Veci Verejné Romana Michelka: Kauza Paulínka a Arca Capital

Núdzový stav bol zase predlžený, lebo koalícia nedokázala vymyslieť nič nové. Za predlženie hlasovalo len osemdesiattri poslancov. ZA ĽUDÍ sa kasali, že tento návrh už nepodporia. Podobné vyhlásenia mala aj SaS. Igorko však zaplieskal bičom a takmer všetkých postavil do laty.

Len poslanec Marián Viskupič odolal. Nehlasoval za, pretože núdzový stav sa vyhlasuje pri živelných katastrofách. Je síce pravda, že Matovičova vláda je tá najhoršia „živelná katastrofa“, akú Slovensko vo svojich dejinách zažilo, ale za ten rok už mohli nájsť aj iné systémové riešenie.

Kauza Arca sa vracia. Renomovaný advokát Ján Čarnogurský ml. tvrdí, že má informácie, že Pavlína Matovičová bola pri krachu spoločnosti Arca „zahojená“, že dostala naspäť nielen istinu, ale aj výnos. Okrem toho, že je to hrubo protizákonne a že skôr či neskôr vyjde najavo, prejavila tým nekonečný cynizmus, papalášizmus a zneužívanie dôverných informácii.

Arogancia súčasnej garnitúry je bezbrehá, ale ako vieme: pýcha predchádza pád. Richard Sulík sa nám chcel obetovať. Okrem svojich troch rezortov chcel ešte prevziať aj rezort zdravotníctva. To, čo sa deje na vláde, je doslova absurdné divadlo. Richard Sulík si totiž rezort pýta od človeka, ktorý ho posielal kopať hroby, jeho protipandemický plán odporučil pre Mongolsko a verejne ho označila za idiota, ktorý ani nedokáže nakúpiť testy.

Na druhej strane je jasné, že Marek Krajči je kvinetsencia neschopnosti, že horší minister už ani byť nemôže. Ak by u neho či všeobecne v tejto vláde existovala minimálna miera sebareflexie, už by nemal čo robiť na svojom poste. V tejto vláde sa však zodpovednosť nevyvodzuje. Môžete byť totálne nekompetentní, môžete byť plagiátor a pritom minister školstva, predseda parlamentu či dokonca premiér, to nevadí. Znalosti, manažérske schopnosti, reálna vízia, kompetentnosť sú nič, správna stranícka knižka, vrcholná servilita a schopnosť vykonávať extrémne úkony rektálneho alpinizmu sú všetko, respektíve sú jedinou požadovanou kvalifikáciou. Asi sa stane súčasťou politického folklóru, že na výročie tragickej smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si koaličníci, ktorí sa na ich chrbtoch dostali k moci, vždy poriadne zatancujú na ich hrobe. Je to síce krajne odpudivé, ale zlý vkus – rozhodnutia je sú základnou charakteristikou tejto koalície.

Predsa len časť žurnalistov si uvedomuje, že vo svojom šialenom aktivizme proti predchádzajúcej garnitúre stvorili monštrum. Monštrum podstatne nebezpečnejšie a horšie než to, voči čomu – tak unfair roky bojovali. Množstvo tvrdých kritikov Roberta Fica, ale dnes už aj voličov OĽANO verejne hovorí, že až katastrofálne vládnutie Igora Matoviča im ukazuje, akí boli voči Robertovi Ficovi či Petrovi Pellegrinimu neféroví a podrazácki.

Igor Matovič však nedokáže kritiku prijať, vyplakáva nad zúfalou kvalitou dnešných žurnalistov…. Možno s ním súhlasiť, ale z úplne iného hľadiska, ako to myslí on. Vraj podobne kvalitných novinárov, ako bol Ján Kuciak, by nespočítal – nenapočítal ani na prstoch dvoch rúk. Zrejme si myslel, že ich psou povinnosťou je správať sa ako poslanci OĽANO – servilne. Nepochopil však, že ich „kone“ sú v úplne iných poslaneckých kluboch.

---