Viliam Plevza: Davisti v revolučnom hnutí, kniha o DAVe od Husákovho životopisca

Davistické hnutie predstavuje významnú kapitolu v moderných dejinách Slovenska. Svojim odkazom je však aj dnes nanajvýš aktuálne. Treba si len želať, aby dôsledne nadväzovalo na tie jeho pozitíva, ktoré môžu a musia obohatiť aj náš spoločenský život.
Viliam Plevza

Prinášame vám ďalšiu zaujímavú knihu, ktorá sa bytostne dotýka DAVu. Ide o knihu DAVISTI V REVOLUČNOM HNUTÍ od akademika Viliama Plevzu, autora mimoriadne populárnej knihy rozhovorov s Gustávom Husákom po roku 1989, Vzostupy a pády.

Každé revolučné hnutie malo svoju emigrantskú tradíciu. Ale zahraničnú tradíciu malo i každé hnutie mladých generácií inteligencie malých národov a po návrate na domácu pôdu pôsobilo revolučne, alebo aspoň opozične proti všetkému, čo hatilo vývoj, čo nechcelo vybŕdnuť zo starých koľají na novú cestu súčasna.

Vladimír Clementis

Plevza v knihe pripomína významnú úlohu davistickej generácie pri politických a hospodárskych zápasoch revolučných síl Slovenska a ich vplyv na teoretické práce KSČ, predovšetkým v otázke národnostnej politiky.

Pripomína, že záujmy DAVistv presiahli hranice filozofie, ekonómie, sociológie aj národnej histórie. Ďalej pripomína, že Szántó, Urx, Siracký, Clementis, vytvorili základy pre marxistickú vedu a Novomeský, Jilemnický, Klinger sa významným spôsobom zapájali do aktivít v revolučnom hnutí a komunistickej tlače.

Stali sa rozhodujúcou silou a hlásateľmi, organizátormi odbora všetkých zdravých intelektuálnych skupín. Vychovali plejádu vynikajúcich mladých revolucionárov (Ročník R-10 pozostávajúci z pražského Spolku socialistických akademikov zo Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny) a taktiež hrali významnú úlohu v Spolku socialistických akademikov Šíp. Pôsobili aj na demokratickú orientáciu študentských spolkov a na Sväz slovenského študentstva.

POZRI AJ: Juraj Janošovský privítal Viliama Plevzu (+Video)

KTO JE VILIAM PLEVZA

PhDr. Viliam Plevza, DrSc. je bývalý stranícky historik, od roku 1980 univerzitný profesor, organizátor historickej vedy v ČSSR, od 1980 akademik SAV a od 1982 ČSAV. Plevza sa zúčastnil prezentácie novej knihy Michala Macháčka o Husákovi (pozri tiež rozhovor s Michalom Macháčkom) a bol taktiež hosťom Juraja Janošovského na platforme DAV DVA.

Viliam Plevza: Davisti v re… by L. P. on Scribd

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


2 thoughts on “Viliam Plevza: Davisti v revolučnom hnutí, kniha o DAVe od Husákovho životopisca

  • 18. januára 2020 at 9:46
    Permalink

    Viliam Plevza je mimoriadna osobnosť slovenskej politiky sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. V politike uplatňoval svoju vzdelanosť a kultivovaný prejav. ( Na davistoch si robil kandidatúru…) V tých časoch, mu erudícia umožnila dominovať medzi rurálnymi funkcionármi, ktorých najväčšou prednosťou ( a často aj jedinou) boli „väzby“ a „vzťahy“. Ako každý nestor má svoje hviezdne chvíle i tienisté etapy. Len ťažko mu viem tolerovať, že preferoval po prevrate „svoju“ ústavnú garnitúru (P. Kanisa, P. Weissa). Alebo vydanie Husákových pamätí, bez Husákovho súhlasu… Na zamyslenie je mi jeho inicitíva po prevrate „zrušiť“ KSS. Na prvý pohľad kontroverzný názor. Po premýšľaní zaujímavá iniciatíva. Keby ÚV KSS „vypratal“ priestor uspeli by pri obnovovaní ( a zákonite by vznikla nová KSS) by nedominovali „kabinetní“ politici z ÚV a jeho ústavu, ale v náročnom (orginizačne a politicky) procese by sa profilovala nová reprzentácie, lepšie vyhovujúca novým podmienkam… Nemuseli by komunisti desiatky rokov voliť „sociálnych a liberálnych demokratov“… V SDĽ sa etablovala politická nomenklatúra, ktorá nemala (nepoznala a nevedela) nič iné len žiť z politiky. To ich zákonite priviedlo k zrade ideálov a oportunistickej politike. Nakoniec SDĽ keď dotiahla svoje kádre do vládnej koalície vyčerpala svoj politický program a dnes si už nikto ani nespomenie…

    Reply
    • 19. januára 2020 at 9:01
      Permalink

      Keď sa po prevrate 1989 KSS rozsypala, verili sme nástupníckej SDĽ, verili sme WEISSOVI, chodili sme na jeho mítingy, finančne sme ho podporovali, a nemalými sumami. Hoci na treťom mítingu sa nám už niečo nezdalo, volili sme SDĽ, nebolo koho.
      A keď teraz čítam jeho rozhovor v Novom čase z 17.11.2019, lapám po dychu:
      Otázka: …nemali ste myšlienky, že 20 rokov ste venovali niečomu, čo nemalo zmysel? Alebo má podľa vás marxizmus-leninizmus čo povedať aj v dnešnej dobe?
      Odpoveď Petra Weissa: Marxizmus-leninizmus už nemá čo povedať.

      Fujha, mne teda marxizmus-leninizmus má čo povedať, mne už nemá čo povedať Peter Weiss. Každé učenie má čo povedať, iba Weissovi nemá čo povedať učenie, na ktorom si vybudoval kariéru.

      Opäť k článku v Novom čase:
      Otázka: Kedy a prečo ste vstúpili do komunistickej strany?
      Odpoveď: …v r. 1975 ma organizácia KSS na Katedre pedagogiky oslovila, že ma ako vynikajúceho študenta zoberú za kandidáta strany. Prijal som to, lebo moji rodičia i starí rodičia boli z chudobných rodín, ťažko sa pretĺkali životom za prvej ČSR a veľa mi o tom rozprávali. Stareček z maminej strany i rodičia vstúpili do strany, a tak som uveril aj ja v socialistickú alternatívu.

      Fujha, vyšiel z chudoby, vďaka socializmu sa jej zbavil, urobil kariéru a po revolúcii šup do luxusu, a na chrbte komunistov. Teda, to je sila!
      Čo na tom, že teraz vyrastajú niektoré deti v chudobných rodinách a ťažko sa budú pretĺkať životom, asi tak ako Weissovi starí rodičia za prvej ČSR, on je už za vodou.

      „Za Jakeša a Biľaka som sa hanbil!“ píše Weiss.
      No a ja sa zase hanbím za Weissa!

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom
%d blogerom sa páči toto: