Sudca Branislav Harabin vyzýva predsedu Súdnej rady Jána Mazáka!

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

JUDr. Bra­nis­lav Ha­ra­bin, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I

       Je Ján Mazák sku­toč­ne tým správ­nym člo­ve­kom na če­le Súd­nej ra­dy?

Pán Ma­zák od­stúp­te!  Iba dô­ve­ra po­li­ti­kov na člen­stvo v Súd­nej ra­de nes­ta­čí. 

Súd­na ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky je naj­vyš­ší or­gán sud­cov­skej le­gi­ti­mi­ty. Jej prá­vo­mo­ci vy­me­dzu­je Ústa­va a príslušné zá­ko­ny. Má lo­gic­ky vý­znamné kom­pe­ten­cie v ob­las­ti jus­tí­cie a ak­tuál­ne na jej če­le sto­jí Ján Ma­zák, kto­rý bol do tej­to po­zí­cie no­mi­no­va­ný parla­men­tom, te­da po­li­tik­mi. Pre ľu­dí z ne­jus­tičného pros­tre­dia je pot­rebné pri­po­me­núť, že nej­de o sud­cu, pričom všet­ci do­te­raj­ší pred­se­do­via Súd­nej ra­dy v jej re­la­tív­ne krát­kej histórii sud­ca­mi bo­li. Pri­ro­dzené a tiež ab­so­lút­ne le­gi­tím­ne je, aby pred­se­dom Súd­nej ra­dy bol vždy člen zvo­le­ný sud­ca­mi (oča­ká­va­ný ne­pí­sa­ný úzus). Vie­me si pred­sta­viť akú ra­ri­tu by vy­vo­lal na če­le parla­men­tu ne­pos­la­nec?

            Z do­te­rajšie­ho pô­so­be­nia Já­na Ma­zá­ka sú apo­li­tic­kí sud­co­via šo­ko­va­ní. Pred zvo­le­ním do fun­kcie pre­zen­to­val pred­sta­vy, že sa sud­cov za­sta­ne vždy, ak to bu­de pot­rebné. Ko­ná ale pres­ne opač­ne. Ne­po­čú­va kri­tic­ký hlas množ­stva sud­cov tý­ka­jú­ci sa návr­hu mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti na no­vú súd­nu ma­pu. Má­ria Ko­lí­ko­vá pri je­ho príp­ra­ve so sud­ca­mi ne­ko­mu­ni­ko­va­la a po je­ho zve­rej­ne­ní bez­dô­vod­ne ich od­borné ar­gu­men­ty neak­cep­to­va­la. Sud­co­via márne čakali, že Ján Ma­zák za­bez­pe­čí sud­com as­poň mož­nosť od­bor­ne dis­ku­to­vať. Že vy­vo­lá ro­ko­va­nie k  tak zá­važ­nej re­for­me jus­tičného systému s mi­nis­ter­kou spra­vod­li­vos­ti, aby sa na jej príp­ra­ve moh­li kva­li­fi­ko­va­ne po­die­ľať aj a naj­mä sud­co­via, kto­rých (ok­rem ob­ča­nov) sa to pria­mo a by­tos­tne do­tý­ka. Moh­li ju pri­po­mien­ko­vať a vy­lep­šiť cez skú­se­nos­ti a poz­nat­ky, pou­ká­zať na ne­dos­tat­ky, zba­viť ju neús­tav­nos­ti a odstrániť tak ne­ga­tív­ne do­pa­dy, ktoré nas­ta­nú ak no­vá súd­na ma­pa bu­de schvá­le­ná v navr­hnu­tom zne­ní. Iš­lo by o úpl­ne le­gi­tím­ne a štan­dardné ko­na­nie zo stra­ny pred­se­du Súd­nej ra­dy, nech by ním bol kto­koľ­vek.

Aj to­to je kar­di­nál­ne pos­la­nie fun­kcie pred­se­du Súd­nej ra­dy.

Nič také Ján Ma­zák neu­ro­bil. Prá­ve nao­pak, súd­nu ma­pu ob­ha­ju­je (v jej pred­lo­že­nej po­do­be) a pod­po­ru do­kon­ca pre­zen­tu­je i v me­ne ce­lej Súd­nej ra­dy, čím nie že za­vá­dza, ale ne­po­chyb­ne kla­me. Ján Ma­zák jed­no­du­cho ne­po­čú­va, sud­co­via sú mu zjav­ne uk­rad­nu­tí… Jus­tí­cia však ne­pot­re­bu­je Já­na Ma­zá­ka, sám už nie je sud­com 30 ro­kov, ale práv­ny štát a ve­rej­nosť si za­slú­žia, aby aj ná­zo­ry sud­cov sa sta­li pred­me­tom od­bor­nej de­ba­ty a ná­zo­ro­vej kon­fron­tá­cie v pros­pech slo­ven­skej spo­loč­nos­ti.

Za­rá­ža­jú­ce a tres­tu­hodné na pô­so­be­ní Já­na Ma­zá­ka na če­le Súd­nej ra­dy (pred­tým aj pred­se­da Ústavného sú­du SR a nás­led­ne ad­mi­nis­tra­tív­no-práv­ny servis na sú­de EÚ), je, ak v tej­to po­zí­cii ve­rej­ne pre­zen­tu­je, že počas núdzového sta­vu Ústa­va nep­la­tí a pre­to mož­no po­ru­šo­vať zá­klad­né ľudské prá­va a slo­bo­dy.  Ta­ký­to vý­rok o plat­nej Ústa­ve z úst pred­se­du Súd­nej ra­dy ur­či­te ne­zaz­na­me­na­li a ne­za­za­me­na­jú ani v práv­ne naj­zaos­ta­lej­šej usad­los­ti v Af­ri­ke.

Ján Ma­zák zámer­ne pou­ží­va duál­ny me­ter pri hod­no­te­ní resp. ko­men­to­va­ní súd­nych roz­hod­nu­tí. V prí­pa­de vraž­dy Ku­cia­ka a Kuš­ní­ro­vej, bez poz­na­nia spi­su, len na pod­kla­de me­dia­li­zo­va­ných in­formácií, pri os­lo­bo­dzu­jú­com roz­sud­ku vy­jad­rí po­chyb­nos­ti, čím os­ten­tatív­nym spô­so­bom úmy­sel­ne pod­ko­páva dôve­ru ve­rej­nos­ti k súd­nej mo­ci. V kau­ze vza­tia ge­ne­rála Lučanského do väz­by už ale nao­pak prek­va­pi­vo hlas­no bur­cu­je ve­rej­nosť, že ide o roz­hod­nu­tie ne­zá­vislého sú­du, s vý­hra­dou, pre­čo ho po­li­ti­ci ko­men­tu­jú.

            De­ho­nes­tu­jú­ce úto­ky na ad­re­su sud­cu naj­vyš­šie­ho sú­du, ktorého zákerným spô­so­bom sta­via do po­zí­cie po­doz­rivého len pre­to, že kro­ky mo­men­tál­nej vlád­nej gar­ni­tú­ry pod­ro­bil od­ôvod­ne­nej kri­ti­ke, je nie že nep­rí­pustné, ale už dáv­no sa ma­li stať pred­me­tom vy­šet­ro­va­nia or­gá­nov po­lí­cie a pro­ku­ra­tú­ry. Sud­ca Moz­ner sa opod­stat­ne­ne a ne­po­chyb­ne v sú­la­de so svo­jím mandátom iba ob­rá­til na príslušnú me­dzi­ná­rod­nú or­ga­nizáciu sud­cov vo ve­ci re­for­my jus­tí­cie, čo bo­la je­ho nes­por­ná po­vin­nosť.

         Rov­na­ko dis­cip­li­nár­ny pos­tih sud­cu Šam­ka pred­se­dom Súd­nej ra­dy (na­po­me­nu­tie) ne­mož­no vní­mať inak, ako úče­lo­vý a nes­por­ne po­li­tic­ky mo­ti­vo­va­ný krok uro­be­ný v sna­he za­stra­šiť aj os­tat­ných sud­cov, aby si ani len ne­do­vo­li­li pou­ka­zo­vať a vy­jad­ro­vať ná­zor na vý­kon­nú, či zá­ko­no­dar­nú moc a jej pred­sta­vi­te­ľov, kto­rí bez naj­men­ších po­chyb­nos­tí v mno­hých sme­roch v roz­po­re s Ústa­vou a me­dzi­ná­rod­ný­mi zmlu­va­mi po­ru­šu­jú zá­klad­né ľud­ské prá­va a slo­bo­dy aj v súd­nom ko­na­ní.

         Tým­to roz­hod­nu­tím Ján Ma­zák zá­mer­ne zni­žu­je dô­ve­ru ve­rej­nos­ti v jus­tí­ciu s vop­red sle­do­va­ným cie­ľom nás­led­ne opod­stat­niť pre mo­men­tál­nych dr­ži­te­ľov po­li­tic­kej mo­ci pot­re­bu od­stra­ňo­va­nia ne­po­hodl­ných sud­cov s vý­raz­nou pod­po­rou mainstrea­mo­vo me­diál­ne­ho lyn­ču. Len pri­po­mí­nam, že Šam­ko bol pot­res­ta­ný iba za to, že pou­ká­zal na ne­zá­kon­né prak­ti­ky v pos­tu­pe or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní napr. v kau­ze Búr­ka, či zve­rej­ne­ním ob­sa­hu Three­my na inter­ne­te, resp. za reali­zá­ciu práv, aj je­mu ako ob­ča­no­vi štá­tu, priz­na­ných plat­ným práv­nym po­riad­kom Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

            Ján Ma­zák (zvo­le­ný len pos­lan­ca­mi koa­lí­cie) uro­bil zo Súd­nej ra­dy po­li­tic­kú ra­du dneš­nej vlád­nej gar­ni­tú­ry a ot­roc­ky ob­ha­ju­je neob­há­ji­teľné.

Na pod­kla­de vy­jad­reného vy­zývam Ján Mazáka, aby nie­len­že od­stú­pil z fun­kcie pred­se­du Súd­nej ra­dy, ale sa vzdal zá­ro­veň aj člen­stva v nej, le­bo do­te­raj­ším ko­na­ním a pos­toj­mi preu­ká­zal, že v nej nik­dy ne­mal byť, na­koľ­ko je­ho oso­ba je spo­je­ná s ab­sen­ciou apo­li­tic­kých pred­pok­la­dov na vý­kon fun­kcie čo i len čle­na Súd­nej ra­dy.

Pán Ján Ma­zák iba dô­ve­ra po­li­ti­kov na člen­stvo v Súd­nej ra­de nes­ta­čí.

Spa­mä­taj­te sa!

P. S.:    Ústav­ný rá­mec ne­dá­va pred­se­do­vi Súd­nej ra­dy po­zí­ciu ob­haj­cu zá­ko­no­dár­nej či vý­kon­nej mo­ci. Pred­se­da mu­sí strit­kne ctiť a dodr­žia­vať prin­cí­py práv­ne­ho štá­tu a pou­ka­zo­vať na ich po­ru­šo­va­nie zo stra­ny ko­ho­koľ­vek, čo však Ján Ma­zák ab­so­lút­ne ne­či­nil a ne­či­ní… Rých­le roz­ho­do­va­nie súd­nych spo­rov s cie­ľom za­bez­pe­če­nia naj­efek­tív­nej­šej vy­mo­ži­teľ­nos­ti prá­va na Slo­ven­sku sa pred­me­tom zá­uj­mu u Já­na Ma­zá­ka nes­ta­lo, ho­ci to je prob­lém, kto­rý naj­viac ťa­ží bež­ných ob­ča­nov. Iba ráz­ne vy­rie­še­nie tej­to otáz­ky mô­že pris­pieť k zvý­še­niu dô­ve­ry­hod­nos­ti jus­tí­cie v očiach ve­rej­nos­ti.

Text vyšiel na: www.pravnelisty.sk, Branislav Harabin

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *