. Je to presne ten typ rozprávky, ako (hypoteticky) povie majiteľ autoservisu mladému zamestnancovi: „Pred 25 rokmi som tiež začínal ako poskok a celé dni som menil gumy na autách. A pozrite, teraz je toto všetko moje. Ak sa budete snažiť, raz sa tiež tak vypracujete.“
            Ale ako ste napísali vyššie – termodynamika nepustí a pasívny príjem nemôže mať každý.

  • 1. decembra 2020 at 9:32
    Permalink

    Podmienený verzus nepodmienený prístup k istej časti peňazí pravidelne. Asi nič na veci nemení samozrejme nájde sa skupina ľudí z pracujúcich ktorý sa možno prestanú tak naháňať vznikne tam istý priestor možno pre tých čo by aj trochu zadkom pohnúť chceli ale nie je veľmi kde pri presýtenom trhu a potom tu stále máme skupinku ktorá príjem taký už dávno má no a od vtedy mnohí nepracujú. Samozrejme každý si to spraví po svojom ale vychádzam z predpokladu že väčšina s tých čo pracujú aj tak pracovať zostane lebo sú viazaný hypotékami a tento príjem je len prilepšenie k schopnému životu. Možno sa s ním dá vykryť pár mesiacov bez práce no pochybujem že by dali každému 1500€ aby sa nemusel naháňať.

    Reply
  • 1. decembra 2020 at 10:05
    Permalink

    A nevedie cesta do hláv „obyčajných“ ľudí náhodou cez tak prostú vec akou je jazyk ? Cez výber presných pomenovaní vecí, namiesto ctrlc ctrlv vantajm nekstajm prekladu a amerčtiny ?

    Nepodmienený základný príjem. „Príjem ? A za nič?!!!“

    Dávka oslobodenia. „Oslobodenia ? Ale veď ja som slobodný. Sám z vlastnej vôle chodím do práce. Som rád že si zarobím 600 € a ešte šťastnejší som, že zarobím ďalších 200 € svojmu kapitalistovi. O akej slobode hovoríte ?“

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom