Textár Elánu: Nedráždite Krista bosou nohou

Armády šialencov sa opäť chodia modliť do katedrál tovaru. Nuž, opäť sa schyľuje k ošiaľu nekonečných zliav, ktoré prakticky neexistujú. Už iba preto, alebo práve preto, že nič nie je zadarmo. A na toto zistenie nepotrebuje mať človek ani červený diplom Ekonomickej univerzity. Armády ľudí natoľko uverili ,,čiernym piatkom“, že z toho už poniektorí aj predčasne a rýchlo očerneli. Pri pohľade na výpisy z kreditných kariet.

Nikdy som netvrdil, že nakupovanie je niečo nenormálne. Ale hranica hromadenia toho, čo prakticky, alebo o pár dní pôjde konzument vrátiť, alebo to vôbec nepotrebuje, tak tá hranica je už bezhraničná…. v opare obnovených verzií amerických kolied a falošného vareného vína je pravá adventná atmosféra ušliapaná a odhodená niekde do kúta smetiska dejín. Falošne krásne zvončeky spoza veľkej mláky zvonia umieráčik pokoju v dušiach, priateľstvu a čistej láske. Nastáva čas výpredaja duší. Alebo presnejšie – čas predaja duší. Pseudo charite ide karta a niekto si nezištnú pomoc odpisuje z daní. Na námestiach, či v uliciach tlčú nervózne matky svoje deti, vreckári majú raj. Nebo je na predaj.

Z katedrál tovaru sa putuje priamo do kostolov, pokým tu zatiaľ zúri vojna volov a šíri sa choroba šialených práv. Milenci si dajú v parku rande e-mailom zas na iný čas. Výhodný život je len tri v jednom, to káže reklamný hlas. No a v televízii takmer všetky stanice vysielajú príbeh Ježiša Krista.

Ak už teda ľudia putujú z katedrál tovaru do kostolov, mali by prísť na skutočný význam jeho slov a skutkov. V jeho prípade totiž rozhodne nejde o umelo prikrášlený životopis ako v prípade niektorých známych či neznámych top manažérov, či iných verejne činných osôb. Nuž, treba vedieť vnímať a chápať medzi slovami a riadkami. Na to však akosi nie je vôľa, ba ani čas. Veľmi rád si spomínam na časy, keď sme sa v tomto období každý rok stretávali s pár priateľmi. Dokázali sme zastaviť čas, v pokojnej atmosfére sa pozhovárať a úprimne si zaželať pekné a pokojné Vianoce. Ale žiaľ, rokmi je nás čoraz menej a menej a všetky tie úprimné podania rúk a želania väčšina z nich nahradí strohými textovými správami.

Väčšinou im aj s tým pomáha Strýko Vyhľadávač. Ak mám z Kristovho života vytiahnuť len jednu pamätnú scénu a skutok, tak mi napadá iba jedno: Nedráždite Krista bosou nohou.

Konzum mám najradšej ale ten dedinský
na cesty stačia mi aj staré tenisky
Nemám päť žalúdkov cítim sa akurát
hlavné je že sa mám každý deň prečo smiať


Juraj Soviar

Zdieľajte článok:

6 thoughts on “Textár Elánu: Nedráždite Krista bosou nohou

  • 1. decembra 2018 at 12:22
    Permalink

    Juraj Soviar opäť dokazuje, že je výborný glosátor, ktorý vie trafiť klinec po hlavičke – hoc aj bosou nohou.

    Reply
  • 1. decembra 2018 at 12:28
    Permalink

    Malé adventné heavymetalové stíšenie :
    ———————————————————-

    Do chrámov konzumu neradno vstúpiť,
    však pokoj blažený tam nedá sa kúpiť,

    človek však dávno je tvor veľmi hlúpy
    a svet tak preto je na lásku skúpy.

    Reply
  • 1. decembra 2018 at 12:51
    Permalink

    Výborný článok…
    Tieto novodobé chrámy, vo svojich blogoch nazývam chrámy boha Mamona, ktorý načančanými, lákavými výkladmi, láka ľudí míňať peniaze, ako vyzývavo oblečená prostitútka nádejných milencov, ponúkajúc im pominuteľné rozkoše…
    Keď tam raz za čas musím ísť, cítim sa tam ako v hrobke a vidím prázdne pohľady ľudí, ktorí tam často bezmyšlienkovite zabíjajú čas…
    Nuž neviem, čo by na to povedal samotný Kristus, za ktorého narodenie sa skrýva toto pár týždňové šialenstvo. Možno by opäť použil bič a prevracal stoly obchodníkom a peňazomencom, ktorí by ho následne dali znova ukrižovať za pomoci tých, ktorí ho majú každú nedeľu plné ústa a nehanbia sa celé stáročia hádzať zodpovednosť za svoju chamtivosť práve na neho….
    Ale to je téma na dlhšiu úvahu…

    Reply
  • 1. decembra 2018 at 19:48
    Permalink

    Duše sú predané milý Juraj

    Nič nie je zadarmo?
    Veď všetko je zadarmo:
    Vlaky, obedy a hlasy voličov klamstvám a hanbe!
    Vlastné svedomie, neetickosť, morálka, žiadne princípy.
    Naši môžu to čo iným pošpiní meno…

    Nákupné centrá, obchody, nakupovanie ako zúrivosť besných psov,
    rýchlo predbehnúť suseda, nedať šancu inému kúpiť niečo lacnejšie…
    Ale nás tí imperialisti americkí znova zošrotovali…
    Alebo predsa len priznáme aj vlastné hriechy a pochybenia ????
    V nás je to všetko čo sa deje a čomu pomáhame každý deň .
    Je ťažké každý deň stretnúť človeka v zrkadle a darovať mu úsmev a spokojnosť?
    Stačí chcieť…
    Stačí?

    Reply
  • 1. decembra 2018 at 20:03
    Permalink

    Skvelý článok.
    Ten sa hodí do každej doby.
    Ale nezabudol tam hodiť tie americké koledy .. cha-ch- cha:)) Ako keby za to mohli práve oni a nie obyčajná ľudská nenažranosť.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: