Summit EÚ našiel dohodu pre 55-percentné zníženie emisií do roku 2030

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Brusel 11. decembra (TASR) – Lídri členských krajín EÚ sa v piatok ráno po dlhej noci rokovaní dohodli na stanovení ambicióznejšieho cieľa znížiť o 55 percent emisie skleníkových plynov už do roku 2030. Na svojom účte na Facebooku informáciu potvrdil aj slovenský premiér Igor Matovič (OĽANO).

Predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý predsedá dvojdňovému summitu v Bruseli, na svojom účte na Twitteri privítal dohodu, ktorá vznikla po osemhodinových debatách, a oznámil, že EÚ zostáva lídrom v boji proti klimatickým zmenám.

Dohoda lídrov znamená, že emisie CO2 by mali do roku 2030 poklesnúť o 55 percent voči stavu z roku 1990. Doterajší cieľ pre tento dátum bol znížiť emisie o 40 percent.

Zhodu názorov šéfov štátov a vlád členských krajín ocenila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá skonštatovala, že uvedený 55-percentný cieľ znižovania emisií do konca budúceho desaťročia poskytuje Únii šancu dospieť ku klimatickej neutralite do roku 2050.

Týždenník Politico vo štvrtok (10. 12.) večer informoval, že rokovania o klimatickej agende narážajú na postoj Poľska, ktoré bolo podporované Českom a ďalšími stredoeurópskymi krajinami závislými od dodávok od uhlia. Poľská strana sa obávala, že väčšie škrty pri prechode na zelené hospodárstvo budú znamenať aj vyššie rozpočtové náklady voči krajinám, ktoré nie sú až natoľko závislé na uhlí, a že oveľa „bolestivejšie“ budú aj požiadavky na znižovanie emisií v odvetviach, ako je doprava, poľnohospodárstvo či stavebníctvo.

Poľsko rovnako presadzovalo právo členských krajín zvoliť si svoj národný energetický mix podľa vlastného výberu, aby bolo možné dosiahnuť ambiciózne klimatické ciele Európskej únie. Varšava a Praha žiadali, aby akákoľvek dohoda o cieľoch pre rok 2030 umožnila využívať plyn alebo jadrovú energiu pri útlme znečisťujúcich fosílnych palív. A Poľsko žiadalo presadiť aj návrh, aby reforma systému obchodovania s emisnými povolenkami EÚ ponechala viac peňazí pre financovanie modernizácie energetických systémov.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *