Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Žiadny živočích nie je tak hlúpy, ako človek privatizér. Podpíli si konár, na ktorom sedí. Predá kravu len preto, že ju nedokáže podojiť, aby si mlieko kupoval od suseda. To je tragikomický obraz logiky privatizérov. Kedysi predávno istý Ivan Mikloš zakorenil tézu, že štát je zlý vlastník. Iste, nemal to z vlastnej hlavy. Mal to od Hayeka, Friedmana a ďalších neoliberálnych mysliteľov. Doviedol ju do absurdnosti. Nielenže štát je zlý vlastník, ale dokonca aj Slovák je zlý vlastník a tak spolu s Dzurindom predali strategické podniky zahraničným vlastníkom. To sú tí dobrí vlastníci. Táto ideológia bola po Thatcherovej a Reaganovi v podstate v 90. rokoch už retro. Ale ako to už býva, na Slovensko veci prichádzajú s určitým oneskorením.
A dnes slávi ďalších comeback, tento krát u Sulíka. Po prvé ako tragédia, po druhé ako fraška. Nemci teraz získali moc nad slovenským domácnosťami. Tak isto ako majú moc nad našimi úsporami a pôžičkami, zahraničné banky.
Nuž, celý vývoj po voľbách 2020 by sa dal prirovnať k domu v exekúcii, z ktorého už iba vynášajú veci. Nedá sa k tomu nič viac povedať, iba otvoriť čipsy, pohodlne sa usadiť a počkať, kým tu nezostane kameň na kameni. Národ si ich zvolil, tak nech si to teda vychutná a na vlastnej koži pochopí, čo je to neoliberálna politika.
Čo je to neoliberalizmus v praxi
Zhodou okolností sa mi sníval sen. Chcel som sa prejsť po svojej obľúbenej ulici. Nuž, ale nedalo sa. Celá ulica bola prehradená veľkými bránami. Prakticky sa cez ňu nedalo prejsť. Súkromní vlastníci si ju rozparcelovali a ohradili. Takto nejak vyzerá vízia neoliberálnej krajiny. Už dnes existujú súkromné ulice, súkromné lesy a pod. V Amerike vás môžu pri prechádzke takýmto pozemkom napríklad zastreliť. To je šialený dôsledok neoliberálneho extrémizmu. Komercionalizácia všetkého. Nie nadarmo ľavicoví kritici neoliberálnej ideológie pripomínajú, že ak by neolibéráli mohli spoplatniť a sprivatizovať aj lúče zo Slnka, tak to urobia. Moc peňazí robí veľa.
No a čo dodať na záver. Slováci si ešte musia poriadne vyžrať podstatu neoliberálnej ideológie. Predstavte si také súkromné zdravotníctvo. Nemáte na to aby vás operovali? Nechajú vás zomrieť na ulici. Slováci ešte raz budú vďační aj za to post-socialistické krachujúce zdravotníctvo. Tento luxus v mnohých západných krajinách nemajú. Predstavte si také komerčné poňatie verejnej dopravy. Nie je o spoj záujem? Zrušíme ho. Tak ako to kedysi urobil minister Prokopovič v Dzurindovej vláde. Keď chcete cestovať, máte smolu. Zožeňte si súkromného prepravcu, ktorému sa to oplatí alebo choďte na bicykli, aby ste boli ekofriendly. Čo tam po tom, že musíte ísť do práce. A tak by to bolo so všetkými sektormi. Totálna privatizácia. Túto dystopiu vlastne už sčasti žijeme, doveďte ju do extrému a pochopíte, čo znamená Sulíkove heslo sloboda a solidarita. Výsmech slobode a výsmech solidarite.
Peter Hron