Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Presne pred rokom, aj pred dvomi rokmi, sme na sociálnych sieťach DAV DVA zverejnili nasledujúci zaujímavý príspevok, ktorý sa patrí pripomenúť aj tento rok.
Keďže idú Vianoce, patrí sa pripomenúť túto výnimočnú udalosť z I. svetovej vojny, kedy Angličania a Nemci aj napriek tomu, že bojovali proti sebe, spontánne pristúpili počas Vianoc k neoficiálnemu dočasnému prímeriu (https://cs.wikipedia.org/wiki/Vánoční_příměří, https://en.wikipedia.org/wiki/Christmas_truce).
V plnej miere týmto činom poukázali na nezmyselnosť kapitalistických vojen, ktoré nútia proti sebe bojovať chlapcov z tých istých spoločenských tried, kedy robotník z Manchestru zabíja svojho robotníckeho brata z Berlína, kedy život učiteľa zo Sheffieldu končí po zásahu projektilom, ktorý vystrelil jeho kolega z Mníchova. Nemajú pritom títo ľudia, snažiaci sa prežiť svoj život v mieri, prosperite a rodinnom šťastí, viac spoločného s kolegami z druhej strany barikády ako s tými samozvanými korporátnymi, kapitalistickými a politickými „elitami“, za ktorých záujmy chtiac-nechtiac bojujú a zomierajú? Nemal by si robotník z Manchestru skôr podať ruku s robotníkom z Berlína a otočiť zbraň proti skutočnému nepriateľovi, ktorý je spoločný pre nás všetkých?
Šťastné a Veselé priatelia. (autorom príspevku z roku 2016 bol ex-člen DAV DVA, Tomáš Bóka)
Foto: zdroj Flickr
Dodatok: Vianočný fejeton Ladislava Novomeského
„Hlavné a podstatné, čo vniesol a vnášal (Ježiš) do starozákonného a orientálneho sveta každým slovom a počínaním, známym z evanjelií, je nový pomer človeka k človeku i nový vzťah medzi ľuďmi, kmeňmi, náciami, vzťah podložený povinnou úctou, láskou a rešpektom (…) Svojmu veku i vekom nasledovným kázal o rovnocennosti medzi ľuďmi, priúčal novej solidarite medzi spoločenskými vrstvami a vzájomnej odkázanosti človeka na človeku (…) Ježiš sám vyzýval bratov svojich: ´Keď sa schádzate k jedlu, jeden na druhého čakávajte´(…) Nemyslite len na seba, len na svojich najbližších, na svoje príbuzenstvo, prípadne len svoj národ, myslite na všetkých pri svojich potrebách i pri potešeniach…“
KOMUNITA DAV DVA
VÁM PRAJE ŠŤASTNÉ A VESELÉ VIANOCE!
Keď „páni v cylindroch“ z roztopašnej kratochvíle znovu rozkrútia vojnový mlynček, ktorý musia plniť…
…takže, čo urobíme … ?
Želám pokojné sviatky a triedne uvedomenie v novom roku.
Podľa mňa je najlepšie riešenie neprevziať alebo roztrhať povolávací rozkaz, nedať sa odviesť, nenastúpiť. Nevykonávať vojenskú službu kvôli výhrade svedomia je ústavné právo každého. Popri tom, aký je svet globalizovaný máme určite každý „na druhej strane“ niekoho z rodiny alebo priateľa, ktorému nechceme ublížiť. Tým sa to dá aj právne zdôvodňovať.
Po zložení vojenskej prísahy už nie je cesta von, takže radšej sa dať zavrieť, ako donútiť k prísahe.
Pane Moravčík, mírové Vánoce Vám přeji.
Mám k Vám dotaz. Sloužil jsem v 80. letech v ČSLA, než došlo k převratu, dotáhl jsem to až na ppor. Přísahu jsem jako každý voják ČSLA skládal se samopalem na hrudi, před zraky mé rodiny, v den 37. výročí osvobození Prahy Rudou armádou. Měl jsem podle Vás povolávací rozkaz roztrhat a spláchnout do hajzlu?
Pane Vašek, moja odpoveď bola na otázku pána Martina. Ja som v 80-tych rokoch tiež prisahal a tú prísahu považujem dodnes za platnú, takže dnes nemá nikto právo poslať mi povolávací rozkaz.
Ja som prisahal inej republike i zriadeniu. No myslím si , že mocní tohto svete nám už zbrane do ruky nedajú. Boja sa , že by sme ich použili správne.
Tak.
Naša najúčinnejšia zbraň je však zdravý rozum. Nesmieme sa nechať odzbrojiť.