VIDEO: Memento, konferencie vo Zvolene

Dňa 13. apríla 2019 sa vo Zvolene uskutočnila konferencia pod názvom Memento.
Program:
⦁ 1938/1939 Mníchov a jeho dôsledky v utvorení Slovenského štátu
⦁ 1939/1944 Slovenský štát v krivom zrkadle ľudáckej demagógie
⦁ 1938/1945 Protifašistický odboj
⦁ 1944 SNP ako vyvrcholenie protifašistického odboja a poukázanie na jeho vznik, priebeh a koniec v celkovom víťazstve nad fašizmom
⦁ 1945 Košický vládny program – Program novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov
Konferencia bola v dvoch bodoch – Pohľad do minulosti a Dialóg na vyriešenie problému a prijatie stanovísk. Cieľom akcie –
a) Pripomenúť si v skratke protifašistický odboj v klérofašistickom slovenskom štáte.
b) Poukázať na paralely slovenskej mládeže, ktorá sa akútne priklonila k ľudákom, čo ju k tomu viedlo a prečo zaujala arizátorský postoj, s dneškom.
c) Prijať stanovisko, akou formou zabrániť dnešnej mládeži rovnaký stav a nezopakovať si dejiny touto ľudáckou cestou. Návrhy, riešenie problému a sfunkčnenie aktívnej spolupráce s mládežou, aby osvetová činnosť a spolupráca s ňou priniesla pozitívne výsledky.
V skratke k priebehu jednotlivých bodov.

1/ MNÍCHOV A JEHO DOSLEDKY:
O nás bez nás – Mníchovská zrada : Západné veľmoci v záujme spolupráce s nacistickým Nemeckom a v snahe usmerniť jeho tlak na východ proti Sovietskemu zväzu ponechávajú strednú a juhovýchodnú Európu ako rozhodujúcu doménu nemeckému vplyvu a expanzie. Mníchovský diktát povzbudzuje všetky reakčné sily v ich boji proti proletariátu a demokratickým silám, posilňuje fašistické hnutie vo svete a dáva ťažký úder protivojnovému hnutiu.
Likvidácia Československa : 2.november 1938, Viedeň – V podobe arbitrážneho nemecko-talianskeho rozsudku je vytýčená československo-maďarská hranica. Maďarsko okupuje Senec, Galantu, Nové Zámky, Levice, Komárno, Lučenec, Rimavskú Sobotu, Rožňavu, Košice, Užhorod, Mukačevo, Berehovo. Od konca septembra tak ČSR stráca územie v celkovej rozlohe 41 098 km² s celkovým počtom 4 879 000 obyvateľov, z ktorých bolo 1 250 000 Čechov a Slovákov. Stávame sme sa satelitom hitlerovského Nemecka. Je ohrozená nielen naša samostatná politická a hospodárska existencia, ale vylúčená aj akákoľvek účinná vojenská obrana.
Preskupovanie moci po diktáte Mníchova : Politika južného a severného suseda Slovenska, jej územné nároky, špekulácie s územím Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny je reálnym podkladom politiky menšieho zla a stáva sa jednou z hlavných zbraní ľudáckej ideológie. Mocenské presuny v oklieštenom Československu sa uskutočňujú rýchlo v prospech pravicových síl a politické strany, s výnimkou KSČ, im nekladú väčší odpor. Sprievodným javom tohto obdobia, najmä v Čechách, sú prejavy politickej pasivity a pocity beznádeje. Mnohí politickí činitelia bývalých vládnych strán volia emigráciu.
Slovenská otázka: Bez mníchovského diktátu by ľudáci neboli schopní prebojovať svoje požiadavky. Mníchovská kapitulácia vládnucej československej buržoázie, krach režimu, medzinárodný dopad diktátu štyroch veľmocí, to všetko je v prospech HSĽS, preto po Mníchove nenarážajú na žiadny významnejší, či organizovaný odpor. Manifestom zo 6.októbra žiadajú samourčovacie právo pre Slovensko, hlásia sa k duchu mníchovskej dohody a stavajú ľudácku stranu na bok národov bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii.
Chceli sme bojovať: V tejto hlbokej štátnej, vnútropolitickej, ideovej a morálnej kríze prichádza výzva komunistov, ktorí ako jediní apelujú na národ, aby bojoval a nevzdával sa. Rozhodnutím slovenskej vlády zo dňa 23.januára 1939 je komunistická strana na území Slovenska rozpustená. Vychádza príkaz sledovať všetku ilegálnu činnosť komunistickej strany a zvýšenou mierou sledovať všetky okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že príslušníci rozpustenej komunistickej strany vyvíjajú alebo sa pokúšajú vyvíjať podzemnú činnosť. Komunistické hnutie na Slovensku a jej protifašistický odboj tak oficiálne prechádza do ilegality.
Pod vlajkami rovnoramenného dvojkríža: 14. marec oddeľuje na čas osudy českého a slovenského národa a je stupienkom k rozpútaniu druhej svetovej vojny.


Soňa Valovičová: Mníchov a jeho dôsledky v utvorení Slovenského štátu 1/5

2/ SLOVENSKÝ ŠTÁT V KRIVOM ZRKADLE ĽUDÁCKEJ IDEOLÓGIE
Pravá tvár koloniálnych predstáv: Systém priamej kontroly zakotvoval základný dokument upravujúci vzťahy slovenského štátu a Nemecka – tzv. ochranná zmluva (Schutzvertrag) z 23.marca 1939. Nový štát dal ňou svoju nezávislosť a integritu pod ochranu ríše na 25 rokov. Vojenskú právomoc tu prevzali orgány nemeckých ozbrojených síl. Kontrolu v slovenskej armáde si nacisti zabezpečili v zmluve o budovaní slovenských ozbrojených síl v úzkej zhode s nemeckou brannou mocou.
Klérofašistická podstata slovenského štátu : Serióznosťou nemeckých zámerov otriasa zmienka o Slovensku v Hitlerovej reči z 28.apríla 1939 a v Beckovej reči z 5. mája 1939, ktoré svedčia o tom, že v poľsko-nemeckých rokovaniach sa spomínalo aj Slovensko ako figúrka na šachovnici, s ktorou sa posunie tam, kto aký ťah zvolí. Slovensko-poľské vzťahy sa vyvíjajú v dvoch rovinách. Prvá strana na čele s ľudákmi sympatizuje s Nemcami a pripája sa k nemeckému útoku na Poľsko. Druhá strana verejnosti prechováva propoľské sympatie a Poľsko je pre ňu symbolom odporu proti rozpínavosti nacistického Nemecka. Ľudácke špičky potrebujú taktiež paralizovať silnú slavianofilskú a propoľskú orientáciu, ktorá v značnej časti obyvateľstva má vyslovene protivládny a protirežimský charakter. Poľsko-slovenské vzťahy eskalujú napadnutím Poľska nacistickým Nemeckom vpádom slovenského štátu do tejto krajiny 1.septembra 1939.
Mocný pilier štátu – slovenská armáda: Ľudáci pri budovaní slovenskej armády v histórii národa nemajú na čo nadväzovať. Vyšší dôstojnícky zbor, odchovaný za Rakúsko-Uhorska a prevychovaný bývalou republikou tvorí základ a istú kastu s novou orientáciou slovenského štátu. Nižší veliteľský zbor je tvorený dôstojníkmi československej armády. Riešenie ako a odkiaľ čerpať nové sily, prichádza aktivovaním pokrokovej inteligencie, najmä učiteľov, ktorých je po viedenskej arbitráži prebytok. Minister školstva J.Sivák tak dopĺňa armádny zbor o novú krv. Ďalej je aktívna povinná mobilizácia robotníctva a roľníctva. Významnou a neprehliadnuteľnou zložkou v armáde je hneď od začiatku tzv. duchovná služba. Ľudáci pomocou vojenských duchovných účelovo využívajú v armáde ich vplyv, ktorí vysvetľujú zmysel protiboľševického boja s cieľom eliminovať proslovanské nálady vojakov poľných jednotiek.
Cisári sú nahí: …všetko priznáva a hovorí o veľkej nespokojnosti ľudu. Aby sa utíšila verejná mienka, nastáva plán B – demagógia na oklamanie národa. Heslá vyzývajú Slovákov za „revolúciu proti biede“, „boj proti kapitalistom“,“boj za nový spoločenský poriadok“. Cieľom tejto dezinformačnej kampane je to, aby podvedený ľud neopustil svojich vodcov a nezačal sám hľadať východiská. Národ má byť presvedčený, že nie komunisti, ale kapitalisti povedú boj proti kapitalizmu!
Posledné ilúzie padli – Salzburský diktát : Tuka sa vracia zo Salzburgu ako najmocnejší muž Slovenska.,slávnostne vyhlasuje, že na Slovensku bude zavedený slovenský národný socializmus. Spolupráca s agentami nemeckého imperializmu privádza oficiálne bez masiek slovenský národ do područia a otroctva Berlína.
Bábková vláda slovenského štátu : Salzburg je začiatok cesty prenikavých vnútorných premien na Slovensku. Nasadenie nemeckých beráterov do jednotlivých štátnych orgánov, brutálna demonštrácia sily a posilnenie pozícií radikálov v ľudáckom tábore signalizujú vytváranie nových podmienok pre užší vzťah a pevnejšie primknutie sa ľudáctva k hitlerovskému vzoru. Zákonodarstvo a politická prax slovenskej vlády postupne likvidujú politické a osobné slobody – slobodu tlače, zhromažďovania, možnosť politického organizovania, ochranu osobnej slobody pred svojvôľou byrokracie, a pod. Koncentračný tábor v Ilave je takmer stále plný režimu nepohodlných alebo jednoducho podozrivých ľudí, zatvárajúcich a prepúšťajúcich podľa ľubovôle úradov. Opozičná tlač je úplne likvidovaná, cenzúra ostražito dbá, aby na verejnosť neprenikali žiadne vládne nepohodlné myšlienky. Neľudácke záujmové a spoločenské organizácie, ktoré prežili autonómiu, vláda razom zakázala, alebo ich pohltila Hlinkova garda, Hlinkova mládež, HSĽS, kresťanské odbory. Politický monopol HSĽS je už uzákonený a stal sa základom politickej sústavy štátu podľa §58 ústavy. Okrem HSĽS sa akceptujú iba strany národnostných menšín, Nemecká strana a Maďarská strana. Proces vrcholí vydaním tzv. Źidovského kódexu, ktorý vychádza 9.septembra 1941. Kódex vo svojich 270 paragrafoch do detailov zafixoval riešenie židovskej otázky na Slovensku na prísnom rasovom princípe. Stáva sa jedným z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe!
Masky padajú: Goebbels, minister propagandy a Hitlerov hlavný poradca v úvodníku časopisu Das Reich zo dňa 9.septembra 1941 píše, že v terajšej vojne ide Nemecku o všetko. Preto nie je dôležité, kedy táto vojna skončí, ale ako sa skončí. Týmto výrokom priznáva, že jej príčinou sú základné rozpory kapitalizmu – boj o suroviny, zdroje, trhy, o možnosti vykorisťovania, a slabších krajín a národov o životný priestor, slovom boj o nové rozdelenie sveta.Hitlerizmus vedie dobyvateľskú vojnu. Násilným obsadením takmer celej Európy odhalil svoju pravú tvár. Krvavými masovými vraždami bezbranného obyvateľstva v okupovaných krajinách, zničením všetkých národnostných práv vydáva sám sebe svedectvo, že je najdravejším, najreakčnejším a najkrvavejším režimom, aký kedykoľvek vo svete jestvoval.

3/ PROTIFAŠISTICKÝ ODBOJ
Fašizmus neprejde: Strana na svojom VII. zjazde na jar 1936 jasne formulovala program utvorenia širokého protifašistického ľudového frontu na obranu republiky proti fašizmu a vojne. V zahraničnej sfére ostro upozorňovala na nespoľahlivosť západných spojencov republiky a zdôrazňovala, že jedine zahraničnopolitická orientácia Ćeskoslovenska na Sovietsky zväz poskytuje reálnu zábezpeku československej štátnej nezávislosti, suverenity a bezpečnosti. V poslednom čísle svojich legálnych novín – Slovenských zvestí, ktoré vyšli 11.októbra 1938 komunistická strana vyjadrila verejne svoj odmietavý postoj k Tisovej autonomistickej vláde a zdôraznila, že naďalej pevne stojí na stanovisku Československej republiky. Komunistická strana je tou politickou silou slovenskej spoločnosti, ktorej pripadá úloha odhaľovať ľudácku nacionálnu demagógiu a v tejto línii rozpracovávať myšlienku spojeného boja za demokraciu s bojom za socializmus. Svoje stanovisko k ľudáckemu režimu komunisti sformulovali veľmi jednoznačne už pri príležitosti 1.mája 1939. Na ťažko prístupných miestach boli vyvesené červené a československé zástavy, na múroch a plotoch protifašistické heslá. Bol to čas, keď sa slovenská verejnosť dozvedá aj o protifašistickej činnosti ilegálnej organizácie
„Proti Rusovi – Slovanovi bojovať nebudem!“: Odpor proti vojne so Sovietskym zväzom sa prejavuje hlavne v bojových jednotkách slovenskej armády – najmä medzi záložníkmi v Rýchlej divízii. Bola zložená väčšinou z robotníkov a roľníkov, ktorí vinou mobilizácie boli nútení obliecť si vojenskú uniformu, no odmietali bojovať proti Červenej armáde. Dôkazom je prvá zrážka slovenských jednotiek s Červenou armádou 22. júla 1941 pri Lipovci. Slovenské velenie sa práve v tomto boji presvedčilo o absolútnej neochote záložníkov bojovať po boku Nemcov proti ZSSR a o slovanských náladách v mužstve. Už v prvom boji malá skupina vojakov – volajúc: „Bratia Rusi, nestrieľajte, sme svoji!“- využíva paniku a prechádza k Ćervenej armáde.
Mor ho!: Keby niet aktívnej ilegálnej činnosti komunistického hnutia, Slovensko by nebolo pripravené. No teraz sa karta obracia a všetka činnosť, všetka obeta, všetka sebadisciplína začína žať svoje prvé plody. Nastáva čas pravdy. Na Slovensko sú posielaní v prvých septembrových dňoch parašutisti. Títo parašutisti sú určení pre Slovensko, aby robili sabotáže a zaúčali obyčajný ľud k obrane.
V duchu národných buditeľov : V novembri roku 1941, keď vstúpil klérofašistický štát do Paktu proti Kominterne, sa perzekúcie zostrili natoľko, že bolo potrebné vypracovať systematický plán na ochranu ľudí prenasledovaných režimom. Dokument Organizačný štatút Bojových jánošíkovských družín, dokončený v apríli 1942, je výslednicou práce tohto cieľa i manuálom. Tieto prvé jánošíkovské družiny sú odrazovým mostíkom začínajúceho partizánskeho ozbrojeného ľudového hnutia v zložitom období protifašistického zápasu a pýchou našej vlasti.
Organizujte sa!: Všetky okupované štáty a malými národmi sa pripravujú na národnooslobodzovací boj. Pripravuje sa i Slovensko. Úloha je o to ťažšia, že slovenský štát je plne pod kontrolou nacistov, ÚŠB pracuje svedomito a žaláre „zradcov“ slovenského štátu sú preplnené najlepšími ľuďmi, ktorých slovenská zem zrodila.


Diskusia 1939/1944 Slovenský štát v krivom zrkadle ľudáckej demagógie 3/5

4/ SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE
V predvečer SNP: Komunistická strana Slovenska v tomto období veľmi vzrástla a zmohutnela. Ani nie tak počtom svojich členov, keďže v ilegalite nebolo možné budovať masovú stranu, ale hlavne svojím politickým vplyvom, organizáciou, národnými výbormi, partizánskym hnutím, spojením s armádou a pod. Tento faktor zohral veľkú úlohu v prípravách povstania, pretože buržoázia – domáca i londýnska – nemohla manévrovať s rozkolom, s rozdielnymi prúdmi a názormi v robotníckom hnutí a s využívaním oportunistických pravičiarskych tendencií v sociálnej demokracii. Táto jednota robotníckej triedy, jednota socialistického tábora pôsobila silne na všetky ostatné antifašistické vrstvy a zvyšovala pozíciu KSS v celom antifašistickom tábore.
Riešenie slovenskej otázky: …slovami Ladislava Novomeského pristupovalo k slovenskej národnej otázke s internacionálnou platnosťou. Slovenský národný záujem podčiarkuje povstanie v našom historickom vedomí – rieši sa v boji za pokrok, demokraciu, po boku revolúcií, za socializmus. Keď sa začiatkom roku 1944 Beneš dozvedel o existencii Slovenskej národnej rady, o zásadách a základných cieľoch národnooslobodzovacieho hnutia, nebol schopný akceptovať túto informáciu. Buržoázny čechoslovakizmus však dávno stratil všetku svoju silu, oslobodenie totiž prichádzalo z východu a v týchto podmienkach sa držala svojich zásad i SNR.
Masový rozvoj partizánskeho hnutia: Kým do augusta 1944 prebiehali prípravy povstania centralizovane a v prísnej konšpirácii, v auguste vstúpil do popredia i prvok živelnosti a vývoj sa už nedal utajiť pred domácimi fašistami ani pred Nemcami. Na celom Slovensku sa hovorilo iba o ruských partizánoch..pravdivo i zveličene. V antifašistickom tábore narastala odvaha, v ľudáckom naopak – panika.
Prudký vzostup revolučnej sily: Klérofašistický režim sa pod vplyvom všeobecných udalostí doma i v zahraničí začal veľmi rýchlo štiepiť. Kto mohol, hľadal východisko. Bola zostrená protisovietska, protikomunistická a protičeskoslovenská propaganda, spolu s hrôzostrašným opisovaním vojny, ktoré by sa v prípade neuposlúchnutia fatálne dotkli obyvateľstva. Márne, ľud bol odhodlaný bojovať. Západné Slovensko nebolo v auguste 1944 pripravené na povstanie. Opačne to bolo však na strednom Slovensku – v Banskej Bystrici, v Martine či Mikuláši. Okolo organizátorských skupín sa na strednom Slovensku začali neobyčajne rýchlo formovať partizánske centrá, tvorili sa skupiny dobrovoľníkov. Revolučná situácia na Slovensku bola na vzostupe. Avšak ešte stále chýbala koordinácia s akciami Sovietskej armády a hrozilo, čo sa napokon aj stalo, že k povstaniu dôjde bez pripravenosti partizánskych oddielov a nemecké vojská využijú tento moment partizánskej vojny v tyle svojich armád a Slovensko obsadia.
Vyhlásenie Slovenského národného povstania: V popoludňajších hodinách 29. augusta zarachotili pri Hornom Hričove prvé výstrely povstaleckých vojakov práporu kpt. Repašského. Na základe správ o príchode nemeckých jednotiek na Slovensko vydal Ján Golian ešte dopoludnia príkaz na vyhlásenie najprísnejšej bojovej pohotovosti a okamžité aktivizovanie obrany jednotlivých posádok. Vlastnými slovami: „Slovenské jednotky ako súčasť čs. armády, verné zásadám demokracie a slobody, postavia sa za spoluúčasti celého národa na odpor .. “ Začína sa najslávnejšia kapitola moderných slovenských národných a československých štátnych dejín.
Čas dozrel: Optimálny variant povstania nevyšiel, bolo treba prikročiť k núdzovému variantu – z Banskej Bystrice sa vytvorilo politické a vojenské centrum povstania. V tejto komplikovanej situácii sa Sovietsky zväz rozhodol pomôcť slovenskému povstaniu všetkými prostriedkami. Už v noci z 1. na 2. septembra navrhol maršál Konev z Kyjeva na Hlavné veliteľstvo sovietskej armády do Mosky ofenzívu smerom na Slovensko. Hlavné veliteľstvo jeho návrh prijalo. Možno uviesť aj iné dôvody, ktoré skomplikovali koordináciu postupu – Benešovci z Londýna v auguste síce žiadali neodkladné akcie na Slovensku, no sami situáciu sťažovali. Poburovalo ich, že SNR poslala Šmidkeho do Moskvy a vybavovala veci bez londýnskeho medzičlánku. Londýnska vláda prejavila v tejto kritickej situácii triednu úzkoprsosť, intrigovala, robila v Moskve zásahy, ktoré nezodpovedali predstavám SNR ani Sovietskemu zväzu. Slovami Gustáva Husáka: „Hanebnosť takéhoto postupu je úmerná tragédii, ktorou povstalecké Slovensko v tie dni prechádzalo.“
Október 1944: Generálovi SS Höflemu sa podarilo sústrediť proti povstalcom veľké, prevažne SS jednotky, v počte 40 000-45 000 mužov a dosiahnuť na hlavných úderných smeroch rozhodujúcu prevahu. Cieľom nemeckého velenia je útokmi zo všetkých smerov postupne zužovať povstalecké územie a stláčať ozbrojené sily povstalcov na čoraz menší priestor na spôsob kotla, rozbiť povstalecký obranný systém a zlikvidovať izolované jednotky. Zhoršujúce sa poveternostné podmienky mnoho ráz neumožnili pristáť sovietskym lietadlám a s nákladom sa museli vracať späť, západní spojenci zostávali naďalej úplne pasívni. 30. októbra 1944 Tiso v Banskej Bystrici verejne demonštruje, že Slovenský štát žije ďalej, prezident vládne a židoboľševický puč bol potlačený. Tiso vyznamenáva príslušníkov wehrmachtu a Waffen SS nemeckých vojakov, ktorí zabíjali aj civilné obyvateľstvo a rasovo prenasledovaných a uplatňovali na nich takzvaný princíp zvláštneho zaobchádzania, vraždy na mieste, alebo v masových hroboch. Za potlačenie povstania, za potlačenie povstaleckých partizánskych skupín do hôr, za ich zajatie, za ich smrť , za október 1944!
Boj pokračuje: Keď Nemci okupovali celé Slovensko, nastal najťažší a najtragickejší úsek boja proti fašizmu: obdobie krutej perzekúcie, výčiny nemeckej bezpečnostnej polície a ľudáckej garnitúry. Povstanie a boj o oslobodenie Slovenska trvali celých osem mesiacov, až do apríla 1945. Ako sa posúvala frontová čiara, znovu sa formovala nová ľudová moc v duchu povstania. Za týchto osem mesiacov sa rozhodlo i o charaktere politického zriadenia v Československu po oslobodení, s hlavným dôrazom, že pomoc a oslobodenie prišlo z východu, čoho vyvrcholením bol Košický vládny program.


Soňa Valovičová: 1944/1945 SNP + diskusia 5/5A

Soňa Valovičová: 1944/1945 SNP + diskusia 5/5A

5/ KOŠICKÝ VLÁDNY PROGRAM
Program prvej vlády národného frontu Čechov a Slovákov: Bol vyhlásený 5.apríla 1945 v Košiciach. Bol to revolučný demokratický prigram, v ktorom sa odzrkadľovala nová revolučná predstava Československa. Vo vláde bolo 16 Čechov a 9 Slovákov. Pokrokové princípy výstavby slobodného života na oslobodenom území za povstania i po ňom sa stali jedným z najvýznamnejším pilierov bovej Československej republiky.

Z pozvaných hostí, ktorí sa dostavili na konferenciu boli za SZPB Mária Neumannová a Viera Nociarová, za KSS Rastislav Bobor, Eugen Kramár, Ján Markus, za DAV DVA Karol Ondriáš, Alex Velitš, Marek Kancír a Soňa Valovičová. Počas jednotlivými bodmi programu padlo niekoľko veľmi dobrých postrehov i konkrétnych návrhov. Začiatok konferencie som otvorila pietnou spomienkou v básni Spod Tatry orol k partizánom leť!, ktorej posledné dvojveršie “ .. spod Tatry orol k partizánom leť, nech slnko navždy nezapadne“ nesie zároveň symbol nášho boja za zachovanie historickej pravdy a nepokriveného národného povedomia.
Tému Slovenský štát predniesol Alex Velitš. V úvode vyjadril poďakovanie, že môže byť spolupracovníkom združenia DAV DVA a váži si, čo robí toto združenie pre šírenie osvety a ľavicových myšlienok v našej spoločnosti. Ďalej citujem: „..Keď som dnes cestoval sem, tak na stanici v Martine sa rozprávali postarší ľudia o dnešnej situácii, pričom jedna žena, ktorá medzi nimi bola, povedala, že táto doba ide dopredu. Bohužiaľ, nemala pravdu,. Aj keď to odo mňa nebolo veľmi taktné, zasiahol som do ich súkromného rozhovoru a povedal som, že nie dopredu, ale dozadu ide táto doba. Veru, po kontrarevolúcii a reštavrácii kapitalizmu pred tridsiatimi rokmi sme sa kultúrne, spoločensky a istým spôsobom aj technicky vrátili dozadu. Namiesto budovania civilizovanej spoločnosti zavládol zákon ďzungle a dekadencia. Slováci dneska predajú za peniaze aj vlastnú mater a spoločenskými normami sa stala arogancia, egoizmus, individualizmus, výstrednosť a konzumerizmus. S týmito dnešnými neduhmi sa bohužiaľ budeme musieť do budúcnosti vysporiadať a popasovať“.
V priebehu druhého bodu programu na tému Slovenský štát, RSDr. Ján Markus pripomenul, že o ochrannej zmluve Schutzvertrag nikdy nepočul, čo treba pripomenúť, pretože táto zmluva systému priamej kontroly upravujúcej vzťahy medzi Slovenskom a Nemeckom nám právne zväzovala našu nezávislosť a integritu na 25 rokov pod „ochranou“ nemeckej ríše. Túto zmluvu napr.dnešní ľudáci nikdy a nikde nespomínajú, keď vravia o „samostatnosti a zvrchovanosti “ Slovenského štátu.
Ku koncu spracovanej témy Slovenského štátu Alex správne poznamenal Leninovo konštatovanie, že fašizmus a imperializmus sú najreakčnejšími fázami kapitalizmu. Keď už je kapitalizmus vo veľkej kríze, vždy prerastie do fašizmu. Rastislav Bobor poznamenal tiež postreh z Leninových spisov, zv.23, čím dal za pravdu predchádzajúcemu skonštatovaniu – imperializmus je najvyššie štádium kapitalizmu.
Viera Nociarová sa k téme sľubovanej dobre platenej práce v Nemecku, ktorou ľudáci verbovali Slovákov vyjadrila nasledovne: „Nemci chodili po školách, robili nábor na prácu do Nemecka, že ich vyučia za stolárov .. tak išli tam niektorí chlapci, ale za stolárov sa nevyučili, len vyrábali truhly., to už pripravovali na vojnu do Ruska.“ K téme vlády slovenskáho štátu i na margo dneška : „Tak vtedy v období ako i dnešnom sa zabúda, tak ako aj Lenin hovoril, na kádrovú prácu, kádre .. To hovoril aj Husák: Čo je zlé, oportunistické nech odpadne a nech zostane len to dobré .. a nedá si ani teraz na Slovensku nikto povedať, že kádre sú dôležité, dostávajú sa do funkcií, lebo každý ide po funkcii, všelijakí ľudia.. “ V tomto prípade bol spomenutý ako príklad Boris Zala, ktorý išiel do europarlamentu ako poslanec Smeru, no akonáhle sa dostal do europarlamentu, Smer už nie je dôležitý, rovnako ako myšlienky, ktoré mal presadzovať, dokonca ide oficiálne proti Smeru.
Rastislav Bobor sa na margo Mníchovu vyjadril nasledovne: „.. paralela 38. rok, teraz 68. rok, vlani sme mali 68. rok v podstate celý rok, bolo tu rozprávané ako tu dopadli Sovieti. Aká pozornosť sa venovala, masová propaganda, prípadne oficiálna propaganda, povedzme Mníchovu a jeho dôsledku? No žiadna! Priamy dôsledok Mníchova je viedenská arbitráž z 2. novembra 1938. Aká pozornosť bola v televízii venovaná Mníchovu ? Nulová! Absolútne nič! To je jednoducho problém, ktorý oni nepotrebujú riešiť, to pre nich nie je problém. A tak zaujímavosť – Čo priniesol Mníchov a arbitrážv Bratislave? Zobralo jej to Petržalku, zobralo jej to Devín. Čo donieslo oslobodenie Bratislave? Pričlenili sa k územiu Československa Rusovce, Jarovce a Ćuňovo. Len pre zaujímavosť – bez toho by sa nedala postaviť priehrada Gabčíkovo. K druhej veci: Tu máme Slovenský štát. Napriek tomu, aký Slovenský štát bol, trúfam si povedať, že miera hospodárskej samostatnosti bola podstatne vyššia ako v súčasnej dobe. Samozrejme, priemysel..to znamená obranný priemysel, ťažký priemysel, to priamo okupovali Nemci, no naši národnohospodári na čele so Zaťkom, alebo guvernérom slovenskej banky Karvašom, veľmi veľa spravili pre záchranu mnohých vecí. To znamená, zostal tu v slovenských rukách významný drevospracujúci priemysel, garbiarsky priemysel, to je kožiarsky, ktorý dnes mimochodom už na Slovensku neexistuje. K Ďurčanskému – aby sme si nemysleli, že Ďurčanský, keď bol po Salzburgu odstavený, že to bol nejaký svätáčik .. Svoju tvár ukázal po potlačení SNP, keď už v podstate všetci vedeli, ako vojna dopadne, on ešte v januári 1945 aj so svojim vydareným bratom usporiadal v Piešťanoch zraz ľudáckej mládeže. A ešte pre takú zaujímavosť – Keď sme napadli Sovietsky zväz, aj Slovenská republika, tak len zo Zvolena bolo zatknutých 25 členov KSS a cestovali do Ilavy. A ešte takú zaujímavosť – Ešte v 38. roku jeden sociálno-demokratický minister na oslavách 1.mája povedal, že fašistická hrozba je len výmysel komunistov. „
K téme Mníchov sa vyjadril aj Marek Kancír: „K téme Mníchovu by bolo dobré spomenúť aj to, aké boli ohlasy pročeskoslovenských dôstojníkov, vyšších dôstojníkov a generálov.Čo všetko povedali. Či sme pripravení na odpor alebo nie sme pripravení na odpor. Pokiaľ viem .. pri podpise mníchovskej zmluvy bola podaná pomocná ruka Sovietskym zväzom, ktorý mal podmienku v tom, ak pôjde náš spojenec do toho, spojenec v tej dobe bolo Francúzsko .. čiže Francúzi povedali, že do toho určite nepôjdu, čiže aj Sovietsky zväz sa akože stiahol, ale boli jasné signály, cez komunistickú stranu, že v prípade, že Československo po mobilizácii, ktorá bola, a bola veľmi úspešná, lebo nastúpilo vyše milióna ľudí vtedy do armády, v ten mobilizačný čas, pripravené Nemecko bolo pripravené približne tak, že naše divízie boli v takých počtoch, že sme boli možno o tri-štyri divízie menej počtami ako Nemci v tej dobe. Sovietsky zväz dal vtedy prísľub, že ak sa niečo vtedy v Československu začne, tak určite prídu na pomoc. “ Táto pomoc, ako musím znova pripomenúť, v ľudáckej rétorike je absolútne opomínaná, akoby neexistovala. Z vlastnej skúsenosti Marek spomína príbeh príbuznej, ktorá bola odvlečená do Nemecka na nútenú prácu a vrátila sa ako gravidná od táborového Nemca. Cez tento príklad Marek poukazuje: “ .. ale je isté, že vrátiť sa na slovenskú dedinu ako prespanka, ako sa u nás vraví, to bol ťažký údel pre človeka. To bol veľmi ťažký osud pre toho človeka, lebo kresťanstvo tu malo silný vplyv. Ćiže, bolo by fajn, aby sa hovorilo aj o takýchto obetiach, lebo aj ona bola obeťou vojny. Tu len každý hovorí o mŕtvych, o všetkom .. ale kde sú tí ostatní, čo mali tie traumy, tie zážitky?! O tom tu nikto nebude hovoriť?!“
K téme sa vyjadril aj Alex, ktorý spomenul, že dôsledky Mníchova sa nikdy nespomínajú, ako iné umelo prezentované udalosti. V tomto kontexte spomenul výročie Jána Palacha ako jasný protiklad svojho tvrdenia, o ktorom išli denne filmy, dokumenty, estrády, ceremónie.. Podobne ako 50. výročie bratskej pomoci, ktorú nazývajú okupáciou, lebo: “ .. bola to bratská pomoc od Sovietskeho zväzu .. oni veľmi dobre vedia, prečo o tom stále hovoria, vedia, že toto je živá téma, že mnoho ľudí si ešte pamätá socializmus, vedia ako to bolo naozaj a tým pádom je to momentálne pre kapitalistický systém hrozbou. Kdežto, na ten fašizmus sa už takmer zabudlo .. netreba ho pripomínať. Lebo keby napríklad hovorili Ćechom o nemeckej okupácii, tak by si potom mohli ľudia ľahko uvedomiť aj to, že vlastne aj dnes tu máme nemeckú okupáciu, len inou formou .. že sme kolonizovaní a vybrakovaní ekonomicky nielen Nemeckom, ale celkovo západnými mocnosťami.“ Tuná upozornil Rastislav Bobor, že štát, ktorý nie je samostaný ekonomicky, nemôže byť samostatný ani politicky, s tým rozdielom, že za prvej republiky sa národohospodári bránili tomu nemeckému vplyvu, kdežto po štátnom prevrate v 89. sme im to dobrovoľne vydali sami.
Ján Markus poznamenal: .. „že celá táto oblasť je tématicky aj faktograficky veľmi dobre spracovaná, len mi tam troška chýba úloha cirkvi. Tá totižto zohráva veľmi negatívnu rolu. Tak by som povedal, kto bol v podstate ideológ obhajújúci tie postupy slovenskej fašistickej smotánky, ktorá riadila slovenský fašistický štát, vzhľadom na kresťanské tradície, ktoré tu vládli, tak kresťanská cirkev – jednoznačne to zdôvodňovala a pomáhala vládnutiu ako i ohlupovaniu a zavádzaniu národa.“ Tuná brilantne pripomenul Rastislav Bobor citát Gustáva Husáka: “ Cirkev, menovite katolícka, vždy keď išla do politiky, tak to dopadlo pre slovenský národ i pre samotnú cirkev veľmi zle.“
Viera Nociarová na margo nemeckých detí v 39. roku poznamenala: “ .. boli dovezené nemecké deti a boli vo všetkých kúpeľoch na Slovensku – Hitlerjugend- tam sa cvičili, vychovávateľov im robili Slováci, a napríklad tu najbližšie Sliač, tak ich kŕmili, že napr. chlieb s maslom zahadzovali, a slovenské deti na Sliači, keď mali olovrant, tak si to chodili zbierať.“
Keďže som sa snažila vypracovať materiál hlavne tak, aby som poukázala na negatíva Slovenského štátu, ktoré sú ľudáckou propagandou dnes zamlčované, mojím cieľom bolo poukázať hlavne na ne. V tomto zmysle zareagoval opäť Ján Markus: „..v živote som sa stretol osobne s osvetovým zástupcom tábora v Seredi…tam som sa učil .. a môj majster pochádzal zo Záhoria a on bol osvetovým zástupcom veliteľa tohto tábora .. v 46. bol odsúdený, svoj trest si odsedel dva roky v Ilave a potom nastúpil ako robotník .. neskoršie dokonca robil ako majster. Ja som bol komunista a mňa riadil bývalý fašistický dôstojník. Chcem poukázať na to, že akí sme boli vraj zlí komunisti .. a pritom v riadiacej funkcii pracoval človek, ktorí bol aktívnym fašistickým dôstojníkom! .. tým sa ukázalo, že po odpykaní trestu ho socialistická spoločnosť ho brala ako normálneho občana a dala mu všetky príležitosti .. a takýchto prípadov nebolo málo! Na margo – my sme sa ako komunisti nikdy netajili tým, že tí, ktorí idú proti spoločnosti, a ktorí idú proti väčšine predovšetkým, to bolo dôležité, takže sme ich v určitých prípadoch obmedzovali, a ak bolo treba postihovali. Ale to boli ľudia vo väčšine zaradení do normálnej spoločnosti, pokiaľ nerobili nič zlého, alebo pokiaľ si odpykali svoj trest. Čiže aj z tohto pohľadu musíme poukazovať na to, čo ten fašizmus a ako do dôsledkov išiel, a čo ten socializmus, ktorý síce dokázal byť tvrdý, ale na druhej strane dokázal byť aj spravodlivý.“
S témou protifašistického odboja a vzniku ilegálnej Revolučnej mládeže Slovenska, založenej v roku 1939 sme sa dostali i k druhému bodu konferencie, ktorej cieľom bolo poukázať na paralely odboja mládeže tých čias a dneška. I tu padli veľmi dobré postrehy a už aj konštruktívne návrhy. K poznámke – ak by sme dnes chceli v tomto zmysle niečo robiť, stretneme sa s tým istým problémom, a síce – propaganda z druhej strany bude ako v čase ľudáctva veľmi silná a zhubná, čo vlastne aj ako ľavičiari dnes už pociťujeme, Alex zareagoval nasledovne: „Je ale smutné, že dnes tu nemáme ani tých 250 mladých ľudí (ako v čase fungovania Revolučnej mládeže Slovenska), ktorí by boli ochotní dať sa do takejto komunistickej organizácie .. a pritom dnes je to úplne legálne, aby fungovali takéto organizácie, komunisti nie sú nejak perzekuovaní, aj tak sa mnohí boja, kdežto vtedy mali väčšiu odvahu .. niektorí sa boja, aby nemali problémy v práci, a niektorí sú zasa aj pohodlní, väčšina mládeže je spokojná s týmto systémom, lebo si neuvedomujú ešte pravú podstatu kapitalizmu. Keď im rodičia zaplatia všetko, každý piatok si môžu zájsť na diskotéku a nemajú žiadne starosti, tak potom prečo by sa im nepáčil.“
Ján Markus: „Treba si uvedomiť, že kapitalizmus je predovšetkým prvotnou príčinou toho, prečo sa situácia v dnešnej spoločnosti musí posudzovať inak ako vtedy za obdobia vojny. Vtedy kapitalizmus pôsobil otvorenou utláčateľskou formou, čo viedlo k radikalizácii a určitým spôsobom masa obyčajných ľudí sa snažila nejako brániť tomu nátlaku, útlaku, vykorisťovaniu. Kdežto dnes – kapitalizmus, poučiac sa, historicky, v tom je u neho možné konštatovať určitý progresívny vývoj, posun, dnes je oveľa rafinovanejší, sofistikovanejší, pretože dnes používa rôzne formy od dezinformácií, od chlieb a hry, zabaví nás všelijakými formami, od toho, že vypúšťa rôzne teórie, že klamlivo zavádza na rôzne smery .. Tým vlastne zbavuje nás ostatných, aby sme vytvotili určitú jednotu, ako nás Marx učil – V jednote je sila! – a tým vlastne kapitalizmus môže vládnuť. V tom je ťažšia situácia v dnešnej dobe, že my nedokážeme ľudí presvedčiť, že kapitalizmus je zlý. Oni to totižto nepociťujú v každodennom živote. On si myslí – vezmime konkrétne podmienky Slovenska – mám prácu, lebo kto sa trochu snaží, prácu má. Mám relatívne dostatočné životné podmienky? Mám. Je tu nejaká vojna, alebo priama represia? Nič také neexistuje zo strany vládnutia. Teda normálny občan, ktorý sa o politiku nezaujíma, si vysvetlí túto situáciu – Načo ja mám bojovať, keď mne v podstate nie je zle? Ano – je ten kapitalizmus bezperspektívny, nič neprináša, nerieši také základné otázky ako je rómska problematika, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, stále využíva iba extenzívne, vôbec nie intenzívne formy v tom slova zmysle že využívame, odčerpávame, a ničomu nečakáme, čo bude v budúcnosti. To sú všetko veci, ktoré sú pre väčšinu ľudí skryté. Maskované. A tým vlastne odoberajú ľuďom chuť revolučnosti. A tým vlastne ľudia nesnažia sa o niečo, ísť do niečoho, vstúpiť, riešiť, meniť. To je tragédia tejto doby a v tom je zložitejšie nám nejako tomu čeliť.“
Rastislav Bobor : „Tu sa ukazuje, že kapitalizmus ešte neukázal svoju pravú tvár, to znamená pazúre.“ K ľavicovému smerovaniu mládeže v zahraničí: “ Vezmime si prezidentské voľby v USA – Bernie Sanders. Kto ho volil? No predovšetkým mladí ľudia. Zoberme si prezidentské voľby vo Francúzsku .. neviem, ako sa ten ľavičiar presne volal, na treťom mieste čo skončil, prepáčte .. no volili ho mladí ľudia. Ćo je akurát ten rozdiel, čo u nás robia mladí ľudia – pravý opak. Zoberme si paralelu 30. roky a súčasnosť. Vtedy kultúrna fronta išla v podstate v jednotnom šíku ľavice, dnes sú to všetko pravičiari.“
V tomto kontexte Alex pripomenul zážitok zo strednej školy, kde mali študentku na výmennom pobyte z Kanady a ktorá sa veľmi čudovala, že tu každý preferuje kapitalizmus, kdežto tam v Kanade mladí ľudia socializmus. K tomuto pripojil svoj postrej Ján Markus, ktorý porovnal umelcov západného a nášho sveta. Na západe sú umelci, podľa jeho slov, skôr orientovaní vo väčšine ľavicovo, naproti Slovensku, kde umelci len pravicovo. Môj postreh k tejto výslednici bol v zmysle, že nám nepriateľ počas posledných tridsiatich rokov vychoval deti, s čím sme sa aj stotožnili. Áno, vlastné deti sa otočili proti nám. Pán Markus ďalej zhodnotil, že práve preto máme veľmi sťaženú pozíciu a žiaľ, veľmi ťažké bude proti tomuto bojovať. A bude to záležitosť dlhodobá. Len sa treba odraziť a vyslať signál .. K tomuto sa pripojil opäť Rastislav Bobor, ktorý vtipne poznamenal: „Ako vás dvoch počúvam, už mi je jasné, prečo sa voláte DAV.DAV 1 bola skvelá organizácia a ja vám prajem, aby ste boli hodnými ich nasledovníkmi.“
Viera Nociarová : „Prečo sa na Slovensku všetky ľavicové strany, združenia, spolky nevedia dať dokopy, aby niečo dosiahli? “ Ján Markus na margo rozštiepenosti ľavicových strán poznamenal: “ Nie je to len v tom. Ja osobne hovorím jedno – Marx aj Lenin nás učili jednému: Musíme byť jednotní, musíme byť organizovaní a musíme byť disciplinovaní. My nemáme nič z tohoto. Zoberte si – sme jednotní? Rozdrobení sme na rôzne prúdy, smery, názory, atď. Oranizovaní? Zasa – je kopec akože ľavicových strán, ale niekedy to má od ľavicovosti veľmi ďaleko. A o disciplíne už nebudem ani rozprávať. Poďme sebakriticky: vezmime si konkrétne podmienky v našej straníckej organizácii. Zoberme dvoch členov strany a postavíme im otázku, s kým by mala teraz komunistická strana spolupracovať, a či by vôbec mala spolupracovať. A prvý prichádza do úvahy najsilnejší, akože v úvodzovkách ľavicový Smer. A jeden komunista, podotýkam komunista, je za to, aby sme s ním spolupracovali, a druhý je proti. A zoberte si, že toto je kardinálna otázka! My dnes máme postavenú pozíciu, že dnes nejdeme bojovať o to, aby komunistická strana bola vládnucou stranou, ale aby aspoň sa podieľala na moci. A to znamená podieľať sa s niekým. Ale mi povedzte s kým? Pravica je totálne roztrieštená, to skonštatujú všetci..a ľavica v podstate úpadkom Smeru ide pomaly, ale isto do stratena, dá sa povedať, že skoro neexistuje. My sme tu komunisti, ja osobne som hrdý na to, že som komunista, necítim sa zločincom, ale žiaľ, máme veľmi slabý dosah na to, čo sa v spoločnosti deje .. veľmi slabý a budeme mať ešte veľmi dlho slabý. A ja hovorím: Musia sa predovšetkým zmeniť spoločensko-ekonomické podmienky. Pokiaľ sa tieto nezmenia, my budeme takto úzky kruh, ale našou úlohou bude, tieto myšlienky zachovať, a pripraviť sa na to, že raz tieto myšlienky budeme musieť šíriť. Ja už nie, ja už asi sa toho nedožijem, ale budú tu deti, vnuci, bude ich pár jednotlivcov, ale to bude ich úlohou – základnou úlohou ukázať, že vidíte, spoločnosť sa dostala do krízy, do stavu keď nevieme ako ďalej, a celý svet sa tam pomaly rúti, ale my sme tu a my vám ukazujeme, ako to pôjde.“
Rastislav Bobor: „Je len otázkou času, keď aj u nás začnú demonštrantov poriadkové sily biť, ako je to vo Francúzsku, v Grécku.. Povedzme si: hovoríme o socializme. Vznikol by socializmus, ak by tomu nepredchádzal fašizmus? No nie. Hovoríme o paralelách – súčasnosť verzus minulosť. Áno, je to tak. Všetko smeruje k tomu fašizmu. Len ja mám jednu strašne veľkú obavu – vtedy tu bol Sovietsky zväz a ten zachránil civilizáciu. Dneska tu nie je taká sila.“
Marek Kancír: “ Pre nás to je ešte horšie v tom, že dnes je človek kontrolovaný z každej strany. Moje pravnúčence možno raz budú pranierované za to, že ja som sa hlásil ku komunistickému odkazu. Lebo to všetko sa tam niekde ukladá, a to všetko oni vytiahnu, keď to bude potrebné. Je oveľa horšie ísť do nejakej ilegality v tejto dobe, keď každý o vás vie – kto ste, čo ste, kde ste .. keď chce, si zistí presnú polohu v tento moment. Toto tu nebolo v 39. až 45. Museli vás nahánať po poliach, po lúkach a po horách, aby vás našli. Dneska si vás nájdu akoukoľvej formou.“
Alex Velitš: „ .. lebo kapitalizmus je vlastne o opakovaní sa kríz a poviem to tak ľudovo, že ľudstvo naozaj bude musieť padnúť na hubu, aby sa niečo zmenilo, aby sa uvedomili zasa aj mladí ľudia, aká je podstata tohto kapitalizmu a potom sa postavili na odpor voči tomu za správny spravodlivejší systém. „
Ján Markus: „Musíme prijať určitú tézu bezvýchodiska z toho titulu, že raz z toho nájdeme cestu. My musíme najprv padnúť do tej čiernej diery, tým, že svet sa ocitne v kríze, potom až pôjdeme tou cestou, ktorú my už ukazujeme dnes.“
Rastislav Bobor: „Ak máme veriť Leninovi, tak krízy budú častejšie ako boli, tá špirála je nemenná, jasná, ale – ako ide rýchlejšie svet, tak tie krízy budú častejšie, a budú mať horší dopad. Ešte my ani nevieme, čo nás čaká najbližších desať rokov. V súčasnej dobe prežívame tzv. úspešný príbeh, ktorý je absolútne nanič, a čo tu potom bude, keď príde kríza, keď už teraz nemáme nič? Desiatky tisíc mladých ľudí sú budúce potenciálne obete exekútorov. A toto je naša budúca členská základňa. No a samozrejme, ako existovali prestým proletári, tak existujú aj lumpenproletári, a tých máme dosť.“
Alex Velitš: „Momentálne sme asi v takej situácii, že teraz ako po páde Rímskej ríše musíme uchovávať, ako sa vtedy v kláštoroch, a ako arabskí učenci uchovávali myšlienky antickej vzdelanosti, tak my momentálne musíme uchovávať myšlienky socializmu, aby sa potom opäť mohla objaviť tá renesancia v našom ponímaní – socializmu a aby sa vlastne mohli tieto myšlienky obnoviť.“
Ján Markus: „Ja osobne si myslím, že toto je základ, čo je veľmi dôležité, a druhá vec je: My, ktorí sme nositeľmi tých myšlienok, respektíve udržiavateľmi tých myšlienok, my by sme mali byť ujednotení v určitých platformách. Mali by sme sa vedieť orientovať v tej situácii, ktorá je veľmi zložitá, je v nej dnes veľmi ťažko sa zorientovať, ja si sebakriticky priznávam, hoci som bývalý profesionálny politológ, sám sa v tom neviem niekedy zorientovať .. a pochybujem, že sa v tom niekto dokáže ozaj správne zorientovať. Totižto – ten proces je tak strašne zložitý, že ani sa nedá reagovať a nejako prognózovať, ako to skončí… Pretože základné hodnoty politologické, ktoré fungujú, to znamená určité politické zoskupenia, progres, spoločenské protirečenia sa dali predvídať. Ale dnes prichádza také niečo, že stane sa prezident taký, že do rána sa vyspí a pomocou peňazí a určitých zoskupení sa stane prezidentom a rozhoduje, viď Trump, o pohybe celého sveta. Viete vy tu prognózovať, ako to bude? Nie. Čiže ja si myslím, že žiaľ nám zostávajú tie dve úlohy – tých myšlienok byť nositeľmi a medzi sebou sa ujednocovať na tom, čo je správne a ako reagovať na skutočnosti, ktoré sa okolo nás dejú.“
Na margo Košického vládneho programu Ján Makrus: „Najdôležitejšia otázka pre chápanie dnešnej doby je v tom, že dnešná kapitalistická spoločnosť vysvetľuje, že najväčšia forma demokracie je priama voľba. Ale nie v tom je pravda. My musíme mať stále na zreteli, že oveľa vyššia, najdemokratickejšia voľba je tzv. prostredníctvom národného frontu, pretože v tom sú zoskupené všetky pokrokové, demokratické, záujmové sily a hnutia celej spoločnosti, kde každý s každým spolupracuje, všetko sa rieši na určitom spoločnom kolektívnom rozhodovaní, a kde všetci sú spoločnosťou, touto väčšinou – kontrolovaní. A ten, ktorý sa dostáva do popredia, ako nejaký kandidovaný funkcionár, tak už je svojím spôsobom prefiltrovaný a prečistený tou väčšinou, ktorá je okolo neho. Dnes si myslíme, že to je demokracia, keď niekto vie rozprávať, vie sa postaviť na námestie, a vie niečo povedať a nasľubovať. To nie je demokracia. My komunisti chápeme demokraciu v úplne inom spôsobe existencie spoločnosti, a ja sám osobne poviem, že hádam nebolo väčšej demokracie ako na sklonku rokov 1987-1989. Pretože tam sa už išlo tak s demokratickými postupmi v socialistickej spoločnosti, že to niekedy až ohrozovalo, čo nakoniec aj uvoľnilo tie sily, ktoré tu na tie časy driemali a neprejavovali sa, v obave určitých represií, alebo niečoho, čo by ich mohlo postihovať, tak boli ticho. Teraz videli na nás, že komunistická strana uvoľnuje stavidlá, že umožňuje prakticky každému – každému, sa bez rozdielu vyjadriť, starať a riadiť spoločné veci, tak tým sa vlastne dostali do popredia. Vzhľadom na pomýlenosť tých ľudí, ktorí si mysleli to, že demokracia je, keď sa otvoria hranice a môžme cestovať, ktorí si mysleli, že keď kúpime ojazdené autá zo západného Nemecka alebo z Ameriky, že my sa tu už budeme mať – prepáčte za výraz – ako prasce v žite. Nie v tom je demokracia. Demokraciu treba chápať v určitej filozofickej kategórii, že demokracia je predovšetkým poznanie objektívnej nevyhnutnosti a že demokracia práva ľudu v čistej podobe sa nedá uskutočniť. Pretože ak dvaja ľudia sa zídu, a jeden bude určovať – bude určitým spôsobom určujúcim činiteľom, tak druhý musí byť určitým spôsobom v nejakej podriadenejšej funkcii. Preto demokracia musí byť chápaná v prospech všetkých, alebo väčšiny spoločnosti. To je podstata princípu všetkej demokracie. Toto, čo nám tu rozprávajú, to je zavádzanie toho, aby mohli oni vládnuť.“
Rastislav Bobor: „Pomôžme si Leninom, ako charakterizoval voľby: V buržoáznej spoločnosti má človek jedinú slobodnú voľbu – slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude v nasledujúcom období zdierať.“
Ján Markus: „Lenin povedal – diktatúra proletariátu je tisíckrát demokratickejšia, ako parlamentná demokracia, z toho dôvodu, že diktatúra proletariátu slúži väčšine, a parlamentná demokracia slúži menšine.“
Rastislav Bobor: „Máme otrokov, ktorí si uvedomujú svoje otrocké postavenia a chcú ho zmeniť, to sú skrátka revolucionári. Sú otroci, ktorí si neuvedomujú svoje otrocké postavenie, a nerobia nič, to sú skrátka otroci. A sú otroci, ktorí si ešte pochvaľujú svoje otrocké postavenie, viď. slovenská vláda a spol., to je skrátka svoloč.“
K záveru konferencie vystihol problematiku neuvedomelej spohodlnenej mládeže v kapitalistickej spoločnosti nasledovne Rastislav Bobor: “ Kapitalistický spoločenský systém nerieši žiadne problémy, on problémy vyrába a tlačí pred sebou. A pretože ich nedokáže riešiť, tak ľudia, ako v 30. rokoch uveria tomu, ktorý má na riešenie patent.“


Soňa Valovičová: 1944/1945 SNP a Košický vládny program + diskusia 5/5B

Na záver prikladám Manifest uverejnený v V. čísle DAV DVA:
„Nájdeme si cestu, ale ak sa nám to nepodarí, postavíme ju sami!“
V historickom povedomí minulého storočia dejiny jednoznačne ukázali, že fašizmus porazil hrdinský odpor partizánov na čele s komunistami pracujúcich v ilegalite. Napriek ťažkej situácii pre vtedajší kolaborujúci hitlerovský režim našli v sebe odvahu nebáť sa a priviesť svoj statočný odboj do konca. Výsledkom bol porazený fašizmus a ukončenie svetovej vojny.
Zostrujúci sa principiálny boj medzi kapitalizmom a socializmom bol vždy hlavnou príčinou toho, že cesta k spravodlivej spoločnosti, v ktorej človek nevykorisťuje človeka, bude plná prekážok. Sofistikované metódy utláčateľov zotročujú myslenie obyčajných ľudí. Je to účel – aby sa nikdy utláčaný národ nevedel vzoprieť, postaviť sa a biť sa za svoje právo žiť plnohodnotným životom tak, ako si zaslúži každý jeden človek na zemi!
Ako v čase protifašistického odboja 20.storočia, aj dnes je iba jediná cesta, ktorá dokáže dať veci do poriadku : cesta socializmu – antifašizmu. Žiť tejto myšlienke, burcovať ľudí, biť sa za ideu do konca svojich dní, obetovať jej celý život. Rozhodnúť som sa srdcom a vedieť, že nikto a nič nás nedokáže zastaviť. Žime tejto pravde, žime pravdu. A ak bude treba, buďme pripravení pre túto pravdu zomrieť!
KÓDEX STATOČNÉHO KOMUNISTU – ANTIFAŠISTU
1/ Nesľubuj, pokiaľ sľub nevieš dodržať.
2/ Buď zdvorilý, ale nie servilný.
3/ Nerozhoduj o veciach v hneve.
4/ Menej hovor, viac konaj.
5/ Nekompromituj sa. Vo všetkom sa chovaj čestne.
6/ Buď obozretný. Dôveruj, ale preveruj.
7/ Buď neúplatný. Peniaze kazia charakter.
8/ Neposmievaj sa slabším, buď im príkladom vlastnou vnútornou silou.
9/ Neohováraj. Nepošpiň sa klamstvom.
10/ Zachovaj si svoju česť do konca svojich dní a za každých okolností.
11/ Nezlom sa pred strachom. Strach je prirodzený, zabíja panika.
12/ Nikdy nezraď svoju zem.
13/ Nikdy nezraď v sebe Človeka.

Zdieľaj tento článok:

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

32 thoughts on “VIDEO: Memento, konferencie vo Zvolene

  • 23. apríla 2019 at 9:40
    Permalink

    Taká vážna téma a nechali Vás v tom Sonka samu?!!!
    Hmm, hmm, hmm, ja nechcem byť súčasťou takého DAVu
    Je mi z vás, ľudia,
    je mi z vás zima!
    Pravda na háku
    za rebro visí,
    svedomie zaspalo,
    svedomie spí si.

    Česť tým, ktorí sa zúčastnili!
    Sonka, výborná iniciatíva! Hnedý mor decimuje našu mládež a je jasné, odkiaľ vietor fúka. Ale hovoriť sa o tom asi nesmie.
    Sonke a zúčastneným:
    OSOBNOSTI
    Najprv ich zatracujú,
    potom z nich maturujú.

    Reply
    • 23. apríla 2019 at 19:51
      Permalink

      Ďakujem Slávka. Mládež je naša budúcnosť a urobím všetko preto, aby sa v nich národné povedomie nielen prebudilo . :)

      Reply
      • 23. apríla 2019 at 20:34
        Permalink

        Hó, hó, Sonka, pardón, tak to teda nie! Nie Vy mne, to ja Vám musím POĎAKOVAŤ!!! Ste DOBRÝ ČLOVEK, statočná žena, takých ľudí je málo!

        Reply
        • 23. apríla 2019 at 20:38
          Permalink

          … ďakujem :)

          Reply
  • 23. apríla 2019 at 13:44
    Permalink

    Ku videu II: Hm, máte plnú pravdu, Slávka: ONA – Sonka, prezentuje čítaním (čítaním!!!) slávnu minulosť . ONI – publikum pozostávajúce zo štyroch starých chlapov – sa predvádzajú blondýne dokonale neschopnosťou posunúť debatu ďalej ako do vyjadrenia sklamania nad dnešným kapitalismom….
    hm, tak takto nie, súdruhovia…to je hlboké nedorozumenie. Starí chlapi mali zostať v krčme na pive a tam reflektovať svoje sklamanie z kapitalizmu a Sonku mal DAVDVA podporiť plnou sálou stredoškolákov a vysokoškolákov.
    Ozaj to je „memento“ – skláňam sa pred trpezlivosťou pani Sonky.

    Reply
    • 23. apríla 2019 at 14:36
      Permalink

      Hm, Kantor, no tak jej mohli pomôcť schopní starí chlapi a schopní mladí chlapi. Táto ignorácia je pre mňa memento. Hm,takto nie DAVisti, donedovidenia!

      Reply
    • 23. apríla 2019 at 19:46
      Permalink

      ano, je pravda, že som čítala , ale materiál bol poctivo pripravený a vypracovaný…vzhľadom na širokú tématiku som sa snažila stlačiť obsah do najpálčivejších bodov, dôležité pre mňa boli spúšťače týchto udalostí .. a čo sa týka k súdruhom a súdružkám, boli veľmi sčítaní a dialógy s nimi mi veľa dali … naozaj som veľmi rada, ťe prišli, vek predsa nie je dôležitý, práve naopak – vravela z nich skúsenosť :)

      Reply
  • 23. apríla 2019 at 15:32
    Permalink

    A ešte niečo na záver: „Je lepšie povedať pravdu nepodarene, ako mlčať, keď ide o vážnu vec.“ LENIN
    Nezdala sa táto téma DAVistom dosť vážna? Alebo majú na VEC iný názor???
    A pozor, dav netvoria len intelektuáli!!!
    Takže tých „štyroch starých chlapov“, ktorí prišli, si vážim viac, ako tých „schopných“, ktorí neprišli.

    Reply
    • 27. apríla 2019 at 8:05
      Permalink

      Nerozumiem, prečo sa vám nepáči „nesplnenie si povinnosti“ väčšiny davistov a páči sa vám placebo akcia k SNP. Snáď naozaj si nemyslíte, že je potrebné davistov presviedčať o význame SNP? Skúste mi naznačiť, prečo sa – podľa vás – minula akcia efektom? Prečo neprišli „mladí“ – potrební „múdreho slova“ zodpovedných?…Naozaj som to spôsobil ja, či iní, ktorí nevideli zmysel v takejto akcii….? Naozaj si myslím, že DAVDVA je najmä spoločná iniciatíva (!!!!). Pre mňa to znamená, že podujatia musíme organizovať spoločne a nie, ako individuálne rozhodnutie. Naviac, v tomto prípade kontraproduktívne. SNP je možné si pripomenúť pietnou spomienkou pri pamätníku a najmä rozumnou politikou. Iste, na prvý pohľad, bolo by kamarátske, podporiť Soňu v jej rozhodnutí. Ukázalo sa, že podujatie nebolo úspešné ( ak jeho cieľom bolo osloviť „mladú generáciu) , a teda mali sme pomáhať pri organizovaní neúspešnej akcie, len z falošnej loajality? Máme toľko síl, že môžeme s nimi plytvať na osobnú objednávku? Nechcem Sonku znechucovať, iba priviesť k zamysleniu sa nad verejnou aktivitou. Čím nás je menej, tým lepšie, rozumnejšie a účelnejšie musíme konať. Nie menej ( Sonka klobúk dole, pred energiou, ktorú ste venovala akcii). Skúsme na skúsenosť odpovedať lepšou kooperáciou, rozumnejšími rozhodnutiami….

      Reply
  • 23. apríla 2019 at 18:47
    Permalink

    Slavomíra, a kde ste bola vy? To sa tu teraz budeme obvinovať kto prišiel a kto neprišiel. Mnohí nemajú financie, inú sú v práci, nie každý si môže dovoliť cestovat cez pol Slovensko a evidentne ani vy, tak načo tie komentare

    Reply
    • 23. apríla 2019 at 19:36
      Permalink

      Nezúčastnený, iné je NEMOCŤ prísť a iné je NECHCIEŤ prísť! O to mi ide! Keď patríte do prvej skupiny, tak sa Vás môj komentár netýka, navyše je posledný, takže…//Na iných konferenciách to nevyzeralo také prázdne. Prečo?/rečnícka otázka/ Zaujímavé, že sa konferencie zúčastnili LEN komunisti, mimochodom, v diskusii sa mi, na rozdiel od Kantora, páčili, nemusela som použiť slovník cudzích slov… //
      P.S. Moja neúčasť ? Verte mi, že keby ma súčasný klérofašizmus nevymazal zo života, prišla by som, ja som ale nezamestnaná, nemám ŽIADNY príjem, žijem z maminho dôchodku a nemám ani na cestu do susedného mesta…/to len na vysvetlenie/.

      Reply
  • 24. apríla 2019 at 17:01
    Permalink

    Predovšetkým rád Vás pozvem, Sonka, do relácie Slob.vysielača B.Bystrica. Nedarí sa mi tam získať členov Slov.zväzu protifašist.bojovníkov a povedzme k téme Košický vládny program by ste vedeli hovoriť to čo zaznelo + pridám viac to hospodárske pozadie a máme peknú reláciu. Už nehovoriac o samotnom pripomínaní Slov.národného povstania, protifašistického odboja, … viete, mne sa páčilo to, čo sta prezentovali, menej už to, čo predvádzali „dedkovia“ a mám s tým skúsenosti z prezentácií v Spolku …oni to všetko vzali ako krčmové zhromaždenie kde sa môžu vyplakať na kapitalizmus, ale slovo o tom, ako využiť historickú skúsenosť či ako von z dnešnej situácie na základe príkladu napríklad z odboja, z dohody Vianočnej, z Košického vládneho programu tam nepadlo…a tak je to vždy. Ako správne niektorí už tvrdia: celý národ má „roztrúsenú sklerózu“ nevieme sa sústrediť na podstatné a na riešenia. … preto aj mladí už nechodia, si myslím. Vlastne, čakal by som tu odozvu mladých – ako sa oni pozerajú a ako oni pristupujú k tejto našej minulosti.
    PZV

    Reply
    • 29. apríla 2019 at 23:45
      Permalink

      Nemôžem prijať pozvanie tam, kde absentuje úcta k starším ľuďom.. A hlavne skúsenejším. Ako som napísala, v tomto prípade nezáležalo na kvantite, ale kvalite. A tí páni a dámy, ktorí sa zúčastnili ako hostia, ma utvrdili v tom, že cesta osvety nemôže zostať len pri pietnych spomienkach pri pomníkoch padlých. Veľmi si vážim tých, ktorí prišli, lebo pochopili, čo som chcela týmto odovzdať a povedať. Toto je totiž iba začiatok mojej cesty, ktorá doteraz bola čitateľná iba cez poéziu. Pre mňa je dôležitá práca s mládežou, za tým si stojím a stàť budem, nech by som mala na tejto ceste zostať aj sama bez podpory. Ale viem, že na Slovensku je veľa aktívnych osvetových členov a sama nebudem.

      Reply
  • 25. apríla 2019 at 5:41
    Permalink

    Nemôžem sa zbaviť dojmu, že toto stretnutie bolo niečo, ako labutia pieseň, snáh ľavicového hnutia.

    Reply
  • 28. apríla 2019 at 9:23
    Permalink

    Pani Soňa Valovičová, aj ja sa pridávam k tým, ktorí považujú každé pripomínanie histórie za užitočné, pretože každá generácia sa z tej histórie môže poučiť. Ale nepovažujem históriu ani historickú pamäť osôb za dogmu, veď ju zachovávajú ľudia a tí majú k danej skutočnosti rôzne postoje formované podmienkami v ktorých žili. Pomáham si múdrosťou na ktorú ma upozornil sčítanejší kamarát takto:
    Poľský aforista Stanislaw Jerzy Lec napísal:
    „Mýlite sa, ak si myslíte, že po vymazaní všetkých klamstiev z dejepisu tam ostane len čisto-čistá pravda. Nezostane tam nič.“
    Pozrime sa len na to, čo sme zažili, tak povediac, na vlastnej koži. Čo sa vlastne stalo v roku 89? A čo v roku 68? Nehovoriac o udalostiach pred a po 2. svetovej vojne, o skrytých zápasoch o moc a nadvládu. Koľko je na to názorov, koľko je na to verzií? Ako sa môžeme spoľahnúť na to, že poznáme skutočnú pravdu o tom, čo bolo pred pár generáciami? Alebo ešte dávnejšie?
    Priateľsky pozdravujem Julo

    Reply
    • 29. apríla 2019 at 23:55
      Permalink

      Dejiny píšu nie víťazi, ako sa to snaží prezentovať úderka, ktorá stojí na opačnej strane, ale dejiny píšu všetky tragédie, ktoré sa stali. Z nich na treba poučiť a nikdy na nich nezabudnúť. Nikdy!

      Reply
  • 29. apríla 2019 at 19:30
    Permalink

    Priznávam, že niektorým komentárom nerozumiem, najmä od pána Kantora. Namiesto toho, aby komentáre boli k predmetu seminára jeho doplnením vlastnými informáciami a postrehmi, tak sa typicky „po slovensky“ vybúrime lacnou kritikou. Osobne, rád som si článok o konferencii Memento prečítal. Taktiež i celú diskusiu, za čo pani Sone Valovičovej ďakujem. Bola to téma na jednu konferenciu dosť široká, ale vystihla podstatu daného obdobia a vzťahu k súčasnosti.
    Ku komentárom pána Kantora poznamenávam, že na jednej strane sa posťažoval, že … do relácie Slobodného vysielača B.Bystrica sa mu nedarí získať členov Slov. zväzu protifašistických bojovníkov… a na strane druhej vyjadruje odsudok účastníkov konferencie, ako … štyroch starých chlapov – sa predvádzajú blondíne (opravil som pravopisnú hrúbku)… a … takto nie, súdruhovia…to je hlboké nedorozumenie. Starí chlapi mali zostať v krčme na pive „! Tak toto je úder po pás. Starí chlapi asi nemajú nárok na účasť na konferencii a diskutovať. Potom, pán Kantor prečo sa čudujete, že sa Vám nedarí získať členov SZPB, či si myslíte, že tam sú mladíci? Taktiež, mohli by ste poradiť, ako by mal DAVDVA podporiť konferenciu …“plnou sálou stredoškolákov a vysokoškolákov“. Prezraďte to kúzlo!

    Reply
    • 29. apríla 2019 at 23:33
      Permalink

      Ďakujem 🌸

      Reply
  • 29. apríla 2019 at 23:30
    Permalink

    Pán Jozef, nečudujem sa už ničomu. Mať konferenciu pre štyroch účastníkov…dobré? Spraviť o tom video …lepšie? Kritizovať tých čo to kritizujú…najlepšie? V Slobodnom vysielači BB boli v relácii V PRVEJ LÍNII 27.6.2017 s názvom „Protifašistickí bojovníci pod paľbou „demokratov“ „,bol predseda z BB, podpredseda a tlačový tajomník…3x som im ako technik podkladal papierik „definujte poslucháčom už konečne čo je to fašizmus“, oni vajatali, vyhovárali sa, že bude o tom konferencia bola?vieme o tom, ako odsúdil fašizmus?), no nedokázali to vysloviť, ani prečítať možno len ako fašizmus označil Georgi Dimitrov…bezzubosť je to…Ale Vojna v tieni Majdanu o dianí a fašizme na Ukrajine trhala rekordy počúvanosti a ľudia sa zapájali – ľudí jednoducho treba osloviť a burcovať,,,, to kúzlo je teda v tom, byť aktuálny, hovoriť bez papiera a so zaujatím, ved DAVDVA má medzi sebou takých, ak poviem jedného, urazia sa iní…nemyslel som to zle s kritikou, ale úprimne povediac – bol som po pozretí videa rád, že som nešiel na konferenciu….nič by mi nedala…nakoniec, aj inde je to tak, bol som pozrieť Mečiarovu konferenciu, odohrávalo sa to isté …nadávanie na stav, Mečiar sa pýtal ako dalej, odpovedali mu sebaprezentujúci sa odvážlivci, ktorí okrem nadávok na politikov a šťažností na súčasnosť nič vlastne nepovedali…trpíme naozaj roztrúsenou sklerózou, nesústredenosťou… je mi ľúto, …nakoniec, to video len s prezentáciou témy pani Soni je užitočné, je to vzdelávanie. Tým som prešiel na ZDŠ, na gymnáziu i na VŠ. Takže odporúčam to mladým.

    Reply
    • 30. apríla 2019 at 0:11
      Permalink

      Pri všetkej úcte, nie je aktuálne podľa vás, že nám zhnedla mládež? Že tu máme ľudákov??? Áno, Donbass je aktuálny, ale ako prišlo do fázy, že sa tam začalo zomierať?? Poľudštil sa fašizmus, Bandera sa stal vzorom a ikonou. A my na Slovensku máme ísť tou istou cestou?? Hľadieť mlčky, ako tu máme ľudákov a obhajcov Tisa??!!! Toto nemyslíte vážne. Čo chcete o pár rokov vo vysielači prezentovať Vojna v tieni majdanu II?! Donbass je vážna vec, o to viac treba poukazovať na našu mládež, ľudákov, ktorí v mene vlastenectva idú slepo cestou, ktorá poludstuje klerofasizmus prvého štátu!!Nepotrebujem ani falošnú lojalitu, ani nič, a čo sa týka čítania tak obsiahleho textu, kľudne si kritizujte ďalej. Pokiaľ však nezaregistroval hnednutie Slovenska, o tom bolo aj moje vystúpenie vo Zvolene. Preto MEMENTO.

      Reply
  • 30. apríla 2019 at 9:10
    Permalink

    Pani Valovičová, vôbec si nerozumieme. Práve majdanské udalosti, občianska vojna na Donbase, útočiace tanky a migy proti Slavjansku či Kramatorsku a pogrom v Odese vyvolali šok aj u mládeže u nás, ľudia sa aktivizovali a boli aj na protestoch proti vojne na Ukrajine, iniciatíva Pokojní bojovníci dokázala v 2014 do ulíc v Bratislave dostať ľudí, ktorí sa sami pýtali, kde je Slov.zväz protifašistických bojovníkov. Ten náš SZPB to vôbec nepodchytil…sám som vstúpil do SZPB kvôli ukrajinskému vývoju, ale jediné stretnutie napríklad ku pogromu 4.mája 2014 v Odese sa nekonalo.
    Vyprávať o fašizme z histórie Slovenska – to je povinnosť školy a verejnoprávnych médií. Robili ste to dobre, kritizoval som tú bezzubosť crčiacu z videa…to boli organizačné chyby, nie Vaše osobné, ale to už sa tu opakujem.
    A „hnednutie Slovenska“? A čo sa dalo očakávať, ak sme si nakadili na vlastnú slávnu minulosť socializmu, ak sme mládeži zakázali zákonom pojem komunizmus a nesmie sa propagovať nič z tohto obdobia pod hrozbou trestného postihu? Ak sme si zhovadili všetko čo sa týka socializmu? Mládež je aj dnes akčná a revolučná – časť z nej už pomýlili najmä silové seriály a potom aktivizujúci sa ľudáci – časť z nich ale nie je podchytená ani ked horlia proti ukrajinskému fašizmu a rozumejú že tam horela občianska vojna, ale u nás sa len argumentuje že to „Rusi útočia“ a kritika ukrajinského skutočného fašizmu v 21.storočí je zakázaná, pretože aj oficiálne štátne orgány uznávajú režim na Ukrajine ako demokratický.
    Potom taká čítaná správa o Slovakštáte je smiešnosťou oproti tomu, čo sa deje vonku za susednou bránou Slovenska.

    Reply
    • 30. apríla 2019 at 17:56
      Permalink

      Prečo sú ľudáci ľudakmi? Lebo sami uznávajú národný socializmus slovenského štátu a Tisa, čo je smiešne na tom, že je tu snaha o to, aby sa nezopakoval ukrajinský scenár.? Veď tam sa tiež banderizmus nerozhorel len tak sám od seba! Boli to nacionalisti so svojím defektným učením o dobrom Banderovci, podobne ako u nás rastie OBĹUBA TISA!

      Reply
  • 30. apríla 2019 at 9:20
    Permalink

    Podstatou tejto diskusie, pani Valovičová, nie je obsah konferencie MEMENTO.
    Podstatou je kritika zlého organizačného zabezpečenia a potom hlavne už neadekvátneho videozáznamu z konferencie. Pre účely osvety predsa stačili texty a tie boli uverejnené.
    Zatiahli ste ma s diskutujúcimi tu pod článkom a videom do diskusie len kvôli vlastnej sebaobhajobe a ješitnosti, ale ponuku ísť s týmto obsahom Mementa do živého vysielania ste prehliadli…tak asi takto sme dopadli…škoda. Azda to je poučné do budúcna.

    Reply
  • 30. apríla 2019 at 12:22
    Permalink

    Myslím, že tu nie je namieste vzájomné obviňovanie, p. Valovičová mala chvályhodný úmysel, aj diskutujúci, aj Peter Zajac-Vanka. Skôr sa tu žiadajú analytické úvahy nad zmyslom takýchto akcií. Spojím to s organizovaním prvomájových manifestácií KSS, či iných akcií, napr. pripomienka Krompašskej vzbury.

    V prvom rade sme tak zahltení množstvom informácií, že nemá zmysel pridávať ďalšie a ďalšie bez toho, aby sme si ujasnili ich zmysel. Mladí ľudia si vedia nájsť informácie na internete, nepotrebujú chodiť osobne na besedy, ak sa tam prezentujú len známe tézy.

    P. Valovičová, Vy ste zverejnili filozofickú úvahu o materialistickom svetonázore, dialektickom materializme. Trochu mi tam chýba prechod k historickému materializmu, aplikácia v materialistickom chápaní dejín. Marxizmus bez materialistického chápania dejín nemá zmysel, dialektický materializmus je len filozofickou prípravou na vedeckú analýzu dejinného pohybu. Tento aspekt je dnes vôbec problémom nielen v ľavicovom, ale aj komunistickom hnutí.
    Niektorí diskutujúci aj tu na stránkach DAVDVA sa snažia vytlačiť teoretickú diskusiu a nahradiť ju len zjednodušenou vulgárnou kritikou kapitalizmu. Lenže bez teoretickej analýzy nie sme v stave pochopiť, prečo mládež na naše akcie, teda aj takúto konferenciu nereaguje, teória tu má praktický význam, bez nej nie sme schopní formulovať naše praktické politické kroky.

    Pozrime sa, ako nám pomaly odchádza zo scény Vzdor-SP. So svojimi triednymi heslami nepochodil, získal maximálne 0,1 % hlasov.

    Určite, vo vzťahu ku kapitalistickej spoločenskej forme (presnejšie post-klasickej, silne socializovanej a globalizovanej kapitalistickej forme) sú ešte potrebné aj triedne postoje, teda smerom dozadu. Ale smerom dopredu sa už žiada vystupovať z pozícií beztriednej spoločnosti, triedny pohľad tu nemá zmysel a naša mládež ho ani nepochopí.

    Prečo? Materialistické chápanie dejín jasne ukazuje na rozhodujúcu úlohu výrobno-technologického vývoja v živote spoločnosti. Ľavica a komunisti vôbec nevenujú pozornosť trom veľkým historickým zlomom, r. 1988-1989, globálnej kríze v r. 1998 a globálnej kríze v r. 2008. Každý z týchto zlomov bol signálom dosiahnutia určitej kvantitatívnej výrobno-technologickej úrovne civilizácie, ukončil určitú historickú epochu. My sme sa materiálnou základňou dostali do beztriednej doby.

    A tak tu máme prehlbujúci sa rozdiel medzi starou kapitalistickou formou a novým materiálnym obsahom, čo je príčinou rozkladu civilizácie, zdrojom chaosu a neistoty (Oskar Krejčí v článku v Slove Hľadanie istoty vo svete chaosu).

    Určitou reakciou na výrobno-technologický vývoj, bez ohľadu na starú formu, je tzv. občianska spoločnosť. Ľavica by si mala všímať práve jej charakter, stav, trendy. A tu sa beztriednosť do určitej miery odráža (napr. v tézach o tom, že delenie na ľavicu a pravicu bolo prekonané, v uvažovaní ne základnom príjme pre všetkých, v odmietaní politiky). Všimnime si, ako sa vo voľbách čoraz viac presadzujú tzv. občianski, nezávislí kandidáti. Stojaci v opozícii tak voči pravicovým ako aj ľavicovým straníckym politikom. Aj zvolenie Z. Čaputovej je súčasťou tohto trendu, bola predstavená médiami ako občianska kandidátka, žena zdola, ktorá bojuje proti moci. Mediálna manipulácia bola nastavená v smere vyhovieť náladám verejnosti. Nakoniec aj zvolenie slabo známeho Kisku bolo namierené proti politikovi Ficovi. Aj 10 % hlasov pre OĽaNO je prejavom tohto trendu. Napriek tomu, že ľudia vnímajú I. Matoviča ako blázna, ale zároveň aj ako bojovníka proti politikom, moci.

    Vzdor so svojimi triednymi heslami v takomto beztriednom prostredí jednoducho nemôže uspieť. A KSS, či Vzdor v takomto beztriednom prostredí so svojimi zhromaždeniami s vejúcimi zástavami ako symbolom triedneho boja pôsobia už ako päsť na oko, mládež tomu jednoducho neporozumie. Je potrebné organizovať prvomájové či takéto konferencie, ale dať im novú formu. Pripomínať slávne ľavicové, socialistické tradície, ale v novej podobe. Ako som pozeral, niektoré obce oslavujú Sviatok práce, ale je tam hlavne kultúra, folklórne súbory, šport. Folklór by na prvomájových oslavách nemal chýbať – pretože práve socializmus dal priestor rozvoju ľudovej kultúry, folklórnych súborov, festivalov a my by sme to mali nevtieravo pripomínať.

    Odvolávame sa na západnú mládež. Nuž, existujú aj spoločné vývojové črty, ale post-socialistické krajiny majú vyspelejšiu sociálnu, historickú skúsenosť, dospeli sme o socialistickú epochu ďalej ako Západ. Preto sa čínsky socialistický systém ako pokrokvejší lepšie presadzuje oproti západnému kapitalistickému. Západná mládež rieši prechod od kapitalizmu k socializmu, post-socialistická mládež by mala riešiť prechod od socializmu ku globálnej civilizácii, komunizmu, atď. Teda riešiť to, čo po kríze socializmu v novembri 1989, ktorým smerom by sa mal uberať post-socialistický vývoj.

    Poviem to tak, ľavica a komunisti by mali viesť zápas aj o pozitívne prekonanie socializmu, nadviazať na pohyby r. 1988-1989 a viesť ich pozitívnym smerom, do budúcnosti, na rozdiel od reakčného návratu ku kapitalizmu. Mladým ponúknuť práve takúto alternatívu, cestu vývoja, neviesť zápas len o prekonanie kapitalizmu, ale aj socializmu, pretože ak ju neponúkneme my, tak si súčasnosť a budúcnosť vysvetľujú svojimi umelými konštrukciami, ktoré čítam aj tu na diskusiách, prípadne z pozícií buržoáznej propagandy.

    Reply
    • 30. apríla 2019 at 17:49
      Permalink

      K tým prechodom materialistického svetonázoru bude viac článkov, všetko sa to nedá dať naraz, ale pracujem na tom. A čo sa týka ľavice, zabudli sme na to hlavné – v jednote je sila,. Nemáme disciplínu, jednotu, zodpovednosť. To všetko treba zmeniť, pokiaľ každý vystupuje sám za seba, a nemá podporu svojich, ťažko apelovať na zvyšok oslovených, ku ktorým výzvy smerujú. Nie je to ale nemožné, len cesta je pomalšia a zahatenejšia. A nám treba silnú flexibilnú ľavicovo orientovanú mládež.

      Reply
  • 30. apríla 2019 at 17:45
    Permalink

    Vážený pán Milan Antal, napísali ste dlhý príspevok, ale ak si na tomto fóre budu všetci účastníci iba vzájomne trhať vlasy, vstupovať do svedomia, obviňovať sa z nečinnosti a propagovať iba svoje vlastné , niekedy až prehnané „pravdy“ tak budeme na tom presne tak ako sme teraz – rozdrobení. Chýba nám ten motív zjednocovať rozdrobených. Chápem, že to nie je ani jednoduché ani ľahké, pretože všetko o čo sa opierame je spochybňovateľné a preto aj spochybňované (niekedy z nevedomosti, inokedy zámerne). Tá čistá pravda o ktorú sa usilujeme je zrejme o niečom inom.
    Ale napísali ste, že sme sa dostali do beztriednej spoločnosti . V tomto nemôžem s Vami súhlasiť. To že dnes určitú profesiu nenazývame „ROBOTNíKOM“ neznamená, že trieda robotnícka neexistuje. Len je premenovaná na „operátorov“, aby to nekričalo. Kým je vrstva vlastníkov a iná vrstva tých ktorí predávajú svoje pracovné schopnosti vlastníkom (do tej kategórie patrí aj zamestnanecká inteligencia hoci si to -zo snobstva?- nechce uvedomiť), tak nemôžeme hovoriť o beztriednej spoločnosti. Navonok sa síce „obrusujú hrany“ aby sa nevyvolali prudké vlny sociálno-pracovných nepokojov (veď preto sa účinne likvidovali odbory). Dnešní „operátori“ len pomaly chápu potrebu združovania, aby dokumentovali silu na ochranu svojich záujmov a zníženie vykorisťovania, ktoré v akejkoľvek forme kapitalizmu zákonite existuje. Takže tak. A kým sa politické a účelové zoskupenia s týmito skutočnosťami nevyrovnajú budeme naďalej tápať – hrať sa demokratické princípy, ktoré sú iba maskovanou nadvládou oligarchickej partokracie – neuvedomujúc si starorímske pravidlo „rozdeľuj a panuj“. Priateľky pozdravujem. Julo

    Reply
    • 30. apríla 2019 at 18:23
      Permalink

      Pán Forsthoffer, aj pani Valovičová – len by som rád vedel, okolo čoho sa to máme zjednocovať. Keďže ste to nezadefinovali, tak zrejme okolo Vášho postoja. Lenže takto úzko zadefinovať jednotu znamená postupné odpadávanie inak mysliacich, až zostane úzka sekta pravoverných.

      Pred chvíľou som s cestou z pošty stretol so známym. Medzi rečou hovoril o tom, že konečne má tolerantného vedúceho, nie starú komunistickú štruktúru, ktorá nepripúšťa iné názory, ani nového mladého agilného manažéra, ktorý taktiež nepripúšťa iné názory, požaduje jednotu kolektívu – samozrejme, podľa jeho predstáv.
      Čo som mu mal na to povedať, keďže tu požadujete presne tento typ postoja. Ja som nikoho neobviňoval, len som sa zamýšľal, a Vám sa to hneď nepáči, pretože ide to mimo Vašich predstáv.

      Človek aby si skutočne trhal vlasy z takýchto nepružných postojov, s týmto dnes medzi ľuďmi neprerazíte, je to odsúdené na sektrárstvo.

      Reply
    • 30. apríla 2019 at 18:47
      Permalink

      Pán Forsthoffer, absolútne ste nepochopili, o čom som písal, písali ste úplne mimo témy môjho príspevku. O tom, že potrebujeme sledovať aj vnútorný civilizačný pohyb, nielen jeho vonkajšiu spoločenskú formu. Keďže p. Valovičová tu mala aj filozofický príspevok, písal som o vývoji materiálnej základne civilizácie a tá si už vyžaduje beztriednu spoločenskú formu. A táto už existujúca materiálna základňa civilizácie a existujúca triedna kapitalistická spoločenská forma sú v ostrom rozpore, rozkladajú civilizáciu.

      Ja som hovoril o beztriednej dobe, epoche, odrážajúcej charakter materiálnej základne, nie beztriednej spoločnosti. Pojem epocha nám lepšie odhaľuje charakter doby, jej vlastnosti, dané vývojom výrobných síl, bez ohľadu na to, či si nejaká skupina ľudí zmyslí zaviesť kmeňový, feudálny, kapitalistický alebo iný systém. Toto je dôležité, aby ľavica pochopila a toto má problém pochopiť. A na tomto základe zadefinovať svoje úlohy.

      Inak, choďte medzi robotníkov a skúste sa ich opýtať, či sa pokladajú za triedu. Hoci kapitalistická forma ich stavia do pozície triedy, oni sami budú mať problém pokladať sa za triedu, budú sa snažiť vyhnúť tomuto pomenovaniu, nieto ešte pokladať sa za revolučnú triedu.

      Reply
  • 1. mája 2019 at 3:07
    Permalink

    Pane Antal,

    jste naprosto skvělý filosof, naprosto bez konkurence. Dokonce už ani společenské třídy podle Vás nejsou. Pohřbil jste je. Nádherná marx. metodologie. Prostě společnost v sypaném stavu, jako ty šroubečky v bedně na dílně. Žádné třídy, jen šroubečky, bez mozku, tupé stádo ochotné splnit jakoukoli misi. Bravo.

    Nicméně, mám k Vám prosbu. Zkuste podepsat petici za osvobození Juliana Assange, paní Kotrádyová tak už učinila, za což jí sekám poklonu. Nebo myslíte, pane Antal, že solidarita je jen prázdný pojem? Co povíte?

    P.S.
    Děkuji redakci DAV-DVA za zveřejnění petice bývalého místopředsedy KSČM PhDr. Josefa Skály.

    Reply
  • 2. mája 2019 at 9:15
    Permalink

    Pane Antal, zdravím Vás.

    Dnes je tomu přesně 5 let, jež uplynuly od děsivých fašistických událostí v Oděse na Ukrajině. Proto hnutí NE ZÁKLADNÁM svolalo na dnešek pietní shromáždění na Václavské náměstí v Praze, které se stává součástí mezinárodní akce Odessa Solidarity, zastoupené iniciativami a jednotlivci z Rakouska, Maďarska, Finska, Norska, Švédska, Dánska, Německa, Ruska a USA, ve které se požaduje mezinárodní vyšetření události v Oděse 2.5.2014.

    Proč jsem to vzpomněl. Často píšete o tom, že všude budou roboti, že dělnictvo nebude, a s nimi ani společenské třídy nebudou. A že vůbec dnes to chodí už jinak, než tomu bylo třeba před sto lety. Zkuste si, pane Antal, přečíst tohle:

    http://www.nasrestart.cz/z-cerne-kroniky/156-to-jsi-to-dopracoval-tato-na-vratnici-za-trinact-tisic-hrubeho

    P.S.
    Včera, pane Antal, bylo Prvního máje. V Rusku byl včerejší První máj různorodý, i s oslavami, někde i velkolepými, ale i zcela bez oslav. Tak např. gubernátor Dmitrij Mironov ve městě Jaroslavl (600 tisíc obyvatel, asi jako Bratislava, kousek od Moskvy) prvomájovou demonstraci komunistům natvrdo zakázal. Pod hrozbou vězení za neuposlechnutí nařízení vrchní moci. Co je to? Projev beztřídní společnosti?

    Reply
  • 2. mája 2019 at 20:49
    Permalink

    Pán Vašek – a prečo Vy vlastne obhajujete kapitalizmus? A ostatní podobne. Všimol som si, že sa tu bojuje proti liberálnej demokracii, globalizácii, demokracii, ap., len proti kapitalizmu akosi ľavica prestala bojovať.

    Poďme si to teda rozobrať. Vy a ďalší jednoducho tvrdíte, že tu máme kapitalizmus, celistvý kapitalizmus, so všetkým. Svojou kapitalistickou triednou a sociálnou štruktúrou a morálkou, kapitalistickou výrobnou, technologickou základňou, kapitalistickými inštitúciami, kapitalistickým právom, kapitalistickým pracovným právom, politickým systémom, atď., skrátka, všetko je kapitalistické.

    Lenže potom z vašich hodnotení vyplýva, že tu máme kompaktný celostný kapitalistický systém, so všetkým, čo potrebuje, teda vyladený kapitalistický systém, v ktorom existuje súlad výrobných síl (VS) a výrobných vzťahov (VV),, výrobno-technologickej základne a kapitalistickej spoločenskej formy, súhlas obyvateľstva s týmto systémom (ako sa nám tu niektorí diskutéri sťažovali), atď.
    Lenže ak tu funguje celostný kapitalizmus, celostne zosúladený, vyladený kapitalistický systém, najmä súlad VV a VS, potom tu existuje kapitalizmus oprávnene. A snahy odstrániť takýto systém potom treba pokladať za neprirodzené, nezákonné, hodnotiť len ako subjektívne želanie skupiny ľudí, ktorí ho pokladajú za nespravodlivý. A potom treba všetkým ľavičiarov, aj Davistov, pozatvárať, pretože idú proti prirodzenému systému. To presne vyplýva z Vášho postoja.

    Ja na rozdiel od Vás však vidím spoločnosť ako rozvrstvenú, a mnohými vrstvami, oblasťami, výrobno-technologickou základňou, sociálno-ekonomickou štruktúrou, vlastníckymi vzťahmi, právom, pracovno-právnou oblasťou, politickým systémom, atď. Obdobie, kedy je systém vcelku v súlade všetkých týchto oblastí, hlavne kedy VV sú v súlade s VS, môžeme nazývať klasickým, napr. kapitalizmom, socializmom a epochou (kapitalistickou, socialistickou). Pojem epochy nám užitočne vymedzuje ten dejinný úsek, kedy je obsah a forma v súlade, kedy je výrobno-technologická kvantitatívna stránka v súlade s kvalitou (spoločenskou formou). Kapitalizmus od 14. st. do Veľkej hosp. krízy 1926-33, resp. 1848, socializmus od r. 1928 do r. 1998, resp. krízy 1988-89). A v tomto období môžeme každý systém, teda aj otrokársky, kapitalistický pokladať za pokrokový. Čo viacerým robí problém pochopiť, a označili ste ma za obhajcu kapitalizmu, ak som to spomenul, že klasický kapitalizmus je pokrokový systém, hoci v marxizme to bežne nájdeme.

    Lenže výrobno-technologický obsah sa neustále vyvíja, ľudia si aj dnes neustále žiadajú novinky, ale naopak forma má tendenciu zakonzervovať sa (napr. stúpenci kapitalizmu ho pokladajú za večný systém, ale aj stúpenci socializmu ho pokladajú za večný systém,, zosmiešňujete ma, ak prekračujem hranice socializmu a hovorím o komunizme).

    Postupne sa tak výrobno-technologický obsah dostáva do nesúladu so spoločenskou formou. Ako je už dlhodobo kapitalistická forma v nesúlade s výrobnými silami, čo spôsobuje permanentnú krízu.

    V dejinách sa teda neustále objavoval nesúlad medzi VV a VS, VS sa vyvíjajú, forma je zakonzervovaná, tento nesúlad sa nakoniec odstraňoval sociálnymi revolúciami.

    Skrátka, ja vidím dnes spoločnosť v obrovskom nesúlade – neustále sa vyvíjajúci výrobno-technologický potenciál civilizácie, ktorý si už vyžaduje zásadne novú spoločenskú formu – beztriednu spoločnosť a starú kapitalistickú spoločenskú formu. Lenže aj táto kapitalistická forma, ak kapitalizmus chcel ekonomicky rásť, sa musel prispôsobovať výrobno-technologickej základni. To už nie je klasická kap. forma 17. -19.st. V 20. st. sa musela prispôsobiť socialistickej epoche, teda výrobným silám, ktoré si vyžadovali socialistickú formu- a to socializáciou kapitalizmu (reguláciou, plánovaním, štátnymi podnikmi, sociálnym štátom). A koncom 20. st. sa aj kap. začal prispôsobovať globalizácii výrobných síl v podobe globálneho kapitalizmu. Výrobno-technologický potenciál však naďalej narastá a dnes už si vyžaduje beztriedne vzťahy – a kapitalizmus sa tomu prispôsobuje, hoci aj tým, že zamenil pojem robotníka operátorom vo výrobe. Pretože málokto dnes chce byť proletárom, robotníkom za pásom. Nie je to teda len o úsilí kap. propagandy zakryť triedne vzťahy, ale aj o potrebe ľudí, ocitli sme sa na beztriednom výrobno-technologickom podhubí.

    Skrátka, triedna terminológia ustupuje do úzadia, nielen pod tlakom buržoáznej propagandy, ale aj potrebami výrobno-technologického vývoja. Preto aj forma našich akcií, konferencií by mala používať menej klasickú hrubú triednu terminológiu. Pretože ako vidieť aj z pôsobenia Vzdoru, zaťatá päsť sa už dnes neujme, treba nájsť sofistikovanejšie metódy zápasu s kapitálom. Triednosť zahaliť do kultúrnejšieho šatu.

    Reply
  • 3. mája 2019 at 3:01
    Permalink

    Pane Antal, zdravím Vás.

    Pominu Váš skvostný výrok, že jako člen KSČM „obhajuji kapitalismus“. ) Anebo, že nás, levičáky, podle Vašeho doporučení, včetně stoupenců DAV-DVA, – „bude třeba pozavírat do basy, pretože se příčíme přirozenému systému“, protože, prý, dle Vás, pane Antal, „to přesně plyne z mého postoje“. Bravo! ) Jako za časů metternichovského absolutismu! Vodu a chleba mi dáte, pane Antal? Nebo to bude bejkovcem přes záda s měsíčním ozdravným půstem? No nic, nechme toho. )

    Co mě ale z Vaší strany doopravdy zaujalo, je toto: „Skrátka, triedna terminológia ustupuje do úzadia, nielen pod tlakom buržoáznej propagandy, ale aj potrebami výrobno-technologického vývoja.“

    Pane Antal, opak je pravdou. Aniž bych zabíhal do přílišných podrobností, připomenu Vám to, čemu se ve Vašich příspěvcích VYHÝBÁTE jako čert kříži. Mám na mysli NEOKOLONIALISMUS, jako naprosto zásadní opěrnou zeď soudobého kapitalismu, bez které by se celý svět soudobého kapitalismu vyvrátil z kořenů do měsíce a do dne.

    Stovky miliónů otroků dřou jako dobytek, často holýma rukama dobývají kovy i nekovy, aby tzv. globalizovaný svět kapitálu mohl prosperovat se svou elektronikou, aby intelektuálně i morálně pologramotná až negramotná mládež (dole v postskriptu to máte ve vší nahotě, abyste mně porozuměl) mohla čumět do čínských mobilů jako skotačící telata na čerstvě vzrostlou travičku na louce.

    A mimochodem, pane Antal, Číny se ten NEOKOLONIALISMUS týká jakbysmet, tam se otročí více než vzorně. A na samotnou Čínu u severních sousedů se otročí taktéž. Na Sibiři milióny Rusů otročí na Číňany, aby veškeré sibiřské dřevo bylo vydrancováno asi za 15 let, to jsou docela střízlivé odhady ruských ekonomů. Co bude na Sibiři potom? Holá tundra, protože, jak jste napsal, „ľudia si aj dnes neustále žiadajú novinky“…

    POSTSKRIPTUM
    http://www.nasrestart.cz/z-cerne-kroniky/159-mnichov-aneb-cesta-do-hlubin-narodni-duse

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *