Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Teória hladomoru minulého storočia na Ukrajine ožíva zakaždým, keď Ukrajina potrebuje poukázať na Rusko ako na nepriateľa. Počas posledného desaťročia západní historici vypracovali teóriu, že hladomor bol úmyselným činom genocídy proti Ukrajincom vykonaným Stalinovou vládou. Hladomor prebehol, je nepopierateľným faktom, no kameň sa hodil len na jedneho vinníka. Skúsme sa preto spoločne pozrieť bližšie na udalosti, ktoré viedli k tejto agónii.

Písal sa rok 1920, keď Sovietsky zväz vyhlásil obnovu ruského priemyslu po Prvej svetovej vojne a Občianskej vojne v Rusku (1918 – 1921). Negramotná krajina s pomerne slabo rozvinutým priemyslom, také bolo Rusko v čase jeho prevzatia boľševikmi. Plán NEP, ktorým riešili situáciu pozostával hlavne v rozdaní pôdy bezzemkom, ktorí v tej dobe predstavovali drvivú väčšinu obyvateľstva a podporu rozvoja hospodárstva. Plán GOELRO mal zasa zabezpečiť elektrifikáciu krajiny a následný rozvoj priemyslu. Iba silný priemysel môže zachrániť akúkoľvek krajinu. Elektrická energia je rozhodujúcim faktorom priemyslu, no v cárskom Rusku sa vyrábalo necelé 2 miliardy KWh elektrickej energie. Preto na výstavbu elektrární bolo vynaložené nadľudské úsilie. Pripomeňme, že v tom čase stroje neboli a všetko sa budovalo manuálne. Už v roku 1932 sa tak vyrábalo vyše 14 miliárd KWh elektrickej energie. Priemysel potreboval pracovné sily, no tie boli združené hlavne v málo efektívnom drobnom poľnohospodárstve. Preto prišla kolektivizácia, čomu sa logicky bránili väčší a strední roľníci, no prekvapivo aj bývalí bezzemkovia, lebo pôda by bola zdrojom ich obživy hlavne v časoch vojny. Odmietali dávať do spoločného najmä zvieratá. Z Ukrajiny prišli fámy o násilnom odoberaní dobytka, a tak roľníci vyzabíjali to, čo bolo po ruke. Boli to hlavne voly, ktorých používali na oranie a siatie, ich počet sa po týchto jatkách zredukoval z vyše pol milióna na slabých 100 tisíc kusov. Dôsledkom toho nebolo čím orať a siať.

V tom čase, na opačnom konci sveta nastal tzv. Čierny štvrtok. Písal sa 24. október 1929. Pád na burze v New Yorku spôsobil začiatok Veľkej hospodárskej krízy. Klesli mzdy a výkupné ceny poľnohospodárskych komodít klesli až o 60%. Jednou z príčin bola tlač nekrytých dolárov takmer za 70 miliárd! Následok prišiel okamžite – mlieko sa začalo vylievať do mora, pšenica sa pálila v kotloch lodí a lokomotív.

Teraz sa pozrime na platidlá tohto obdobia a záruky, aké poskytovali. Zlato je garantom pre platby na medzinárodnom trhu. Na obnovu priemyslu ako už bolo spomenuté, sú potrebné moderné stroje a priemyselné zariadenia. Vtedajšia sovietska vláda bola schopná toho času ponúknuť na medzinárodné trhy tri položky platidla – obilniny, nerastné suroviny a zlato. V roku 1922 na konferencii v Janove bol zavedený nový štandard zlatej devízy – červonec. Išlo o novú sovietsku menu plne pokrytú zlatými rezervami a konvertibilnú zlatom. Razili sa v petrohradskej mincovni za účelom platobného styku so zahraničím, v obehu na domácej pôde sa prakticky nevyskytovali.

Mnohé západné zeme však symboliku prvých červonecov odmietali, preto sa začali raziť nové mince s portrétom Mikuláša II. Už v roku 1923 sa sovietsky červonec stal jednou z najstabilnejších mien na svete. To samozrejme bolo hrozbou a nebezpečenstvom pre rozvíjajúce sa finančné epicentrum – USA, kde sa v dôsledku globálnej vojny paradoxne ekonomická a finančná situácia veľmi dobre rozvíjala. Ľudské bitúnky v Európe boli vždy prínosom pre kapitál, ktorý profituje z vojen.V roku 1924 bol červonec nahradený mäkším rubľom bez zlatého ekvivalentu. Hrozba americkému doláru a britskej libre bola znížená a na oplátku bol Sovietsky zväz uznaný vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nórsku, Rakúsku, Grécku, Švédsku, Dánsku, Číne, Japonsku, Mexiku a ďalších krajinách . Spojené štáty vlastnili 46 % zlatých rezerv v kapitalistickom svete.

Keď sa v roku 1925 vedenie sovietskych lídrov rozhodlo urýchliť industrializáciu krajiny, západné krajiny odmietli akceptovať zlato ako platobnú menu pri obchodovaní so Sovietskym zväzom! Svet ju pozná pod názvom „Zlatá blokáda“. ZSSR mohol platiť za stroje a zariadenia už iba ropou, drevom alebo obilím. Ďalšie roky sa vezú na vôli amerických bankárov a ich stratégií. Dusivú atmosféru tohto obdobia zavŕšilo obchodné embargo na veľkú časť sovietskeho vývozu, hoci následkom hospodárskej krízy na Západe mala väčšina výrobcov záujem po akomkoľvek dopyte, najmä zaplatené v zlate, dreve, rope či ďalších surovinách zo Sovietskeho zväzu.

Ak chceme nájsť logiku v tejto umelo vyvolanej absurdite, treba pochopiť, že kapitalisti a ich bankový sektor bol, je a bude vždy odtrhnutý od myšlienky spoločného blaha pre väčšinu obyvateľstva. Kto má peniaze, má pravdu i moc. A preto bankári sofistikovane ovplyvňujú politické kroky svojich húževnatých figúrok na šachovnici a vždy úspešne. Záujmy chudoby pre Západ sú vždy mimo hru, svoje dosiahne za každú cenu. Imperiálne centrá sú tak poprepájané a ekonomicky a finančne ovplyvňujú vazalské štáty, aby ich koordinovali.

Obchodovanie medzi Západom a Sovietskym zväzom však pozastavené nebolo, cesta sa vždy našla. Industrializácia bola na vzostupe. A tak prišla na rad nová absurdita. Západ rozhodol, že jedinom menou, ktorou môže ZSSR splácať dopyt po západných technológiách bude obilie! Stalin sa tak ocitol pred dilemou: buď sa vzdá obnovy priemyslu, čo by viedlo ku kapitulácii pred Západom, alebo sa bude pokračovať v industrializácii. Vláda teda vzala obilie a poslala ho na Západ. Jediný štát, ktorý predával stroje do ZSSR bola Británia. Británia postrehla problém s kolektivizáciou a predávala do krajiny až 80% svojej produkcie. Platby sa mali zrealizovať teda v obilí, cielene. Zámer? Vyhladovať obyvateľstvo a zvrhnúť mladú vládu komunistov? Zaplatiť sa muselo, a tak za dodané stroje sa siahlo na všetky obilné rezervy. Nádeje Stalina sa upierali k novej úrode.

Nikto nerátal s tým čo urobí príroda. Zlé počasie a nedostatok volov na oranie zapríčinili neskorý výsev a následné sucho to iba dorazilo. Sovietska vláda chcela nakúpiť pšenicu od USA a Kanady za zlato, no kapitalisti nepredali. Krajinu zasiahlo obdobie sucha. Jedlo kúpené výmenou za zlato nebolo možné kvôli Zlatej blokáde, podobne do úvahy neprichádzala mena v dôsledku embarga. Až keď v rokoch 1932 a 1933 tisíce ľudí zomrelo v dôsledku hladovania, Západ obnovil svoju vôľu prijať za jedlo ropu, drevo a drahé kovy od Sovietov. V októbri 2008 Európsky parlament uznal hladomor na Ukrajine ako zločin proti ľudskosti. Vinníkom bol Stalin. Otázky typu, prečo sa kapitalisti správali neľudsky a odmietli prijať zlato a prečo chceli v čase sucha prijímať z krajiny postihnutej prírodnou kataklizmou obilie, však zostala nezodpovedaná.

„Kto kontroluje jedlo, kontroluje ľudí. Kto kontroluje energiu, môže kontrolovať kontinenty. Kto kontroluje peniaze, môže kontrolovať svet.“ Henry Kissinger

Presunieme sa teraz do súčasnosti. Ukrajina si tradične pripomína výročie hladomoru z rokov 1932 – 1933. Oligarchovia a fašisti, ktorí uvrhli národ na samú hranicu prežitia využívajú túto minulosť pre vlastný prospech, zhromažďujú sa okolo hrobov a rozprávajú donekonečna už znova hladujúcemu národu o zverstvách Stalina, boľševikov a samozrejme moskaľov, ktorí si neželali toho času nič iné, len zničiť a vyhladiť ukrajinskú národnosť. Tu treba pripomenúť jednu veľmi závažnú vec. Roky 1932 – 1933 patria k vrcholom procesu ukrajinizácie, ktorá bola prijatá a vyhlásená ešte na XII. Zjazde Ruskej komunistickej strany boľševikov v roku 1923. Takže boľševici likvidovali ukrajinský národ v Ukrajinskej SSR paralelne so zavádzaním ukrajinského jazyka a s rozvojom národnej kultúry a literatúry? V roku 1932 bola postavená Dneperská hydroelektráreň za účelom napojenia Ukrajiny na elektrosústavu štátu, pre deti sa začali otvárať školy.

Vrátim sa ešte k tridsiatym rokom minulého storočia, do Ameriky. Počas hospodárskej krízy zomrelo v USA od hladu milióny ľudí (bližšie štatistiky nižšie), pritom mnohí z nich vinou vlády. Katastrofu nemožno zvaliť na zlé poveternostné príčiny, nebola ani neúroda, ani nič podobného. Obilia bolo dosť. Sypalo sa do mora, kúrilo sa ním v lokomotívach. V zálohe bánk ako ručenie bola pôda, úroda i dobytok. Banky patrili veľkým oligarchovým agroštruktúram, ktoré počas krízy konfiškovali majetok farmárom za dlhy. Celkom okolo 5 miliónov farmárov a členov ich rodín prišlo o strechu nad hlavou a pôdu. Takto vtedy dopadol každý šiesty farmár v Amerike. Vláda a veľký americký biznis postupovali tak ako sa na biznis patrí – trhovo. Zaorali okolo 10 miliónov hektárov aj s úrodou a zlikvidovali napríklad 6,5 milióna prasiat. Nič len biznis, žiadny záujem o človeka.

Zaujímavosť: vedcov článok so štatistikami o Veľkej hospodárskej kríze zmazali

Hladomor spôsobený suchom a následnou neúrodou a hladomor spôsobený trhom biznisu. Dve formy tragédie, no každá neporovnateľne iná. V roku veľkých zmien a zničenia jediného systému pracujúceho pre väčšinu ľudí 1988 Kongres USA prvýkrát obvinil Rusko zo zámernej organizácie hladomoru na Ukrajine. Masovú likvidáciu potravín počas krízy v 30. rokoch však neuskutočňoval Stalin, ale federálna vláda USA! A to je historický fakt.

Na záver sa vrátim ešte k osobe, ktorú tak nenávidí celá kapitalistická verchuška. Josif Vissarionovič Stalin. Keď v roku 1932 bolo prijaté Nariadenie Ústredného výboru a Rady národných komisárov o ochrane majetku štátnych podnikov, kolchozov a družstiev a posilnení spoločenského (socialistického) vlastníctva, týmto nariadením, proti ktorému protestovali hlavne bohatí kulaci, sa zachránilo milióny ukrajinských roľníkov. Jedlo sa tak dostalo do všetkých dedín, deťom sa stravou prilepšovalo v jasliach i v škôlkach.

„ÚV výslovne upozorňuje oblastných komisárov na nevyhnutnosť poskytnúť pomoc v prvom rade deťom. Pre tento účel treba založiť osobitný centrálny fond vydeliac v prvom rade 700 ton múky… 170 ton cukru… 100 tisíc kusov konzerv… nariadiť Ukrajinskému Červenému krížu v termíne marec – jún založiť sieť detských ihrísk s kapacitou 50 tisíc detí za deň s plným zabezpečením stravy týmto deťom… Celú túto stravovaciu sieť oživiť v termíne 10 dní“.

/úryvok uznesenia ÚV KSS boľševikov na Ukrajine o potravinovej pomoci, prijaté 13.marca 1933 /

Čísla o Ukrajinskom hladomore, počet obyvateľov Ukrajiny:

rok 1930 – 30 652 000
rok 1933 – 32 157 000

Po tragických rokoch 1932 – 1933 sa život na ukrajinskej dedine postupne zlepšoval. V rokoch 1939 – 1940 bolo v kolchozoch Ukrajinskej SSR založených okolo 20 tisíc nových zvieracích fariem. Traktorový park v poľnohospodárstve tu v roku 1940 z hľadiska počtu strojov a ich výkonnosti prevyšuje traktorové parky Nemecka, Talianska a Francúzska dokopy, pričom kombajnový park je niekoľkokrát väčší ako u všetkých štátov západnej Európy. Na Ukrajine zavedený kolchozný systém zvíťazil nad kulakmi a hladom, nad nemeckým fašizmom aj vojnovými stratami. Začiatkom 90. rokov sa moci opäť chopili novodobí kulaci. Zničili nielen kolchozy, ale celé odvetia poľnohospodárskej ukrajinskej SSR, priviedli krajinu do vojny a rodnú zem rozpredali.

Kapitalizmus si veselo vyberá svoju daň. Žijeme v časoch všeobecnej lži a tak sa aj k sebe správame. Prekrúcajú sa fakty s cieľom pošpiniť socializmus a komunistov a hlavne v Ukrajincoch vyvolať nenávisť voči Rusom. Po 1990 sa k nim pripojil aj vedec z Ukrajiny, Stanislav Kulčický, ktorý za krvavého komunistického režimu vyštudoval, stal sa profesorom a doktorom vied! Nebol len historik, ale aj člen ideologickej komisie pri UV Komunistickej strany Ukrajiny. Práve od tohto človeka uzrelo svetlo sveta kvantum poloprávd, klamstiev a nezmyslov. Bol to on, čo do počtu zomretých od hladu započítal aj prirodzenú mortalitu. Treba tiež uviesť, že pod Ukrajinu v SSSR v tej dobe nepatrili územia Besarábie, Galície, Ľvovskej, Volyňskej, Tarnopoľskej a Huculskej oblasti, kde hlad zabíjal tiež a aj týchto započítali k Stalinovým obetiam, až vzniklo 3 až 7 miliónov mŕtvych Ukrajincov, zavraždených Stalinom.

SVS

Zdroje pre čísla pozri aj Overproduction of Goods, Unequal Distribution of Wealth, High Unemployment, and Massive Poverty; ale aj Štatistiky Great Depression; podľa presnejších štatistík US Census Bureau je to v USA 8 553 000 občanov, ktorých USA stratili od rokov 1931 do roku 1940; v svetovom meradle 30 miliónoch plno nezamestnaných, či 17 miliónoch štrajkov za dobu od roku 1928 do konca roku 1933; 18.9% populácie spáchalo samovraždu;273 tisíc vysťahovaných rodinách z domovov len v USA; stavba domov klesla o 80%, v USA bolo 2 milióny bezdomovcov, 60% obyvateľov USA bolo podľa Federálnej vlády klasifikovaných ako chudobných. A to sú len oficiálne údaje. Sú k dispozícii dokonca už aj na anglickej Wikipédii https://en.wikipedia.org/wiki/Great_Depression_in_the_United_States 

Obrázok: František Studený , Hlad, www.webumenia.sk/

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


8 thoughts on “Ukrajinská agónia

  • 15. januára 2018 at 16:02
    Permalink

    Citujem z článku: „Počas hospodárskej krízy zomrelo v USA od hladu milióny ľudí (bližšie štatistiky nižšie), pritom mnohí z nich vinou vlády.“ a link na konšpiračný kapitalistický Infowars biznismena Alexa Jonesa. To ako vážne? Tomuto veríte? Toto má byť dôveryhodná faktografia? No nehnevajte sa…

    Reply
  • 15. januára 2018 at 18:16
    Permalink

    Ak niekto chce neustále viniť iba jedneho človeka, je to smutné. Hladomor nebol úmyselný, nebol umelo vyrovokovaný…článok je zrozumiteľný a jasný, sú v ňom fakty, ktoré sa nedajú vyvrátiť. No trendom je nenávidieť Stalina a pripisovať mu všetko zlo, ktoré existuje. Že faktory, ktoré viedli k hladomoru sú nevyvrátiteľné a nepopierateľné, to už dnes nie je v móde uznať. Je ľahko hodiť kameňom len po jednej osobe! Ale treba si tiež uvedomiť, v koho záujme je viniť iba Stalina. A je dôležité si tiež uvedomiť, že táto nenávisť vedie k tragédii, ktorá dnes lomcuje Ukrajinou. Je to nenávisť vštepovaná od kolísky. Presne podľa predpovede Bismarcka. Zasiať nenávisť a čakať na úrodu. Tou úrodou je dnešná bratovražedná vojna na Donbasse.

    Reply
  • 15. januára 2018 at 18:58
    Permalink

    A tomu idiotovi, čo nevie čítať je tam jasne viacero zdrojov: Overproduction of Goods, Unequal Distribution of Wealth, High Unemployment, and Massive Poverty; ale aj oficiálne štatistiky Great Depression; Infowars je v poradí tretí. Keby to napísal ktokoľvek, ide o overené štastitiky z US Census Bureau

    Reply
  • 15. januára 2018 at 20:19
    Permalink

    K samotnému článku sa nejdem vyjadrovať (aj preto, že v tejto veci nemám na vec jednoznačný názor, čítal som silné argumenty z oboch názorových táborov, ničmenej určite by nebolo od veci spomenúť aj niektorých sovietskych židov, najmä Kaganoviča), ale chcel by som dať do pozornosti jednu knihu, ktorá je zadarmo dostupná (prefotená) na internete v anglickom origináli z roku 1946 (!) – Veľké sprisahanie proti Rusku – https://mltheory.files.wordpress.com/2017/06/great-conspiracy-against-russia.pdf

    Reply
  • 15. januára 2018 at 20:52
    Permalink

    1. Určite, že hladomor bol, ale otázne je, v akom rozsahu. Porošenko napr. uviedol 7 až 10 mil. obetí. Ak sa pozrieme hore na štatistiku, tak by vymrela tretina Ukrajiny. To by bola udalosť nevídaného rozsahu, ktorá by zanechala viditeľné stopy. Videl niekto na Ukrajine nejaké pamiatky, stĺpy na pripomenutie tejto udalosti? V podstate ide len o mediálne informácie, ale v pamäti ľudu táto udalosť nefiguruje v takom masovom rozsahu, ako to podáva propaganda. Seriózne práce hovoria o státisícoch obetí, nie miliónov.
    2. Snaha ukázať hladomor ako cieľavedomý. Je to nezmysel, hladomor prebiehal aj v západných častiach Ukrajiny, ktorú vtedy okupovalo Poľsko a ktorá bola navrátená k ZSSR v r. 1939. Niektorí diskutujúci napr. vymenovali počty obetí vo Ľvove, neuvedomujúc si, že Ľvov vtedy nebol sovietsky. Okrem objektívneho faktora, na ktorý poukázal dobre autor v článku, tu pôsobil aj subjektívny, neschopnosť riadenia, ale nie sovietskeho, ale ukrajinského. Tak ako dnes vládne na Ukrajine bordel, anarchia, tak to bolo aj v tých rokoch – a to vysvetľuje to, že hladomor prebiehal aj v poľskej časti Ukrajiny. Môžem uviesť štúdiu, ktorá poukazuje na nedostatky ukrajinského vedenia, ktoré tak ako dnes zatajovalo problémy v zásobovaní a vykresľovalo situáciu ružovo. Keď sovietske vedenie nakoniec dostalo skutočné informácie o prebiehajúcom hladomore, zastavilo napriek západným vyhrážkam vývoz obilia.
    Hladomor bol, prebiehala svetová hospodárska kríza, zaujímavé na súčasnej propagande je to, že hladovali len ľudia na Ukrajine, hoci zomierali masovo aj v USA, či inde vo svete. Súčasná propaganda nás napr. neinformuje, koľko obetí hladomoru bolo počas posledných globálnych kríz v r. 1998 a 2008, že ľudia v juhovýchodnej Ázii či Afrike jedli korienky. Preto informácie, ktoré prinášajú dnešné mainstreamové médiá o týchto udalostiach, majú cenu toaletného papiera.

    Reply
  • 16. januára 2018 at 1:20
    Permalink

    Niektoré overené informácie
    • 1 percent of the population has 59 percent of the national wealth. 33 percent of the national wealth is held by 12 percent of the population. 87 percent of the people own just 8 percent of the national wealth.
    • 92 percent of all American families have incomes of $2,500 or less. 36,000 families share $9.8 billion a year: $2.5 million per fami8ly or a thousand times as much as the other 92 percent.
    • The wealthy tend to spend money on luxury items rather than basic necessities. The general lack of wealth in the population accounts for the low sales of automobiles, vacuum cleaners, refrigerators, and other durable consumer goods.
    • The huge oversupply of workers has encouraged employers to cut wages. Workers’ wages have dropped by 40 percent since 1929. Women working in Brooklyn’s clothing industry are paid $2.39 for a 50-hour week. Union miners in Pennsylvania, West Virginia, and Kentucky make $10.88 a week.
    • One man, Samuel Insull of Chicago, sits on the board of directors for 150 different companies with a combined 50,000 employees and 3,250,000 customers. On New Year’s Day in 1932 the value of the securities for these companies was $3 billion. Insull is protected day and night by 36 bodyguards.

    • 13 million people are out of work. Millions of others have had their hours severely cut
    .• 273,000 families have been evicted from their homes in 1932.
    • There are two million homeless people migrating around the country. They include farmers forced off their land because of the severe drought and low prices for agricultural good, men unable to find jobs in industries, and women with young children in search of food and shelter.
    https://web.archive.org/web/20090205005617/http://amhist.ist.unomaha.edu/lessons/Ruben%20Cano_Why%20did%20the%20Great%20Depression%20happen?_lesson_template_mps.doc

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *