Ťažkopádnosť jazyka

V tomto krátkom článku by som chcel preskúmať jazyk, ktorý používame v každodennej komunikácii. Vývoj jazyka bol veľmi pomalý proces, ktorý sa odohrával v rozmedzí desiatok tisíc rokov. Dôvod, prečo si iné primáty nevytvorili svoj vlastný „hovorový“ jazyk je bez pochýb ich fyziológia. Aj keď mnohé z primátov a iných zvierat dokážu vzájomne komunikovať, upozorniť ostatných pred blížiacim sa nebezpečenstvom, alebo keď včela oznamuje presnú geografickú pozíciu na zber nektáru. No tieto formy komunikácie sú z nášho ľudského pohľadu veľmi jednoduché a limitujúce.

Dnes na svete existuje medzi 3000-8000 rôznych jazykov. Existuje taktiež množstvo hypotéz o tom, ako sa jazyk vyvinul z prvotných foriem až do dnešnej podoby. Zakaždým, keď sa spoločnosť zmenila, napríklad, prechod od spôsobu života lovcov a zberačov k agrárnej spoločnosti, sa objavilo množstvo nových slov popisujúcich nové procesy, nové predmety, nové nástroje. Presne tak ako je tomu aj dnes. Dnes používané slová ako Google, Facebook, iPhone, laptop, a iné, ktoré ak by sme použili v súvislej vete pred 100 rokmi, tak by si o nás niekto mohol pomyslieť, že používame cudzí jazyk. V tomto bode by sme mohli smelo povedať, že jazyk sa stále vyvíja a že podlieha neustálym zmenám prameniacim z politicko-ekonomickej situácie, vedeckých objavov, nových technológií a podobne.

Skúsme sa teraz pozrieť na problematiku jazyka do väčšej hĺbky.

Všeobecná sémantika

V tejto časti článku sa pozrieme na nasledovné:

• Rozdiel medzi technickým termínom a ne-technickým termínom

• Konštatovanie faktu verzus dohady (hádanie, domnienky)

• Zosobňovanie

Všeobecná sémantika by sa nemala zamieňať so sémantikou. Sémantika je náuka o slovách a ich význame a ich vzťahoch.

Rozdiel medzi technickým termínom a ne-technickým termínom.

Keď povieme „oxid uhličitý“, alebo keď doktor počas operácie povie „hemostat“, tieto slová majú veľmi špecifický význam a veľmi úzku interpretáciu. Vezmime ich preto ako jednoduchú ukážku technických termínov.

Naopak ne-technické slová alebo termíny majú veľmi široké spektrum interpretácií. Slová ako „dobrý”, „zlý“, „pekný“, „škaredý“ nemajú jasný význam a ich interpretácia sa líši od jednotlivca k jednotlivcovi.

Technické termíny nám poskytujú presnú informáciu, kdežto ne-technické termíny sú predmetom interpretácie každého jednotlivca. Preto, keď ľudia čítajú bibliu alebo nejaký iný spirituálny text, jeden povie, že Ježiš mal na mysli toto, iný povie, Ježiš myslel tamto a potom niekto ďalší povie, obaja sa mýlite, pretože Ježiš myslel toto. Slová, ktoré sú predmetom interpretácie získavajú na význame podľa našej osobnej indoktrinácie a prostredia v ktorom sa nachádzame, slová ako kultúra, náboženstvo, politika, komunizmus, socializmus, demokracia sú predmetom výkladu.

Keď rozprávač použije napríklad slovo “krásny”, mala by za tým hneď nasledovať aj definícia tohto slova, aby bolo jasné, čo tým má na mysli.

Konštatovanie faktu verzus dohady (hádanie, domnienky)

Závery, ku ktorým dochádzame sú väčšinou dohady alebo domnienky. Inými slovami, ak sa vás opýtam: „Sú v jablku nejaké semienka?“ Možnože odpoviete „áno“. Aj bez toho, aby ste toto jablko o ktorom sa rozprávame rozkrojili a pozreli sa do vnútra. Poviete si, že usudzujete na základe svojich predošlých skúseností, ale čo ak by vám išlo o život? Čo ak by ste mali na seba namierenú zbraň? Asi by ste najprv toto jablko prekrojili, predtým ako odpoviete.

Konštatovanie faktu znamená prekrojenie jablka a pozorovanie semienok v jablku. Potom môžete povedať: „v jablku sú semienka“. Možno sa pýtate, čo to má ale spoločné s Projektom Venus alebo Ekonomikou založenou na zdrojoch? Ak niekto povie, že RBE je komunizmus alebo socializmus, alebo že TVP je určitá forma diktátorstva, to z toho ešte nerobí fakt.

Rovnako keď počujete oznamovaciu vetu, „moslimovia sú radikáli“ to z toho ešte nerobí fakt. Len to poukazuje na dlhoročnú indoktrináciu danej osoby.

Zosobňovanie

Predstavte si, že som vám práve dal nejaký predmet, povedzme pero. Ak máte nejaké pero pri sebe, vezmite ho do ruky a predstave si, že som vám ho práve dal. Ak sa vás opýtam: „čo som ti práve dal?“ Asi odpoviete: „dal si mi pero.“ Na čo ja ale odpoviem: nie, nedal som ti slovo “pero”. Na chvíľu sa odmlčím a potom ukážem na daný objekt, ktorý nazývame pero. Slová nie sú veci. Tak isto ako nemôžem piť slovo „voda“ alebo jesť slovo „chlieb“. Existujú dva spôsoby, ako odpovedať na moju prvotnú otázku, verbálna a neverbálna. Môžem použiť slová alebo ukázať a povedať „toto“ je to, čo si mi dal.

Vyrastáme v prostredí, kde už od ranného veku ľudia na okolí pripisujú predmetom rôzne zvuky, a my sa tieto zvuky prirodzene učíme. Predstavte si, že ste na večeri u priateľa, s množstvom chutného jedla. Po večeri vám váš priateľ oznámi, že to čo ste jedli, bolo hadie mäso. Aj keď ste si na tomto jedle pochutnávali a možno ste ho aj považovali za to najlepšie, čo ste doposiaľ jedli, samotné slovo „hadie“ môže zmeniť vaše vnútorné pocity a možno že vám príde aj zle. Javí sa, že súčasné hodnoty sú prevažne formované okolo verbálnych významov na rozdiel od ne-verbálnych.

Slovo „láska“ častokrát znamená pre ľudí viac, ako to čo toto slovo zosobňuje vo fyzickom svete. Rovnako je to aj so slovami ako „demokracia, sloboda, ľudská prirodzenosť a slobodná vôľa“.

Tvorba presnej mapy si vyžaduje veľa práce. Na to, aby mapa reflektovala teritórium, ktoré reprezentuje, potrebujeme urobiť mnohé analýzy, pozorovania a hromadu technickej práce, aby sme zaručili určitú mieru presnosti.

Skúste popísať pero, ktoré sme spomínali. Jeho tvar, zloženie, časti, farbu, chuť, arómu. Do akého detailu dokážete až zájsť? Dokážete ho popísať až na sub-atomárnej úrovni? Aká presná bude vaša „mapa“ tohto pera? Preto keď používame verbálnu komunikáciu, je takmer nemožné vyhnúť sa zveličeniam, dezinformáciám a nedorozumeniam.

V našich každodenných rozhovoroch je veľmi jednoduché skresliť alebo prekrútiť informácie. Predstavte si, že sa vás opýtam: „čo si myslíš o demokracii?“ Odpoveď môže byť, demokracia je dobrá, demokracia je zlá. Potom by som sa vás musel opýtať, kedy je demokracia dobrá? A kedy je zlá? Je dobrá teraz, keď čítaš tento článok?

Keď povieš, demokracia je zlá, alebo dobrá, nesie to v sebe aj slovko „vždy“. Pre lepšiu komunikáciu si potrebujeme vytvoriť zvyk a poukázať na detail. Kedy je demokracia dobrá, a kedy je zlá?

Častokrát sami seba uväzňujeme v podobných formách správania, kedy si povieme, niečo ako: „zo mňa nikdy nič nebude“, „som taký alebo onaký“. Podobná veta v sebe nesie slovko „vždy“. Možno som v minulosti nebol úspešný, ale to neznamená, že nie som úspešný dnes alebo že nebudem úspešný v budúcnosti. Tomáš v roku 1996 nie je Tomáš v roku 2006 a Tomáš v roku 2045 sa bude líšiť od Tomáša dnes (26.01.2017). Možnože ste počuli niekoho povedať, tá osoba je škaredá. Škaredá pre koho? Kto rozhoduje o tom, čo je a čo nie je škaredé? Toto všetko sú ne-technické termíny a potrebujeme to mať na pamäti pri našich každodenných, bežných konverzáciách.

Zhrnutie

Toto je len malá časť všeobecnej sémantiky a snáď sa v budúcnosti dopracujeme aj k ďalším článkom, ktoré budú vysvetľovať túto problematiku do väčšej hĺbky.

Náš jazyk, ktorý používame v každodennej komunikácii je predmetom výkladu a toto ovplyvňuje naše životy mnohými spôsobmi.

Ak sa chceme posunúť smerom k rozumnejšej spoločnosti, tak ako to predkladá Projekt Venus, potom nemôžeme opakovať stále dookola tie isté formy správania a spôsoby myslenia, pretože to len zabezpečí opakovanie tých istých problémov znovu a znovu.

Tento článok bol inšpirovaný článkom:

https://www.thevenusproject.com/the-insufficiencies-of-language/

Irving J. Lee – “Just what is General Semantics?”

https://www.youtube.com/watch?v=Y1jHjHkCU4Y

Foto: Franck Michel, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

---