Vláda: Prijala Národnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 až 2025

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Bratislava 7. januára (TASR) – Posilnenie pripravenosti štátu na kybernetické hrozby, efektívne odhaľovanie a objasňovanie počítačovej kriminality, zvýšenie odolnosti súkromného sektora, ale aj bezpečné služby poskytované štátom patria medzi strategické ciele, ktoré určuje Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 až 2025. Slovensko by sa podľa nej malo zamerať aj na upevnenie pozície pri medzinárodnej spolupráci, ale aj vzdelávanie a podporu rozvoja výskumu. Návrh stratégie vo štvrtok schválila vláda. Do konca marca má riaditeľ Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) predložiť akčný plán jej realizácie.

Materiál predložil NBÚ. Ako zdôrazňuje v dokumente, kybernetická bezpečnosť musí byť spoločnou zodpovednosťou štátu a jeho občanov. Konštatuje, že útoky cudzích mocností, ale aj aktivity kybernetických zločincov, majú značný dosah na bežné fungovanie.

„Víziou národnej stratégie je posilňovanie – vytvorenie otvoreného, slobodného a zároveň bezpečného kybernetického priestoru pre všetkých. Aj Európska únia označila kybernetickú bezpečnosť za jednu zo svojich hlavných priorít pre nadchádzajúce roky,“ vyhlásil riaditeľ NBÚ Roman Konečný.

Stratégia má predstavovať „ucelený koncept riadenia informačnej a kybernetickej bezpečnosti, strategické smerovanie na základe jasných princípov a presne definovaných strategických cieľov, ktoré sú základom pre dobre vyvinutý systém, ktorý dokáže pružne reagovať na aktuálne hrozby a zabezpečiť tak vysokú mieru kybernetickej bezpečnosti na národnej úrovni“.

Dokument pomenúva aj aktuálne hrozby v kybernetickej bezpečnosti, ktoré môžu pri neriešení prerásť do reálneho útoku. Ide napríklad o neustály rozvoj nových techník a spôsobov útokov. Dokument upozorňuje tiež na zraniteľnosť používateľov. Pripomína, že nemá len technologický charakter, ale môže vychádzať aj z nedostatočného bezpečnostného povedomia či nízkej lojality voči zamestnávateľovi.

Ďalšími hrozbami sú podľa materiálu napríklad nedostatok odborného personálu, ale aj laxný prístup k požiadavkám vyplývajúcim z legislatívy alebo štandardov. Riziko vidí NBÚ tiež v pomalom výkone trestného práva v oblasti počítačovej kriminality s neistým výsledkom, útokoch na zložky štátu, ale aj nelegálnych aktivitách presahujúcich kybernetický priestor. Môže ísť napríklad o šírenie detskej pornografie či dezinformácií.

Ako doplnil NBÚ, ďalším krokom bude príprava a predloženie akčného plánu realizácie stratégie. V ňom už budú jasné konkrétne časové, vecné, ale aj finančné kritéria rozvoja kybernetickej bezpečnosti na Slovensku. Bude obsahovať aj úlohy pre jednotlivé ústredné štátne orgány v medziach ich kompetencií a prípadné vplyvy, ktoré nová alebo upravená legislatíva prinesú.

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Len vďaka Vašej podpore dokážeme robiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *