Niekoľko postrehov k monografii “Utopisti” PhDr. Lukáša Perného, PhD.
Práca “Utopisti, vizionári sveta budúcnosti, dejiny utópií a utopizmu” pozostáva z 3 častí:
1. Čo je to utópia a utopizmus
2. Dejiny utopizmu
3. Utópia a utopizmus ako filozofický argument
Kým 2. časť je podrobným historickým prehľadom utopických koncepcií, 1. a najmä 3. časť poskytuje autorovi možnosť samostatne rozvíjať svoj vlastný pohľad na túto problematiku. 2. časť svojim rozsahom, systematickým spracovaním a množstvom odkazov môže slúžiť ako vynikajúci podporný učebný podklad pre študentov daného zamerania.
V perspektíve by sa autor mohol venovať ďalšiemu výskumu hlavne v oblasti utópie a utopizmu ako filozofického argumentu. V tejto súvislosti navrhujem autorovi niekoľko postrehov a inšpirácií pre tento výskum.
Všetky východiská u autora vychádzajú z oficiálneho argumentu, že dejiny civilizácie, kultúry, filozofie sa rozvíjajú lineárne od jednoduchého k zložitému po evolučno-revolučnej Heglovskej špirále. Možno by stálo za pozornosť urobiť výskum z pozície devolúcie, regresu rozvoja civilizácie. Informačných zdrojov pre túto koncepciu je dostatok:
Biele časové miesta pri nadväznosti jednotlivých kultúr (antika – renesancia), rozpory pri technických možnostiach daného kultúrneho obdobia (gotika ako technicky a duchovne neuskutočniteľný štýl v danom období), periodické “likvidácie” vysoko rozvinutých kultúr a ich znovuobjavovanie, “zahmlievané” civilizačné skoky (18. – 19. storočie). V tejto súvislosti je veľmi inšpiratívny prístup k dejinám u p. Emila Páleša.
Teoretické analýzy jednotlivých utopických koncepcií u autora vychádzajú z pohľadu na danú koncepciu ako na ukončený uzavretý systém. Bolo by možno zaujímavé nahradiť skúmanie vývoja uzavretých systémov vedy, ideológie, utópie cez filter otvoreného dynamického systému s možnosťou napr. rastu zložitosti nie len “klasicky” expanzívne (navonok) ale aj intenzívne (do hĺbky). Ako vizuálnou inšpiráciou môže slúžiť teória fraktálov a Madelbrodtova množina.
Bolo by vhodné uskutočniť výskum diela K. Marxa v oblasti ideológie a utópie hodnotového rámca cez časovú prizmu: pre K. Marxa je napr. “skutočným bohatstvom človeka voľný čas na sebarealizáciu” , zatiaľ čo v súčasnosti je voľný čas skôr kontroverznou témou. Autorom spomínaný tzv. nepodmienený príjem vedie skôr k bezbrehému konzumizmu ako ku sebarealizácii a ďalšiemu rozvoju osobnosti. Raketový rozvoj umelej inteligencie v súčasnosti vytvára množstvo otázok, ktoré v 19. storočí nemohli existovať. Črtá sa perspektíva postupného nahradenia človeka vo väčšine pracovných oblastí (a nie len pri netvorivých činnostiach) umelou inteligenciou. Už teraz napr. dochádza k využívaniu (zneužívaní) umelej inteligencie nie len študentmi pri vypracúvaní zadaní profesormi, ale dokonca aj profesori využívajú umelú inteligenciu pri vytváraní zadaní a tiež aj pri samotnej kontrole prác študentov a ich hodnotení. Dochádza tak ku paradoxnému výsledku: umelá inteligencia sa vzdeláva, je hodnotená umelou inteligenciou a ľudský faktor je postupne vytláčaný. Tak sa ľudský faktor postupne prestane rozvíjať a začne upadať ako nadbytočný parazitický článok civilizácie. Tento proces prebieha taktiež v oblasti kultúry a umenia, teda nie len v tradičných technických oblastiach implementácie umelej inteligencie. Takým spôsobom sa problematika voľného času stane kľúčovou pre ľudstvo.
Snaha o zosúladenie myšlienok K. Marxa a najnovších vedeckých poznatkov v oblasti umelej inteligencie môže niekedy viesť až k dystopickým teóriám Clausa Schwaba. Práve preto by bolo vhodné aktualizovať niektoré diela K. Marxa, veľkého humanistu 19. storočia.
PhDr. RNDr. Vladimír Blaho, CSc.,
autor je filozof, matematik a výtvarník
